Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Sa-5-2017.pdf
PDF · 66.63 KB
No categories available
14Sa/5/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne sudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci žalobcov: 1) JADOP TRANS, s.r.o., so sídlom Horná Ves 69, IČO: 46 244 964, 2) A. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. T. č. XX proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru SR, so sídlom Trenčín, Jilemnického 1 o preskúmanie zákonnosti bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č. 13051302 zo dňa 21. februára 2017, takto
rozhodol:
I. Krajský súd žalobu žalobcu 1) v časti súdneho prieskumu rozhodnutia - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č. 13051302 zo dňa 21. februára 2017 o d m i e t a.
II. V tejto časti konania nemá žiaden z účastníkov konania právo na náhradu trov konania.
III. Žaloba žalobcov 1) a 2) v časti nároku o zaplatenie sumy 120 eur do 3 dní od vyhlásenia rozsudku sa vylučuje na samostatné konanie.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia 1) a 2) sa podanou správnou žalobou domáhali jednak preskúmania zákonnosti bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č. 13051302 zo dňa 21. februára 2017, ktorou bola žalobcovi 2) uložená pokuta v sume 120 eur za priestupok podľa § 27 ods. 1 písm. i) zák.č. 474/2013 Z.z. ako aj zaplatenia (vrátenia) sumy 120 eur, ktorá má predstavovať nezákonne uloženú pokutu. Žalobcovia 1), 2) predložili aj doklad preukazujúci, že žalobca 2) zaplatil uloženú pokutu a to dňa 06.03.2017.
2. Z obsahu správnej žaloby ako aj predloženej pracovnej zmluvy žalobcu 2) bolo zistené, že žalobca 1) je zamestnávateľom žalobcu 2). Žalobca 1) uviedol, že má naliehavý právny záujem na súdnom prieskume rozhodnutia, nakoľko sa vec týkala jeho zamestnanca a súčasne sa snaží predísť ukladaniu sankcii pre prípad, že budú kontrolované iné jeho vozidlá. Mal za to, že prípadný nedostatok aktívnej legitimácie na podanie správnej žaloby je zhojený podaním spoločnej správnej žaloby v zmysle § 34 ods. 1 SSP.
3. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.
4. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
5. Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
6. Správny súd dospel k záveru, že žalobca 1) zjavne nie je oprávnenou osobou na podanie správnej žaloby. Žalobca je zamestnávateľom žalobcu 2), ktorému ako účastníkovi administratívneho konania bola uložená pokuta za priestupok podľa 27 ods.1 písm. i) zák.č. 474/2013 Z.z.. Správny súd konštatuje, že samotný žalobca nebol účastníkom administratívneho konania a preto nie je osobou oprávnenou podať správnu žalobu vo veci správneho trestania. Na uvedenom závere nič nemení skutočnosť, že k spáchaniu priestupku došlo pri výkone povolania a taktiež, že správna žaloba bola podaná ako spoločná žaloba. Správny súd zdôrazňuje, že podanie spoločnej žaloby samo o sebe nemôže zakladať osobe, ktorá zjavne nebola účastníkom administratívneho konania, aktívnu vecnú legitimáciu na podanie správnej žaloby. Pre posúdenie otázky či žalobca je aktívne vecne legitimovaný na podanie správnej žaloby je možné vychádzať výlučne z ust. § 178 ods. 1 SSP v spojení s ust. § 194 ods. 2 SSP. Základným predpokladom pre existenciu oprávnenia podať správnu žalobu je v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, skutočnosť, že žalobca bol účastníkom administratívneho konania. Výnimku z tohto pravidla tvorí len situácia, keď osoba podávajúca správnu žalobu tvrdí, že mala byť účastníkom administratívneho konania a v dôsledku opomenutia správnym orgánom sa s ňou v skutočnosti v rámci administratívneho konania nekonalo. V takomto prípade sa však takýto opomenutý účastník musí domáhať svojich práv správnou žalobou opomenutého účastníka, čo však nie je daný prípad. Správny súd pritom konštatuje, že žalobca 1) ani netvrdil, že by bol účastníkom pôvodného, administratívneho konania.
7. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti bolo nutné žalobu proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného podanú žalobcom 1) vyhodnotiť ako podanú zjavne neoprávnenou osobou, a ako takú odmietnuť podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP.
8. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že v tejto časti žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, pretože žaloba žalobcu 1/ bola odmietnutá.
9. Žalobcovia 1) a 2) súčasne spoločne podali aj žalobu o zaplatenie sumy 120 eur, ktorá predstavuje pokutu, ktorú žalobca 2) uhradil na základe bloku na pokutu nezaplatenú na mieste, ktorý žiada v rámci správneho súdnictva v tomto konaní preskúmať. Z uvedeného je zrejmé, že v podanej žalobe sú spojené dva samostatné žalobné návrhy, pričom v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia (zaplatenia sumy 120 eur) nejde o vec správneho súdnictva, na prejednanie ktorej by bola daná vecná príslušnosť krajského súdu. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že uvedené veci sa nehodia na spojenie a súd rozhodol podľa § 66 SSP o vylúčení žaloby v tejto časti na samostatné konanie. Následne bude táto vec postúpená vecne príslušnému okresnému súdu.
Poučenie:
Proti výrokom I. a II. tohto uznesenia j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Proti výroku III. tohto uznesenia n i e j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť.