Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-7-2009.pdf
PDF · 86.87 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/7/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Petrou Priečinskou, v sporovej veci žalobcu: F. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. X, B., proti žalovanému: D. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom A.. P. J., B., o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv a určenie, že byt patrí do dedičstva, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Súd n e p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni.
odôvodnenie:
1. Žalobou, podanou na Okresnú prokuratúru Bratislava II, postúpenú tunajšiemu súdu dňa 12.01.2009, doplneným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.03.2009 sa pôvodná žalobkyňa F. Q., nar. XX.XX.XXXX domáhala proti žalovanému a P. J., nar. XX.XX.XXXX, určenia, že nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX, k.ú. V., byt č. XXX, nachádzajúci sa na II. poschodí obytného domu na Q. R. Č.. XX V. B., postavený ako bytový dom na parc. č. XXXX, súp. č. XXXX patrí do dedičstva po poručiteľke O. J., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX a tiež sa domáhala určenia neplatnosti kúpnych zmlúv pod V. XXXXX/XX a V XXXXX/XX.
2. Žalobu odôvodnila tým, že na základe úmrtia poručiteľky bol poverený úrad notára F.. P. B. v konaní vedenom pod č.k L. XX/XXXX prejednaním dedičstva po poručiteľke O. J., zomr. XX.XX.XXXX. Notársky úrad zistil, že po smrti poručiteľky bola uzatvorená kúpna zmluva účastníkom ktorej bola na strane predávajúcej poručiteľka a na strane kupujúceho P. J., nar. XX.XX.XXXX. F. Q. následne podala oznámenie Okresnej prokuratúre Bratislava II, ktorá začala trestné stíhanie vo veci podvodu. F. Q. zistila, že nasledujúci mesiac P. J., nar. XX.XX.XXXX predmetný byt odpredal žalovanému.
3. Podaním doručeným tunajším súdom dňa 27.6.2012 zobrala F. Q. žalobu späť voči P. J., nar. XX.XX.XXXX späť z dôvodu, že P. J. dňa XX.XX.XXXX zomrel. Vzhľadom na späťvzatie žaloby v tejto časti súd konanie voči P. J., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX zastavil.
4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe, doručenom tunajšiemu súdu dňa 07.01.2014 uviedol, že nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX, k.ú. V., byt č. XXX, nachádzajúci sa na II. poschodí obytného domu na Q. R. Č.. XX V. B., postavenú ako bytový dom na parc. č. XXXX, súp. č. XXXX riadne nadobudol kúpnou zmluvou dňa 27.06.2008 od predávajúceho P. J., nar. XX.XX.XXXX. Za predmetnú nehnuteľnosť kupujúcemu uhradil kúpnu cenu vo výške 950 000 Sk, ktorá bola uhradená v zmysle kúpnej zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa - realitnej kancelárie J. J., Q. Q. J..H.., zastúpená konateľom F. O.. Sprostredkovateľ kúpnu cenu vyplatil predávajúcemu bezodkladne po predložení LV č. XXXX, na ktorom bude ako vlastník uvedený kupujúci. Predávajúci P. J., nar. XX.XX.XXXX bol v katastri evidencii vedený ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti, podpis na zmluve o prevode zo dňa 27.06.2008 bol overený pred
notárskym úradom P.. H. G. a všetky náležitosti ohľadom prevodu boli spracované realitnou kanceláriou J. J., Q. Q..J..H.. Vklad k predmetu prevodu bol schválený dňa 03.07.2008 pod č. V. XXXXX/XX. Má za to, že v predmetnom konaní nie je pasívne legitimovaným.
5. Z Osvedčenia o dedičstve zo dňa 28.11.2014 č.k. XXD/XX/XXXX, L. XX/XXXX súd zistil, že F. Q. dňa XX.XX.XXXX zomrela a jej jedinou dedičkou je jej dcéra, F. Q., nar. XX.XX.XXXX, nar. XX.XX.XXXX, bytom X.J. X, B., ktorá nadobúda v zmysle tohto Osvedčenia o dedičstve i majetkové práva vyplývajúce z tohto konania. Predmetné Osvedčenie o dedičstve bolo F. Q. podpísané a teda je nesporné, že o prebiehajúcom konaní vedomosť mala.
6. F. Q., právna nástupkyňa žalobkyne, sa vo veci nevyjadrila, neuviedla, či na žalobe (pôvodne podanej jej matkou, neb. F. Q.) trvá, v predmetnej veci nepredložila a ani neoznačila žiadne dôkazy.
7. Súd urobil všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu právnej nástupkyne žalobkyne F. Q.. Vykonal šetrenie jej pobytu lustráciou v registri obyvateľov, v sociálnej poisťovni, prešetrením pobytu policajným zborom, vykonal dopyt u jej otca Ľ. Q., avšak neúspešne. Keďže súd nezistil miesto, kde by sa F. Q. zdržiavala, zverejnil súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu a ďalšie písomnosti F. Q. doručoval na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>. CSP.
8. Súd v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku na pojednávaní, konanom dňa 02.05.2017 prejednal vec a rozhodol v neprítomnosti žalobkyne, ktorá bola riadne a včas predvolaná, svoju neúčasť neospravedlnila riadne a včas, ani nepožiadala z dôležitého dôvodu o jeho odročenie.
9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise.
10. V rámci svojho výsluchu žalovaný uviedol, že mal záujem o kúpu garsónky v predmetnej lokalite, jeho kamarát vlastnil realitnú kanceláriu, dohodol kúpu, žalovaný uzatvoril zmluvu a odkúpil predmetnú garsónku za 1 milión Sk.
11. V zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
12. Uvedené ustanovenie umožňuje súdu posúdiť vec v tom smere, či výkon daného subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, že tomu tak nie je, odoprieť právnu ochranu uplatňovaného práva. Aplikácia tohto ustanovenia umožňuje aj zásah do výkonu už existujúceho práva vyplývajúceho z občianskoprávnych vzťahov, nemôže ale viesť ku vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemá totiž vlastnú priamu normotvornú platnosť - upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie iných ustanovení. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. marca 2011, sp. zn. 3 Cdo 144/2010)
13. Súd, s poukazom § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, vyhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo a dospel k záveru, že žalobnému návrhu nie je možné vyhovieť.
14. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, žalovaný odkúpil od P. J. kúpnou zmluvou zo dňa 27.06.2008 byt zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. V., byt č. XXX, nachádzajúcom sa na II. poschodí obytného domu na Q. R. Č.. XX V. B. za kúpnu cenu 950 000Sk. Žalovaný nadobudol predmetný byt v dobrej viere, zaplatil za neho riadne kúpnu cenu, doposiaľ byt užíva.
15. P. J., zomrel dňa XX.XX.XXXX, v rámci svojho výsluchu v trestnom konaní ČVS: H.-XXXX/OEK-B.- XXXX uviedol, že bol druhom neb. O. J., ktorá mu sľúbila, že po jej smrti, zdedí jej byt, čo by sa aj bolo stalo, keby sa zobrali. Ona to chcela, ale P. J. s tým nesúhlasil, nakoľko bola ťažko chorá, bola onkologickou pacientkou. Po smrti žalobkyne predal byt, z financií získaných z predaja tohto bytu vyplatil pohreb neb. O. J., ich spoločné dlžoby, nezaplatené nájomné. Trestné stíhanie ČVS: H.-XXXX/OEK-B.- XXXX voči P. J. bolo ukončené a následne i zastavené z dôvodu jeho úmrtia.
16. Pôvodná žalobkyňa F. Q., zomrela dňa XX.XX.XXXX, sa o smrti svojej sestry dozvedela v čase výkonu svojho trestu odňatia slobody v J. J., ktorý si odpykávala do 12.12.2008 z dôvodu, že v Rakúsku ukradla peňaženku s finančnou hotovosťou.
17. Právna nástupkyňa pôvodnej žalobkyne - t.č. žalobkyňa F. Q. ostala nečinná počas celého súdneho konania napriek tomu, že mala vedomosť o jeho prebiehaní. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR z 8. 11. 2011, sp. zn. 1Sžr/38/2011 už v rímskom práve platila zásada, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým) - teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.
18. V prejenávanej veci nebola sporná dobrá viera žalovaného ako nadobúdateľa predmetnej nehnuteľnosti. Princíp dobrej viery chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov je jedným z kľúčových prejavov princípu právnej istoty odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu. Nadobúdateľovi vlastníckeho práva (v tomto konaní žalovanému), pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytovaná široká ochrana, pretože v opačnom prípade by si nikdy nemohol byť istým svojim vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu (porovnaj aj R 14/2009). Otázkou dobrej viery takého nadobúdateľa vlastníckeho práva sa súdy musia vždy riadne zaoberať pri jeho spochybňovaní treťou osobou. Z hľadiska poskytnutia právnej ochrany je treba postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (princíp nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet, t. j. nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko sám má). Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní (viď nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 549/2015 zo 16. marca 2016)
19. S prihliadnutím na vyššie uvedené, prihliadnuc na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď súd zvážil všeobecné súvislosti kolízií základných práv, ako aj individuálne okolnosti tohto konkrétneho prípadu, berúc do úvahy skutočnosť, že výkon práv nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Nakoľko žalovaný mal vo veci plný úspech, vznikol mu nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni a to v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania nerozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, nakoľko žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli.
21. Z uvedeného dôvodu a s poukazom na ust. § 262 ods. 1 C.s.p. žalovanému teda vznikol nárok na náhradu trov konania, nakoľko mu však v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.