Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5P-83-2016.pdf
PDF · 91.86 KB
Case nature
Area
Subarea
5P/83/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel vo veci starostlivosti malol. O. D., L.. X.X.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov matky : S. B., L. XX.X.B., J. T. Č.. XXXX/XA, Š., S. M. - O. D., L.. X.X.B., J. Š., X. XX, X.. S. C.. R. N., D. D. S. L.. Č.. XXX, K. D., o návrhu na úpravu práv a povinností k malol., takto
rozhodol:
I. Malol. O. D., L.. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti navrhovateľke, s tým, že obaja rodičia budú zastupovať dieťa v bežných veciach a spravovať majetok maloletého.
II. Otec je povinný platiť na výživu malol. O. mesačne sumou 150,-€ vždy do 15-ho dňa toho-ktorého mesiaca vopred počnúc od právoplatnosti rozsudku.
III. Týmto sa zmeňuje rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda X. XX.XX.XXXX Č..T.. XP XX/ XXXX-XX.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom dňa 28.11. 2016 domáhala zmeny úpravy práv a povinností rodičov k maloletému O., ktorý na základe rozsudku M. D. K. D. číslo konania XP/XX/XXXX-XX bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že otec sa zaviazal platiť na výživu maloletého dieťaťa 100 euro mesačne. V dôsledku zmeny pomerov na strane otca dieťaťa, ako aj na strane dieťaťa, matka žiadala maloleté dieťa zveriť do jej osobnej starostlivosti a určiť výživné sumou 200 euro, považujúc striedavú výchovu pre dieťa za sťaženú, potom čo otec dieťaťa si založil rodinu, býva mimo bydliska navrhovateľky. Dieťa vzhľadom na svoj vek 16 rokov, navštevuje 9. ročník základnej školy, sa rozhodlo ostať v stálej starostlivosti navrhovateľky, potom čo uvedený stav negatívne vplýval na jeho študijné výsledky a obmedzil ho v možností venovať sa svojej záľube vo futbale. 2. Otec dieťaťa najprv spochybnil vôľu dieťaťa, že by sa jednalo výlučne o jeho rozhodnutie majúc za to, že navrhovateľka ovplyvňuje správanie sa dieťaťa. Následne po výsluchu dieťaťa i rodičov poradenským psychológom, otec zmenil názor a súhlasil so zmenou umiestnenia dieťaťa s tým, že sa zachová určitý pravidelný styk v súlade s rozhodnutím dieťaťa. 3. Kolízneho opatrovníka navrhoval maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti navrhovateľke a upraviť výšku výživného v závislosti od možnosti a schopnosti povinnej osoby, ako aj odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa.
4. Súd o veci vykonal dokazovanie vypočutím oboch rodičov, maloletého dieťaťa a oboznámením sa s obsahom spisu tunajšieho súdu XP/XX/XXXX, zadovážením potvrdení o príjmoch oboch rodičov, ako aj výdavkov na základe ktorých dôkazov ustálil nasledovný skutkový stav veci: 5. Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda dňa XX.XX.XXXX Č..T. XP/XX/XXXX-XX bola schválená dohoda rodičov na základe ktorej maloletý O. L..XX.XX. XXXX bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to tak, že matke dieťa striedavo bolo 1. 2 týždne každého kalendárneho mesiaca v roku a každé 2. 2 týždne každého kalendárneho mesiaca v osobnej starostlivosti otca. V schválenej dohode bolo určené prevzatie odovzdanie dieťaťa a záväzok otca na platenie výživného mesačne 100 eur. Naďalej trvalým bydliskom dieťaťa ostalo bydlisko u matky, s jej právom preberania rodinných prídavkov, ako aj daňovej úľavy. Týmto bol zmenený rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda XC/XXX/XX-XX, na základe ktorého bol pôvodne maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a uložená vyživovacia povinnosť otcovi. V rozhodnom čase maloleté dieťa malo 12 rokov, navštevoval 2. stupeň základnej školy a otec dieťaťa mal trvalý pobyt v Šamoríne. Od posledného rozhodnutia o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu je dieťa o 3 roky staršie, končí 9. ročník základnej školy v Šamoríne a v školskom roku 2017/2018 bol prijatý na športovú akadémiu v Dunajskej Strede. 6. Z výpovede maloletého dieťaťa súd zistil, že jeho vzťah s otcom je rovnaký ako predtým, len sa zmenili pomery v rodine otca, keď býva mimo Š. E. C. G., má vlastnú rodinu, kde vychováva maloleté dieťa svojej družky. Považoval kontakt s otcom za nedostatočný po stránke vzájomnej komunikácie, z dôvodu jeho častej neprítomnosti. Uznal často trávený čas na internete, ktoré zvýšené náklady mal úmysel otcovi nahradiť. Zo svojej predchádzajúcej skúsenosti nepovažoval prístup otca za dostatočný, pri porovnaní vzťahu s matkou, kde cíti väčšie bezpečie. Medzi ním a otcom už nie je také porozumenie ako bolo predtým a ani v súvislosti s jeho športovými aktivitám, o ktoré sa otec v takej miere nezaujíma odkedy hrá vo futbalovom klube v Dunajskej Strede. 7. Zo správy z Úradu práce sociálnych vecí a rodiny odbor sociálnych vecí a rodiny, sociálnej ochrany detí a sociálnej kurately referát poradenstvo - psychologických služieb zo dňa 20.04.2017 vyplynulo, že obom rodičom záleží na dieťati, keď majú odlišné názory na jeho výchovu a považovali za vhodné aby v tomto smere zmenili svoje správanie sa a rešpektovali vôľu dieťaťa, ktoré potrebuje mať v súčasnosti bezpečie. Uvažovanie dieťaťa považoval za veľmi racionálne, keď u matky cíti väčšie bezpečie, porozumenie, vhodné podmienky pre prípravu na štúdium, čo sa odrazilo aj v jeho študijných výsledkoch odkedy sa zdržiava dlhšiu dobu už u matky. Dieťa si je vedomé svojich povinností a zodpovednosti aj voči matke 8. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 9. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za to, že v čase rozhodnutia o návrhu matky o zmene umiestnenia maloletého dieťaťa sa podstatne zmenili pomery tak na strane dieťaťa, ako aj na strane rodičov, keď dieťa je o 3 roky staršie, zásadne vie posúdiť svoje postavenie a svoje záujmy vzhľadom na pomery ktoré sú u rodičov. Prioritou pri úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu je vždy záujem maloletého dieťaťa pri rozhodovaní o všetkých veciach ktoré sa ho týkajú tak, aby bola zabezpečená riadna úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa a stabilita prostredia v ktorom sa dieťa zdržiava. Je dôležité chrániť názor dieťaťa, nemôže byť vystavený konfliktu lojality a následnému pocitu viny v súvislosti s konfliktom, ktorý panuje medzi rodičmi. Zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti matky sa obnoví stav, ktorý existoval pred rokom 2013, keď dieťa bolo zverené do striedavej starostlivosti rodičov na základe ich dohody. Tým že dieťa bude zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľke sa zachovajú aj rodinné väzby dieťaťa k rodine otca, keď dieťa potvrdilo, že navštevuje starých rodičov a nemá problém stýkať sa s otcom počas víkendov, v závislosti od jeho zaneprázdnenosti v súvislosti so športovými aktivitami. Je zjavné, že aj výsledky v škole u dieťaťa sa podstatne zlepšili a bol prijatý aj na športovú akadémiou, kde bude pokračovať v štúdiu na strednej škole. Súd mal za to, že zmena pomerov ktorá nastala od posledného rozhodnutia, je dôvodné posúdiť v súlade s názorom dieťaťa a do budúcna dieťa ponechať v osobnej starostlivosti navrhovateľky, kde dieťa má pocit väčšej istoty a bezpečia a dostatočnej komunikácie, porozumenia pre svoje problémy. Je v záujme udržiavania riadnych kontaktov s dieťaťom, aby aj otec zmenil svoj prístup k dieťaťu ak byť vzťah dôverný.. 10. Podľa § 78 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 11. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. 12. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
13. Podľa § 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, Plnenie vyživovacej povinnosti rodičia k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť. 14.Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 15. Pri určenie rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov, v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 16. Podľa § 75 ods. 1 a 2 pri určenie výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 17. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane oprávneného, jednak na strane povinného. Zo strany oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s pohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pri tom nezahŕňajú iba základné nároky dieťaťa, ale sú dané širšie i potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavbu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú napríklad liečebné náklady). Súd musí pri určovaní výživného prihliadnuť na pomery povinnej osoby jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet vyživovaných osôb. 18. Na strane dieťaťa je nutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu výživné, výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa, ak ide o domácnosť. Na strane povinného sa prihliada najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na jeho vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti situáciu na druhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku. V rozhodnutí o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu musí byť vyjadrená zásada úmernosti životnej úrovne dieťaťa k životnej úrovni rodičov, aby aj zvýšené potreby, ktoré možno dieťaťu z príjmu otca poskytnúť, boli zabezpečené výživným stanoveným v zodpovedajúcej miere(R14/1966/. 19. Navrhovateľka žiadala zvýšiť výživné v prípade zverenia dieťa do jej osobnej starostlivosti, keď naposledy určené výživné 100 euro pri zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti v súčasnosti nepostačuje na krytie odôvodnených potrieb dieťaťa, náklady na stravu 26 euro mesačne v školskej jedálni, telefón 10,-€ a cestovné do K. D. X. Š. a späť na tréningy mesačne 40 Eur, vreckové 60 euro, internet 24,91 euro. strava mimo obedov v 10 euro, polovica nákladov na bývanie 125 euro, elektrina 13 euro a prevoz dieťaťa počas víkendov na zápasy 16 euro. Nepravidelnými výdavkami na dieťa sú rodičovské združenie 25 eur a triedny fond 10 eur. Pokiaľ ide o náklady na športové oblečenie a obuv, doposiaľ rodičia prispievali pomerne s tým že vo väčšej miere navrhovateľka prispela z jej príjmu, ktoré predstavujú sociálne dávky v hmotnej núdzi vo výške 83,20 euro a príjem na základe dohody o vykonaní pracovnej činnosti u W. J. mesačne 44,91 euro. Je vyučená ako predavačka. Doposiaľ si prácu vo svojej profesii nehľadala. 20. Otec dieťaťa bol v čase posledného rozhodnutia zamestnaný ako živnostník, keď prestal podnikať a bol dlhodobo dobrovoľne nezamestnaný. Podnikal v oblasti stavebníctva ako stavebný klampiari, tvrdiace že boli vysoké náklady na podnikanie a nedostatok pracovných príležitostí. V súčasnosti je zamestnaný od 12.1.2017 spoločnosti J. O., D..O..M.. J. ako údržbár s hrubým príjmom 435,-€. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť na malol. D. L.. XX.XX.XXXX, súdom stanovené výživné mesačne sumou 150,€. Mesačne prispieva na spoločnú domácnosť družky 100,-€. Je nemajetný.
21. Vychádzajúc z možností a schopností rodičov, kde navrhovateľka inú vyživovaciu povinnosť nemá a otec dieťaťa má ďalšiu vyživovaciu plní povinnosti 150 euro. Vekový rozdiel medzi deťmi je šesť rožný vekový rozdiel, čo bolo nevyhnutné zohľadniť pri posúdení odôvodnených potreby dieťaťa dospievajúceho a dieťaťa ktoré má len 11 rokov. Súd zobral do úvahy prístup otca k jeho zmenenému príjmu, keď dva roky bol dobrovoľne nezamestnaný , keď mu nič nebránilo v podnikaní pokračovať, pričom výživné v určenej výške bol schopný platiť a zaopatriť maloletého v čase jeho prítomnosti u otca, nepožadujúc stanovenie výživného, prípadne jeho zrušenie, z čoho je zrejmé, že finančná situácia otca nie je odrazom jeho príjmov. Súd ustálil výživné vo výške 150,-€ pri zohľadnení odstupu času od posledného rozhodnutia o výživnom pred tromi rokmi, vekom dieťaťa, jeho odôvodnenými potrebami, pri akceptovaní nákladov na jeho záľubu vo futbale, s čím súvisia pravidelné zvýšené náklady, pričom otec dieťaťa bez vážneho dôvodu sa vzdal výhodnejšieho zamestnania, tvrdiac, že poberaný zárobok na úrovni minimálnej mzdy nepostačuje na platenie požadovaného výživného, súd nemohol na túto obranu zo otca prihliadnuť. Rovnako v prípade navrhovateľky, ktorá je schopná vykonávať prácu vo svojej profesii, a v mieste bydliska sú dané možnosti aby sa zamestnala na plný úväzok, čo zatiaľ vylúčila, z dôvodu zabezpečenia času dohľadať na výchovu dieťaťa. Jej vykázaný príjem je zjavne nepostačujúci ani na krytie nákladov na bývanie. Poberá rodinné prídavky na dieťa 23 euro a pri započítaní výšky výživného ktorým matka prispieva na dieťa v rozsahu 1 tretiny stanoveného výživného. vychádza mesačne táto suma na dieťa 220 eur. 22. Súd rozhoduje .vždy na základe stavu ktorý existuje v čase vyhlásenia rozhodnutia (§215 ods.1 a 2.Civilného spotového poriadku). V prípade že dôjde k podstatnej zmene pomerov na strane dieťaťa, ktoré pokračuje v štúdiu na strednej škole, bude dôvodom na úpravu práv a povinností v časti výživného, ak sa rodičia nedohodnúť. 23. Súd v zmysle § 52 Civilného mimosporového konania žiadnemu zo strán náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)
Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)
Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.) Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)