Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoE/253/2016

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr. Romana Greguša a JUDr. Pavla Pileka v exekučnej veci oprávneného: Fleetreal a.s., so sídlom Vlčie Hrdlo 64, Bratislava, IČO: 45 470 189 (právny nástupca pôvodného oprávneného Credit Clearing Center a.s., so sídlom Miletičova 21, Bratislava, IČO: 35 839 651), zast. JUDr. Ing. Ľubomírom Navračičom, PhD., advokátom so sídlom Miletičova 21, Bratislava, proti povinným: 1/ neb. L. Z., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom M. XX, Z., 2/ E.. Z. E., nar. X.X.XXXX, bytom M. č. XX, Z., 3/ O. N., nar. XX.X.XXXX, bytom X. č. XXX, Z., 4/ O. O., nar. XX.X.XXXX, bytom X. č. XXX, Z., povinný v 2. až 4. rade zastúpení Legium s.r.o., so sídlom Bukurešťská 3, Bratislava-Staré mesto, IČO: 36 867 870, 5/ SIKO spol. s r.o., so sídlom Mierová 652, Kameničná, IČO: 31 417 159, 6/ ERKO - M, s.r.o. - v likvidácii, IČO: 34 107 959, so sídlom časť Balvany č. 136, Kameničná (likvidátor Ing. Imrich Koczkás, bytom, Budovateľská č.16, Kolárovo), o vymoženie pohľadávky vo výške 63.342,70 eur (1.908.262,20 Sk) s príslušenstvom a trov exekúcie, o podaní povinných v 2 až 4. rade, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 2Er/34/2003 - 239 zo dňa 9. apríla 2014, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 2Er/34/2003 - 239 zo dňa 9. apríla 2014 p o t v r d z u j e .

Povinným sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu za neprípustnú a konanie zastavil. O náhrade trov konania a o náhrade trov exekúcie súdneho exekútora rozhodol tak, že o nich rozhodne v osobitnom uznesení.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 235 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 39 a § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že preskúmaním notárskej zápisnice dospel k záveru, že táto nie je spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by sa mohla vykonať exekúcia. V čase spísania notárskej zápisnice dlh ešte neexistoval, povinní nemohli realizovať svoje právo uznať dlh. Nedostatkom predloženej notárskej zápisnice, ktorá obsahuje vyhlásenie povinných o uznaní záväzku a tiež súhlas s jej vykonateľnosťou je, že vyhlásenie povinných o uznaní dlhu vzniklo len pár dní po uzavretí zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru, t. j. v čase keď existoval len záväzok, dlh nie, a do budúcna bolo možné len predpokladať, že dlh vznikne. V čase spísania notárskej zápisnice tak dlh neexistoval, vykonateľnosť notárskej zápisnice podľa procesných noriem nemohla nastať. Taktiež notárska zápisnica neobsahovala konečnú splatnosť záväzku. Výška dlhu a čas plnenia musia byť v notárskej zápisnici presne uvedené, nestačí odvolať sa iba na zmluvu o úvere. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na uznesenie

Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15CoE/147/2010 zo dňa 31.08.2010. Ďalej uviedol, že záväzok povinných osôb z notárskej zápisnice poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť úroky, zaplatiť odplatu za poskytnutie úveru a splniť ďalšie záväzky podľa zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru nie je vyjadrený konkrétnou sumou a nie je určený ani spôsob výpočtu sumy, ktorú povinní z notárskej zápisnice majú oprávnenému vrátiť. Zo spôsobu vymedzenia záväzku v notárskej zápisnici nie je možné vypočítať konkrétnu sumu záväzku, ktorý bol dňa 10.07.1998 uznaný. V notárskej zápisnici sa spomína len výška hotovostného úveru v sume 1640.000,- Sk. V prípade obsahových náležitostí notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom platí, že ak má byť vykonateľná, náležitosti musia byť určené presným a nepochybným spôsobom, teda musí notárska zápisnica obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností na plnenie, presný rozsah a obsah plnenia. Vzhľadom na vyššie uvedené preto uznanie dlhu zo zmluvy o úvere len pár dní potom, kedy bola zmluva o úvere uzavretá nie je platným právnym úkonom súladným s § 558 Občianskeho zákonníka alebo § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka z dôvodu, že sa uznáva dlh, ktorý môže vzniknúť iba v budúcnosti, ktorého výška v čase uznania nebola známa a ktorý v čase uznania nebol určitý. O trovách exekúcie a trovách konania rozhodne súd osobitným uznesením po predložení ich vyčíslenia.

4. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

5. Svoje odvolanie oprávnený odôvodnil tým, že notárska zápisnica je exekučným titulom v zmysle § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, ak spĺňa podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia. Formálna stránka spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je upravená v § 47 Notárskeho poriadku. Materiálna stránka vykonateľnosti spočíva v tom, že notárska zápisnica musí obsahovať právny záväzok, ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Notárska zápisnica N 259/98 NZ 249/98 spĺňa všetky náležitosti, ktoré notársky poriadok predpisuje pre jej platnosť. Taktiež spĺňa všetky náležitosti materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia. Je v nej jednoznačne uvedený právny záväzok (povinnosť vrátiť poskytnuté finančné prostriedky, ktorá povinným vyplýva zo zmluvy o úvere č. 740737195), označenie oprávnenej osoby (právny predchodca oprávneného - Slovenská sporiteľňa, a.s.), označenie povinných osôb, právny dôvod (úverová zmluva), predmet (vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov spolu s úrokom podľa úverovej zmluvy) a čas plnenia (do konca augusta 2003, tak ako bolo dohodnuté v úverovej zmluve) a súhlas povinných osôb s vykonateľnosťou. V notárskej zápisnici sa dohodlo, že sporiteľňa je oprávnená žiadať splatenie celého úveru pred dohodnutou lehotou splatnosti naraz, ak občan použije úver bez súhlasu sporiteľne na iný ako dohodnutý účel, alebo ak je dlžník v omeškaní so platením viac než dvoch splátok, alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Poukázal aj na konštatovanie Ústavného súdu SR v náleze sp. zn. I. ÚS 5/2000 zo dňa 13.07.2000 a to, že vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne uplynutím času na dobrovoľné plnenie povinnosti na plnenie obsiahnuté v notárskej zápisnici. To, že dlh povinného nebol splatný v okamihu jej vyhotovenia, nemá žiaden vplyv na platnosť vyhlásenia urobeného v zápisnici, čo znamená, že splatnosť dlhu je relevantná iba pre vykonateľnosť notárskej zápisnice a nie pre jej platnosť. Tým, že povinné osoby svoj dlh neplnili tak, ako bolo dohodnuté v notárskej zápisnici, stal sa dlh splatný ešte pred dohodnutou lehotou splatnosti. Rozhodnutie súdu považoval za nesprávne, pričom ho žiadal zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. K odvolaniu oprávneného sa vyjadrili aj povinní v 2. až 4. rade. Uviedli, že z dikcie ustanovenia § 37 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že účastníkmi exekučného konania sú v zásade oprávnený a povinný, tretia osoba len vtedy, ak to ustanovuje zákon. Mali za to, že súd by sa mal najskôr vysporiadať so zmenou účastníka konania na strane oprávneného uznesením podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku. Ďalej uviedli, že považujú exekúciu za neprípustnú, nakoľko notárska zápisnica, ktorá je exekučným titulom od počiatku, nezodpovedá stanoveným zákonným požiadavkám pre notársku zápisnicu ako exekučný titul. Z už predložených listinných dôkazov vyplýva, že úverová zmluva bola podpísaná dňa 23.06.1998, pričom prvá splátka mala byť zrealizovaná v auguste 1998. Z notárskej zápisnice vyplýva, že povinné osoby sa zaviazali poskytnuté finančné prostriedky vrátane úroku splatiť najneskôr do augusta 2003 v zmysle dojednaní uvedených v úverovej zmluve. V zmysle bodu 1 úverovej zmluvy v čase spísania zmluvy existoval len záväzok Slovenskej sporiteľne, a.s. vyplatiť dohodnutú sumu v úverovej zmluve, ak povinní v 2. až 4. rade o to požiadajú. Z uvedeného je zrejmé, že do budúcna bolo možné len predpokladať, že dlh by mohol vzniknúť, nebolo však určité, kedy vznikol. Záväzok povinných vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky síce existoval od momentu uzavretia úverovej zmluvy, ale dlh na ich strane mohol vzniknúť len po tom, ako Slovenská sporiteľňa, a.s. peňažné prostriedky poskytla, čo

však bolo až po spísaní Notárskej zápisnice. Z toho dôvodu v čase spísania zápisnice neexistoval a nemohol existovať žiadny dlh povinných v 2. rade až 4. rade, ktorý by bol splatný. Taktiež poukázali na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13.07.2000 sp. zn. I. ÚS 5/2000. S poukazom na uvedené navrhli, aby súd napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.

8. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 30.10.2000, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 10.11.2000 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia - notárska zápisnica č. N 259/98, NZ 249/98 zo dňa 10.07.1998. Následne súd prvej inštancie obsadený vyšším súdnym úradníkom rozhodol napadnutým uznesením.

9. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

10. Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

11. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

13. Podľa § 387 ods. 2 CPS, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Podľa § 470 ods. 1, 2 a 3 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

15. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

16. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

17. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.“

18. Pod oprávnenou osobou treba rozumieť fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá má právo domáhať sa núteného výkonu exekučného titulu; povinnou osobou je ten, kto je povinný tento výkon strpieť. Právnym dôvodom je právna skutočnosť zakladajúca vzťah medzi oprávneným a povinným. Predmetom plnenia

sa rozumie obsah a rozsah plnenia (t. j. aké plnenie a v akom množstve sa má poskytnúť). Čas plnenia určuje, do kedy sa povinný zaviazal poskytnúť plnenie oprávnenému; notárska zápisnica uvedená v predmetnom ustanovení sa stáva formálne vykonateľnou uplynutím času plnenia. Osobitne významnou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu je súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou - týmto prejavom jej vôle sa završuje vznik exekučného titulu. V dôsledku súhlasu povinnej osoby, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon - pre účely exekučného konania - priznáva rovnaké právne účinky aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu súdu.

19. Z náležitostí zápisnice, ktorá má slúžiť ako exekučný titul v zmysle § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, nepochybne vyplýva, že ide (má ísť) o zápisnice o právnych úkonoch. V predmetnej veci bola ako exekučný titul predložená notárska zápisnica č. N 259/98, Nz 249/98 spísaná dňa 10.7.1998 notárom Máriou Nagyovou.

20. V tejto zápisnici je uvedené, že povinné osoby E.. E. Z. a L. Z. podali vyhlásenie o uznaní dlhu a súhlase dlžníkov, ručiteľov a záložcov s exekúciou. Ďalej je uvedené v bode prvom, že povinné osoby dňa 23.6.1998 uzavreli úverovú zmluvu č. 740737195 v znení neskorších zmien a dodatkov. V druhom bode je uvedené, že v zmysle úverovej zmluvy č. 740737195 v znení neskorších z mien a dodatkov poskytla oprávnená osoba povinným osobám a to na základe ich požiadania hotovostný úver v sume 1.640.000,- Sk a to tak, že za občana splní podľa uvedeného účelu jeho vykázané platobné povinnosti voči tretím osobám bezhotovostným platobným stykom, resp. vyplatí dohodnutú sumu v hotovosti. Oprávnená osoba poskytla finančné prostriedky povinným osobám za úrokovú sadzbu úverovej zmluvy č. 740737195. Povinné osoby sa zaviazali poskytnuté finančné prostriedky vrátane úroku splatiť najneskôr do augusta 2003 tak, ako bolo dohodnuté v úverovej zmluve č. 740737195 v znení neskorších z mien a dodatkov. V treťom bode je uvedené, že návratnosť poskytnutého úveru je zabezpečená a) zmluvou o zriadení záložného práva č. 0737195 zo dňa 23.06.1998, b) zmluvou o zriadení záložného práva č. 0737195 zo dňa 23.06.1998, c) zmluvou o zriadení záložného práva č. 0737195 zo dňa 24.06.1998 a d) ručiteľskou listinou zo dňa 24.06.1998, ktorá je súčasťou tejto notárskej zápisnice. V štvrtom bode povinné osoby vyhlásili, že ak dôjde k plneniu zo strany osoby oprávnenej podľa úverovej zmluvy výslovne súhlasia s tým, aby v prípade nesplnenia ich záväzku za podmienok uvedených v predmetnej zmluve, sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre výkon rozhodnutia, resp. pre exekúciu a to na celý majetok. V notárskej zápisnici je uvedené aj to, že bližšie podmienky poskytnutia úveru sú uvedené v úverovej zmluve č. 740737195, ktorá je súčasťou tejto notárskej zápisnice.

21. Pre naplnenie kritéria § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku teda má ísť o zápisnicu o právnom úkone, teda o uznaní dlhu, pričom takáto zápisnica podľa § 47 písm. g) Notárskeho poriadku priamo obsahuje (má obsahovať) samotný právny úkon, logicky so všetkými jeho zákonnými náležitosťami. V prípade predloženej notárskej zápisnice ide o zápisnicu o právnom úkone, zápisnica obsahuje uznanie dlhu.

22. Náležitosti uznania dlhu ako právneho úkonu, o ktorom bola predmetná zápisnica spísaná, upravuje § 558 Občianskeho zákonníka.

23. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

24. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. 25. Vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie obsiahnuté v tejto zápisnici. Jej vykonateľnosť sa skúma rovnako ako pri vykonateľných rozhodnutiach podľa príslušných predpisov procesného práva, t. j. skúma sa formálna a materiálna stránka vykonateľnosti. V danom prípade formálna stránka spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je upravená v § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Je samozrejmé, že podobne ako v prípade vykonateľnosti súdnych rozhodnutí, tak aj v prípade obsahových náležitostí exekučnej notárskej zápisnice platí, že ak má byť vykonateľná, tieto musia byť určené

presným a nepochybným spôsobom, teda v tomto zmysle exekučná notárska zápisnica musí obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností na plnenie, presný rozsah a obsah plnenia.

26. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k rovnakému názoru ako súd prvej inštancie v tom, že vyhlásenie povinných o uznaní dlhu, ktoré je obsahom notárskej zápisnice, je absolútne neplatný právny úkon pre jeho neurčitosť. Dlh v čase spísania vyhlásenia o jeho uznaní povinnými neexistoval, teda povinní nemohli ani realizovať vyhlásenie o jeho uznaní a poskytnúť súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku ako exekučného titulu pre výkon rozhodnutia. Notárska zápisnica v danom prípade nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom. Odvolací súd uvádza, že uznaním dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka sa rozumie jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorý zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že dlh v čase uznania existoval. Uznanie dlhu ako spôsob zabezpečenia záväzku prichádza do úvahy teda až potom ako dlh vznikol - keď vznikla dlžníkovi povinnosť splatiť svoj peňažný záväzok veriteľovi a veriteľovi právo uvedené plnenie od dlžníka požadovať, t. j. keď sa stal záväzok splatným. Podstatnou náležitosťou, ktorá charakterizuje uznanie dlhu, je vymedzenie dlhu tak do dôvodu, ako aj do jeho výšky, čo vyhlásenie dlžníkov obsiahnuté v notárskej zápisnici neobsahuje, a z logiky veci ani nemôže obsahovať. Je totiž potrebné pojmovo rozlišovať medzi „záväzkom“, za ktorý sa považuje jednak druh občiansko- právnehovzťahu a teória ho súčasne definuje ako povinnosť vychádzajúcu zo záväzkovo právneho vzťahu a na druhej strane kategóriou „dlhu“, ktorý je nutné interpretovať ako konkrétnu povinnosť subjektu poskytnúť druhému subjektu (oprávnenému) požadované a dlžníkom sľúbené plnenie. V prípade dlhu sa teda jedná sa o užší termín, resp. o konkrétny záväzok. Samotný záväzok vrátiť poskytnutý úver (peňažné prostriedky) veriteľovi totiž dlžníkovi vzniká už okamihom vzniku záväzkového vzťahu (okamihom uzatvorenia zmluvy o úvere), kým dlh až k zmluvne dohodnutému okamihu, dokedy mal dlžník tak urobiť. V týchto intenciách treba vykladať ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka. Uznať dlh je teda právom dlžníka, ktoré sa v budúcnosti (po tom ako dlh vznikol a za predpokladu že vôbec vznikol) môže realizovať alebo sa realizovať nemusí, čo závisí od okolností, ktoré nastanú v budúcnosti. Ak v danej veci bola úverová zmluva uzavretá pár dní pred tým ako bola spísaná notárska zápisnica, ktorá obsahuje vyhlásenie povinných o uznaní dlhu v zmysle § 558 a aj súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, nejde o spôsobilý exekučný titul, pretože nespĺňa podmienku materiálnej vykonateľnosti. Treba súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že v čase vyhlásenia povinných o uznaní dlhu, žiadny konkrétny dlh ešte neexistoval.

27. V tom čase (ku dňu spísania notárskej zápisnice k 10.07.1998) existoval len záväzok povinných, ktorý na seba prevzali v úverovej zmluve, t. j. záväzok v stanovenej lehote úverovú pohľadávku splatiť (v zmysle bodu II.3. úverovej zmluvy - posledná splátka bude realizovaná v auguste roku 2003. Povinní v notárskej zápisnici uznali svoj „dlh“ vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky. V druhom bode notárskej zápisnice je uvedené, že v zmysle úverovej zmluvy č. 740737195 v znení neskorších z mien a dodatkov poskytla oprávnená osoba povinným osobám a to na základe ich požiadania hotovostný úver v sume 1.640.000,- Sk a to tak, že za občana splní podľa uvedeného účelu jeho vykázané platobné povinnosti voči tretím osobám bezhotovostným platobným stykom, resp. vyplatí dohodnutú sumu v hotovosti. Oprávnená osoba poskytla finančné prostriedky povinným osobám za úrokovú sadzbu úverovej zmluvy č. 74 0737195. Povinné osoby sa zaviazali poskytnuté finančné prostriedky vrátane úroku splatiť najneskôr do augusta 2003 tak ako bolo dohodnuté v úverovej zmluve č. 740737195 v znení neskorších z mien a dodatkov. Konkrétna povinnosť dlžníkov (povinných) poskytnúť veriteľovi (oprávnenému) požadované plnenie, t. j. vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky veriteľovi spolu s príslušenstvom mu však vznikla najneskôr k augustu 2003. Preto vyhlásenie dlžníkov v notárskej zápisnici nemožno prijať ako uznanie dlhu čo do dôvodu a výšky, pretože ide o uznanie budúceho dlhu, ktorý v tom čase nevznikol, pričom jeho uznanie záviselo od okolností, ktoré mohli nastať (ale aj nemuseli) až v budúcnosti (po auguste 2003).

28. Podľa § 574 Občianskeho zákonníka nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti, preto uznanie dlhu povinným je absolútne neplatný právny úkon. Akceptovaním opačného výkladu ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka by povinnému v čase, kedy ešte záväzok v zmysle určitého a konkrétneho dlhu neexistoval, bolo odňaté právo namietať výšku „uznaného“ dlhu v čase jeho uznania, čo by mohlo viesť k neprimeranému zvýhodneniu veriteľa (oprávneného), ktorý by nebol viazaný dobrovoľnosťou povinného uznať dlh tým spôsobom, ako mu to umožňuje zákonné

ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka. Možno teda zhrnúť, že uznaním „dlhu“ v rámci predmetnej notárskej zápisnice sa povinní vzdali svojho práva uznať alebo neuznať prípadný dlh, ktorý vznikne či nevznikne v budúcnosti, čím im bolo už v tom čase, kedy ešte záväzok v zmysle určitého a konkrétneho dlhu neexistoval, odňaté právo namietať výšku „uznaného dlhu“ v čase uznania, pretože neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše nemožno ani predpokladať, či vôbec určité právne významné okolnosti (omeškanie dlžníkov a v akom rozsahu) v budúcnosti nastanú.

29. Odvolací súd dodáva, že zmluva o úvere je zmluvou konsenzuálnou, z ktorej už dohodou zmluvných strán o jej obsahu vznikajú práva a povinnosti a na jej vznik sa nevyžaduje aj faktické poskytnutie úverových prostriedkov (resp. reálne čerpanie úveru dlžníkom). Uzatvorením zmluvy o úvere sa veriteľ zaväzuje na požiadanie dlžníka poskytnúť v jeho prospech peňažné prostriedky (záväzok veriteľa) a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť. Záväzok dlžníka z úverovej zmluvy vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky síce existuje od momentu uzavretia zmluvy o úvere, ale dlh na jeho strane môže vzniknúť len po tom, ako veriteľ peňažné prostriedky poskytne. Ak peňažné prostriedky podľa úverovej zmluvy poskytnuté nebudú, dlh nevznikne, pretože druhý účastník zmluvy nemá aké peňažné prostriedky vrátiť. V danom prípade povinní v notárskej zápisnici uznali svoj „dlh“ zo zmluvy o úvere podľa § 558 OZ, preto s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd považuje námietky oprávneného uvedené v odvolaní za irelevantné.

30. Odvolací súd ďalej uvádza, že z notárskej zápisnice nie je ani zrejmé, ako oprávnený dospel k sume uvedenej v návrhu na vykonanie exekúcie, keď žiada vymôcť pohľadávku vo výške 1908.262,20 Sk / 63342,70 eur s príslušenstvom 19,75 % ročným úrokom z nezaplatenej istiny v dobe od 26.10.2000. Z návrhu je iba zrejmé, že povinní svoj záväzok uvedený v notárskej zápisnici nesplnili. V notárskej zápisnici v druhom bode je uvedené, že v zmysle úverovej zmluvy č. 740737195 v znení neskorších z mien a dodatkov poskytla oprávnená osoba povinným osobám a to na základe ich požiadania hotovostný úver v sume 1.640.000,- Sk a to tak, že za občana splní podľa uvedeného účelu jeho vykázané platobné povinnosti voči tretím osobám bezhotovostným platobným stykom, resp. vyplatí dohodnutú sumu v hotovosti. Oprávnená osoba poskytla finančné prostriedky povinným osobám za úrokovú sadzbu úverovej zmluvy č. 740737195. Povinné osoby sa zaviazali poskytnuté finančné prostriedky vrátane úroku splatiť najneskôr do augusta 2003 tak, ako bolo dohodnuté v úverovej zmluve č. 740737195 v znení neskorších z mien a dodatkov. Ďalej je uvedené, že sporiteľňa je oprávnená žiadať splatenie celého úveru pred dohodnutou lehotou splatnosti naraz, ak občan použije úver bez súhlasu sporiteľne na iný ako dohodnutý účel alebo ak je dlžník v omeškaní so splatením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšie ako tri mesiace. Odvolací súd sa preto stotožňuje aj s názorom súdu prvej inštancie o tom, že splatnosť záväzku je v notárskej zápisnici uvedená neurčito. Je správny záver súdu prvej inštancie že, záväzok povinných osôb z notárskej zápisnice poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť úroky, zaplatiť odplatu za poskytnutie úveru a splniť ďalšie záväzky podľa zmluvy o úvere nie je vyjadrený konkrétnou sumou a nie je určený ani spôsob výpočtu sumy, ktorú povinní z notárskej zápisnice majú oprávnenému vrátiť. Zo spôsobu vymedzenia záväzku v notárskej zápisnici nie je možné vypočítať konkrétnu sumu záväzku, ktorý bol dňa 10.07.1998 uznaný. V notárskej zápisnici sa spomína len výška hotovostného úveru v sume 1640.000,- Sk. V prípade obsahových náležitostí notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom platí, že ak má byť vykonateľná, náležitosti musia byť určené presným a nepochybným spôsobom, teda musí notárska zápisnica obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností na plnenie, presný rozsah a obsah plnenia.

31. Keďže notárska zápisnica nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom, odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne a preto napadnuté uznesenie potvrdil.

32. Na záver je potrebné poznamenať, že k zmene účastníka konania na strane oprávneného došlo v dôsledku univerzálnej sukcesie ex lege (priamo zo zákona), bez potreby rozhodnutia o zmene účastníka ešte počas účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.

33. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

34. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 a v odvolacom konaní úspešným povinným síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v

plnom rozsahu, avšak keďže im žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že povinným sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že povinným žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 rozhodol, že povinným sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

35. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.