Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/185/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a sudcov JUDr. Eleny Zaťkovej a JUDr. Milana Straku v právnej veci žalobcu: K. K., t.č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody so sídlom Sládkovičova 80, Kráľová, Banská Bystrica proti žalovanému: Centrum právnej pomoci so sídlom Nitra, Štefánikova trieda 88 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 10264/2016-KaNR zo dňa 8. septembra 2016 takto

rozhodol:

Krajský súd rozhodnutie žalovaného - Centra právnej pomoci č. 10264/2016-KaNR zo dňa 8. septembra 2016 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.09.2016 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutí žalovaného č. 10264/2016-KaNR zo dňa 08.09.2016, č. 10555/2016-KaNR zo dňa 05.09.2016, č. 10557/2016-KaNR zo dňa 08.09.2016, ktoré navrhol zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c), d) a e) SSP.

2. Uznesením č.k. 11S/185/2016-55 zo dňa 23.02.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.03.3017, tunajší súd konanie vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 10555/2016-KaNR zo dňa 05.09.2016 a konanie vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 10557/2016- KaNR zo dňa 08.09.2016 vylúčil na samostatné konania. Predmetom prieskumu v tomto konaní sp. zn. 11S/185/2016 je rozhodnutie žalovaného č. 10264/2016-KaNR zo dňa 08.09.2016.

3. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č.10264/2016-KaNR zo dňa 08.09.2016 nepriznal žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci v právnej veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/104/2016, v ktorom konaní sa na podklade správnej žaloby zo dňa 07.05.2016 domáha žalobca preskúmania rozhodnutia riaditeľa ÚVTOS a ÚVV Leopoldov o umiestnení žalobcu do oddielu s bezpečnostným režimom. Žalovaný dospel k záveru, že vec, v ktorej žiadateľ (t.j. žalobca) požiadal o poskytnutie právnej pomoci, je zrejme bezúspešná, a preto žalobca nespĺňa zákonom stanovenú podmienku na poskytnutie právnej pomoci v zmysle § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z.z. Konštatoval, že rozhodnutie o umiestnení do oddielu s bezpečnostným režimom nie je rozhodnutím správneho orgánu, ktorým sa subjektu práv a povinností ukladajú práva alebo povinnosti, ale je prostriedkom a spôsobom výkonu rozhodnutia súdu uloženom v trestnom konaní. S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/140/2015 zo dňa 25.05.2016 konštatoval, že preskúmaniu súdom podliehajú len rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu, v prípade, že konanie, za ktoré bol disciplinárny trest uložený, nesie znaky priestupku. Z uvedeného dôvodu žalobca nespĺňa jednu zo zákonom stanovených podmienok na poskytnutie právnej pomoci. Nakoľko podmienky musia byť

splnené kumulatívne, žalovaný sa splnením ďalších podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc nezaoberal.

4. Žalobca v podanej žalobe namietal správnosť všetkých rozhodnutí žalovaného súhrnne, nakoľko ich považoval za obsahovo takmer totožné, svojvoľné a nepreskúmateľné vo vzťahu k otázke zákonom vyžadovanej zrejmej bezúspešnosti sporu. V dôsledku tejto skutočnosti bolo žalobcovi odopreté právo na prístup k súdu kvôli nevyhnutnosti právneho zastúpenia v konaní pred správnymi súdmi. Porušenie práva na prístup k súdu konštatoval aj ESĽP vo veci Aerts proti Belgicku zo dňa 30.07.1998 Vecný obsah predmetných rozhodnutí podľa žalobcu nepripúšťa celkom jednoznačný záver, že k dotknutiu právnej sféry žalobcu dôjsť nemohlo, a takýto prípadný záver môže učiniť výlučne príslušný súd, nie žalovaný. V prípade, keď nemožno mať úspech sporu celkom zjavne zo zákona vylúčený a rozhodnutie o ňom patrí súdom, objektívne nie je možné formálne konštatovať zrejmú bezúspešnosť sporu a nevyhnutnú právnu pomoc nepriznať. Žalovanému je známa materiálna núdza žalobcu, pre ktorú si nemôže iným spôsobom zabezpečiť právnu pomoc a je mu známa aj povinnosť právneho zastúpenia v prebiehajúcich súdnych konaniach. Žalobca poukázal na skutočnosť, že hoci odopretie súdnej ochrany vo veciach prieskumu rozhodnutí orgánov verejnej správy je dovolené v prípade, že tak ustanoví zákon, tento postup nie je namieste v prípade, ak ide o rozhodnutia, ktoré sa týkajú základných práv a slobôd. Samotné formálne označenie rozhodnutia správneho orgánu nemôže byť jediným a rozhodujúcim dôvodom pre odmietnutie jeho súdneho preskúmavania. Žalobca v tejto súvislosti dal do pozornosti viaceré rozsudky Najvyššieho súdu ČR v súvislosti s prieskumom rôznych aktov väzenskej služby smerujúcich proti odsúdeným, resp. väzobne stíhaným. V zmysle predmetnej judikatúry Najvyšší súd ČR akceptoval postavenie väzenskej služby ako klasického správneho orgánu. Žalobca ďalej uviedol, že ESĽP v súvislosti s rozhodovaním o sťažnostiach väznených osôb vôbec nerozlišuje, či k zásahu došlo konaním štátu (väznice), alebo nevyhovením žiadosti väznenej osoby, ktorou sa určitého práva domáhala. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia ESĽP - Kalda proti Estónsku z 16.02.2016, Giszak proti Poľsku z 29.11.2011, Beier proti Nemecku z 22.01.2008 a ďalšie, týkajúce sa návštev a porušovania práv väznených osôb. Poukázal na skutočnosť, že vo všetkých prípadoch ESĽP skúmal okrem otázok legality a legitimity najmä závažnosť dôvodov pre zamietavé stanoviská väzníc v zmysle povinnosti presvedčivo dokázať, že nevyhovenie žiadostiam sťažovateľov bolo nevyhnutné v demokratickej spoločnosti. Pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 08.09.2016, žalobca uviedol, že žalovaný nebol oprávnený nahrádzať súdy a ignorovať právnu a skutkovú argumentáciu žalobcu. Ak by sa žalovaný predmetnou argumentáciou zaoberal, nemohol by vylúčiť dotknutie právnej sféry žalobcu a rozhodnúť o nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci. Otázka zásahu do práv a slobôd väzňa uložením osobitného bezpečnostného režimu je v judikatúre ESĽP vyjasnená a v Českej republike nespochybňovaná. Žalobca sa taktiež nestotožnil s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/140/2015 zo dňa 25.05.2016, na ktoré poukázal žalovaný v napadnutom rozhodnutí, nakoľko podľa žalobcu odporuje judikatúre ESĽP, Ústavného súdu SR a aj rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu zamietnuť. Pokiaľ ide o rozhodnutie žalovaného č. 10264/2016-KaNR zo dňa 08.09.2016, uviedol, že žalobca bol umiestnený do oddielu s bezpečnostným režimom. So svojím umiestnením nesúhlasil, a preto podal správnu žalobu na Krajský súd v Bratislave. Žalovaný napadnutým rozhodnutím, ktoré sa opiera jednak o právnu úpravu zákona č. 475/2005 Z.z. a jednak o uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/140/2015 zo dňa 25.05.2016, rozhodol o nepriznaní právnej pomoci žalobcovi z dôvodu nesplnenia podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z.z. Prihliadnuc na skutočnosť, že súdnemu prieskumu podlieha len rozhodnutie o disciplinárnom previnení, pokiaľ nesie znaky priestupku, nie je daná právomoc správnych súdov rozhodovať v danej veci. Konštatoval, že zrejmú bezúspešnosť sporu posúdil v súlade so zákonom č. 327/2005 Z.z. nie ako súdny orgán, keďže len súdy majú právo rozhodnúť o podanej správnej žalobe. Žalobcom namietaná potreba právneho zastúpenia pod hrozbou zastavenia konania nezakladá automatickú povinnosť žalovaného priznať nárok na poskytnutie právnej pomoci žiadateľovi z dôvodu materiálnej núdze. Centrum právnej pomoci pri skúmaní nároku na právnu pomoc skúma splnenie troch podmienok, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Bolo by tak v rozpore so zákonom, keby žalovaný priznal právnu pomoc len pre splnenie podmienky materiálnej núdze a ďalšími podmienkami sa nezaoberal, resp. ich ignoroval. Pokiaľ ide o judikatúru súdov ČR, na ktorú žalobca odkazoval, žalovaný uviedol, že jej právna sila je nepomerne nižšia ako vlastná judikatúra súdov SR, na ktorú žalovaný odkazuje aj v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný sa taktiež nestotožnil s námietkou žalobcu o nepreskúmateľnosti a svojvoľnosti napadnutých rozhodnutí, nakoľko zo spisového materiálu je zjavné, že k tomu v tomto prípade nedošlo. Zároveň žalovaný uviedol, že obmedzenie práv žalobcu vyplýva

už zo samotného výkonu trestu odňatia slobody a napriek tomu žalobca očakáva, že jeho výkon trestu prebehne ním želaným spôsobom. V prípade, ak zo strany ÚVTOS prebehne ku korekcii jeho správania, vyvolá to reakciu žalobcu v podobe podávania ďalších správnych žalôb, čo žalovaný označil za zneužívanie práva a šikanózny výkon práva zo strany žalobcu.

6. Žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného podaním zo dňa 02.01.2017, v ktorom zotrval na právnych názoroch vyjadrených v správnej žalobe a poukázal na skutočnosť, že žalovaný vo vyjadrení k žalobe nevyvrátil žalobcove tvrdenie, že fakticky prejudikoval výsledky už prebiehajúcich súdnych sporov. Pokiaľ ide o judikatúru súdov ČR, uviedol, že táto je v súlade s judikatúrou ESĽ, avšak judikatúra súdov SR je v rozpore s judikatúrou ESĽP. Žalobca zastával názor, že tým, že žalovaný konštatoval, že nie je daná právomoc správnych súdov rozhodovať, žalovaný vyriešil komplikovanú právnu otázku prislúchajúcu výlučne súdu. Pokiaľ ide o obmedzenia práva väzňov na návštevy, žalobca opätovne poukázal na rozhodnutia ESĽP - Khoroshenko proti Rusku z 30.06.2015, Moiseyev proti Rusku zo dňa 09.10.2008, Laduna proti Slovensku z 13.12.2011. Konštatoval, že obmedzenia súvisiace s návštevami spadajú pod čl. 8 Dohovoru, čo podľa § 46 ods. 2 Ústavy SR a čl. 36 ods. 2 Listiny znamená, že rozhodnutia o návštevách nemôžu byť vylúčené zo súdneho prieskumu. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že žalovaný nedostatočne reagoval na žalobné námietky.

7. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 31.01.2017 reagoval na podanie žalobcu zo dňa 02.01.2017 a zotrval svojom na závere, že nepriznanie nároku žalobcovi na poskytnutie právnej pomoci je v súlade so zákonom. Žalovaný dal v tejto súvislosti do pozornosti Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II ÚS 253/2013-24 zo dňa 25.04.2013, z ktorého citoval a žalobu navrhol ako nedôvodnú zamietnuť.

8. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj ,,súd“) preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa § 177 a nasl. SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 SSP), ktorými je súd v prejednávanom prípade viazaný (§ 134 ods. 1 a 2 SSP), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP) a po oboznámení sa s pripojeným administratívnym spisom žalovaného dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie z týchto dôvodov:

9. Podľa § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (ďalej len ,,SSP“) správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

9.1. Podľa § 199 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

10. Z obsahu administratívneho spisu krajský súd zistil, že žiadosťou zo dňa 24.06.2016, doplnenou žiadosťou zo dňa 11.07.2016, požiadal žalobca žalovaného o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/104/2016, v ktorom konaní sa na podklade správnej žaloby zo dňa 07.05.2016 domáha žalobca preskúmania rozhodnutia riaditeľa ÚTOS a ÚVV Leopoldov sp. zn. ÚVTOS a ÚVV-7-9/24-2015 zo dňa 19.06.2016, ktorým bol žalobca zaradený do oddielu s bezpečnostným režimom.

11. Rozhodnutím č. 10264/2016-KaNR zo dňa 08.09.2016 žalovaný nepriznal žalobcovi nárok na poskytovanie právnej pomoci z dôvodu, že vec, v ktorej žalobca požiadal o právnu pomoc, je zrejme bezúspešná, a žalobca tak nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc.

12. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, v ktorej sa nestotožnil so záverom o zrejmej bezúspešnosti sporu a ani s aplikáciou uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/140/2015 zo dňa 25.05.2016 na prejednávaný prípad, nakoľko predmetné uznesenie nepovažoval za správne. Žalobca poukazoval na množstvo právnych aj skutkových nedostatkov, ktoré má napadnuté rozhodnutie žalovaného, pričom v tejto súvislosti sa v značnom rozsahu zaoberal aj posúdením, či rozhodnutia vydané správnymi orgánmi v oblasti väzenstva a výkonu trestu odňatia slobody, ktorými dochádza k obmedzeniu práv osôb vo väzbe a výkone trestu, podliehajú súdnemu prieskumu, a to aj s poukazom na

platnú legislatívu Európskej únie a Najvyššieho súdu ČR, zaoberajúcou sa touto problematikou. Nakoľko žalobca je nemajetný, zastával názor, že uvedeným postupom žalovaného sa mu odňala možnosť konať pred súdom.

13. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

13.1. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

13.2. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti.

13.3. Podľa § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.

14. Pozitívny záväzok štátu umožniť prístup k spravodlivosti osobám materiálne znevýhodneným sa realizuje prostredníctvom zákona č. 327/2005 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2005/327/> Z.z., keď z ustanovenia § 1 tohto zákona vyplýva, že jeho účelom je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv a prispieť k predchádzaniu právnych sporov. Štát potom sám, resp. v prevažnej miere, znáša náklady za poskytnutie právnej pomoci znevýhodneným osobám. Preto je namieste, aby v právnej norme stanovil podmienky, za ktorých bude takáto forma právnej pomoci fyzickým osobám patriť.

15. V snahe vylúčiť zneužívanie tejto právnej úpravy i v prípadoch, v ktorých by nešlo o spravodlivé uplatnenie alebo bránenie práva, je jednou z podmienok poskytnutia právnej pomoci skutočnosť, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu (§ 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 327/2005 Z.z. <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/>). Bez splnenia tejto podmienky nemožno žiadaný nárok na poskytnutie právnej pomoci priznať, hoci by žiadateľ ďalšie dve podmienky splnil. Úlohou správneho orgánu nie je prejudikovať výsledok konania vo veciach podľa § 3 zákona č. 327/2005 Z.z. <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/> z vecnej stránky. Za plne opodstatnené však treba považovať oprávnenie správneho orgánu, aby skúmal, či v konkrétnom prípade nejde u žiadateľa o zneužitie práva (šikana), alebo napr. či už zo skutkových tvrdení žiadateľa (bez potreby vykonávať dokazovanie) nie je nepochybné, že jeho návrhu nemožno vyhovieť napr. z dôvodu zániku práva uplynutím času alebo ak je v dôkaznej núdzi. Za obdobnú treba považovať i situáciu, ak žiadateľ vyvracia skutočnosti, ktoré už boli záväzne vyriešené v iných konaniach.

16. Spornou skutočnosťou v predmetnej veci je otázka zrejmej bezúspešnosti žiadosti žalobcu o priznanie nároku na právnu pomoc podľa zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci.

17. V prejednávanom prípade sa žalobca domáha priznania právnej pomoci vo veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave, v ktorom konaní podal žalobca správnu žalobu proti rozhodnutiu riaditeľa ÚVTOS Leopoldov o umiestnení žalobcu do oddielu s bezpečnostným režimom. Žalovaný po preskúmaní dokladov predložených žalobcom dospel k záveru, že vec, v ktorej žalobca požiadal o poskytnutie právnej pomoci, je zrejme bezúspešná, a preto žalobca nespĺňa jednu zo zákonom stanovených podmienok na poskytnutie právnej pomoci v zmysle § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z.z., ktoré však musia byť splnené kumulatívne.

18. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že jedným z dôvodov, pre ktoré dospel žalovaný k záveru o zrejmej bezúspešnosti veci, v ktorej sa žalobca domáha priznania právnej pomoci, mali byť závery aktuálnej judikatúry, konkrétne uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/140/2015 zo dňa 25.05.2016, z ktorého žalovaný vyvodil, že preskúmaniu súdom podliehajú len rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu v prípade, že konanie, za ktoré bol disciplinárny trest uložený, nesie znaky priestupku. Časť predmetného rozhodnutia najvyššieho súdu, z ktorého pri odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný v značnej miere vychádzal, však podľa krajského súdu upravuje iba problematiku súdneho prieskumu rozhodnutí o uložení disciplinárneho trestu a ostatnými typmi rozhodnutí vydanými v rámci výkonu trestu odňatia slobody sa nezaoberá.

19. V prejednávanom prípade však vo veci, v ktorej sa žalobca domáha právnej pomoci, nebol uložený disciplinárny trest, nakoľko umiestnenie do oddielu s bezpečnostným režimom nie je disciplinárnym trestom (§ 52 ods. 3 zákona č. 475/2005 Z.z.). Žalovaný sa však touto skutočnosťou vôbec nezaoberal a pri aplikácii vyššie uvedeného rozhodnutia najvyššieho súdu na prejednávaný prípad sa nevyjadril, či aj takého rozhodnutie, ktorým nebol uložený disciplinárny trest, súdnemu prieskumu podlieha, alebo nie, čo má nepochybne podstatný vplyv na následné posúdenie zrejmej bezúspešnosti tohto konania. Aplikácia aktuálnej judikatúry na prejednávaný prípad uvedeným spôsobom je tak podľa krajského súdu zmätočná.

20. Ani zvyšná časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nedáva jednoznačnú odpoveď, prečo je vec, v ktorej sa žalobca domáha právnej pomoci, podľa žalovaného zrejme bezúspešná. Žalovaný uviedol, že rozhodnutie o umiestnení do oddielu s bezpečnostným režimom nie je rozhodnutím správneho orgánu, ktorým sa subjektu práv ukladajú práva alebo povinnosti, ale je prostriedkom a spôsobom výkonu rozhodnutia súdu v uloženom v trestnom konaní. Podľa názoru krajského súdu však ide o nedostatočné zdôvodnenie, z ktorého nevyplýva jednoznačný záver o zrejmej bezúspešnosti konania vo veci samej.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť, a preto rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.

22. Žalovaný, ktorý je právnym názorom vysloveným správnym súdom v zrušujúcom rozsudku viazaný (§ 191 ods. 6 SSP), v ďalšom konaní po vrátení veci opätovne vo veci rozhodne v súlade s požiadavkami kladenými na preskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia.

23. Vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní úspešný, má právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania (§ 167 ods. 1 SSP). Žalobca v podanej žalobe trovy konania nežiadal priznať a z obsahu spisu vyplýva, že mu žiadne trovy v konaní nevznikli, a preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

24. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.