Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

39C/9/2009

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v spore žalobkyne: L.. F. K., nar. XX.X.XXXX, bytom U. Č.. XXX, zastúpená JUDr. Blaženou Vindtovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie, SNP 295/21, 055 62 Prakovce, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s. so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, o zaplatenie 995,92 Eur

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 995,92 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. P r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za žalobu v sume 59,50 Eur, na účet Okresného súdu Košice I, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa podanou žalobou došlou Okresnému súdu Spišská Nová Ves dňa 6.11.2008 žiadala, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti jej zaplatiť sumu 554,24 Eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 17.7.2008 do zaplatenia a s 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.065,62 Eur od 18.7.2006 do 16.7.2008 a k náhrade trov konania. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že dňa 16.10.1996 bola medzi zmluvnými stranami uzatvorená poistná zmluva č. XXXXX XXXXX, na základe ktorej bolo dojednané životné poistenie s poistnou dobou 15 rokov a dobou platenia poistenia 10 rokov. Dňa 19.5.2006 bolo žalobkyni žalovaným oznámené, že dňa 17.7.2006 je splatná posledná úhrada dohodnutých splátok poistného a táto suma dosiahne výšku 2.065,62 Eur s tým, že v ďalšom plynie dojednaná poistná doba 15 rokov. O finančnom stave poistky bola žalobkyňa tiež informovaná listom zo dňa 22.1.2008, podľa ktorého je stav vo výške 2.065,62 Eur. V mesiaci apríl 2008 bola žalobkyňa žalovaným vyzvaná k rozhodnutiu sa medzi ponúkanými alternatívami pokračovania poistenia a to z dôvodu chybných prepočtov poistného produktu UDP - K, ktorý sa vzťahoval na poistenie pre prípad smrti, pre prípad dožitia a osobitný nárok na garantovanú odkupnú hodnotu. Žalobkyňa navrhované ponúkané možnosti nevyužila. Listom zo dňa 20.6.2008 žalovaný oznámil žalobkyni, že dňom 16.5.2008 došlo k zrušeniu poistnej zmluvy a to z dôvodu, že poisťovňa nemôže pokračovať v poistení, ktoré bolo nesprávne kalkulované a zároveň jej bolo oznámené, že z dôvodu zániku poistenia nebudú poistné udalosti, ktoré nastanú po tomto termíne preplatené. Bola upovedomená o tom, že odkupná hodnota predstavuje výšku 1.511,39 Eur, ktorá jej bude následne uhradená a táto jej bola skutočne vyplatená dňa 16.7.2008. Poukázala na to, že v skutočnosti žalobkyňa poskytla poisťovni sumu 2.065,62 Eur a dlh žalovanej voči nej tak činí sumu 554,24 Eur.

2. Spolu so žalobou na preukázanie svojho nároku žalobkyňa doručila oznámenie o zániku poistenia zo dňa 20.6.2008 adresované žalobcom žalobkyni, informáciu o finančnom stave poistnej zmluvy k 31.12.2007 zo dňa 22.1.2008, oznámenie o ukončení doby platenia zo dňa 19.5.2006 adresované

žalovaným žalobkyni, poistnú zmluvu UDP-K č. poistnej zmluvy XXXXXXXXXX, výzvu adresovanú žalobkyňou žalovanému zo dňa 6.8.2008 o úhrade sumy 554,24 Eur.

3. Žalobkyňa použila nasledovné prostriedky procesného útoku: skutkové tvrdenia uvedené v žalobe, návrhy na vykonanie vyššie citovaných dôkazov.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním odporu voči vydanému platobnému rozkazu Okresným súdom Spišská Nová Ves zo dňa 6.11.2008, sp. zn. 11Ro/333/2008, v ktorom uviedol, že je pravdou, že zmluvné strany uzatvorili poistnú zmluvu typu UDP-K, pričom táto zmluva bola zrušená počas trvania poistného vzťahu a k zrušeniu predmetnej zmluvy došlo v dôsledku nemožnosti plnenia v súlade s § 575 Občianskeho zákonníka, keď Národná banka Slovenska ako orgán vykonávajúci dohľad nad činnosťou poisťovne a teda aj žalovaným konštatovala nesprávnosť poistného vzorca, resp. poistno- technických a matematických metód pre produkt UDP-K, poskytovaného žalovaným napriek tomu, že tento produkt bol príslušnými orgánmi, konkrétne Ministerstvom financií SR, riadne schválený a v rámci viacerých kontrol vykonávaných štátnymi orgánmi nebol nikdy počas doby vyše 10 rokov spochybnený. Uviedol, že pôvodná kalkulácia produktu UDP-K bola schválená Ministerstvom financií SR a ako súčasť obchodného plánu žalovaného tvorila súčasť rozhodnutia o udelenom povolení na poisťovaciu činnosť. Predmetné rozhodnutie bolo pre žalovaného ako poisťovňu ako individuálny správny akt záväzné a žalovaný takéto rozhodnutie od počiatku svojej činnosti až do zásahov útvaru dohľadu do kalkulačných metód produktu UDP-K rešpektoval. Uviedol, že z dôvodu vyššie uvedených skutočností žalovaný, resp. jeho právny predchodca - Prvá česko - slovenská poisťovňa, a.s. musela pristúpiť k vykonaniu opatrení v podobe odstránenia chyby v kalkulačnom vzorci, pri prijímaní ktorých sledovala v prvom rade záujem a nároky poistníkov, ktorých sa to dotýka. Zastavala názor, že k porušeniu zákonov Slovenskej republiky došlo tým, že terajší útvar dohľadu nerešpektoval pre neho záväzné rozhodnutie jeho právneho predchodcu a na tomto právnom pochybení úradníkov autoritatívne nariadil žalovanému nedostatok v podobe vadných kalkulácii odstrániť. V dôsledku týchto skutočností bol žalovaný na základe povinnosti uloženej mu Národnou bankou Slovenska povinný prepočítať vzorce pre produkt UDP - K s tým, že žalobkyni ako poistencovi zaslal list informujúci o nemožnosti ďalšieho trvania poistného vzťahu za pôvodných podmienok a zároveň ju informoval o ďalších možnostiach. Uviedol, že žalobkyni boli ponúknuté vyčerpávajúce tri alternatívy, pričom bolo ponechané na jej rozhodnutie, ktorú z predložených alternatív prijme. Tvrdil, že medzi stranami sporu došlo k naplneniu alternatívy C - ktorá znamenala ukončenia poistenia s výplatou aktuálnej hodnoty poistenia, ktorá k danému momentu tvorí tzv. odkupnú hodnotu, t. j. ku zániku poistenia, pričom v súlade so Všeobecnými poistnými podmienkami žalovaný prepočítal odkupnú hodnotu poistenia a túto žalobkyni riadne uhradil vo výške 1.511,39 Eur. Odkupná hodnota bola vyplatená z dôvodu, že došlo ku zániku poistenia pred riadnym uplynutím dohodnutej doby, eventuálne pred vznikom poistnej udalosti. Dodal, že má za to, že žalovaná nemá nárok na zaplatenie sumy 554,24 Eur, ktorá suma tvorí rozdiel medzi uhradenou sumou žalobkyňou vo výške 2.065,62 Eur a vyplatenou odkupnou hodnotou vo výške 1.511.39 Eur. Poukázal na to, že skutočnosť, že počas trvania poistného vzťahu medzi zmluvnými stranami k poistnej udalosti nedošlo, neznamená, že žalovaný žalobkyni neposkytol žiadne plnenia, práve naopak, počas doby takmer 11 a pol roka bola žalobkyňa riadne poistená pre prípad vzniku poistnej udalosti. Žalovaný teda žalobkyni riadne poskytol svoje služby a práve táto skutočnosť je okrem iného zohľadnená práve v odkupnej hodnote poistky, ktorá bola žalobkyni aj vyplatená a vyplatením plnej výšky poistného by došlo k bezdôvodnému obohateniu práve na strane žalobkyni, keďže táto nemá možnosť vrátiť žalovanému to, o čo sa na jeho úkor (existenciou poistenia) obohatila.

5. Žalovaný na svoju obranu predložil Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie platné pre poistné zmluvy uzavreté od 1.6.1995, platobný kalendár pre poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, poistnú zmluvu uzavretú medzi stranami sporu, návrh dodatku k poistnej zmluve na zvýšenie finančných parametrov zo dňa 14.11.2001, spisový list o priebehu poistenia, dodatok č.1 a č. 2 k poistnej zmluve č. XXXXX XXXXX.

6. Žalovaný použil nasledovné prostriedky procesnej obrany: skutkové tvrdenia uvedené vo vyjadrení k žalobe (odpore), návrhy na vykonanie doručených listinných dôkazov. 7. V priebehu konania o predmete sporu bol zo strany žalobkyne podaný návrh na zmenu žaloby a súd uznesením zo dňa 9.1.2012, sp. zn. 39C/9/2009-194 pripustil zmenu žaloby nasledovne: súd určuje, že poistná zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.10.1996 uzavretá medzi účastníkmi konania (v súčasnosti strany sporu - pozn. súdu) je platná. Zmenu žaloby si vyžiadali skutkové okolnosti, ktoré vyšli najavo

počas konania poukazujúc na to, že žalobkyňa aj naďalej zdieľa názor, že zrušenie poistnej zmluvy, resp. zánik poistenia je v rozpore so zákonom a nie je v súlade s dobrými mravmi, jednostranný úkon žalovaného týkajúci sa ukončenia poistnej zmluvy je neplatný a poistná zmluva je naďalej platná a poistný vzťah trvá. Žalobkyňa dôvodila, že v zmysle uzatvorenej poistnej zmluvy je koniec poistenia stanovený na 17.10.2011 s tým, že poistná suma pre prípad smrti je vo výške 1.659,69 Eur a pre prípad dožitia 2.507,30 Eur, čo znamená, že pokiaľ sa ako poistená dožije konca poistnej doby, poisťovňa je povinná jej vyplatiť kapitalizovanú sumu poisteného a poistenie zaniká. Uviedla, že keďže zo strany poisťovne jej bola dňa 16.7.2008 uhradená suma 1.511,38 Eur, žalovaný je povinný jej uhradiť sumu 995,52 Eur pri platnej zmluve. Dôvodila, že najprv je potrebné sa vysporiadať s platnosťou, resp. neplatnosťou poistnej zmluvy a má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. 8. Uznesením zo dňa 26.4.2012 sp. zn. 39C/9/2009 bola opätovne pripustená zmena petitu žaloby nasledovne: žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 995,92 Eur. Tento návrh bol daný žalobkyňou z dôvodu, že ku dňu 17.10.2011 došlo k poistnej udalosti - dožitie sa konca poistnej doby, kedy žalobkyni vzniklo právo na vyplatenie poistnej sumy s tým, že otázka platnosti poistnej zmluvy sa bude riešiť ako otázka predbežná. 9. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia strán sporu, právne argumenty strán sporu a za preukázané považuje nasledovné skutočnosti: dňa 16.10.1996 bola medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného - Prvou česko - slovenskou poisťovňou, a.s. uzatvorená poistná zmluva, typ poistnej zmluvy UDP-K, č. poistnej zmluvy č. XXXXX XXXXX, predmetom ktorej bolo poistenie osoby žalobkyne pre prípad smrti a dožitia (životné poistenie). Poistná doba bola dojednaná na 15 rokov, so začiatkom poistenia dňa 17.10.1996, koncom poistenia dňa 17.10.2011. Poistné plnenie pre prípad dožitia bolo dohodnuté vo výške 2.507,30 Eur. Doba platenia poistného bola dohodnutá na 10 rokov vo výške 11,55 Eur mesačne. Žalobkyňa prehlásila, že sa oboznámila s Všeobecnými poistnými podmienkami pre životné poistenie platnými pre poistné zmluvy uzavreté od 1.6.1995. Dodatkom č. 1 k poistnej zmluve bola menená poistná zmluva tak, že bola dohodnutá nová výška poistného z doterajšej sumy 11,55 Eur na sumu 23,73 Eur a bola zmenená poistná suma pre prípad dožitia na sumu 3.352,92 Eur. Dodatkom č. 2 bola zmenená poistná zmluva v spôsobe platenia poistného z doterajšieho mesačného platenia poistného na platenie poistného štvrťročne a bola zmenená výška poistného z doterajšej sumy 23,73 Eur na sumu 69,77 Eur, pričom zmeny nadobudli účinnosť dňa 17.1.2002. Nespornou skutočnosťou bolo to, že zo strany žalovaného došlo k výplate odkupnej hodnoty dňa 16.7.2008 vo výške 1.511,39 Eur. 10. Súd vykonal dokazovanie hore uvedenými dôkazmi, ich oboznámením, z predmetných dôkazov súd vychádzal a vyhodnotil skutkový stav ako bolo vyššie uvedené. 11. Vo veci sa k predmetu konania vyjadrili právna zástupkyňa žalobkyne, vtedajší advokát žalovaného (JUDr. Daniel Blyšťan) a poverená zamestnankyňa žalovaného. 12. Advokátka žalobkyne uviedla, že žalobkyňa považuje zmluvu uzavretú medzi stranami sporu za uzavretú platne a poukázala na to, že zo strany žalobkyne bola výška poistného platená riadne a včas tak ako bola dohodnutá, poukázala na to, že nemôže byť na ujmu, resp. škodu žalobkyne nesprávny výpočet poistnej sumy zo strany žalovaného. Žalovaný žalobkyňu žiadnym spôsobom neupovedomil o nejakej oneskorenej platbe výšky poistného a žalobkyňa prijala všeobecné poistné podmienky, tieto podmienky neboli s ňou individuálne dojednané. 13. Vtedajší advokát žalovaného vo svojom prednese uviedol, že žalovaný nepopiera platnosť poistnej zmluvy, avšak je potrebné si vyriešiť otázku, či v priebehu platnosti poistnej zmluvy došlo k zmenám v poistnom vzťahu a následne k ukončeniu poistnej zmluvy. Tvrdil, že aj žalovaný má za to, že poistná zmluva je platná, nakoľko z takto uzatvorenej zmluvy sa následne odvíjala aj zmena v poistnom vzťahu, namietol výšku požadovanú žalobkyňou poukazujúc na to, že táto má byť ponížená o daň z príjmu a naďalej tvrdil, že má za to, že k zániku poistného vzťahu došlo pre nemožnosť plnenia. V priebehu konania žalovaný svoju obranu postavil na neplatnosti poistnej zmluvy a uviedol, že má za to, že v poistnej zmluve absentuje podstatná náležitosť zmluvy, ktorou je poistné a poukazujúc na § 39 Občianskeho zákonníka a § 788 Občianskeho zákonníka žalovaný uzavretú zmluvu považuje za neplatnú. Žalovaný na svoju obranu ďalej uviedol, že žalovaný považuje poistnú zmluvu za neplatnú z dôvodu, že nemá všetky podstatné obsahové náležitosti, poukazujúc na § 39 Občianskeho zákonníka dôvodiac, že poistné je bez pochybnosti podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy a uvedené plynie explicitne aj z § 788 Občianskeho zákonníka a dodal, že v okolnostiach prípadu podľa zákona platného a účinného v čase uzavretia poistnej zmluvy, malo byť poistné uvedené v poistnej zmluve žalobcu v súlade s § 9 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 1 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve ustanovené tak, aby vyhovovalo zákonnému kritériu, ktorým bola požiadavka, aby kalkulácia sadzby poistného (t. j. výška poistného) v štátom schvaľovanom obchodnom pláne, z ktorého žalovaný v písaní poistného do poistnej zmluvy žalobcu musel vychádzať, zaručovali dlhodobú splniteľnosť záväzkov v obchodnom pláne.

Poukázal na protokol NBS z roku 2007, znalecký posudok č. 4/2008, z ktorých vyplýva jednoznačné skutkové zistenie, že poistné v poistnej zmluve žalobcu bolo od počiatku určené v rozpore so zákonom č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve a teda bolo protizákonné, čo znamená, že bolo neplatné. Dôvodil, že má za to, že podstatná náležitosť poistnej zmluvy - poistné bolo pre rozpor so zákonom od počiatku absolútne neplatné a ide o neplatnosť jednej z podstatných náležitosti poistnej zmluvy, ktorá má za následok neplatnosť celej poistnej zmluvy. Uviedol, že nezákonné poistné stanovené nesprávne pre rozpor so zákonom nemôže byť zároveň zákonné. Uviedol, že uplatňovanie akéhokoľvek nároku z neplatnej poistnej zmluvy nemôže obstáť, pretože absolútne neplatný právny úkon so sebou nespája vznik, zmenu alebo zánik žiadnych povinností ani práv, t. j. ani práva na akékoľvek poistné plnenia. V prípade absolútneho neplatného právneho úkonu, z ktorého sa má plniť, chýba právny základ nároku. Na absolútne neplatný právny úkon má súd prihliadať ex offo a takýto úkon nie je možné dodatočne zhojiť ani konvalidáciou a ani ratihabíciou. Uviedol, že opačný záver o platnosti poistnej zmluvy za daných skutkových a právnych okolností vyžaduje právne, korektne odpovedať na otázku, ako môže byť nezákonné poistenie zákonné, resp. prečo by mala byť špecificky poistná zmluva ako celok platná aj za situácie, ak je jej podstatná náležitosť neplatná pre rozpor so zákonom. Žiadal žalobu zamietnuť. 14. Žalovaný uviedol, že ak by súd dospel k záveru, že poistná zmluva je platná, má za to, že výška nároku z poistnej zmluvy akej sa domáha žalobkyni nie je dôvodná poukazujúc na to, že žalobkyňa má nárok na redukovanú zníženú poistnú sumu, ktorá sa rovná výške 858,20 Eur. Argumentoval, že ako vyplýva z textu poistnej zmluvy relevantnej v okolnostiach prípadu začiatok poistenia bol stanovený na 17.10.1996 a spôsob platenia poistného bol určený mesačne. Poukázal na to, že prvé poistné obdobie sa začalo 17.10.1996 a skončilo 16.11.1996, kedy 17.11.1996 začalo ďalšie mesačné poistné obdobie. Prvým dňom z každého z mesačných poistných období bol 17 - ty deň v mesiaci, kedy bolo aj poistné splatné. Poukázal na platobný kalendár žalobkyne, ktorý eviduje deň splatnosti poistného ako aj deň zaplatenia poistného zo strany žalobkyne a z ktorého vyplýva, že žalobkyňa neplatila počas trvania poistného vzťahu poistné vždy riadne a najmä nie včas. Uviedol, že ako vyplýva z textu článku 9 ods. 2 písm. a) poistných podmienok z 1.6.1995 je právne irelevantné koľkokrát mala byť žalobkyňa s úhradou poistného v omeškaní a či k tomu došlo zavinene alebo úplne bez jej zavinenia. Poistná suma, ktorá je poistným plnením uvedeným v poistnej zmluve, sa tvorí z časti uhradeného poistného a určeného zhodnotenia za pomoci najmä štátom stanovenej technickej úrokovej miery. Poistná matematika počíta s ideálnym stavom, v ktorom poistník nie je s úhradou poistenia nikdy v omeškaní. Ak tento predpoklad poistník počas trvania poistenia poruší (je logické, že poisťovňa nemôže zhodnocovať časť poistného, keď ho poistník včas nezaplatí, a to počas doby, keď je v omeškaní) nastáva zmena v obsahu poistenia podľa článku 9 poistných podmienok. Uviedol, že poistné podmienky z 1.6.1995 boli schválené rozhodnutím Ministerstva financií SR, č.j. 52/1024/1995 zo dňa 30.5.1995 a dokument schválený štátnym orgánom včítane článku 9 ods. 2 písm. a) poistných podmienok, požíva prezumpciu správnosti a z toho dôvodu nemôže byť neurčitý, nezrozumiteľný a nejasný. Uviedol, že článok 9 príslušných poistných podmienok temer doslova kopíruje znenie § 12 až 14 (dôsledky neplatenia poistného) vyhlášky č. 49/1964 Zb. Predmetný článok 9 ods. 2 poistných podmienok predpokladá, že ak nie je poistné zaplatené v plnej výške (riadne), a v lehote stanovenej Občianskym zákonníkom (včas, § 796 ods. 2 Občianskeho zákonníka), poistenie sa zmení na poistenie so zníženou poistnou sumou. Žalovaný teda má za to, že uvedené ustanovenie je zrozumiteľné a jasné, nepoužíva slovné spojenie poisťovňa je oprávnená, ale slovné spojenie poistenie sa zmení. V tejto súvislosti žalovaný poukazoval na doslovný gramatický výklad a dodal, že vychádzajúc z textu článku 9 ods. 2 písm. a) poistných podmienok od 1.6.1995, zmena poistenia na poistenie so zníženou poistnou sumou, tzv. redukcia poistnej sumy nie je právom žalovaného, nie je prejavom vôle a teda nie je právnym úkonom poisťovne, ale skutočnosťou nezávislou od vôle poisťovne, ktorá nastáva z textu poistných podmienok automaticky (ex lege). Z článku 9 ods. 6 poistných podmienok z 1.6.1995 vyplýva, že poisťovňa potom, čo ex lege dôjde ku zmene poistenia na poistenie so zníženou poistnou sumou, už iba vypočíta zníženú poistnú sumu podľa poistno-technických zásad. Žalovaný zvýraznil, že článok 9 ods. 2, 6 poistných podmienok z 1.6.1995 v podstate prepisoval § 12 až 14 takmer 25 rokov platnej vyhlášky 49/1964 Zb. o poistných podmienkach pre poistenie osôb, ktorej text a postup podľa tohto textu bol každému zrejmý, jasný a zrozumiteľný. Uviedol, že v poistnej zmluve prisľúbené poistné plnenie pre prípad dožitia sa konca poistenia sa takmer vždy skladá z časti uhrádzaného poistného a jeho zhodnotenia najmä technickou úrokovou mierov. Je logické, že peniaze, ktoré žalovaný od žalobkyne obdŕžal v podobe poistného, nemohol zhodnocovať počas času, keď ich nemal k dispozícii. Včasnosť úhrady poistného je teda zásadná a preto článok 9 poistných podmienok z 1.6.1995 zvýrazňoval potrebu úhrady každého bežného poistného v stanovenej lehote a teda včas. Redukcia poistnej sumy je reakciou na situáciu, keď si poistník plní svoje povinnosti iba v časti. Práve preto si pri stanovení poistného

plnenia plní svoje povinnosti iba z časti aj poisťovňa. Dodal, že redukcia poistenia ako dôsledok § 804 Občianskeho zákonníka je napokon aj predmetom úvah zo strany právnej teórie. Dodal, že žalobkyňa mala jedinú základnú povinnosť poistného vzťahu a to platiť poistné riadne a včas, toto poistné vždy včas riadne neplatila a dôsledkom bola premena poistenia na poistenie zo zníženou poistnou sumou. Dodal, že takáto zmena poistenia nie je prejavom vôle, nie je právnym úkonom poisťovne ani výkonom práva poisťovne a zníženie poistného plnenia podľa článku 9 poistných podmienok z 1.6.1995 nemôže byť výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že redukovaná (znížená poistná suma) v prejednávanom prípade sa jedná výške 858,20 Eur. Uviedol, že je zjavným faktom, že poistné podmienky zo dňa 1.6.1995 boli predmetom štátnej regulácie, pretože boli schválené orgánom štátu. Uviedol, že žalobkyňa má tak nárok na redukovanú zníženú poistnú sumu v prípade, ak by na predmetný poistný vzťah sa nemali vzťahovať nové poistné podmienky z 21.5.2007.

15. Žalovaný k tejto svojej argumentácii súdu doručil protokol z dohľadu vykonaného Prvej česko - slovenskej poisťovne Rapid, a.s. (právny predchodca žalovaného - pozn. súdu) ODO - 12990/2007 z októbra 2007, znalecký posudok č. 4/2008 vypracovaného na žiadosť právneho predchodcu žalobcu spoločnosťou AUDIT-POL, s.r.o., audítorstvo a podnikateľské riadenie, výchova a vzdelávanie, súdne znalectvo v odbore ekonomika a riadenie podnikov, odvetvie oceňovanie podnikov, platobný kalendár pre poistnú zmluvu č. XXXXX XXXXX. 16. Podľa ust. § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.12.2002, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

17. Podľa ust. § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.1.2003, poistná zmluva obsahuje najmä a/ výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej zmluvy, b/ výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c/ poistnú dobu, d/ údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e/ práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f/ výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb, pri predčasnom ukončení poistenia.

18. Podľa ust. § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

19. Podľa ust. § 790 písm. b/ Občianskeho zákonníka, poistiť možno najmä fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb).

20. Podľa ust. § 816 Občianskeho zákonníka, z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená dohodnutá suma alebo ak by mu bol vyplatený dohodnutý dôchodok alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.

21. V prvom rade sa súd vyporiadaval s obranou žalovaného, že poistná zmluva predstavuje absolútne neplatný právny úkon.

22. V čase, kedy bola poistná zmluva uzavretá (16.10.1996), Občiansky zákonník v ust. § 788 priamo neustanovoval základné obsahové náležitosti poistnej zmluvy a teda, ani výšku poistného; len v ods. 1 uviedol základné pojmové znaky poistnej zmluvy, medzi ktoré patrila aj povinnosť poistenej osoby platiť poistné. Tzv. zákonné minimum, ktoré musí obsahovať každá poistná zmluva, zaviedla až novela Občianskeho zákonníka z.č. 526/2002 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2003, ktorá v ust. § 788 ods. 2 uvádza výšku poistného ako jednu zo základných obsahových náležitostí poistnej zmluvy výšku poistného.

23. V danej veci je z obsahu poistnej zmluvy zrejmé, že táto obsahuje všetky náležitosti predpísané zákonom. Obsahuje aj presný údaj o výške poistného, hoci tento v čase uzavretia zmluvy zákon ani nevyžadoval.

24. Poistná zmluva predstavuje typický dvojstranný právny úkon, zakladajúci záväzkový vzťah, upravený predpismi súkromného práva - Občianskym zákonníkom. Subjektmi tohto vzťahu sú podľa ust. § 788 ods.1 Občianskeho zákonníka poistiteľ a poistník (poistený). Na rozdiel od súkromnoprávnych predpisov, predpisy verejného práva používajú pre označenie subjektu, ktorý dojednáva poistenie a vykonáva jeho správu, pojem poisťovňa. Právne postavenie poisťovní v rozhodnom čase upravoval zákon č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve, ktorý vymedzoval právny rámce podnikania v oblasti poisťovníctva.

25. Podľa ust. § 9 ods.1 zákona č.24/1991 Zb. o poisťovníctve, v znení účinnom v čase uzavretia poistnej zmluvy, na podnikanie a na zmenu predmetu podnikania poisťovne alebo poisťovacieho spolku so sídlom na území Slovenskej republiky udeľuje povolenie na základe žiadosti orgán dozoru nad poisťovníctvom pre územie Slovenskej republiky (ďalej len "dozorný orgán"). O žiadosti sa rozhoduje v správnom konaní najneskoršie do troch mesiacov po jej predložení. Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") môže v závislosti od situácie na poistnom trhu určiť minimálnu výšku časti základného imania v peňažnej forme potrebnú na udelenie povolenia, ktorú oznámi v Obchodnom vestníku.

26. Podľa ust. § 9 ods. 3 citovaného zákona, povolenie nemožno vydať, ak zo žiadosti alebo jej podkladov, prípadne z ďalších overených informácií dozorný orgán zistí, že žiadateľ nespĺňa dostatočné odborné predpoklady na výkon predmetu podnikania v poisťovníctve, že záujmy poistených nebudú zodpovedajúcim spôsobom zabezpečené alebo že žiadateľ nebude schopný v zodpovedajúcej miere dlhodobo plniť svoje záväzky z poistných vzťahov.

27. Podľa ust. § 11 ods. 1 citovaného zákona, v žiadosti o udelenie povolenia na vykonávanie podnikania podľa § 6 a 7 sa musí uviesť právna forma, názov a sídlo poisťovne alebo poisťovacieho spolku, rozsah a spôsob vytvorenia základného majetku a predmet podnikania a priložia sa stanovy alebo štatút, obchodný plán činnosti a všeobecné poistné podmienky; poisťovne aj potvrdenie o zložení kaucie podľa § 10.

28. Podľa ust. § 11 ods. 2 citovaného zákona, z obchodného plánu činnosti musia byť zrejmé predpokladané výsledky hospodárenia v prvých troch rokoch, najmä aké finančné prostriedky bude mať poisťovňa k dispozícii na účely plnení vyplývajúcich z poistných zmlúv a na vytvorenie poistných fondov.

29. Podľa ust. § 11 ods. 3 citovaného zákona, súčasťou obchodného plánu činnosti poisťovne, ktorá bude vykonávať poistenie pre prípad smrti alebo dožitia (životné poistenie), sú tiež údaje o sadzbách poistného vrátane ich kalkulácie, tabuľky pravdepodobnosti, z ktorých vychádza kalkulácia a veľkosť úrokovej sadzby.

30. Podľa ust. § 17 citovaného zákona, dozoru podliehajú právnické a fyzické osoby, ktoré podnikajú v poisťovníctve na území Slovenskej republiky alebo ktoré majú na území Slovenskej republiky svoje sídlo alebo bydlisko. Dozor vykonáva Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Úlohy vyplývajúce z tohto zákona vykonáva dozorný orgán výhradne vo verejnom záujme.

31. Súd je toho názoru, že pokiaľ by aj bolo preukázané, že orgán štátu (v danom prípade Ministerstvo financií SR), rozhodujúci o žiadosti žalovaného o udelenie povolenia na vykonávanie podnikania v oblasti poisťovníctva v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona o poisťovníctve, schválil údaje uvedené v obchodnom pláne činnosti žalovaného (týkajúce sa sadzieb poistného vrátane ich kalkulácie, tabuľky pravdepodobnosti, z ktorých vychádza kalkulácia), na platnosť záväzkovo-právneho vzťahu upraveného predpisom súkromného práva uvedená skutočnosť nemôže mať vplyv. Podstatné je len to, že žalovaný v čase uzavretia poistnej zmluvy mal štátom udelené povolenie na vykonávanie podnikania v oblasti poisťovníctva. Udelenie tohto povolenia vychádza zo záveru, že žalovaný spĺňal dostatočné odborné predpoklady na výkon predmetu podnikania v poisťovníctve, ďalej že záujmy poistených budú zodpovedajúcim spôsobom zabezpečené a že žalovaný bude schopný v zodpovedajúcej miere dlhodobo plniť svoje záväzky z poistných vzťahov ( § 9 ods. 3 cit. zákona). Dôsledky toho, že predpoklady pre udelenie povolenia, ktoré sa skúmajú v rámci verejného práva, sa následne ukázali ako nesplnené, nemôžu ísť na ťarchu zmluvnej strany v súkromno-právnom vzťahu, ktorá na situáciu

nemala žiaden vplyv. Je totiž potrebné zásadné rozlišovanie verejnoprávneho a súkromnoprávneho vzťahu, čo je podporované aj samotnou judikatúrou Ústavného súdu SR (nález sp. zn. PL. ÚS 16/95 z 24.5.1995), ktorá uviedla, že verejnoprávna regulácia nevedie k modifikácii obsahu zmluvy, ani k možnosti jednostranne súkromno-právny vzťah zmeniť alebo zrušiť, pričom zásada odlišnosti verejnoprávnej a súkromnoprávnej úrovne je právne záväzne upravená aj v § 3 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého platnosť právneho úkonu nie je dotknutá tým, že sa určitej osobe zakázalo podnikať alebo že určitá osoba nemá oprávnenie na podnikanie.

32. Zhrnúc vyššie uvedené, súd pri rozhodovaní nevychádzal z dôkazov, ktoré žalovaný predložil v súvislosti s tvrdením o absolútnej neplatnosti poistnej zmluvy a uzavrel, že žalovaným tvrdená skutočnosť, t.j. že výška poistného uvedená v poistnej zmluve vzhľadom na matematickú chybu nezaručovala dlhodobú splniteľnosť záväzkov žalovaného z poistnej zmluvy, nevedie k záveru o absolútnej neplatnosti poistnej zmluvy. V danej súvislosti súd pokladá za potrebné poukázať na ustálenú rozhodovaciu činnosť súdov, ktoré sa v početných sporoch, ktorými sa poistené subjekty voči žalovanému domáhali či už určenia, že poistný vzťah trvá alebo priamo plnenia z poistnej zmluvy, zaoberali otázkou platnosti poistných zmlúv typu UDP-K uzavieraných v danom období. Súdy vychádzali z jednoznačného záveru, že poistná zmluva je platná.

33. Následne sa súd zaoberal ďalšou obranou žalovaného založenou na tvrdení, že v poistnom vzťahu došlo k zmene poistenia na poistenie so zníženou poistnou sumou a žalobkyňa má tak nárok na redukovanú zníženú poistnú sumu z dôvodu, že žalobkyňa neplatila poistné včas a dôsledkom čoho bola premena poistenia na poistenie so zníženou poistnou sumou. 34. V článku 9 (Dôsledky neplatenia poistného) bode 1. a bode 2. písm.a) Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie, platných pre poistné zmluvy uzavreté od 1.6.1995 sa uvádza: „Ak nebolo poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné zaplatené v plnej výške stanovenej Občianskym zákonníkom, zanikne poistenie uplynutím tejto lehoty“.„Ak nebolo poistné za ďalšie poistné obdobie zaplatené v plnej výške v lehote stanovenej Občianskym zákonníkom, uplynutím tejto lehoty rezervotvorné poistenie s bežným poistným, ak bolo zaplatené poistné aspoň za prvý rok poistenia, sa zmení na poistenie so zníženou poistnou sumou (redukcia poistnej sumy), so zníženým dôchodkom (redukcia dôchodku) alebo so skrátenou poistnou dobou (redukcia poistnej doby), a to bez povinnosti platiť ďalšie poistné.“V článku 9 bode 6. Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie, platných pre poistné zmluvy uzavreté od 1.6.1995 sa uvádza: “Zníženú poistnú sumu, znížený dôchodok alebo skrátenú poistnú dobu a výšku odbavného vypočíta poisťovňa podľa poistno-technických zásad.

35. Žalovaný argumentoval, že redukcia je právna skutočnosť, ku ktorej nedochádza na základe uplatnenia zo strany poisťovne a teda, nie je dôsledkom prejavu vôle zmluvnej strany, ale nastáva automaticky, ako dôsledok toho, že poistník poruší svoju povinnosť platiť poistné riadne a včas. Pokiaľ sa na základe tejto argumentácie žalovaný domnieva, že otázka redukcie nepodlieha súdnemu prieskumu, ide o mylnú domnienku.

36. K pojmu právna skutočnosť súd uvádza, že teória práva a zákon počíta s právnou skutočnosťou ako s jedným z právnych dôvodov vzniku, zmeny alebo zániku občianskoprávnych vzťahov. Ako to vyplýva aj z ust. § 2 ods.1 Občianskeho zákonníka, právne dôvody, na základe ktorých vznikajú občianskoprávne vzťahy, zákon rozdeľuje do dvoch základných skupín; sú nimi 1. právne úkony (najmä zmluvy) ako prejavy vôle konajúcich strán a 2. iné právne skutočnosti, s ktorými zákon vznik, zmenu alebo zánik týchto vzťahov spája.

37. Medzi iné právne skutočnosti patria najmä protiprávne konanie, iné faktické správanie, konštitutívne úradné rozhodnutia, udalosti, protiprávne stavy.

38. Protiprávne konanie predstavuje správanie ľudí, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom (porušenie práva), pričom je irelevantné, či spočíva v porušení zmluvnej alebo mimozmluvnej, t.j. zákonnej povinnosti. Protiprávne konanie má za následok nielen vznik, zmenu alebo zánik subjektívnych práv a povinností, ale aj to, že určité subjektívne právo vôbec nevznikne; príkladom môžu byť ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovujú predpoklady platnosti právnych úkonov.

39. Keďže redukcia poistného plnenia má byť dôsledkom toho, že poistník poruší svoju povinnosť platiť poistné riadne a včas, je zrejmé, že ide o dôsledok právnej skutočnosti, ktorou je protiprávny úkon.

40. Zhrnúc vyššie uvedené súd konštatuje a zdôrazňuje, že redukcia poistného plnenia ako taká nepredstavuje právnu skutočnosť. Právnou skutočnosťou je len protiprávne správanie zmluvného subjektu, v danom prípade poisteného, pričom redukcia poistného plnenia je dôsledkom resp. sankciou za protiprávne správanie a nepochybne predstavuje zmenu v obsahu poistného vzťahu, založeného poistnou zmluvou, pretože mení rozsah poistného plnenia, pôvodne dojednaného zmluvnými stranami v poistnej zmluve.

41. Dôsledok neplatenia poistného upravoval a aj teraz upravuje Občiansky zákonník v ust. § 801 nasledovne:

42. Podľa ust. § 801 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.12.2002, poistenie zanikne takisto tým, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov alebo poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do šiestich mesiacov od jeho splatnosti; tieto lehoty možno dohodou predĺžiť. Poistenie zanikne uplynutím príslušnej lehoty. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.

43. Podľa ust. § 801 ods.1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.1.2003, poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.

44. Podľa ust. § 801 ods.2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.1.2003, poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.

45. Podľa ust. § 801 ods.3 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.1.2003, lehoty podľa odsekov 1 a 2 možno dohodou predĺžiť.

46. Z dikcie ustanovenia § 801 Občianskeho zákonníka, účinného do 31.12.2002, ako aj od 1.1.2003 je zrejmé, že zákon upravuje ako dôsledok neplatenia poistného len zánik poistného vzťahu. Zákon neupravoval a ani teraz neupravuje možnosť zmeny obsahu poistenia v podobe zníženia poistného plnenia (redukcia poistného plnenia) alebo krátenia poistnej doby (redukcia poistnej doby). Uvedené však neznamená, že by zákon takúto možnosť (zmeny poistenia) vylučoval resp. zakazoval. Úprava poistenia je prevažne dispozitívnej povahy. Pre účastníkov poistenia preto platí, že si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon nezakazuje a ak z povahy zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť. Dohoda zmluvných strán o možnosti redukcie podľa názoru súdu nie je v rozpore so žiadnym z kogentných ustanovení Občianskeho zákonníka, upravujúceho poistné zmluvy.

47. Podľa ust. § 788 ods.2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia poistnej zmluvy, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

48. Podľa ust. § 804 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia poistnej zmluvy, Poistné podmienky pre poistenie osôb určujú, v ktorých prípadoch je poistiteľ povinný vyplatiť pri zániku poistenia odbytné, kedy poistenie nezanikne pre neplatenie poistného a na ktoré prípady sa nevzťahuje ustanovenie § 803 ods. 2 o vrátení poistného.

49. V tejto súvislosti je potrebné opätovne uviesť, že v čase, kedy bola poistná zmluva uzavretá (16.10.1996), Občiansky zákonník v ust. § 788 priamo neustanovoval základné obsahové náležitosti poistnej zmluvy a teda, nevyžadoval ani uvedenie práv a povinností poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu. Aj v tom spočíva význam poistných podmienok, ktoré podľa ust. § 788 ods.2 Občianskeho zákonníka tvorili záväznú súčasť poistnej zmluvy, pričom obsahovali podrobnejšie vymedzenie práv a povinností zmluvných strán, najmä vymedzenie udalosti, z ktorej vzniká povinnosť poskytnúť plnenie (poistná udalosť), a kedy táto povinnosť nevzniká, rozsah a splatnosť

poistného plnenia, určenie povinnosti platiť poistné a jeho výšku, ako aj poistné obdobie, čas platnosti poistnej zmluvy a princípy, podľa ktorých sa poistení budú podieľať na prebytkoch poistného. V prípade poistenia osôb mali poistné podmienky určovať, v ktorých prípadoch je poistiteľ povinný vyplatiť pri zániku poistenia odbytné, kedy poistenie nezanikne pre neplatenie poistného a na ktoré prípady sa nevzťahuje ustanovenie § 803 ods. 2 o vrátení poistného (§ 804 Občianskeho zákonníka).

50. Zhrnúc vyššie uvedené, sporný článok 9 VPP upravujúci dôsledky neplatenia poistného, je potrebné považovať za súčasť poistnej zmluvy, t.j. za zmluvné dojednanie, ktoré súd podrobil prieskumu z hľadiska jeho platnosti podľa ust. § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka, ako aj z hľadiska ochrany práv spotrebiteľa.

51. Súd konštatoval, že predmetný článok 9 v bode 2 písm.a) VPP je neurčitý.

52. Podľa ust. § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

53. Podľa ust. § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

54. Podľa ust. § 35 ods. 2 Obč. zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

55. Podľa ust. § 796 ods.2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia poistnej zmluvy, ak nebolo dohodnuté inak, je bežné poistné splatné prvého dňa poistného obdobia a jednorazové poistné dňom začiatku poistenia.

56. Z teórie práva a súdnej judikatúry vyplýva, že právny úkon je neurčitý, ak je síce po jazykovej stránke zrozumiteľný, avšak jeho vecný obsah je nejednoznačný a neurčitosť jeho obsahu nemožno odstrániť ani použitím výkladových pravidiel podľa ust. § 35 ods.2 a 3 Občianskeho zákonníka.

57. V danom prípade má súd za to, že z dikcie sporného článku VPP „Ak nebolo poistné za ďalšie poistné obdobie zaplatené v plnej výške v lehote stanovenej Občianskym zákonníkom, uplynutím tejto lehoty rezervotvorné poistenie s bežným poistným, ak bolo zaplatené poistné aspoň za prvý rok poistenia, sa zmení na poistenie so zníženou poistnou sumou (redukcia poistnej sumy), so zníženým dôchodkom (redukcia dôchodku) alebo so skrátenou poistnou dobou (redukcia poistnej doby), a to bez povinnosti platiť ďalšie poistné“, nie je s určitosťou možné konkretizovať, kedy sú naplnené podmienky pre zmenu poistenia vo forme redukcie a nie je tiež zrejmé, za akých podmienok dôjde k zmene poistenia vo forme redukcie poistného plnenia a za akých podmienok k zmene poistenia vo forme redukcie poistnej doby. V tejto súvislosti súd poukazuje na znenie sporného článku vo vzťahu k vymedzeniu času, kedy má dôjsť k zmene poistenia, keď článok len všeobecne, bez konkretizácie odkazuje na lehotu ustanovenú Občianskym zákonníkom. Nie je tak jednoznačné, akú lehotu mal žalovaný na mysli; či základnú lehotu na zaplatenie poistného podľa ust. § 796 ods.2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia poistnej zmluvy, podľa ktorého, ak nebolo dohodnuté inak, je bežné poistné splatné prvého dňa poistného obdobia alebo lehotu ustanovenú v § 801 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého poistenie zaniká, ak poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do šiestich mesiacov od jeho splatnosti. Súd tiež poukazuje aj na znenie sporného článku, ktoré pripúšťa ako následok neplatenia poistného dve alternatívy a to buď zníženie výšky poistného plnenia alebo skrátenie poistnej doby. Zo znenia článku teda nie je pre poisteného predvídateľné, kedy presne môže dôjsť k zmene poistenia a či dôjde k redukcii poistného plnenia alebo k redukcii poistnej doby. Redukcia poistného plnenia a redukcia poistnej doby pritom predstavujú dve úplne rozdielne, razantné a nezanedbateľné zmeny poistného vzťahu. Podľa súdnej praxe nestačí, ak je obsah zmluvy jasný len jednej zmluvnej strane alebo stranám, pokiaľ obsah nie je objektívne rozpoznateľný aj osobám, ktoré zmluvnou stranou nie sú. Neurčitosť obsahu tohto článku pritom nemožno odstrániť ani použitím výkladových pravidiel podľa ust. § 35 ods.2 a 3 Občianskeho zákonníka.

58. Zhrnúc vyššie uvedené, súd sporný článok VPP vyhodnotil ako neplatnú časť právneho úkonu t.j. poistnej zmluvy, pre jeho neurčitosť podľa ust. § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka.

59. Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

60. Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

61. V zmysle ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

62. V danom prípade je nesporné, že žalobkyňa uzavrela poistnú zmluvu ako spotrebiteľ v zmysle ust. § 52 ods. 4 Obč. zákonníka.

63. Súd je toho názoru, že neurčité znenie sporného článku VPP, ktorého pôvodcom bol žalovaný, jednoznačne zhoršuje zmluvné postavenie žalobkyne ako poistenej. Účelom poistnej zmluvy bolo žalobkyni zabezpečiť tok prostriedkov pre prípad, že nastane v zmluve dohodnutá poistná udalosť. Vo všeobecnosti je účelom poistnej zmluvy prenášať za odplatu svoje riziká a zmierňovať následky škodných udalostí. Absenciou vymedzenia konkrétnych podmienok uplatnenia redukcie a s tým súvisiacich konkrétnych práv a povinností zmluvných strán citovaný článok nedostatočne informuje poisteného o následkoch nezaplatenia poistného, umožňuje poistiteľovi uplatniť svojvôľu v podobe uplatnenia následku neplatenia poistného výberom z dvoch alternatív (a to napriek tomu, že poistiteľ tvrdí, že ide o automatický následok, nevyžadujúci z jeho strany žiaden ďalší akt vôle) a napokon, umožňuje poistiteľovi vyhnúť sa povinnosti plniť poistné v pôvodne dojednanom rozsahu.

64. Výklad v prospech spotrebiteľa vo svetle cieľov a účelu Smernice Rady 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách preukazuje tiež spoločenská úspora nákladov vznikajúca tým, že jednoznačné a zrozumiteľné poistné podmienky pripraví sama poisťovňa ako subjekt, ktorý sa na túto činnosť špecializuje, je pre ňu odborne vybavený a poistné podmienky používa opakovane, v porovnaní s nákladmi, ktoré by musel na dosiahnutie zmluvy porovnateľnej kvality vynaložiť každý jednotlivý klient. Rubom tejto nespornej výhody je ale faktická nerovnosť daná tým, že poisťovňa pomocou svojho odborného aparátu formuluje poistné podmienky sama, zatiaľ čo klientova možnosť podmienky podrobne preskúmať, je obmedzená, najmä ak náklady s tým spojené, napr. za právnu pomoc, či premeškaný čas prevyšujú možný prínos. Za takejto situácie považuje súd za spravodlivé, aby výklad z nejasného ustanovenia VPP išiel na ťarchu poisťovne, ktorá ich sama formulovala. Uvedený výklad podľa názoru súdu nijako nepopiera právo poisťovne dosahovať zisk, pokiaľ tak činí spôsobom, ktorý je pre klienta predvídateľný a rešpektuje účel poistnej zmluvy, t.j. úplatné prenesenie rizika z poisteného na poisťovňu.

65. Súd tiež poukazuje na Občiansky zákonník, ktorý vo svojich prechodných ustanoveniach k úpravám účinným od 1.4.2004, vykonaných zákonom č.150/2004 Z.z., ktorým bola okrem iného implementovaná do vnútroštátneho právneho poriadku Smernica Rady 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, uložil povinnosť spotrebiteľské zmluvy podľa § 52, uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, dať do súladu s ust. § 53 a 54 Obč. zákonníka (§ 879e ods. 3 Obč. zákonníka). Podľa ust. § 879e ods. 4 Obč. zákonníka, ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ust. § 53, 54 a § 57 tohto zákona, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

66. Na záver súdu dodáva, že žalovaný uviedol, že k redukcia poistného plnenia nastala ku dňu 18.4.2003, bližšie však súdu svoje tvrdenie neozrejmil, z dôkazu doloženého žalovaným - platobného kalendára pre poistnú zmluvu k predmetnému dátumu nie je poznačené, aby žalobkyňa výšku poistného nezaplatila, prípadne, aby túto zaplatila oneskorene, z platobného kalendára vyplýva, že zo strany žalobkyne bolo zaplatené poistné vo výške 2.065,63 Eur, nie je určený žiaden dlh. V konaní nevyšlo najavo, aby žalobkyni bolo nejakým spôsobom oznámené, že došlo k redukcii poistnej sumy. V súvislosti s posúdením otázky redukcie súd tiež zdôrazňuje, že ani v čase rozhodovania súdu žalovaný nepristúpil k likvidácii predmetnej poistnej udalosti a teda ani k aplikácii k poistnej udalosti. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na list žalovaného zo dňa 22.1.2008, ktorým žalovaný žalobkyni podal informáciu o

finančnom stave poistnej zmluvy ku dňu 31.12.2007, z ktorého vyplýva, že dohodnutá úhrada poistného od začiatku poistenia činila sumu 62.229,- Sk, t.j. 2.065,62 Eur, pripísané poistné na konto zmluvy na bankovom účte žalovaného činilo sumu 62.229,-Sk (2.065,62 Eur), z čoho vyplýva, že žalovaný nevykazoval žiaden nedoplatok na poistnom, evidoval zaplatené poistné v celom rozsahu a aj v záhlaví tohto listu uviedol, že doba platenia poistného končí 17.10.2006, t. j. tak ako bola pôvodne dojednaná a výška poistného plnenia pre prípad dožitia je 3.367,32 Eur, t. j. nie v redukovanom rozsahu, pri platení poistného štvrťročne vo výške 69,77 Eur. 67. Vo svetle uvedených skutočností je zrejmé, že žalovaný počas trvania celého poistného vzťahu vo vzťahu k žalobkyni písomne deklaroval, že poistné platí riadne, v celom rozsahu a že nedošlo k žiadnej zmene v poistnom vzťahu. V neposlednom rade súd poukazuje na nesporný fakt, že žalovaný prijímal poistné od žalobkyne po celú dojednanú dobu 10 rokov, t.j. do 30.6.2009 a to napriek tomu, že ním formulované znenie sporného článku VPP ustanovuje, že v prípade redukcie poistného plnenia poistený nie je ďalej povinný platiť poistné. Jeho obrana, spočívajúca v uplatnení redukcie, prvý krát spomenutá v súdnom konaní, je preto výslovne účelovou obranou a za takýchto okolností, pokiaľ by aj žalovaný redukciu pri likvidácii poistnej udalosti aplikoval, jednalo by sa o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi.

68. Súd považuje za potrebné sa vyjadriť aj k obrane žalovaného, resp. k jeho tvrdeniam, že počas trvania poistného vzťahu došlo k zmene v poistnom vzťahu a následne k ukončeniu poistnej zmluvy, ktoré tvrdenie prezentoval žalovaný ešte predtým, ako svoju obranu založil na neplatnosti poistnej zmluvy a na redukcii poistnej sumy. Pred touto obranou žalovaný tvrdil, že poistná zmluva je platná a že jej neplatnosť žalovaný nenamieta, tvrdil, že došlo k zániku poistnej zmluvy pre nemožnosť plnenia. Z uvedeného postoja žalovaného k predmetu konania, kedy mení svoju obranu vyplýva, že jeho tvrdenia, resp. jeho obrana je v danom prípade absolútne účelová. Žalovaný učinil prejav vôle smerujúci k zániku zmluvy (ofertu) a to listom zo dňa 19.5.2006, ktorým oznámil žalobkyni, že dňa 17.7.2006 je splatná posledná dohodnutá splátka poistného, pričom uviedol, že dohodnuté poistné do konca poistnej doby platenia je v celkovej výške 62.229,- Sk (2.065,62 Eur), doteraz uhradené poistné bolo vo výške 60.127,- Sk ( 1.995,85 Eur ) a do konca doby platenia poistného bolo povinnosťou žalobkyne uhradiť sumu 2.102,- Sk ( 69,77 Eur ). Listom zo dňa 20.6.2008 žalovaný oznámil žalobkyni zánik poistenia ku dňu 16.5.2008 s výplatou odkupnej hodnoty poukazujúc na § 788 ods. 2 písm. f) Občianskeho zákonníka dôvodiac, že poisťovňa nemôže pokračovať v poistení, ktoré bolo nesprávne kalkulované a s poukazom na článok 11 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie tým došlo k zániku poistenia s tým, že odkupná hodnota (odbytné) vo výške 45.532,- Sk (1.511,39 Eur) jej bude vyplatená. 69. Podľa § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne.

70. Podľa § 575 ods. 2 Občianskeho zákonníka, plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.

71. Za právny dôvod zániku dlžníkovej povinnosti plniť a tým aj k zániku celého záväzkového vzťahu možno považovať iba dodatočnú nemožnosť plnenia, t.j. nemožnosť plnenia, ktorá nastala až po vzniku záväzku. Ide tu o objektívnu nemožnosť plnenia, t.j. o taký stav záväzku, že jeho splnenie je všeobecne nemožné. Ak je splnenie nemožné iba subjektívne, t.j. iba pre dlžníka (napríklad jeho platobná neschopnosť) záväzok nezaniká a dlžník je povinný plniť, inak je postihnutý následkami zavineného nesplnenia záväzku. Pri objektívnej nemožnosti, t.j. ak je plnenie nemožné i pre kohokoľvek iného (nielen pre osobu dlžníka), záväzok zaniká vždy. Objektívna nemožnosť nezávisí na osobe dlžníka ani na jeho vôli. Sú ňou prekážky právneho charakteru alebo faktická nemožnosť plniť pre objektívne okolnosti, či pre fyzickú nemožnosť predmetu plnenia (napríklad prírodné okolnosti). Subjektívna nemožnosť ( úplne z dôvodov na strane dlžníka) spôsobí zánik záväzku len vo výnimočných situáciách (napríklad trvale zhoršený zdravotný stav dlžníka brániaci mu splniť záväzok čisto osobnej povahy). So subjektívnou nemožnosťou úzko súvisí tzv. hospodárska nemožnosť plnenia. Pri tejto je síce plnenie objektívne možné, ale z hospodárskeho hľadiska natoľko obtiažne, že ho nemožno od dlžníka rozumne vyžadovať. Ak je však záväzok fakticky i právne splniteľný, samotná hospodárska nemožnosť nemá za následok zánik záväzku (porovnaj § 575 ods. 2 Obč. zák.). Okrem faktickej (fyzickej) nemožnosti plnenia, ktorá spočíva v tom, že záväzok je objektívne neuskutočniteľný, môže nastať prekážka právna, kedy plnenie, na ktoré je dlžník zaviazaný, je zakázané právnym predpisom vydaným po vzniku záväzku. V podstate ide o nedovolenosť plnenia. Posúdenie, či je plnenie nemožné, závisí najmä na obsahu záväzku, prípadne na predmete plnenia. Pre nemožnosť plnenia sotva prichádza do úvahy zánik záväzku, ktorého predmetom je peňažné plnenie alebo iné plnenie vecí druhovo určených. Naproti tomu, záväzok vydať

konkrétnu, individuálne určenú vec, zaniká skazou veci. Zásadne je potrebné vychádzať z toho, že vzťah zaniká pre nemožnosť plnenia iba pre nemožnosť takého charakteru, ktorá je objektívna a trvalá. Vodítko pre rozlíšenie plnenia nemožného od plnenia obtiažneho je obsiahnuté v § 575 ods. 2 Obč. zák., ktoré výslovne stanovuje, že plnenie nie je nemožné, ak je ho možné uskutočniť za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.

72. V danom prípade mal súd za to, že nejde o objektívnu nemožnosť plnenia. Je nepochybné, že v danom prípade sa žalovaný poistnou zmluvou zaviazal na plnenie peňažného charakteru (poistné plnenie) a teda, nešlo o záväzok osobnej povahy. Po uzavretí poistnej zmluvy nedošlo ani k zmene právnej úpravy poistenia, ktorá by nedovoľovala vyplatiť dohodnuté poistné plnenie z uzavretej poistnej zmluvy. Skutočnosť, že žalovaný až dodatočne, po uzavretí poistnej zmluvy zistil, že výšku poistného vypočítal a navrhol nesprávne, v rozpore s poistno-matematickými normami alebo metódami, je irelevantná. Poistná zmluva je svojim charakterom spotrebiteľskou zmluvou. Poistený teda nemá reálnu možnosť ovplyvňovať jej obsah a je nútený akceptovať návrh poisťovne, ako aj všeobecné poistné podmienky v tom rozsahu, ako sú mu zo strany poisťovne predložené. V danom prípade teda neboli zistené ani preukázané žiadne prekážky právneho charakteru alebo faktická nemožnosť plniť pre objektívne príčiny.

73. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd uzavrel, že v danom prípade zánik záväzku v dôsledku § 575 Obč. zák. pre dodatočnú nemožnosť plnenia nenastal.

74. Žalobkyňa nepoprela tú skutočnosť, aby jej žalovaný nenavrhol alternatívy zrušenia poistnej zmluvy a v konaní pri vykonávaní dokazovania nevyšlo najavo, aby žalobkyňa hociktorú z ponúkaných alternatív prijala, žalobkyňa tvrdila, že ponúkané možnosti žalovaným nevyužila, pre žiadnu z nich sa nerozhodla a túto skutočnosť nevyvrátil žalovaný žiadnym dôkazom. Na základe uvedeného súd mal za to, že žalobkyňa zotrvala na pôvodnej zmluve a splnení tých podmienok, ktoré boli v zmluve dohodnuté. 75. Vzhľadom na vyššie uvedené súd uzavrel, že poistný vzťah, tak ako bol založený poistnou zmluvou zo dňa 16.10.1996 v spojení s dodatkami č. 1 a č. 2 a so Všeobecnými poistnými podmienkami platnými od 1.6.1995, ku dňu dožitia 17.10.2011 platil, resp. trval s pôvodne dojednaným, nezmeneným obsahom. Súd preto rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni poistné plnenie v plnom rozsahu, dojednané v poistnej zmluve v znení Dodatku č.1 - t.j. vo výške 3.352,92 Eur. Žalovaný zaplatil žalobkyni sumu 1.511,39 Eur, rozdiel, na ktorý má žalobkyňa nárok tak predstavuje sumu 1.841,53 Eur. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa si uplatnila zaplatenie sumy 995,92 Eur a súd v prejednávanom prípade nemohol prekročiť žalobný návrh (§ 216 , uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni ňou žiadanú sumu.

76. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

77. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

78. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1 CSP. Žalobca mal v konaní plný úspech a preto súd žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

79. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb., poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

80. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb., ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.

81. Podľa položky 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov, zo žaloby alebo z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba je súdny poplatok z ceny (z úhrady) 6%, najmenej 16,50 eura.

82. V konaní bola v celom rozsahu úspešná žalobkyňa, ktorá je oslobodená od platenia súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm. u) zákona č. 71/1992 Zb. a preto je žalovaný ako strana sporu v konaní neúspešná, povinný zaplatiť súdny poplatok za žalobu o zaplatenie 995,92 Eur a ktorý činí 59,50 Eur (položka 1 a) sadzobníka súdnych poplatkov) na účet Okresného súdu Košice I.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I (§ 355 ods. 1, § 362 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nestranným procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo k rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z.).