Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26CoE-12-2017.pdf
PDF · 103.44 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoE/12/2017
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Greguša a členov senátu JUDr. Pavla Pileka a Mgr. Erika Németha v exekučnej veci oprávneného: Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, proti povinným: 1/ T. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. X, O., a 2/ O. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. X, O., o vymoženie sumy 4.187,73 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. 4Er/1112/2011 - 33 zo dňa 26. októbra 2016, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Topoľčany č. k. 4Er/1112/2011 - 33 zo dňa 26. októbra 2016 p o t v r d z u j e .
Povinným v 1. a 2. rade sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Povinným v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznal. Ďalej rozhodol, že súdny exekútor má voči oprávnenému právo na náhradu trov exekúcie.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 39 ods. 4, § 243f ods. 1, 3, 4, 5 a 6, § 57 ods. 1 písm. m), § 9a ods. 1, § 200 ods. 5, § 203 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok") a § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.
3. Súd prvej inštancie uviedol, že podľa uvedených zákonných ustanovení zavedených do Exekučného poriadku s účinnosťou od 23.12.2015, ak bol návrh na vykonanie exekúcie podaný na základe rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený je povinný v návrhu opísať aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu (§ 17 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkové a šekového v znení zákona č. 438/2015 Z. z.) s povinným a k návrhu pripojiť dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú (§ 39 ods. 4 EP). Ak oprávnený navrhol vykonanie exekúcie na základe rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou a exekučné konanie sa začalo pred 23.12.2015, došlo k odloženiu exekúcie a oprávnený bol povinný do 30 dní odo dňa účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z. (§ 243f ods. 1 EP), t. j. do 22.01.2016, doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 EP. Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 EP doplnil v zákonom stanovenej lehote, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP a exekúciu zastaví, ak takýto dôvod zistí, resp. ak sa nepreukáže opak (§ 243f ods. 4 EP), alebo rozhodne o pokračovaní exekúcie (§ 243f ods. 6 EP). Exekúciu súd zastaví aj v prípade, že oprávnený návrh podľa § 39 ods. 4 EP v zákonom stanovenej lehote (do 22.01.2016) nedoplnil. Súd prvej inštancie uviedol že povinným je fyzická osoba a oprávnený navrhol vykonať exekúciu na základe zmenkového platobného rozkazu, t. j. rozhodnutia, ktorým mu bol priznaný nárok zo zmenky, preto bol oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 243f EP a § 39 ods. 4 EP.
4. Oprávnený podaním zo dňa 11.01.2016 podaným v zákonnej lehote (súdnemu exekútorovi bolo doručené 14.01.2016) predložil doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie. V doplnení uviedol, že dopĺňa návrh na vykonanie exekúcie o dôkazy osvedčujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu medzi oprávneným a povinným, ktorý vznikol uzatvorením úverovej zmluvy, od ktorej oprávnený vzhľadom na porušenie povinnosti splácať úver riadne a včas vyplývajúcej zo zmluvy, zo strany povinného odstúpil, ako aj o dôkazy preukazujúce právny nárok oprávneného uplatňovaný zo zmenky, pri ktorej dohodou o jej vydaní a vyplnení, došlo k zabezpečeniu pohľadávky oprávneného z úverovej zmluvy.
5. K doplneniu návrhu oprávnený predložil zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 31.08.2005 (ďalej len zmluva), poslednú výzvu na úhradu adresovanú povinnému v 1. rade zo dňa 04.11.2008 s dokladmi o jej doručení povinným v 1. a 2. rade, dohodu o vydaní a vyplnení biankozmenky zmenka č. 2755651 6 01/20050825 zo dňa 25.08.2005, odstúpenie od zmluvy zo dňa 27.02.2009 adresované povinným v 1. a 2. rade s dokladom o doručení povinným v 1. a 2. rade, oznámenie o vyplnení zmenky zo dňa 12.08.2010 adresované povinnému v 1. rade.
6. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že zo zmluvy vyplýva, že bola uzavretá medzi Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004 ako veriteľom, povinným v 1. rade ako stavebným sporiteľom - dlžníkom a povinnou v 2. rade ako spoludlžníkom - ďalším dlžníkom. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru pod číslom 2755651 3 02 vo výške 3.651,33 eur, pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok ako aj Všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver pod číslom 2755651 6 01 vo výške 2.190,80 eur s tým, že presná výška stavebného úveru sa rovná rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. Zo zmluvy vyplýva úroková sadzba mimoriadneho medziúveru 6,49 % ročne ku dňu uzatvorenia zmluvy, poplatok za spracovanie medziúveru vo výške 99,58 eur, poplatok za vyrubenie blankozmenky dlžníkom veriteľovi 16,60 eur, oprávnenie veriteľa vyrubovať dlžníkovi poplatok za vedenie úverového účtu v zmysle platného Sadzobníka poplatkov (prvý poplatok bol vo výške 13,28 eur). Dlžník sa zaviazal do nasporenia 40 % cieľovej sumy vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady minimálne vo výške 18,26 eur. Súčasne sa dlžník zaviazal do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení splácať úroky z mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 19,75 eur. Dlžník sa tiež zaviazal uhradiť plnú výšku stavebného úveru vrátane úrokov vo výške 4,70 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 31,97 eur. 7. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1Zm/54/2011 vyplýva, že vo veci samej rozhodol zmenkový súd len na podklade tvrdení navrhovateľa v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, a to výlučne na podklade zmenky. Zo spisu nevyplýva, že by zmenkový súd pred vydaním exekučného titulu skúmal právny dôvod vystavenia zmenky.
8. Posúdením doplnenia návrhu a predložených listín mal súd prvej inštancie za nepochybné, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou (§ 52 ods. OZ, § 879j OZ), pretože jej predmetom bolo poskytnutie peňažných prostriedkov dodávateľom (§ 52 ods. 3 OZ - banka je podnikateľ a medzi predmety jej činnosti v čase uzavretia zmluvy patrilo poskytovanie úverov) spotrebiteľom (§ 52 ods. 4 OZ - povinní v 1. a 2. rade sú fyzické osoby a nebolo preukázané, že konali v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, resp., že by im úver bol poskytnutý na účel zamestnania, povolania alebo podnikania). Z celkového formátu zmluvy vyplýva, že ide o rovnaký typ, aký veriteľ (banka) používal pri poskytovaní úverov fyzickým osobám, pričom ide o zmluvy vrátane zmluvných dojednaní, ktoré boli vopred veriteľom pripravené pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 1, 2, 3 OZ). Zmluva uzavretá medzi veriteľom a dlžníkom je teda typizovanou, štandardnou zmluvou. Na právny vzťah založený zmluvou je tiež potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nepochybne zmluva uzavretá medzi veriteľom a dlžníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
9. Súd prvej inštancie mal za to, že keďže sa vo veci vymáha nárok zo zmenky, mal oprávnený zákonom stanovenú povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie (§ 243f ods. 1 a § 39 ods. 4 EP), pričom doplnením návrhu mal preukázať, že vymáhaný nárok zo zmenky nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že sa síce vymáha nárok súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul (ďalej aj základné konanie), bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrým mravmi alebo so zákonom, t. j. že vo veci nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP.
10. Oprávnený uvedené skutočnosti nepreukázal, naopak exekučný súd z doplnenia návrhu a predložených listín zistil, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a tiež to, že zmenkový súd sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok. Spotrebiteľskú zmluvu zmenkový súd ani nemal pri rozhodovaní k dispozícii, rozhodoval výlučne na podklade tvrdení oprávneného a na podklade predloženej zmenky. Keďže zmenkový súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, plnenie z ktorej bolo zabezpečené zmenkou predloženou k návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, a rovnako neskúmal ani samotnú zmenkovú sumu (aké nároky sú v nej zahrnuté), je nepochybné, že v konaní, v ktorom bol vydaný zmenkový platobný rozkaz (ďalej aj len základné konanie) nebolo prihliadané na neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrým mravmi alebo so zákonom (§ 57 ods. 1 písm. m/ EP). Z akých konkrétnych nárokov pozostáva zmenková suma, ani ďalšie skutočnosti potrebné pre jej posúdenie (napr. to akú sumu povinný na úhradu záväzkov zo zmluvy o úvere zaplatil a na úhradu akých nárokov boli započítané) nemožno zistiť ani z doplnenia návrhu.
11. V zmluve v čl. II je uvedené, že za spracovanie medziúveru vyrubuje veriteľ dlžníkovi poplatok vo výške 99,58 eur (3.000,-- Sk) a ak vydá dlžník veriteľovi biankozmenku vyrubuje sa mu poplatok 16,60 eur (500,-- Sk) a za vedenie úverového účtu bude veriteľ vyrubovať dlžníkovi poplatok v zmysle platného Sadzobníka poplatok, pričom prvý poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 13,28 eur (400,-- Sk) je splatný podľa platného sadzobníka poplatkov s prvou splátkou úrokov z mimoriadneho medziúveru. Uvedené poplatky boli dojednané, resp. veriteľom určené, v rozpore s požiadavkou dobrých mravov na ujmu spotrebiteľa, nakoľko poplatkom chýba hospodárska ekvivalencia vo vzťahu veriteľ a dlžník. Oprávnený nepreukázal a zo zmluvy ani nevyplýva, za aké konkrétne služby poskytnuté veriteľom má vlastne dlžník uvedené poplatky platiť. Spracovanie medziúveru zrejme predstavuje ponuku veriteľa, za akých podmienok je ochotný spotrebiteľovi poskytnúť úver, ale až jej akceptáciou dlžníkom vzniká zmluvný vzťah. Zmluvné dojednanie o poplatku za spracovanie medziúveru bez uvedenia akýchkoľvek práv a povinností, pričom nie je zrejmá jeho funkcia, je dojednaním neurčitým a nezrozumiteľným. Spracovanie úveru predstavuje prakticky administratívnu činnosť veriteľa, ktorá logicky súvisí s jeho predmetom podnikania a poplatok tak slúži veriteľovi len na úhradu jeho administratívy a za uplatnenú protihodnotu nie je spotrebiteľovi poskytovaná žiadna služba, resp. benefit. Rovnako to platí aj o poplatku za vedenie úverového účtu. Z dojednania o tomto poplatku tiež nemožno zistiť, aké činnosti, resp. služby poskytnuté spotrebiteľovi, sú týmto poplatkom spoplatnené. Pre spotrebiteľa je neprijateľné spoplatňovanie úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované a vykonávané vo vlastnom záujme dodávateľa. Uvedené poplatky neboli dojednané individuálne, ale boli veriteľom v zmluve dlžníkovi určené a spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Táto nerovnováha sa ešte výraznejšie prejavuje pri poplatku za vydanie biankozmenky, ktorý veriteľ určil dlžníkovi pre prípad, že mu dlžník vydá biankozmenku. Súd prvej inštancie uviedol, že nemá pochybnosti, že vystavenie biankozmenky bolo v prospech veriteľa, ktorý biankozmenku za účelom zabezpečenia úveru dlžníkovi predložil na podpis, pričom mala byť vystavená ako nevyplnená s tým, že veriteľ sám aj určil podmienky, za ktorých je oprávnený doplniť chýbajúce údaje na biankozmenke. Zmenku nevystavil veriteľ, ale dlžník a jej vystavením teda neposkytol dodávateľ spotrebiteľovi žiadnu službu, naopak vystavením zmenky poskytol dlžník veriteľovi zabezpečenie jeho pohľadávky zo zmluvy, pričom veriteľ mu za to ešte určil aj zaplatiť poplatok. Súd prvej inštancie považoval zmluvné dojedania o uvedených poplatkoch za neprijateľné podmienky spotrebiteľskej zmluvy.
12. Súd prvej inštancie vzhľadom na uvedené exekúciu podľa § 243f ods. 6, § 57 ods. 1 písm. m) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku zastavil. Pri rozhodovaní aplikoval ustanovenie § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, podľa ktorého sa v prípade nepreukázania opaku oprávneným, ktorý má dôkazné bremeno, prezumuje (predpokladá), že vo veci sú dané dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
m) EP. Oprávnený nepreukázal, že vo veci nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP, preto súd prvej inštancie vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 EP) a exekúciu zastavil.
13. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
14. Poukázal na to, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia iba konštatuje, že nakoľko nebola v základnom konaní, výsledkom ktorého je exekučný titul predložená úverová zmluva, na zabezpečenie ktorej zmenkový vzťah vznikol, nebolo preukázané, že bolo prihliadnuté v základnom konaní na neprijateľnosť v zmluve obsiahnutých zmluvných podmienok. S takýmto strohým odôvodnením a nedostatočným skutkovým zistením oprávnený nesúhlasí. Podľa názoru oprávneného treba ustanovenie § 243f v spojení s § 57 ods. 1 písm. m) vykladať tak, že za predpokladu, že existuje rozhodnutie súdu, ktoré by určilo, že niektorá zo zmluvných podmienok v zmluve, tvoriacej vlastný vzťah oprávneného a povinných je neprijateľná, je oprávnený povinný preukázať, že sa súd v základnom konaní touto neprijateľnou podmienkou zaoberal a rozhodol, že aj pri neaplikovaní tejto podmienky je nárok oprávneného opodstatnený. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/20/2010. Podľa názoru oprávneného neobstojí odôvodnenie napadnutého uznesenia, ale bolo úlohou súdu prvej inštancie určiť, ktorú podmienku v úverovej zmluve pokladá za neprijateľnú, ako jej aplikovanie ovplyvnilo v neprospech povinných rozhodnutie súdu v základnom konaní, teda prečo pri zohľadnení neprijateľnosti tejto podmienky nemá oprávnený nárok na to, čo mu bolo priznané exekučným titulom. Požiadavka dôkaznej povinnosti oprávneného v exekučnom konaní preukázať, že v základnom konaní došlo zo strany rozhodujúceho súdu na prihliadnutie na prípadnú neprijateľnosť zmluvných podmienok je v praxi nesplniteľná. Zmenka je obligatórne kauzálna, kauzu má vlastnú a teda zo samotnej zmenky obsahujúcej všetky zákonom predpísané náležitosti vyplýva povinnosť jedného subjektu splniť záväzok vyplývajúci zo zmenky inému subjektu. Nie je preto potrebné preskúmavať ďalšie skutočnosti, nakoľko oprávnenie majiteľa zmenky na plnenie od jej vystaviteľa je založené samotnou zmenkou. Takmer šesť rokov po začatí základného konania je prijatá novelizácia právnej úpravy upravujúcej vykonávacie konanie, ktorá podľa názoru súdu prvej inštancie vyjadreného v napadnutom uznesení stanovuje oprávnenému povinnosť, preukázať náležitosť základného konania, ktorá ale jednoducho nemôže byť preukázaná, nakoľko nebolo možné očakávať, že do budúcna ju bude treba preukazovať. Takýto výklad súdu prvej inštancie podľa názoru oprávneného navodzuje situáciu porušujúcu ústavné právo oprávneného vlastniť majetok, nakoľko mu absolútne znemožňuje domôcť sa uspokojenia svojho majetkového práva voči tým, ktorí si svoju povinnosť korešpondujúcu právu oprávneného neplnia dobrovoľne. Poukázal aj na ustanovenia § 251 ods. 4 OSP a § 162 ods. 1 písm. a) CSP a § 37 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky. Súd mal pri náležitej aplikácii všetkých relevantných právnych noriem dospieť k záveru, že výklad príslušných ustanovení Exekučného poriadku kladie na oprávneného nesplniteľnú požiadavku. Na základe tohto zistenia mal potom súd prvej inštancie dospieť k možnému nesúladu právnej úpravy s garanciou základných práv zakotvených v Ústave SR a za predpokladu sám súd prvej inštancie na základe uvedeného nedospel k záveru, že je potrebné v zmysle uvedeného rozhodnúť o pokračovaní exekúcie, mal sa obrátiť na Ústavný súd s otázkou zlučiteľnosti aplikovaných zákonov s Ústavou SR v zmysle § 162 ods. 1 písm. a) CSP. Navrhol preto napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
15. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.
16. Odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňa 22.12.2011, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 28.12.2011 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie dňa 12.01.2012 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia - zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V č. k. 1Zm54/2011-15 zo dňa 23.06.2011. Písomným podaním zo dňa 11.01.2016 oprávnený podal doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie.
17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
18. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
19. Podľa § 470 ods. 1, 2 a 3 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
20. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
21. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.
22. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
23. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
24. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. 25. Podľa § 243f ods. 1, 4, 6 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa§ 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie. V predmetnom konaní sa vymáha plnenie na základe zmenkového platobného rozkazu sp. zn. 1Zm/54/2011, vydaného na podklade originálu predloženej zmenky. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, zákonodarca stanovil oprávnenému v zmysle § 243f ods. 1 v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 povinnosť, podľa ktorej má oprávnený povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie.
26. Súd prvej inštancie v danej veci postupoval podľa zákonného ustanovenia § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, keďže oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote opísaním rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným, keď uviedol, že tento vznikol uzatvorením úverovej zmluvy, od ktorej oprávnený vzhľadom na porušenie povinnosti splácať úver riadne a včas vyplývajúcej zo zmluvy, zo strany povinného odstúpil, ako aj dôkaz preukazujúci právny nárok oprávneného uplatňovaný zo zmenky, pri ktorej dohodou o jej vydaní a vyplnení, došlo k zabezpečeniu pohľadávky oprávneného z úverovej zmluvy a pripojením dôkazov, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. Splnenie tejto zákonnej povinnosti oprávneným nemá za následok automaticky pokračovanie v konaní. Na podklade označených a predložených skutočností a dôkazov vzniká exekučnému súdu povinnosť preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Túto povinnosť súd prvej inštancie splnil. Vyžiadal si spis Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1 Zm/54/2011, a na základe dôkazov predložených oprávneným v spojení s vyžiadaným spisom dospel k správnemu záveru, že v súdnom konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul - zmenkový platobný rozkaz, sa uplatňoval nárok zo zmenky, vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Opak sa zo žiadneho dôkazu nepreukázal. Pre tento prípad zákon ustanovuje domnienku (prezumpciu), podľa ktorej platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (§ 243f ods. 3). Súd prvej inštancie preto správne podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu zastavil. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie aj dostatočne a presvedčivo odôvodnil, preto nie je dôvodná ani námietka oprávneného týkajúca sa odňatia možnosti konať pred súdom z dôvodu nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia.
27. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
28. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešným povinným síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, avšak keďže im žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že povinným sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že povinným žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že povinným sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
29. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.