Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_16Csp-46-2016.pdf
PDF · 106.6 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/46/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudcom Michalom Novotným v sporovej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, Žilina (zn. 1390/963879/2016), proti žalovanej: E. E., U.. XX. G. XXXX, bytom Š. XXX/X, Š., o 103,92 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná do troch dní zaplatiť žalobcovi 18,64 € s 28 % ročným úrokom zo sumy 3,07 € od 16. júna 2016. II. V časti o zaplatenie 85,28 € a 28 % ročného úroku z omeškania zo sumy 100,85 € od 16. júna 2016 sa žaloba zamieta. III. Žalovanej sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu 64,8 % trov konania prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 20. júla 2016 domáhal voči žalovanej zaplatenia súm uvedených vo výroku. V žalobe predniesol, že so žalovanou 21. októbra 2015 uzatvoril zmluvu, na ktorej jej vzniklo „nepovolené prečerpanie“ v sume 103,92 €, ktorej zaplatenia sa domáha spolu so sankčným úrokom 28 % dohodnutým vo všeobecných obchodných podmienkach.
2. Žalovaná sa k žalobe doručenej do vlastných rúk 14. októbra 2016 nevyjadrila.
3. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie (§ 297 C. s. p.), na ktorom v neprítomnosti ospravedlneného žalobcu a neospravedlnenej žalovanej (§ 180 C. s. p.) vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: zmluva o spolupráci (č. l. 4), všeobecné obchodné podmienky žalobcu (č. l. 11 až 15), výpisy z účtu (č. l. 7 a č. l. 37 až 43), sadzobník poplatkov (č. l. 8 až 10) a v spojení so všeobecne známymi a uznanými skutočnosťami (§ 186 ods. 2, § 150 a § 151 ods. 1 C. s. p.) zistil tento
skutkový stav:
4. a) Žalovaná ako klient a žalobca podpísali 21. októbra 2015 listinu označenú ako „Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb“ (č. l. 4). Jej obsahom v čl. I sú zmluva o zriadení osobného účtu č. E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (ods. 1), zmluva o vydaní a používaní platobnej karty (ods. 2), zmluva o elektronickom bankovníctve (ods. 3) a zmluva o SMS notifikácii (ods. 4). V čl. IV bolo okrem iného ustanovené: „2. Za poskytovanie produktov/služieb môže banka účtovať poplatky podľa Sadzobníka... pričom všetky takéto poplatky účtuje na ťarchu účtu zriadeného na základe Zmluvy... 3. Vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán bližšie nešpecifikované touto zmluvou sa riadia Všeobecnými obchodnými podmienkami... v platnom znení“.
b) Všeobecné obchodné podmienky Prima banky Slovensko, a.s. (č. l. 11 až 15) účinné od 1. júla 2016 obsahujú okrem iného tieto ustanovenia: »3. Bežné účty... 3.3 Typy účtov... 3.3.1 OSOBNÝ ÚČET Banka vedie bežné účty s produktovým označením „Osobný účet“... 3.5 Základný vklad a minimálny zostatok... Zostatok bežného účtu nesmie počas celej doby vedenia bežného účtu klesnúť pod aktuálnu výšku minimálneho zostatku. Dispozíciu s bežným účtom, ktorý by spôsobila zníženie zostatku pod aktuálnu výšku minimálneho zostatku, môže banka odmietnuť... 3.8 Povinnosť majiteľa účtu... Klient musí mať na bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov postačujúcich... na poplatky v zmysle Sadzobníka a akýchkoľvek ďalších finančných záväzkov voči banke... 3.12 Nepovolené prečerpanie... Pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi bankou a klientom ako aj v iných prípadoch môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“. Ustanovenia ods. 8.8 sa použijú primerane, Výšku sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“ môže banka znížiť alebo zvýšiť. Nepovolené prečerpanie sa považuje za porušenie zmluvných povinností klienta, s ktorým je spojený povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v zmysle Sadzobníka. Banka upozorní klienta na nesplnenie povinností formou krátkej textovej správy (SMS) alebo písomnou upomienkou, ktorú klientovi zašle bežnou listovou zásielkou, alebo prostredníctvom elektronickej pošty (e-mailom), alebo ju klientovi uloží do priečinka Správy v internet bankingu klienta. V prípade, že je účet klienta v nepovolenom prečerpaní aj po upozornení banky, toto nepovolené prečerpanie sa považuje za ďalšie porušenie zmluvných povinností klienta, s ktorým je spojená povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v zmysle Sadzobníka. 4. Platobné služby 4.4 Správy o zúčtovaní, opravné zúčtovanie... 4.4.2 OPRAVA CHYBNÉHO ZÚČTOVANIA Banka zabezpečí opravu chybného zúčtovania zavineného bankou na ťarchu alebo v prospech účtu klienta bez zbytočného odkladu po tom, ako sa dozvedela o chybe. Banka vykoná... opravné zúčtovanie na ťarchu účtu klienta aj na základe podnetu inej banky, ktorá uskutočnila chybné zúčtovanie. Banka vykoná opravné zúčtovanie v zmysle zákona o platobných službách bez zbytočného odkladu, pričom nevyžaduje na túto opravu súhlas klienta. Nárok klienta na náhradu škody tým nie je dotknutý... 5. Platobné karty... 5.10 Zúčtovanie a úhrada Každá operácia vykonaná platobnou kartou bude zúčtovaná z bežného účtu valutou dňa, kedy banka odpíše peňažné prostriedky z bežného účtu. Banka zaťaží bežný účet bezodkladne po obdržaní platobného príkazu od banky prijímateľa. Z tohto dôvodu môže byť zúčtovanie vykonané v časovom oneskorení po vykonaní platobnej operácie. Oneskorenie však nebude spôsobené bankou... Banka informuje majiteľa účtu o zúčtovaní operácií a príslušných poplatkov prostredníctvom výpisov z účtu. Majiteľ účtu musí zabezpečiť na bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov potrebných na zúčtovanie operácií a príslušných poplatkov. Odo dňa autorizácie platobnej operácie môže banka blokovať na bežnom účte.«
c) Naposledy mala žalovaná na uvedenom účte aktívny zostatok k 15. januára 2016 v sume 0,58 € (výpis č. l. 40 až 43). Následne žalobca zúčtoval s účtom žalovanej tieto relevantné operácie (výpisy č. l. 42 až 43 a č. l. 7; záporné sumy sú účtované na ťarchu, kladné k dobru účtu; všetky sumy sú v eurách): Dátum Suma operác. Popis Výsledné saldo 18.01.2016 -3,65 platba kartou -3,07 29.01.2016 -10,40 poplatky 3,90 + 5,00 + 1,50 -13,47 29.01.2016 0,16 odmena za platbu kartou -13,31 15.06.2016 -5,00 poplatok -18,31
Okrem toho žalobca zaťažoval účet žalovaného pravidelne úrokami. Iné obraty na účte žalovanej neboli dokázané.
d) Sadzobník poplatkov žalobcu účinný od 1. júla 2016 (č. l. 8 až 10) obsahuje okrem iného tieto položky: „Sadzobník poplatkov - I. časť 1. Depozitné produkty - Bežné účty... Mesačný poplatok Osobný účet 3,90 EUR 1 hotovostný vklad na účet 0,50 EUR 4. Depozitné produkty - Ostatné poplatky... Príplatok za vedenie účtu postihnutého exekúciou... 5,00 EUR... Úrokové sadzby produktov... 1. Depozitné produkty... Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu 28,00 %“
5. Takto zistený skutkový stav, pokiaľ nevyplýva zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú za nesporné podľa § 151 ods. 1 C. s. p., vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 191 C. s. p.). Skutkové zistenia v bode 4 sú v podstate len reprodukciou príslušných listín, ktorých pravdivosť žalovaný nespochybnil. Žalobca v konaní nepreukázal existenciu a obsah všeobecných obchodných podmienok účinných v čase uzavretia zmluvy. Na druhej strane žalovaný nijako nespochybnil žalobcom predložené všeobecné obchodné podmienky. Okrem toho je súdu známa prax, že obchodné podmienky obsahujú ustanovenia o možnosti ich jednostrannej zmeny. Vzhľadom na to súd uzavrel, že žalobcom predložené všeobecné obchodné podmienky sú tie obchodné podmienky, ktoré upravujú vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca takisto napriek výslovnej výzve súdu nepredložil výpisy z účtu žalovanej za celé obdobie až do jeho uzavretia (15. júna 2016), v dôsledku čoho musel súd uzavrieť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na dokázanie jednotlivých obratov na tomto účte.
Právne vec súd posúdil takto:
6. Žalobca svoj nárok voči žalovanej odvodzuje zo zmluvy z 21. októbra 2015, ktorá v sebe obsahovala viacero zmlúv, jej najpodstatnejšou súčasťou však v čl. I (v spojení s časťou 3 všeobecných obchodných podmienok) bola zmluva o bežnom účte (osobnom účte). Podľa § 708 Obch. zák. sa touto zmluvou banka (žalobca) zaväzuje zriadiť a viesť bežný účet, na ktoré je podľa § 709 Obch. zák. povinná prijímať peňažné vklady a platby a z ktorého jeho povinná vyplácať prostriedky a vykonávať platby. Takéto platby možno vykonať aj nad rámec zostatku, ak je to v zmluva určené, a v takom prípade sa tieto právne vzťahy spravujú zmluvou o úvere (§ 710 Obch. zák.). Banka zostatok účtu úročí (§ 714 Obch. zák.) a môže požadovať úhrady nákladov (§ 711 Obch. zák.). Zmluva o bežnom účte sa pritom spravuje výlučne Obchodným zákonníkom v zmysle jeho § 261 ods. 6 písm. d) účinného od 1. februára 2013. Z citovaných ustanovení Obchodného zákonníka tak predovšetkým vyplýva, že zo zmluvy o bežnom účte vzniká nárok na úrok majiteľovi účtu, teda v prerokúvanej veci žalovanému. Predpokladom vzniku nároku banky na úrok je, aby bolo v zmluve o bežnom účte dohodnutá možnosť debetu (teda možnosť zaťaženia účtu nad rámec existujúceho zostatku). V prerokúvanej veci zmluva z 21. októbra 2015 žiadnu takúto dohodu neupravovala a žalobca jej existenciu v inej listine, keďže zmluva o účte musí mať povinne písomnú formu (§ 708 ods. 2 Obch. zák.), nepreukázal. Napokon, existencia takejto dohody žalobca v žalobe ani netvrdil, ale naopak tvrdil, že na bežnom účte žalovanej vzniklo tzv. nepovolené prečerpanie v zmysle oddielu 3.12 všeobecných obchodných podmienok.
7. Obe strany jasným prejavom v čl. IV ods. 3 zmluvy prejavili, že súčasťou zmluvy sú aj všeobecné obchodné podmienky žalobcu, v dôsledku toho tieto podmienky určujú obsah zmluvy o bežnom účte v zmysle § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka. V časti 3 oddielu 3.12 všeobecných obchodných podmienok bol upravený osobitný inštitút tzv. nepovoleného prečerpania, ktorý mohol vzniknúť tým, že žalobca môže zaťažiť účet poplatkami a niektorými inými debetnými položkami. O toto ustanovenie žalobca aj opiera svoje nárok, vzhľadom na to je predovšetkým potrebné zaoberať sa jeho platnosťou a výkladom. Podľa názoru súdu predovšetkým toto ustanovenie nie je takou dohodou, akú predpokladá § 710 Obchodného zákonníka. Citované ustanovenie sa totiž netýka len zaťaženia účtu žalovaného výbermi hotovosti a realizovanými platobnými príkazmi v prospech iných osôb, ale umožňuje žalobcovi zaťažiť tento účet aj pohľadávkami z titulu úrokov, poplatkov a podobne, teda pohľadávkami, ktoré celkom zjavne vznikajú len medzi žalobcom a žalovanou. Citované ustanovenie je navyše svojím
obsahom nejasné. Na jednej strane druhá veta oddielu 3.12 (nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie) navodzuje dojem, že má ísť o tzv. prekročenie v zmysle § 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, teda o osobitnú formu spotrebiteľského úveru. Citované ustanovenie zákona č. 129/2010 Z. z. a tiež druhá veta oddielu 3.12 všeobecných obchodných podmienok výslovne hovoria o tom, že pri prekročení sa umožňuje spotrebiteľovi „disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku“, čo je inak formulácia podobná ako v § 710 Obch. zák. Ako však už bolo uvedené, prvá veta oddielu 3.12 Všeobecných obchodných podmienok umožňuje vznik nepovoleného prečerpania aj zúčtovaním napr. úrokov alebo opravného zúčtovania, čo celkom zreteľne nie je „disponovanie peňažnými prostriedkami“ dlžníkom - spotrebiteľom. Okrem toho podstatou prekročenia je práve to, že veriteľ „umožní“ dlžníkovi takéto čerpanie (disponovanie), teda že dispozície dlžníka sú výkonom jeho práva voči veriteľovi, ktoré mu veriteľ priznal (umožnil). Inak povedané, v prípade prekročenia v zmysle § 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú v konkludentnej forme (veriteľ fakticky umožní uvedené dispozície). Tomu však odporuje druhý odsek oddielu 3.12 obchodných podmienok, ktorý hovorí, že každé nepovolené prečerpanie je porušením zmluvných povinností dlžníka. Nepovolené prečerpanie teda zjavne ani sám žalobca nepovažuje za výkon práva, ktoré žalobca dal dlžníkovi - majiteľovi účtu, čím je ale vylúčená kvalifikácia tohto ustanovenia ako prekročenia v zmysle § 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z.
8. Podľa názoru súdu ide v prípade oddielu 3.12 všeobecných obchodných podmienok o ustanovenie, ktoré treba vo vzťahu k rôznym pohľadávkam, z ktorých vzniká nepovolené prečerpanie, vykladať rôzne. Pokiaľ žalobca zaťaží bežný účet tými peňažnými prostriedkami, ktoré skutočne na základe príkazu majiteľa účtu vyplatila tretej osobe alebo majiteľovi účtu na iný účet alebo v hotovosti, ide o prípad predpokladaný v § 710 Obch. zák. a takýto vzťah možno kvalifikovať ako vzťah úverový. V takomto prípade je akceptovateľné aj to, že takéto prečerpanie možno kvalifikovať ako porušenie zmluvných povinností, pretože je primárne úlohou dlžníka - majiteľa účtu, aby si kontroloval svoju spotrebu a nečerpal prostriedky nad rozsah zostatku účtu, prípadne nad rozsah povoleného prečerpania. Pokiaľ však žalobca zaťažuje účet napríklad poplatkami, úrokami alebo splátkami iných úverov, nejde o prípad § 710 Obch. zák. a tieto nároky nie sú nárokmi z úveru v pravom slova zmysle, keďže žalobca tu nikomu žiadne peňažné prostriedky neposkytuje. To isté platí v prípade tzv. opravy chybného zúčtovania v zmysle ods. 4.4.2 všeobecných obchodných podmienok, keďže v tomto prípade žalobca pri oprave zúčtovania nikomu žiadne peňažné prostriedky nevypláca, a to, že ich napríklad vyplatil z daného účtu, ktorý v dôsledku chybného zúčtovania vykazoval kreditný zostatok, neznamená automaticky totožnosť oboch nárokov. V takom prípade totiž žalobca v čase, kedy účet vykazoval kreditný zostatok, plnil majiteľovi účtu na základe (zdanlivého) právneho dôvodu - existencie kreditného zostatku účtu a zreteľne nemohla mať vôľu plniť (poskytnúť) úver. Následným opravným zúčtovaním tento zdanlivý dôvod odpadol a ak vyplatená suma presahuje správny zostatok na účte, vzniká žalobcovi voči majiteľovi účtu v skutočnosť nárok na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia.
9. Obsahom (a dôsledkom) ustanovenia odd. 3.12 všeobecných obchodných podmienok potom je, že žalobca ako banka zaťaží účet svojimi vlastnými pohľadávkami, ktoré jej vznikli z iných právnych titulov (z titulu odplaty za vedenie účtu, z inej úverovej zmluvy s majiteľom účtu, z bezdôvodného obohatenia a pod.), a naďalej na tieto pohľadávky hľadí tak, ako by vznikli spôsobom uvedeným v § 710 Obch. zák. resp. § 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z., teda ako keby vznikli dispozíciou majiteľa účtu s peňažnými prostriedkami nad rámec zostatku účtu. Následne sa na takúto pohľadávku aplikujú podporne ustanovenia o zmluve o úvere (porov. odkaz v § 710 Obch. zák.), čo znamená právo žalobcu - veriteľa na úrok, čo je výslovne uvedené aj v ods. 3.12 všeobecných obchodných podmienok. Zmena právneho dôvodu pohľadávky je právnym poriadkom vo všeobecnosti pripustená a považuje sa za tzv. dohodu o privatívnej novácii (§ 516 Občianskeho zákonníka), kedy sa strany dohodnú, že záväzok, ktorý mali z určitého právneho dôvodu, bude pokračovať z iného právneho dôvodu (napr. kupujúci dlhuje kúpnu cenu a s predávajúcim sa dohodne, že tento záväzok sa bude naďalej považovať za pôžičku). V prerokúvanej veci je oddiel 3.12 všeobecných obchodných podmienok špecifický tým, že ide skôr o určitú dohodu o budúcej novácii, resp. dohodu o tom, že žalobca (banka) má jednostranným úkonom (zaťažením bežného účtu) zmeniť právny dôvod svojej pohľadávky voči majiteľovi účtu na právny dôvod úveru (§ 710 v spojení s § 497 Obch, zák.). Takáto dohoda je samozrejme v rámci súkromnej autonómie (§ 2 ods. 3 Obč. zák., § 263 Obch. zák.) možná a nemožno voči nej mať žiadne zásadné námietky.
10. Žalobca ako banka však v prerokúvanej veci koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná takto nekoná. V dôsledku toho treba žalobcu považovať za dodávateľa v zmysle § 52 ods.
3 Obč. zák. a žalovaného za spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Obč. zák. a zmluvu o bežnom účte z 21. októbra 2015 medzi nimi za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Obč. zák., ktoré ustanovenia sa aplikujú aj v obchodnoprávnych vzťahoch, keďže Obchodný zákonník nemá osobitnú úpravu spotrebiteľských zmlúv (§ 1 ods. 2 Obch. zák.). Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky). Takou podmienkou je napríklad ustanovenie, ktoré oprávňuje dodávateľa jednostranne meniť zmluvné podmienky [§ 53 ods. 4 písm. k) Obč. zák.]. Podľa ods. 10 cit. paragrafu sa neprijateľnosť zmluvných podmienok hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy. V prerokúvanej veci ustanovenie odd. 3.12 všeobecných obchodných podmienok dáva žalobcovi ako dodávateľovi svojím jednostranným úkonom - zaťažením účtu právo zmeniť právny dôvod svojej pohľadávky voči majiteľovi účtu na pohľadávku z úveru v zmysle § 710 v spojení s § 497 Obch. zák. a tým zásadným spôsobom meniť, resp. rozširovať svoje nároky voči dlžníkovi tejto pohľadávky. Nárok na zaplatenie poplatkov za vedenie účtu je totiž nárokom na odplatu za platobné služby v zmysle § 711 Obch. zák., resp. zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách, a to v podstate obyčajným nárokom na cenu. Omeškaním s jeho zaplatením zo strany dlžníka - majiteľa účtu by banke vznikal nárok len na úrok z omeškania v zákonnej výške (§ 369 ods. 1 Obch. zák., § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.). Ustanovenie § 711 ods. 1 Obch. zák. umožňuje použiť na úhradu tejto ceny prostriedky na účte, teda existujúci kreditný zostatok. Zúčtovaním tejto ceny na ťarchu bežného účtu, ktorý nevykazuje takýto zostatok, a tým jeho premenou na úverový vzťah vo forme nepovoleného prečerpania (§ 710 v spojení s § 497 Obch. zák.) s možnosťou úročiť ho úrokom ako každý iný úver sa žalobcovi v podstate umožňuje vyhnúť sa obmedzeniam výšky úroku z omeškania. To isté platí v prípade opravného zúčtovania, pri ktorého vymáhaní by mal žalobca takisto nárok len na úrok z omeškania.
10. Ešte podstatnejšie sú dôsledky ustanovenia odd. 3.12 všeobecných obchodných podmienok v prípadoch, kedy žalobca účtuje na ťarchu bežného účtu (ako nepovolené prečerpanie) napríklad splátky iných úverov, ktoré poskytol majiteľovi účtu. V tomto prípade totiž žalobca zdanlivo vykáže splátku za takéhoto úveru ako zaplatenú a „preklopí“ ju na bežný účet ako úver vo forme nepovoleného prečerpania, kde ju znova úročí úrokovou sadzbou. Tým dochádza v podstate k dvojnásobnému úročeniu tej istej sumy, pretože súčasťou splátky úveru je aj určitý úrok dohodnutý v príslušnej úverovej zmluve. Pokiaľ žalobca aj tento úrok obsiahnutý v danej splátky zúčtuje na ťarchu bežného účtu ako nepovolené prečerpanie a ďalej ho úročí, nabaľuje jednotlivé úroky na seba spôsobom, ktorý ich nielen zvyšuje, ale hlavne robí celý spôsob úročenia pre spotrebiteľa neprehľadným. Ďalšie zneprehľadnenie pre spotrebiteľa prináša možnosť ďalej zaťažovať bežný účet úrokami z nepovoleného prečerpania a zúčtovať ho na tento účet ako ďalšie nepovolené prečerpanie, ktoré sa ďalej úročí. Tým sa v podstate nepovolené prečerpanie dostáva do úrokovej špirály, v ktorom úrok rastie exponenciálnym radom. V neposlednom rade týmto spôsobom žalobca ako banka prenáša na klienta - majiteľa účtu svoju zodpovednosť za zavinené chybné zúčtovanie, ktoré je podľa § 711 ods. 2 Obch. zák. povinná opraviť. Majiteľ účtu je totiž v dôsledku nepovoleného prečerpania vzniknutého opravou chybného zúčtovania platiť úrok, ako keby išlo o poskytnutie úveru, čo však on v danom prípade vôbec nezamýšľal. Už len na dôvažok treba povedať, že oddiel 3.12 všeobecných obchodných podmienok vo výsledku znemožňuje majiteľovi účtu aj kontrolu nad možnosťami svojho čerpania a výberu. Ak totiž žalobca ako banka má možnosť kedykoľvek zaťažiť účet svojimi pohľadávkami aj bez toho, aby s tým majiteľ účtu vyslovil súhlas alebo aby o tom bol vopred upozornený, nemá majiteľ účtu reálny prehľad o zostatku na svojom účte. Tak sa môže stať, že aj keď majiteľ kontroluje svoje platby kartou alebo výbery, môže sa ocitnúť v nepovolenom prečerpaní len preto, že medzičasom banka na ťarchu jeho účtu zaúčtovala určitú svoju pohľadávku z úplne iného právneho vzťahu.
11. Na základe uvedeného treba dospieť k názoru, že ustanovenie oddielu 3.12 všeobecných obchodných podmienok žalobcu účinných od 1. júla 2016 je ustanovením, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa - majiteľa účtu. V dôsledku toho ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 a ods. 4 písm. i) Občianskeho zákonníka. Jej obsiahnutie vo všeobecných obchodných podmienkach už bez ďalšieho vylučuje, aby ju bolo možné považovať za individuálne dojednanú. Súd pri tomto závere síce zohľadnil (§ 53 ods. 10 Obč. zák.) určitú osobitnú povahu zmluvy o bežnom účte, pri ktorom zákon umožňuje niektoré nároky uspokojovať priamo z prostriedkov tohto účtu (§ 711 ods. 1 Obč. zák.) a tiež určité technické problémy, kedy banka napr. nemôže odoprieť platbu inej banke na tom základe, že majiteľ účtu použil platobnú kartu (porov.
oddiel 5.10 všeobecných obchodných podmienok). V týchto prípadoch však ide o tzv. pravý úver, keďže banka tretej osobe vyplatila prostriedky, a preto nemožno mať výhrady voči tomu, ak banka bude takýto vzťah považovať za úver aj voči majiteľovi účtu. Ustanovenie oddielu 3.12 všeobecných obchodných podmienok však ide podstatne ďalej - za hranicu toho, čo je akceptovateľné s prihliadnutím na tieto osobitosti právneho vzťahu z bežného účtu. Zo všetkých týchto dôvodov tak súd dospel k záveru, že uvedené ustanovenie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, v dôsledku čoho je neplatné (§ 53 ods. 5 Obč. zák.). Žalobca tak nemôže z tohto ustanovenia uplatňovať žiadne práva, najmä nemôže uplatňovať právo na 28 % úrok z nepovoleného prečerpania, ani právo na zmluvné pokuty pri nepovolenom prečerpaní.
12. Na základe uvedeného tak žalobcovi možno priznať len nárok na jednotlivé nároky, ktoré vstúpili do ním vyčísleného nepovoleného prečerpania (nárok na poplatky za vedenie účtu a platobné operácie, hotovostné výbery a prevody) tak, ako sú vyčíslené v tabuľke v bode 4 písm. c), znížené o hotovostné vklady žalovaného. Po takejto úprave tak konečné saldo bežného účtu (tvorené len takými pohľadávkami žalobcu a v takej výške, v akej by si ich beztak mohol uplatňovať aj z iných dôvodov, bez akéhokoľvek navýšenia), na ktorého zaplatenie môže byť žalovaný zaviazaný, je 18,31 €. Okrem toho možno žalobcovi podľa § 710 v spojení s § 497 Obchodného zákonníka priznať 28 % úrok zo sumy debetu 3,07 € vzniknutého 18. januára 2016 zúčtovaním platby kartou, keďže len v tomto rozsahu ide o pravý úver vzniknutý tým, že žalobca zrealizoval platbu nad rámec aktuálneho zostatku. Do 15. júna 2016 tento úrok predstavuje (149/365 x 28 % x 3,07 =) 0,33 €.
13. Omeškaním so splatením ostatných nárokov by žalobcovi síce vznikalo právo na úrok z omeškania (už cit. § 369 ods. 1 Obch. zák. v spojení s § 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.), žalobca však nárok na úroky z omeškania neuplatňoval a súd nie je oprávnený priznať mu namiesto uplatňovaného úroku úrok z omeškania. Tým by totiž súd neprípustne prekročil žalobný návrh žalobcu (§ 216 ods. 1 C. s. p.). Okrem toho by však takéto priznanie zníženie úroku z omeškania namiesto úroku založeného na neprijateľnej zmluvnej podmienke odporovala aj zásade efektivity európskeho práva, pretože by bránilo efektívnemu presadeniu cieľa sledovaného smernicou 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (pozri rozsudok Súdneho dvora EÚ z 22. januára 2015 v spojených veciach C-482/13, Unicaja Banco, a C-484, 485 a 487/13, Caxabank).
14. Vzhľadom na to súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie 18,31 + 0,33 = 18,64 €, ako aj pokračujúceho 28 % úroku zo sumy úveru 3,07 € (výrok I), vo zvyšnej časti ju zamietol (výrok II).
15. Prevažne úspešnej žalovanej súd podľa § 255 ods. 2 C. s. p. priznal aj nárok na náhradu pomernej časti (85,28 : 18,64, t. j. 82,4 : 17,6 =) 64,8 % trov konania (výrok III).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak žalovaná dobrovoľne nesplní svoju povinnosť, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie.