Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/360/2016

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Diany Solčányovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú L. G. nar. XX.XX.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov PhDr. O.P. D. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na Š. A.. Č.. XX E. Č. a C. G. nar. X.X.XXXX bývajúceho v J., P., J. XXX/X v konaní o zníženie výživného o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo 7.12.2015 č.k. 9P/342/2013-189 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Košice - okolie z 26.6.2012 č.k. 9P/142/2011 tak, že otca zaviazal prispievať na výživu mal. L. 130 Eur mesačne, ktoré je povinný zaplatiť vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu matke maloletej. Návrh na zníženie výživného za obdobie od 22.11.2013 do 13.7.2015 zamietol a o trovách štátu rozhodol tak, že mu ich náhradu nepriznal.

2. Proti výroku o zmene výživného podala v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom, aby odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutom výroku a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie. Vytkla konajúcemu súdu, že zmenu pomerov otca vyhodnotil len na základe jeho jednostranných tvrdení bez vykonania náležitého dokazovania. Poukázala na to, že otec poberá dávku v nezamestnanosti cca 1300 až 1350 Eur mesačne. Navrhla doplniť dokazovanie za účelom zistenia stavu účtov otca tak na Slovensku ako aj v Belgicku. Konštatovala, že otec sa o maloletú nezaujíma, od rozvodu ju videl dvakrát, sporadicky sa kontaktujú cez Skype.

3. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že s obsahom odvolania matky nesúhlasí. Konštatoval, že zmenu svojich pomerov riadne preukázal, preto rozsudok v napadnutom výroku považuje za vecne správny a zákonný. Tvrdenia o dávke v nezamestnanosti označil za nepravdivé a poukázal na to, že dennú dávku dostane len za pracovné dni. K námietkam ohľadom účtov vedených na Slovensku uviedol, že má len jeden v Slovenskej sporiteľni a jeho družka nemá žiaden a v Belgicku majú s družkou jeden spoločný účet.

4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.

5. Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, podľa ktorého sa viedlo konanie o návrhu na zníženie výživného.

6. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).

7. Podľa ust. § 395 ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona, ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

8. Podľa ust. § 2 ods. 1 na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom,

10. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

11. Podľa ust. § 391 ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a novo rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

12. Podľa ust. § 220 ods. 2 v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa ods. 3 ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

13. Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorý účastníkovi konania odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O uvedenú vadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v rozpore so zákonom spravidla vždy účastníkovi konania odnímajú možnosť konať pred súdom, pretože mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré Občiansky súdny poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane v spore. Vady spôsobujúce zmätočnosť konania môžu nastať aj pri samotnom vydávaní rozhodnutia ako dôsledok absencie niektorej jeho podstatnej časti. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti, prípadne úplne chýbajúceho skutkového stavu a právneho posúdenia veci, ale rovnako aj diametrálnou rozpornosťou výroku rozhodnutia s jeho dôvodmi, vecnou rozdielnosťou medzi vyhláseným rozhodnutím a jeho písomným vyhotovením, ale aj rozpornosťou jednotlivých výrokov rozhodnutia. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie a preto je potrebné vždy takéto rozhodnutie zrušiť, najmä z hľadiska Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu, na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) a práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Obsah práva na súdnu ochranu nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri ich uplatnení ale jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Samotné súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne

a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súladu jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Neodôvodnené alebo nedostatočne odôvodnené rozhodnutie nedovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako si súd ich vec vyložil a ako aplikoval príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.

14. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o znížení výživného, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 bez nariadenia pojednávania podľa § 385 a contrario v rozsahu danom ust. § 66 dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie ani na jeho zmenu, preto ho podľa §-u 389 ods. 1 písm. b) a c) zrušil a podľa ust. § 391 v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa neriadil dôsledne ust. §-u 185 a § -u 36 CMP, pretože nezistil všetky okolnosti významné pre rozhodnutie o návrhu navrhovateľa, najmä sa riadne nezaoberal dôvodmi ukončenia výkonu podnikateľskej činnosti otca z hľadiska splnenia zákonných podmienok princípu potencionality. Obmedzil sa len na všeobecné konštatovanie, že na starne otca došlo k objektívnej zmene okolností ukončením živnostenskej činnosti bez toho, aby stručne jasne a výstižne uviedol, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, aké dôkazy ohľadom dôvodov skončenia živnostenskej činnosti a akými úvahami sa pri rozhodnutí vo veci samej riadil, keď znížil vyživovaciu povinnosť otca z 200 Eur mesačne na 130 Eur mesačne. Poukazuje na to, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj na schopnosti možnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Na tieto skutočnosti prihliada aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Pri rozhodovaní o výživnom je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity, preto bolo povinnosťou konajúceho súdu vykonať náležité dokazovanie ohľadom dôvodov, ktoré viedli k tomu, že otec sa stal nezamestnaným ako aj skúmať, či v období bezprostredne po ukončení živnostenskej činnosti, v čase keď poberal dávky v nezamestnanosti mal možnosť sa zamestnať, resp. či sa dobrovoľne nezdal pracovnej ponuky. Odvolací súd zdôrazňuje, že zníženie výživného je zmenou súdneho rozhodnutia zásadného významu, ktorá bezprostredne ovplyvňuje riadne uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, preto je nevyhnutné, aby konajúci súd túto zmenu dôsledne odôvodnil a vyhodnotil ju aj z hľadiska zachovania najlepšieho záujmu dieťaťa, tak aby bol zachovaný riadny a zákonný výkon práv maloletého dieťaťa v zmysle Zákona o rodine. Vzhľadom na to, že konajúci súd svoje rozhodnutie o znížení vyživovacej povinnosti otca k maloletej riadne a zákonne neodôvodnil, je jeho rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľné a zmätočné. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku o znížení vyživovacej povinnosti podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie vo veci samej.

16. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie vykonať dôsledné dokazovanie v naznačenom smere, prípadne v širšom rozsahu, ak sa ukáže byť potrebným, najmä riadne vykonať dokazovanie ohľadom skončenia živnostenskej činnosti otca, straty jeho zamestnania, ako aj jeho možností následne sa zamestnať. Na základe zisteného skutočného stavu veci vyhodnotiť, či došlo k objektívnej zmene pomerov na strane otca alebo či boli splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie vo veci samej v zmysle princípu potencinolaty. Zistené skutočnosti vyhodnotiť vo vzájomnej súvislosti s najlepším záujmom maloletej po zohľadnení ostatných otcových vyživovacích povinností. Opäť vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť podľa ust. § 220 ods. 2 tak, aby jeho závery vyplývali zo zisteného skutkového stavu a úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodnutí boli preskúmateľné a logicky správne.

17. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Uvedená povinnosť neplatí, ak je : a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku , ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.