Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Csp/15/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanej: Z. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., o zaplatenie sumy 420,01 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovanej sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca (pôvodne Consumer Finance Holding, a.s.) sa žalobou zo dňa 12.07.2016, doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.07.2016, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 420,01 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 29.07.2013 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

2. Pôvodný žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvorili dňa XX.XX.XXXX zmluvu o pôžičke evid. č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej celkovú sumu pôžičky 990,- eur. Podľa zmluvy o pôžičke mala žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 17,64 eura. Do dňa spísania žaloby žalovaná uhradila z vyššie uvedenej zmluvy sumu 356,62 eura. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, žalobca dňa 20.07.2013 listom vyzval žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Do dňa spísania žaloby žalovaná dlžné splátky neuhradila. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 420,01 eura. Žalobca si zároveň uplatnil zákonné úroky z omeškania, pričom si neuplatňuje zmluvnú pokutu, ktorá je evidovaná v priloženom prehľade splátok s úhrad (položky evidované ako „pokuta omeškanie“ a „pokuta sankcia“). Ku dňu podania žalobného návrhu mala žalovaná žalobcovi uhradiť sumu 763,79 eura. Súčasťou pohľadávky žalobcu sú aj náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky, ktoré si žalobca v tomto konaní uplatňuje vo výške 12,84 eura (označené na konci výpisu ako stĺpec „MP3“), a to podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Na základe vyššie uvedeného celkovú výšku dlžnej sumy žalovaného ku dňu podania žaloby tvorí istina plus náklady na vymáhanie pohľadávky mínus prijaté úhrady (763,79 eura + 12,84 eura - 356,62 eura = 420,01 eura). Ako dôkazy žalobca označil a predložil Zmluvu o poskytnutí bezúčelovej pôžičky č. 7100878 zo dňa 08.11.2011, Všeobecné obchodné podmienky (VOP), Predžalobnú upomienku zo dňa 20.07.2013, Prehľad splátok a úhrad č.l. 6-7, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 30.09.2016, Podací hárok.

3. Uznesením č.k. 11Csp/15/2016-24 zo dňa 16.03.2017 tunajší súd pripustil zmenu subjektu konania na strane žalobcu tak, že z konania vystúpil pôvodný žalobca - spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. a na jeho miesto vstúpil ako žalobca spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o..

4. Žalovanej bola žaloba s prílohami doručená postupom podľa § 106 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), k tejto sa nevyjadrila.

5. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

6. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

7. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

8. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa jedná o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

9. Právny predchodca žalobcu (spoločnosť Consumer Finance Holding a.s.) a žalovaná mali dňa XX.XX.XXXX uzavrieť Zmluvu o poskytnutí bezúčelovej pôžičky č. XXXXXXX, a to na základe žiadosti žalovanej zo dňa 03.11.2011, keď žalovaná požiadala o poskytnutie pôžičky vo výške 2.000,- eur s tým, že právny predchodca žalobcu jej schválil pôžičku vo výške 500,00 eur. Na základe takto schválenej pôžičky sa žalovaná mala zaviazať zaplatiť celkovo sumu 990,00 eur (pri označení „celková suma pôžičky“), s tým že mesačná splátka predstavovala sumu 16,50 eura, mesačná výška poistenia 1,14 eura, pri počte splátok 60, konečnej splatnosti 11/2016, ročnej úrokovej sadzbe 35,87 %, RPMN 35,87 %, priemernej hodnote RPMN 45,11 %. Žalovaná podľa prehľadu splátok a úhrad plnila celkom sumu 356,62 eura. Zmluvou o postúpení pohľadávok bola predmetná pohľadávka ku dňu 19.09.2016 postúpená zo spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o..

10. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

11. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

12. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

13. Podľa § 658 ods. 1 a 2 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.

14. Podľa § 43a ods. 1 OZ, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

15. Podľa § 44 ods. 1 OZ, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

16. Podľa § 44 ods. 2 OZ, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

17. Podľa § 52 ods. 1 až 4 (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. (4)

18. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

19. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

20. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

21. Podľa § 107 ods. 1 a 2 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. (1) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. (2)

22. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zák.č. 250/2007 Z.z.“), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania, b) predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet.

23. Podľa § 5b zák.č. 250/2007 Z.z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

24. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

25. Niet pochybností o tom, že právny predchodca žalobcu v danej veci vystupoval ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, formulárová zmluva ním bola vopred pripravená a žalovaná ako spotrebiteľ, ktorý nemá postavenie podnikateľa, a ktorý nemohol ovplyvniť podstatný obsah zmluvy, ani obsah všeobecných podmienok k nej. Súd dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcom a žalovanou má charakter spotrebiteľskej zmluvy, a je preto nevyhnutné aplikovať spotrebiteľské právo a v rámci neho príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

26. Súd následne ako predbežnú otázku skúmal, či medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou došlo k platnému uzavretiu zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky.

27. Zo Zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky vyplýva, že žalovaná dňa 03.11.2011 v čl. V. pod označením „Údaje k požadovanej Pôžičke“ uviedla, že žiada o poskytnutie pôžičky vo výške 2.000,- eur. V tomto článku zmluvy sa okrem toho nachádza už len označenie peňažného ústavu a číslo účtu. V čl. VII. pod označením „Schválená výška Pôžičky (nevypĺňa sa)“ je ako schválená výška pôžičky uvedená suma 500,- eur. V tomto článku sú ďalej uvedené: výška splátky, mesačná výška poistenia, počet splátok, termín konečnej splatnosti, celkové náklady spotrebiteľa, sadzba poistenia, ročná úroková sadzba, RPMN, priemerná hodnota RPMN. Ako vyplýva zo zmluvy, táto bola podpísaná zo strany žalovanej dňa 03.11.2011 a zo strany právneho predchodcu žalobcu dňa 08.11.2011.

28. Z týchto skutočností tak mal súd za preukázané, že nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o pôžičke, nakoľko žalovaná vo svojej žiadosti uviedla, že žiada ako pôžičku poskytnúť sumu 2.000,- eur, avšak bola jej poskytnutá pôžička v inej výške ako žiadala. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou teda nedošlo k zhode v prejavoch vôle o podstatnej náležitosti zmluvy o pôžičke, a síce o výške poskytnutej pôžičky. Zo skutočnosti, že právny predchodca žalobcu dňa 08.11.2011 schválil pôžičku v inej výške ako žiadala žalovaná, vyplýva, že s návrhom žalovanej zo dňa 03.11.2011 nesúhlasil, ale tento návrh odmietol a urobil voči žalovanej nový návrh, pretože jeho prejav vôle obsahoval zmenu prijatého návrhu. V konaní pritom nebolo preukázané, že by žalovaná s týmto novým návrhom súhlasila, keď jej podpis na zmluve je zo dňa 08.11.2011. Zároveň nedošlo k dojednaniu podstatných náležitostí zmluvy v zmysle zák.č. 129/2010 Z.z., pretože údaje v čl. VII. boli do zmluvy doplnené až po podpise listiny zo strany právneho predchodcu žalobcu, a teda bez toho, aby s takýmito podmienkami zmluvy o pôžičky žalovaná prejavila súhlas.

29. Z označenia jednotlivých článkov zmluvy, ich zaradenia, z poznámky „nevypĺňa sa“, ako aj z hľadiska časovej následnosti jednotlivých krokov vyplýva, že žalovaná vopred vyplnila žiadanú výšku pôžičky, ako aj Vyhlásenie zmluvných strán dňa 03.11.2011, pričom podpísala Zmluvu o poskytnutí bezúčelovej pôžičky, hoci v tom čase nebola ešte schválená výška pôžičky a jej ďalšie náležitosti (výška splátky, úroková sadzba a pod.), a teda nebol dojednaný predmet pôžičky - výška pôžičky ako podstatná náležitosť zmluvy o pôžičke, nakoľko tieto údaje doplnil právny predchodca žalobcu až dňa 08.11.2011.

30. Okrem toho treba poukázať na skutočnosť, že žalovaná ako spotrebiteľ nemohla ovplyvniť obsah takejto zmluvy relevantným spôsobom, keď nemala v čase podpisu takejto zmluvy vedomosť, v akej výške jej bude poskytnutá pôžička a za akých podmienok. Týmto sa vopred vzdala svojich práv, pričom takýmto konaním bol jednoznačne zvýhodnený právny predchodca žalobcu, ktorý si ako podnikateľský subjekt mohol takmer jednostranne určiť všetky podstatné podmienky takéhoto záväzkového vzťahu.

31. Súd vzhľadom na takto zistený skutkový stav dospel k záveru, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o pôžičke, nakoľko tu nedošlo ku zhode v prejavoch vôle o podstatných náležitostiach zmluvy. Z dôvodu absolútne neplatnej zmluvy vzniká povinnosť jej účastníkov vrátiť si navzájom už vykonané plnenia (§ 457 , a to titulom vzniku bezdôvodného obohatenia. Právnemu predchodcovi žalobcu vzniklo teda voči žalovanej právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, a síce právo na vrátenie poskytnutej sumy 500,00 eur. Toto právo sa v zmysle § 107 ods. 1 premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (subjektívna premlčacia doba) a v zmysle ods. 2 najneskôr za tri roky, keď k nemu došlo (objektívna premlčacia doba). Právny predchodca žalobcu si mohol právo na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovanej uplatniť na súde dňa 09.11.2011 (keď 08.11.2011 boli žalovanej poskytnuté finančné prostriedky), odkedy začala plynúť subjektívna dvojročná a objektívna trojročná premlčacia doba. Právny predchodca žalobcu podal žalobu na súd dňa 14.07.2016, t.j. po márnom uplynutí subjektívnej aj objektívnej premlčacej doby.

32. Vyššie citované ustanovenie § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100 ods. 1 OZ, a je treba aplikovať ho prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Keďže žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. povinný z úradnej povinnosti skúmať, či nedošlo k premlčaniu nároku žalobcu, a teda prihliadnuť na premlčanie ex offo, teda aj bez toho, aby sa žalovaná premlčania dovolávala v zmysle Občianskeho zákonníka. Právna úprava v ustanovení § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. bola zavedená zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014, pričom vo vzťahu k tejto právnej úprave neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Uvedené ustanovenie je pritom ustanovením procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (a

teda aj súdu) ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez vznesenia námietky premlčania zo strany spotrebiteľa, a preto sa súd najskôr zaoberal možným premlčaním uplatneného nároku bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva žalobcu.

33. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané. Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Účelom premlčania je tak jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv, jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadom svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu donucujúcemu zákroku zo strany súdov.

34. Nakoľko súd bol povinný aplikovať ustanovenie § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. ako procesnú právnu normu s poukazom na absenciu prechodného ustanovenia k tejto úprave, a teda bol povinný prihliadnuť na premlčanie nároku voči spotrebiteľovi ex offo, na túto skutočnosť prihliadol, dospel k záveru, že z dôvodu premlčania nároku žalobcu nebolo možné mu uplatnený nárok priznať, a preto súd žalobu v tejto časti ako nedôvodnú vo výroku I. zamietol. Za premlčané považoval súd aj uplatnené úroky z omeškania, keďže tvoria príslušenstvo pohľadávky a sledujú jej osud, z čoho možno usúdiť, že vedľajší úrokový záväzok sa premlčí najneskôr v rovnakej dobe ako hlavný peňažný záväzok. Pokiaľ ide o náklady spojené s vymáhaním pohľadávky, v tejto časti bola žaloba nepreskúmateľná, keď z nej vôbec nie je zrejmé, z čoho tieto náklady pozostávajú, a zároveň žalobca ani nepreukázal, že jemu alebo právnemu predchodcovi náklady v takejto výške vznikli, preto súd žalobu zamietol aj v tejto časti.

35. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

38. Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)

39. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a čl. 4 ods. 2 CSP, čl. 17 CSP, keď žalovanej, ktorá by inak na náhradu trov konania mala nárok, nakoľko bola v konaní plne úspešná, nárok na náhradu trov konania vo výroku II. nepriznal, nakoľko jej v konaní žiadne trovy nevznikli. Súd má pritom za to, že v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, t.j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov žalovaného uvedeným spôsobom za použitia čl. 4 ods. 2 (keď potrebného ustanovenia niet), t.j. za použitia princípu racionálneho zákonodarcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m)).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.