Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36C/390/2013

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v spore žalobkyne: S. M., nar. XX.X.XXXX, bytom V. X, XXX XX N., právne zastúpená JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie Škultétyho 3, 040 01 Košice, IČO: 31 943 68 proti žalovanému: L. Y. Ž. B., F..M.. Q. X, XXX XX N., R.: XX XXX XXX, o zrušenie rozhodcovského rozsudku

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa žalobou súdu doručenou dňa 29.10.2013 sa domáhala, aby súd zrušil rozsudok Rozhodcovského súdu - Arbitrážny súd Košice, Alžbetina 41, Košice, sp. zn. 3C/3879/2012 zo dňa 19.1.2012. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že dňa 22.10.2012 prevzala rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 3C/3879/2012 z 19.1.2012 s tým, že spolu s rozsudkom jej bolo doručené upovedomenie o začatí konania zo dňa 9.1.2012 a návrh na začatie konania zo dňa 2.1.2012. Podotkla, že ako účastníčka rozhodcovského konania nebola predvolaná a ani vypočutá. Má za to, že postupom rozhodcovského súdu jej bolo odňaté právo konať pred súdom zaručené Ústavou SR ako aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 6 ods. 1). Má za to, že postup Arbitrážneho súdu v Košiciach bol porušený tým, že Arbitrážny súd v Košiciach nevykonal žiadne dokazovanie, nepredvolal si ju ako účastníčku konania, neoznámil jej ani termín rozhodnutia a neumožnil jej tak riadne obhájiť si svoje práva. Žalobkyňa poukázala na to, že v predmetnom konaní má postavenie spotrebiteľky a poukázala na rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky v obdobných veciach. Poukázala na to, že vo veci ide o spotrebiteľský vzťah a za neprijateľnú zmluvnú podmienku považuje rozhodcovskú doložku, ktorá zakladá právomoc rozhodcovského súdu a ktorá bola uvedená v časti osobitné zmluvné dojednanie č. 01/2007 k poistnej zmluve, v zmysle ktorých si poisťovňa - žalovaný určil na prejednanie všetkých sporov rozhodcovský súd. Poukázala na to, že je toho názoru, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná a poukázala na príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasledujúcich).

2. Spolu so žalobou na preukázanie svojho právneho nároku žalobkyňa doručila rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, sp. zn. 3C/3879/2012 zo dňa 19.1.2012, upovedomenie o začatí konania pred rozhodcovským súdom zo dňa 9.1.2012, návrh na začatie konania o zaplatenie 185,22 Eur adresovaný žalovaným Arbitrážnemu súdu Košice, návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy č. 9101390067 zo dňa 6.6.2007, časť XIV. až časť XVII. Všeobecných poistných podmienok žalovaného, oznámenie žalovaného adresované žalobkyni zo dňa 12.9.2007 o zániku poistnej zmluvy ku dňu 7.10.2007, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19Co/352/2009.

3. Žalobkyňa použila nasledovné prostriedky procesného útoku: skutkové tvrdenia uvedené v žalobe, návrhy na vykonanie dokazovania vyššie citovanými listinnými dôkazmi.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 10.12.2013, v ktorom uviedol, že žaloba žalobkyne nemá zákonné náležitosti a je v celom rozsahu nedôvodná. Poukázal na príslušné ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní (§ 5, § 40, § 41 ods. 1). Dôvodil, že má za to, že v riadne a včas podanej žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku musí žalobkyňa uviesť aj dôvody, pre ktoré sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku, pričom vzhľadom na zákonom stanovenú prekluzívnu lehotu na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku sa na iné, neskôr podané žaloby či doplnenia žaloby a nové dôvody nemôže prihliadať, keďže nie sú uvedené vo včas podanej žalobe. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27.2.2012 sp. zn. 4Cdo/144/2011. Uviedol, že má za to, že žalobkyňou podaná žaloba je neúplná, neurčitá z hľadiska zákona č. 244/2002 Z. z., § 40 a najmä z hľadiska § 43 zákona o rozhodcovskom konaní je neurčitá v petite obsiahnutom v žalobe, poukazujúc na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Obdo 60/2011. Poukázal na to, že má zato, že súd je pri výroku rozhodnutia viazaný petitom žalobcu a vzhľadom na prekluzívnu lehotu danú § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z, je neprípustne, aby zmena návrhu žaloby v časti petitu bola pripustená súdom po uplynutí tejto lehoty, nakoľko samotnú prekluzívnu lehotu za žiadnych okolností nie je možné predĺžiť. Zastával názor, že predmetná vec nie je spotrebiteľským sporom, ale je sporom o zrušenie rozhodcovského rozsudku, v ktorom už nejde primárne o spor medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ale o vecné preskúmanie postupu rozhodcovského súdu a žalovaný sa nestotožnil s dôvodmi, resp. skutkovými tvrdeniami uvedenými žalobkyňou v žalobe majúc za to, že rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách sú platné, pričom poukázal na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 499/2012 zo dňa 10.7.2013. Žalovaný dôvodil, že má zato, že rozhodcovská doložka je platným dojednaním v spotrebiteľských zmluvách, dokiaľ nie je ad hoc v každom jednotlivom prípade preukázané, že ju možno považovať za neprípustné dojednanie v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Žalovaný poukázal na to, že je nepochybne zrejmé, že žalobkyňa svojím podpisom na konci všeobecných poistných podmienok dňa 6.6.2007 potvrdila len to, že si Všeobecné poistné podmienky prečítala a následne obdŕžala jedno vyhotovenie. Je to zrejmé z písomného prejavu jej vôle, pričom jej podpis pod VPP túto listinu priestorovo uzatvára. Poukázal na to, že súčasťou poistnej zmluvy sú Všeobecné poistné podmienky a na to, aby sa stali súčasťou poistnej zmluvy nebolo potrebné ich osobitne dojednávať. Mal za to, že dojednanie rozhodcovskej doložky v danom prípade bolo výsledkom slobodného rozhodnutia žalobkyne, v žiadnom prípade nejde o neprijateľnú podmienku, keďže žalobkyňa mohla túto podmienku individuálne ovplyvniť (aj vylúčiť) nepodpísaním osobitných zmluvných dojednaní bez toho, aby tým bol ovplyvnený zvyšok poistného vzťahu a dojednanie rozhodcovskej doložky bolo plne v súlade s právnymi predpismi SR. Dôvodil, že má zato, že je jednoznačne preukázané, že text rozhodcovská doložka uvedená v časti XV. Všeobecných poistných podmienok bol osobitnými zmluvnými dojednaniami dohodnutý ako individuálna zmluvná podmienka a to vylučuje, aby bola považovaná za neprijateľnú a teda za neplatnú podmienku. Žalovaný napokon s poukazom na § 243 d) ods. 1 Exekučného poriadku navrhol žalobu zamietnuť.

5. Žalovaný použil nasledovné prostriedky procesnej obrany: skutkové tvrdenia uvedené vo vyjadrení v žalobe.

6. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia strán sporu, právne argumenty strán sporu a za preukázané považuje nasledovné skutočnosti: rozsudkom rozhodcovského Arbitrážneho súdu v Košiciach pod sp. zn. 3C/3879/2012 zo dňa 19.1.2012 bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť žalovanému peňažnú sumu vo výške 185,22 Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 Eur. Rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 22.10.2013 a žalobkyňa podala na tunajšom súde žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku dňa 29.10.2013, z čoho je zrejmé, že lehota na podanie takejto žaloby ustanovená v § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 bola zachovaná. V predmetnej veci sa žalobkyňa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku s poukazom na § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. majúc za to, že rozhodcovská doložka nachádzajúca v časti XV. Všeobecných poistných podmienok žalovaného nebola individuálne dojednaná, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a teda podmienkou neplatnou.

7. Súd vykonal dokazovanie hore uvedenými dôkazmi a to ich oboznámením, z predmetných dôkazov súd vychádzal a vyhodnotil skutkový stav tak ako bolo vyššie uvedené. 8. Súd vec právne posúdil nasledovne: 9. Podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať

zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy. 10. Podľa ustanovenia § 41 ods. 1 citovaného zákona, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. 11. Podľa § 35 citovaného zákona, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. 12. Podľa § 243d ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok - prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.2015, exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu (odkaz na zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. 13. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci zo spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské spory môžu byť v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodované len na základe spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa § 3 a len spotrebiteľská rozhodcovská zmluva podľa § 3 môže založiť právomoc stáleho rozhodcovského súdu v spotrebiteľských sporoch. 14. Je nesporné, že v priebehu tohto konania s účinnosťou od 1.1.2015 došlo k zmene právnej úpravy v dôsledku prijatia zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Citovaným zákonom bol novelizovaný zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, ktorý v ustanovení § 243d ods. 1 stanovuje, že exekučné konanie vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní pred 1. januárom 2015, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu (odkaz na zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní), možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona, pričom na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie a rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. 15. V predmetnej veci je nepochybné, že sú naplnené podmienky, predpokladané v citovanom ustanovení, pretože rozhodcovský rozsudok bol vydaný pred 1. januárom 2015, jeho predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, pretože ide o spor medzi žalovaným ako dodávateľom a žalobcom ako spotrebiteľom vyplývajúci z poistnej zmluvy, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou (viď § 2 ods. 1 citovaného zákona). Zároveň nespornou skutočnosťou je to, že žalovaný potvrdil, že na základe rozhodcovského rozsudku nepodal návrh na vykonanie exekúcie, zo strany žalobcu výslovne toto skutkové tvrdenie žalovaného spochybnené, prípadne popreté nebolo. V súlade s dikciou citovaného zákonného ustanovenia, teda rozhodcovský rozsudok, ktorý bol predmetom prieskumu podľa tejto žaloby, v priebehu tohto konania prestal strany sporu zaväzovať. Žalovaný v súvislosti so zmenou právnej úpravy argumentoval, že odpadol predmet sporu, konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku stratilo akýkoľvek význam. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia súdov Slovenskej republiky rozhodujúcich v skutkovo rovnakých veciach. 16. Na základe uvedeného bolo povinnosťou súdu zaujať stanovisko k spornej právnej otázke prezentovanej žalovaným, resp. dať odpoveď na otázku, či v prejednávanom prípade je potrebné rozhodcovský rozsudok zrušiť a teda vyhovieť žalobcovi, prípadne vyhovieť žalovanému v súlade s jeho právnou argumentáciou. Súd je toho názoru, že pre vyriešenie právnej otázky je potrebné hlbšie za zaoberať výkladom pojmu právoplatnosti rozhodnutia. 17. Podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z. z o rozhodcovskom konaní v znení do 31.12.2014, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Právnu moc, resp. právoplatnosť rozhodnutia chápe teória práva ako určitú vlastnosť rozhodnutia, ktorá má vzťah, či už k samotnému prebiehajúcemu konaniu alebo k jeho predmetu (riešenému právnemu vzťahu). Vlastnosť, majúca vzťah k prebiehajúcemu konaniu, označujeme ako formálnu právnu moc, resp. formálnu právoplatnosť. Formálna právoplatnosť bola definovaná v ustanovení § 159 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním je právoplatný. Rovnaká je definícia podľa ustanovenia § 227 ods. 1 účinného od 1.7.2016. Uvedené znamená, že právoplatné rozhodnutie je rozhodnutím konečným, t. j. rozhodnutím, ktorý nemožno napadnúť riadnym opravným prostriedkom. Vlastnosť, ktorá sa týka predmetu konania, označujeme ako materiálnu právnu moc, resp.

materiálnu právoplatnosť. Táto predstavuje jednak záväznosť právoplatného rozhodnutia (pozitívna stránka materiálnej právoplatnosti) a jednak nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia (negatívna stránka materiálnej právoplatnosti). Záväznosťou rozhodnutia sa rozumie povinnosť subjektov, na ktoré sa vzťahuje, správať sa v súlade s obsahom rozhodnutia (presnejšie s jeho výrokom), ako aj možnosť vynútiteľnosti tejto povinnosti, pokiaľ nebude splnená dobrovoľne. Vo všeobecnosti pritom platí, že rozsudok je záväzný pre strany sporu, ako aj pre všetky orgány (§ 159 ods. 2 OSP účinného do 30.6.2016, § 228 . Nezameniteľnosť rozhodnutia bola vyjadrená v § 159 ods. 3 OSP a teraz v § 230 CSP, podľa ktorého, len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova. Právoplatný rozsudok je preto v rozsahu je záväznosti, t. j. vo vzťahu k subjektom, ktoré zaväzuje, potrebné pokladať za rozsúdenú vec (res iudicata), ktorá predstavuje prekážku pre nové konanie v totožnej veci, na ktorú súd prihliada ex offo a musí konanie pre nedostatok podmienky konania zastaviť. Nezmeniteľnou právoplatného rozhodnutia nie je absolútna. Zákon v niektorých prípadoch pripúšťa možnosť jeho zmeny alebo zrušenia a to presne upraveným spôsobom. Ide o dve skupiny prípadov. Prvú predstavuje tzv. mimoriadne opravné prostriedky a druhú prípady, pri ktorých sa k zmene alebo zrušeniu právoplatného rozhodnutia nevyžaduje podanie mimoriadneho opravného prostriedku; postačí podanie nového návrhu na začatie konania. 18. Žaloba na zrušenie rozhodcovského rozsudku má charakter mimoriadneho opravného prostriedku. To, že zákon pripúšťa túto možnosť reparácie, vychádza zo spoločenského záujmu na zákonnom, správnom a skutočnosti zodpovedajúcom posúdeniu predmetu rozhodcovského konania. 19. V danej veci nastala špecifická situácia, kedy v priebehu konania o žalobe o zrušení rozhodcovského rozsudku sám zákonodarca zo zákona (ex lege) odňal rozhodcovskému rozsudku jeho záväznosť. Je nepochybné, že nová právna úprava účinná od 1.1.2015 reguluje spotrebiteľské rozhodcovské konanie so zameraním na posilnenie postavenia a ochrany spotrebiteľa. S účinnosťou od 1.1.2015 sa všetky rozhodcovské konania, v ktorých je prítomný spotrebiteľský prvok, resp. spĺňajú podmienky zákona o rozhodcovskom spotrebiteľskom konaní, musia spravovať touto normou. Nová právna norma novelizácie exekučného poriadku v ustanovení § 243d ods. 1 zároveň explicitne vyriešila otázku prekážky rozhodnutej veci vo vzťahu k „ starým“ rozhodcovským rozsudkom vydaným v spotrebiteľských veciach do 31.12.2014. Procesným následkom tejto zákonnej konštrukcie je, že od 1.4.2015 prestáva rozhodcovské rozhodnutie účastníkov zaväzovať, odpadá prekážka právoplatne rozhodnutej veci, čo v konečnom dôsledku za podmienok ustanovených zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní umožňuje spotrebiteľský spor prejednať znova. Oprávnený nemá prekážku uplatniť vec aj na všeobecnom súde. 20. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustálenú súdnu prax ešte v období pred prijatím novej právnej úpravy, kedy exekučné súdy skúmali rozhodcovský rozsudok v exekučnom konaní s poukazom na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v rozsahu, či je alebo nie je takýto exekučný titul v rozpore so zákonom. Výsledkom ich postupu bolo, že zamietli žiadosť oprávneného na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo exekučné konanie v ktoromkoľvek štádiu zastavili s poukazom na rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom. Dôvody, pre ktoré exekučné súdy považovali rozhodcovský rozsudok - exekučný titul v rozpore so zákonom boli, že rozhodcovská doložka je neplatná alebo, že nebola vôbec uzavretá, preto nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a rozsudok vydaný v tomto konaní nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Ničotnosť rozhodcovského rozsudku bola teda deklarovaná exekučnými súdmi mimo osobitného konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Exekučné súdy pritom nikdy nerozhodli vo výroku o zrušení, resp. neexistencii rozhodcovského rozsudku, len z odôvodnenia ich uznesení o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia alebo o zastavení exekúcie vyplývalo, že dôvodom na ich vydanie bol rozpor exekučného titulu so zákonom. Týmto postupom však nepochybne zasiahli do materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Ak exekučný súd označil rozhodcovský rozsudok za nulitný právny akt a na základe zákonných nástrojov zasiahol do materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku takým spôsobom, že mu účinky právoplatnosti a vykonateľnosti nepriznal, je potom potrebné zamyslieť sa nad tým, či by podľa rovnakých kritérií nebolo potrebné posudzovať vlastnosti rozhodcovského rozsudku vo vzťahu k otázke existencie prekážky rozhodnutej veci. Súd je toho názoru, že na túto otázku treba odpovedať kladne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku v zmysle jeho nezáväznosti. Právna teória i súdna prax takéto rozhodnutie pokladá za zdanlivé, ničotné (nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Ako už súd uviedol vyššie, to, čo bolo deklarované v doterajšej súdnej praxe exekučných súdov, priamo vyriešila nová právna norma, keď novelizáciou exekučného poriadku v ustanovení § 243d ods. 1 explicitne vyriešila otázku prekážky rozhodnutej veci vo vzťahu k starým rozhodcovským

rozsudkom vydaným v spotrebiteľských veciach do 31.12.2014. Procesným následkom tejto zákonnej konštrukcie je, že od 1.4.2015 prestáva rozhodcovské rozhodnutie účastníkov zaväzovať, odpadá prekážka právoplatne rozhodnutej veci, čo v konečnom dôsledku za podmienok ustanovených v zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní umožňuje spotrebiteľský spor prejednať znova. Prelomením materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku zaniká aj prekážka právoplatne rozhodnutej veci a časový úsek konania pred rozhodcom sa do premlčacej doby nepočíta, pretože oprávnený, hoci nezdarne, ale predsa, len uplatňoval svoje práva spôsobom, ktorý právny poriadok za normálnych okolností dovoľuje. Oprávnený tak nemá prekážku uplatniť vec na všeobecnom súde. 21. Teória práva zdôrazňuje, že použité termíny formálna právoplatnosť a materiálna právoplatnosť by nemali vyvolávať predstavu, ako by išlo o dve rôzne právoplatnosti. Ide o len o terminologické skratky. Pokiaľ sa teda rozlišuje formálna materiálna stránka právoplatnosti, ide len o popis účinkov, ktoré sú s tým spojené. Právoplatnosť je vždy len jedna a jednotná; rozhodnutie buď právoplatné je alebo nie je, neexistujú žiadne stupne alebo druhy právoplatnosti. Formálna a materiálna právoplatnosť sa navzájom podmieňujú a to natoľko, že nemôžu existovať jedna bez druhej. Akonáhle rozhodnutie nadobudne formálnu právoplatnosť, t. j. doručené rozhodnutie, ktoré nemožno napadnúť opravným prostriedkom, nastáva zároveň aj materiálna právoplatnosť, t. j. záväznosť a nezmeniteľnosť rozhodnutia. Len opticky sa zdá, akoby formálna právoplatnosť predchádzala materiálnej, avšak fakticky obe vznikajú súčasne a nemožno ich vnímať oddelene. 22. V kontexte s vyššie uvedeným je súd toho názoru, že za situácie, kedy v priebehu konania o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku sám zákonodarca zo zákona ex lege odňal rozhodcovskému rozsudku jeho záväznosť, zasiahol tým nielen do materiálnej, ale aj do formálnej stránky právoplatnosti. Z toho dôvodu vydanie rozhodnutia, ktorým by súd ešte naviac, a len pre akúsi istotu, zrušil nikoho nezaväzujúci rozhodcovský rozsudok, stráca akýkoľvek význam. Akékoľvek úvahy o právoplatnosti, vykonateľnosti, či dokonca právnom záujme na určení sú v tomto prípade relevantné a nezmyselné. Niečo, čo nemá záväznosť, nie je spôsobilé súdneho prieskumu a ani zrušenia. Bez záväznosti nemožno hovoriť ani o právoplatnosti, ani o vykonateľnosti, nakoľko jedine záväznosť je len takou základnou vlastnosťou rozhodnutia, ktoré ho činí rozhodnutím a teda niečím, čo môže byť preskúmavané v súdnom konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Strata záväznosti je de iure aj de facto zrušením rozhodcovského rozsudku, nakoľko mu odníma jeho základnú vlastnosť. Bez záväznosti neexistuje rozhodcovský rozsudok spôsobilý súdneho prieskumu, či zrušenia a neexistuje ani predmet tohto konania. Keďže v tomto prípade návrh na exekúciu podaný nebol a rozhodcovský rozsudok bol vydaný v spotrebiteľskej veci, tento stratil záväznosť a je už zo zákona zrušený. Zhrnúc vyššie uvedené súd žalobu zamietol. 23. Podľa § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 24. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 25. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 26. Predmetné konanie je konaním sporovým a riadi sa zásadou úspechu. Žalobu súd zamietol a preto v zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 255 ods. 1 by mal žalovaný právo na náhradu trov konania proti žalobcovi. Žalobca pre neúspech v konaní právo na náhradu trov konania nemá. Po posúdení všetkých relevantných okolností tohto prípadu však súd konštatoval, že je namieste použitie moderačného práva súdu zmierniť dôsledok právnej normy (§ 255 ods. 1 upravujúcej náhradu trov konania a to podľa ustanovenia § 257 CSP. Aplikácia ustanovenia § 257 prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov neprizná, Potreba použitia tohto ustanovenia je odôvodnená tým, že by strohá aplikácia ustanovení o náhrade trov konania mohla viesť v tomto konkrétnom prípade k nežiaducej tvrdosti. Musí však ísť o výnimočný prípad. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci ale aj v okolnostiach na strane strán sporu. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa teda týkajú dvoch oblastí, buď ide o určitý charakter konania alebo procesnej situácie alebo o sociálne aspekty na strane strán sporu. V danom prípade súd vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa v okolnostiach danej veci. Išlo o špecifickú situáciu, pretože v priebehu konania sám zákonodarca prijatím novej právnej úpravy účinnej od 1.1.2015 ex lege odňal rozhodcovskému rozsudku, ktorý bol predmetom súdneho prieskumu, jeho záväznosť. Uvedená okolnosť mala vplyv na zamietnutie žaloby. Žalobcovi teda nemožno vyčítať žiadnu vinu, pretože žalobu podal aktívne legitimovaný subjekt proti žalovanému, ktorý bol pasívne legitimovaným subjektom a to včas, v zákonom stanovenej lehote na podanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku. Zhrnúc vyššie uvedené, súd aplikujúc na rozhodnutie o trovách konania § 257 CSP, žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I (§ 355 ods. 1, § 362 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nestranným procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo k rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .