Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-3C/212/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca sudkyňou JUDr. Michaelou Králikovou v právnej veci žalobcu KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., IČ: 247 85 199, so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, právne zastúpeného JUDr. Jiřím Šmídom, usadeným euroadvokátom, ŠMÍDA advokátní kancelář, s.r.o., organizačná zložka, so sídlom Ul. Svornosti 43, 821 09 Bratislava, proti žalovanému G. I. , nar. XX.XX.XXXX, trvale Y. I. X, okres Z., v konaní o zaplatenie 4.289,27 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.247,95,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 2.743,71,- eur od 24.06.2015 do zaplatenia a to v mesačných splátkach vo výške 20,- eur splatných k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

III. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania vo výške 98,08%.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 03.06.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 4.289,27 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.743,71 eur od 04.06.2015 do zaplatenia, a na náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., uzatvorila so žalovanými dňa XX.XX.XXXX zmluvu o splátkovom úvere číslo XXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý bezúčelový úver vo výške 2.800,- eur. Žalovaný sa zaviazal splácať úver v pravidelných mesačných splátkach po dobu 121 mesiacov od prvého čerpania úveru do 31.07.2011 v sume 8,25 eur a od 15.08.2011 do konečnej splatnosti úveru, v 121 splátkach, po 51,53 eur vždy k 15. dňu v mesiaci. Úrok bol dohodnutý vo výške 16,90% ročne. Celkové náklady spojené s úverom predstavovali uhradiť 3.470,11 eur a celková čiastka, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť tak činila 6.270,11 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný úver neuhradil tak, ako sa zmluvne zaviazal, dostal sa do omeškania. Právny predchodca výzvou zo dňa 14.05.2015 vyzval žalovaného k úhrade, a žalovaného upozornil na možnosť mimoriadneho zosplatnenia úveru, ale keďže žalovaný výzve nevyhovel, právny predchodca žalobcu úver dňa 03.06.2015 zosplatnil. Zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzavretá dňa 29.09.2015 postúpila spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., pohľadávku voči žalovanému vrátane príslušenstva na žalobcu, o čom bol žalovaný upovedomený oznámením o postúpení pohľadávky. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby pozostáva z istiny vo výške 2.743,71 eur, a príslušenstva (zmluvného úroku vo výške 1.504,24 eur, zmluvného úroku z

omeškania vo výške 41,32 eur, zákonného úroku z omeškania odo dňa zosplatnenia do postúpenia vo výške 79,26 eur a poplatkov vo výške 0,- eur), ktoré činilo 1.624,82 eur. Zmena veriteľa bola žalovanému oznámená listom zo dňa 30.10.2015. Žalovaný odo dňa postúpenia pohľadávky žalobcovi nič neuhradil.

3. Žalobca na výzvu súdu písomnosťou zo dňa 11.04.2017 špecifikoval žalovanú pohľadávku tak, že žalovaná suma pozostáva z neuhradenej istiny vo výške 2.743,71 eur, ktorá predstavuje neuhradené splátky istiny úveru od prvého čerpania úveru do zosplatnenia úveru dňa 03.06.2015, neuhradený zmluvný úrok vo výške 1.504,24 eur, ktorý bol počítaný od dátumu uzatvorenia úverovej zmluvy vo výške 16,90% ročne z neuhradenej istiny úveru do zosplatnenia úveru dňa 03.06.2015 a zo zmluvného úroku z omeškania vo výške 79,26 eur, ktorý bol počítaný z neuhradených splátok istiny úveru vo výške 8,00 % od prvého omeškania žalovaného, ktoré nastalo dňa 15.12.2011 (od tejto doby sa dostával žalovaný do omeškania opakovane). Po podpísaní zmluvy bola čiastka vo výške 2.800,- eur prevedená na účet žalovaného, ktorý sa zmluvou zaviazal splácať úver formou 120 pravidelných mesačných splátok vo výške 51,53 eur, a to vždy k 15. dňu v mesiaci. Prvá splátka bola splatná dňa 15.08.2011. Splátky boli splácané inkasom z inkasného účtu žalovaného v Slovenskej sporiteľni, a.s. Ročná percentuálna miera nákladov bola stanovená vo výške 21,54 eur. Úver bol čerpaný dňa 28.07.2011, a to bezhotovostne. Žalovaný na svoj dlh uhradil celkom čiastku 591,12 eur, ktorá bola započítaná vo výške 56,29 eur na istinu pohľadávky, vo výške 140,78 eur na poplatky, vo výške 302,90 eur na riadny úrok a vo výške 91,15 eur na úrok z omeškania. Žalovaný sa prvýkrát dostal do omeškania dňa 15.12.2011, keďže neuhradil splátku úveru v dohodnutom termíne. Úver bol zosplatnený dňa 03.06.2015 a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru žalobca odoslal žalovanému dňa 04.06.2015. Výška nesplatenej istiny úveru je 2.743,71 eur.

4. Žalovaný sa k riadne doručenej žalobe písomne nevyjadril ani nevyužil prostriedky procesnej obrany.

5. Súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorí boli na súdne pojednávanie riadne a včas predvolaní. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní prostredníctvom právneho zástupcu riadne a včas ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci a rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Súd nezistil dôležitý dôvod odročenia súdneho pojednávania, preto vec prejednal v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu.

6. Žalovaný vo svojom prednese na pojednávaní nerozporoval tvrdenia žalobcu o tom, že mu žalobca poskytol peňažné prostriedky ani to, že úver riadne nesplácal, uviedol tiež dôvody, pre ktoré sa tak stalo.

7. Postupom podľa § 295 Civilného sporového poriadku súd okrem dokazovania navrhnutého žalobcom, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to výpisom žalobcu z obchodného registra Českej republiky, zmluvou o splátkovom úvere, štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere zo dňa 28.07.2011, Všeobecnými obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 04.06.2015, doklad o doručení, výzvou zo dňa 14.05.2015 vrátane dokladu o doručení, zmluvou o postúpení pohľadávok vrátane prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 29.09.2015, oznámením o postúpení pohľadávky, predžalobnou výzvou, poštovým podacím hárkom, zostava o prehľade úveru nad archívom, vykonal v predmetnom spotrebiteľskom spore s ochranou slabšej strany aj dôkazy navrhnuté samotným spotrebiteľom, rovnako tak i dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, a to výsluch žalovaného, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

8. Právny predchodca žalobcu, ako veriteľ a žalovaný ako dlžník spolu s Z. I. uzatvorili dňa 28.07.2011 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len "Zmluva"), na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol menovaným bezúčelový úver vo výške 2.800,- eur, s prvou splátkou v sume 8,25 eur, splatnou do 31.07.2011 a ďalej v 120 štandardných mesačných splátkach v sume 51,53 eur, splatných od 15.08.2011, vždy k 15. dňu v kalendárnom mesiaci. Konečná splatnosť úveru bola stanovená do 15.07.2021. Zmluvné strany dohodli poplatok za poskytnutie úveru v sume 79,- eur, a mesačný poplatok za správu úveru v sume 2,99 eur. RPMN bola určená vo výške 21,54%, priemerná hodnota RPMN sa pohybovala vo výške 17,62%. Celkové náklady spojené s úverom predstavovali čiastku 6.270,11 eur.

9. Podľa článku 7.6.1. Všeobecných obchodných podmienok právneho predchodcu žalobcu, ak dôjde k porušeniu zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta, alebo a) ak je klient v omeškaní so splatením splátky úveru, ktorá trvá viac ako 3 mesiace, banka je oprávnená a) vyhlásiť

mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti.

10. Žalovaný čerpal úver vo výške 2.800,- eur dňa 28.07.2011. Právny predchodca žalobcu výzvou zo dňa 14.05.2015 vyzval žalovaného na úhradu dlžných splátok úveru, následne výzvou zo dňa 04.06.2015 vyhlásil ku dňu 03.06.2015 mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval žalovaného k splateniu celého úveru vo výške 4.327,21 eur, v lehote najneskôr do 15 dní odo dňa odoslania výzvy, keďže žalovaný nesplácal úver riadne a včas, v dôsledku čoho sa dostal do omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich z úverovej zmluvy. Výzva nebola žalovaným prevzatá v odbernej lehote.

11. Podľa článku 10.3. Všeobecných obchodných podmienok právneho predchodcu žalobcu pri doručovaní písomnosti v poštovom styku sa zásielka považuje za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní a v cudzine siedmy deň po jej odoslaní, a to aj vtedy, ak sa adresát o tejto skutočnosti nedozvie, alebo sa zásielka vráti ako nedoručená. Pokiaľ nie je dohodnuté inak, Banka zasiela písomnosti v poštovom styku vo forme obyčajnej listovej zásielky.

12. Žalovaný na výzvu právneho predchodcu žalobcu nereagoval a po zosplatnení úveru dlžnú sumu ani čiastočne neuhradil. Podľa histórie splácania úveru žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu uhradil celkom sumu 539,59 eur z toho na istinu bola započítaná suma vo výške 90,26 eur, na riadny úrok suma 223,38 eur, na poplatky suma 134,80 eur, a na úrok z omeškania suma 91,15 eur.

13. Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. listom zo dňa 08.10.2015 oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky na žalobcu.

14. Žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní potvrdil, že čerpal peniaze spolu s družkou, lebo si chceli prerobiť dom, ale pár mesiacov na to ho prepustili zo zamestnania. V tom čase pracoval v spoločnosti UNICORN v Tornali. Asi po pol roku sa mu podarilo nájsť si ďalšiu prácu v spoločnosti Aries, tiež v Tornali. Pracoval tam asi dva roky, ale potom ho tiež prepustili, a odvtedy je evidovaný na ÚPSVaR. V súčasnosti poberá len dávku v hmotnej núdzi vo výške 61,60 eur. Z toho platí na dcérku výživné vo výške 26,- eur. Býva sám, hradí si všetky náklady s prevádzkou domu. Príležitostne zarobí nejaké peniaze aspoň na stravu. KRUK niekoľkokrát žiadal o splátky po 20,- eur, možno až 15 krát, ale vždy mu ich odmietli dať. Chcel platiť úver, ale nemal z čoho. Naposledy úver platil, keď pracoval v spoločnosti Aries v Tornali. Presnú sumu, ktorú zaplatil uviesť nevedel, približne je to suma, ktorú uviedol žalobca. Prácu si tiež hľadal v zahraničí, ale nepodarilo sa mu zamestnať, pretože nevedel jazyk. Vedel by žalobcovi platiť splátky po 20,- eur, a keby sa zamestnal, vedel by platiť aj viac. Dom, na prerábku ktorého peniaze použil, stratil. Dom vlastnila jeho bývalá družka, ktorá ho nakoniec predala. Nemá ani peniaze a s družkou už spolu nežijú.

15. Podľa rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca zo dňa 26.10.2016 žalovanému, ktorý je fyzickou osobou v hmotnej núdzi bola priznaná pomoc v hmotnej núdzi v sume 61,60 eur mesačne od 01.10.2016.

16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.05.2014 (ďalej len „Občianskeho zákonníka“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

17. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

18. Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere ( § 497).

19. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

20. Podľa § 25h zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“)v konaní začatom pred 1. júlom 2016, ktoré nebolo právoplatne skončené, sa postupuje podľa predpisov účinných do 30. júna 2016.

21. Podľa § 25f ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ustanoveniami tohto zákona sa od 1. apríla 2015 spravujú aj právne vzťahy upravené týmto zákonom, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2015; vznik týchto vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. aprílom 2015 sa však posudzujú podľa predpisov účinných pred 1. aprílom 2015, ak v odsekoch 2 až 6 nie je ustanovené inak.

22. Podľa § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2012, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

23. Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

24. Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách v znení účinnom do 31.12.2014, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

25. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

27. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

28. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanou právnou úpravou súd podanej žalobe v časti o zaplatenie sumy 4.247,95 eur vyhovel, nakoľko v uvedenej časti mal preukázanú jej dôvodnosť. Vo zvyšnej časti bola žaloba zamietnutá ako nedôvodná. Žalobca preukázal platné uzavretie zmluvy o úvere medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. Uzatvorená úverová zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol žalovanému a Z. I. poskytnutý úver vo výške 2.880,- eur, ktorý sa zaviazali splatiť celkovo v 121 mesačných splátkach z toho prvá splátka vo výške 8,25 eur a ďalších 120 splátok po 51,53 eur, s termínom konečnej splatnosti úveru dňa 15.07.2021. Zmluva o úvere obsahovala všetky zákonom stanovené náležitosti úverovej zmluvy, a to záväzok veriteľa poskytnúť v prospech dlžníka peňažné prostriedky, určenie sumy poskytovaných

peňažných prostriedkov, ako aj záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť (zmluvne dohodnuté) úroky. Zmluva zároveň obsahovala všetky zákonom stanovené náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Keďže žalovaný výslovne nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu o poskytnutí peňažných prostriedkov a o ich nesplácaní, nebolo sporné, že žalovaný si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy neplnil. Po tom, čo žalovaný nehradil svoje peňažné záväzky v termíne ich splatnosti, žalobca ho vyzval na zaplatenie jeho splatného záväzku s upozornením na možnosť predčasného zosplatnenia úveru, realizovaným podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Keďže žalovaný na výzvu žalobcu nereagoval, žalobca vyzval žalovaného na predčasné splatenie úveru v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy, s účinnosťou k 03.06.2015. Žalovaný nereagoval ani na výzvu žalobcu a po zosplatnení úveru, dlžnú sumu ani čiastočne neuhradil, čo žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval. Keďže žalobca je oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek zo solidárne zaviazaných dlžníkov, teda aj žalovaného, súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie nesplatenej istiny úveru vo výške 2.743,71 eur, a zmluvných úrokov vo výške 1.504,24 eur. Súd preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu vo výške 4.247,95 eur.

29. S poukazom na uvedené súd zamietol žalobu v časti uplatneného nároku na zaplatenie uplatnených zmluvných úrokov z omeškania vo výške 41,32 eur, lebo žalobca v tejto časti žaloby si nesplnil povinnosť svoju tvrdenia, lebo napriek výzve súdu, neopísal rozhodujúce skutočnosti pre posúdenie uplatneného nároku ani neuniesol dôkazné bremeno. Ak si žalobca v konaní uplatnil nárok na zaplatenie zmluvných úrokov z omeškania, ako dôsledok neplnenia zmluvných dojednaní zo strany žalovaného splácať poskytnutý úver riadne a včas, bolo jeho povinnosťou uviesť rozhodné skutkové tvrdenia, z ktorých by bolo zrejmé z akej presnej sumy, v akej výške a za aké presné obdobie boli uplatnené úroky kapitalizované a tiež označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie týchto skutočnosti, lebo v opačnom prípade mu nebolo možné uplatnený nárok na zaplatenie sumy vo výške 41,32 eur titulom zmluvných úrokov z omeškania pre ich nepreskúmateľnosť priznať.

30. Pokiaľ ide o postúpenie pohľadávky, banka môže kedykoľvek počas trvania zmluvného vzťahu, alebo i po jeho zániku, postúpiť pohľadávku voči dlžníkovi zo zmluvného vzťahu na tretiu osobu za splnenia zákonných podmienok stanovených v § 92 ods. 8 zákona o bankách, v zmysle ktorých, ak napriek písomnej výzve banky je klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, môže banka v prípade, že klient pred postúpením pohľadávky neuhradí banke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva, po tom čo bol písomne vyzvaný bankou na plnenie, svoju pohľadávku zodpovedajúcu celému tomuto peňažnému záväzku (nielen časti) postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou a aj bez súhlasu klienta.

31. Žalobca v konaní predložil zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 29.09.2015 vrátane špecifikácie postúpenej pohľadávky, a tiež písomnosť zo dňa 08.10.2015, ktorou postupca žalovanému oznámil postúpenie pohľadávky, ktorá skutočnosť sporná nebola, i keď žalobca nepredložil súdu doklad o tom, že by oznámenie žalovanému riadne doručil. V spotrebiteľskom spore s ochranou slabšej zmluvnej strany vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal relevantné oznámenie postúpenia pohľadávky Slovenskej sporiteľne, a.s. voči žalovanému, sa súd zaoberal aj platnosťou zmluvy o postúpení pohľadávok v časti týkajúcej sa postúpenia pohľadávky voči žalovanému, pretože ten, na ktorého je postúpená pohľadávka banky, a ktorý si ju uplatňuje v súdnom konaní v postavení žalobcu je povinný nielen tvrdiť, ale i preukázať splnenie podmienok aktívnej vecnej legitimácie, t.j. či bola na neho pohľadávka banky platne postúpená v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Z uvedeného vyplýva, že postupca musí tvrdiť a tiež preukázať, že žalovaný ako dlžník nesplnil riadne a včas čo i len jednu splatnú splátku istiny úveru, alebo jej časť, že jeho omeškanie trvalo nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, a že na zaplatenie omeškanej časti peňažného záväzku bol dlžník písomne vyzvaný. Nepreukázanie týchto troch skutočností má za následok nepreukázanie aktívnej legitimácie žalobcu v konaní.

32. Nebolo sporné že žalovaný ako klient a dlžník banky, ako právneho predchodcu žalobcu, riadne a včas nesplnil svoj dlh zo zmluvy a bol v omeškaní s plnením viac ako jednej splátky, a to po dobu dlhšiu ako 90 dní, ktorú skutočnosť žalovaný ani žiadnym spôsobom nerozporoval. Bolo tiež preukázané, že banka pred postúpením pohľadávky žalovaného písomne vyzvala na zaplatenie dlhu. Boli preto splnené základné zákonné podmienky pre postúpenie pohľadávky banky bez súhlasu žalovaného na tretiu osobu, ktorá nie je bankou, t.j. na žalobcu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, preto došlo k

platnému postúpeniu pohľadávky banky voči žalovanému na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29.09.2015, a z uvedeného dôvodu je žalobca v predmetnej veci aktívne vecne legitimovaný.

33. Žalovaný sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania, preto žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré mu súd priznal vo výške tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Žalobca si úroky z omeškania uplatnil v zákonnej výške 5,05 % ročne a súd mu ich priznal z dlžnej istiny úveru a zo zmluvných úrokov k momentu zosplatnenia úveru (t.j. z odmeny za užívanie istiny do momentu jej zosplatnenia), t.j. zo sumy 4.247,95 eur od 24.06.2015 do zaplatenia, keďže právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a žiadal jeho úhradu do 15 dní od doručenia výzvy. Výzva sa v zmysle všeobecných obchodných podmienok považuje za doručenú žalovanému dňom 08.06.2015, preto k splatnosti zosplatneného úveru došlo dňa 23.06.2015 a k omeškaniu s plnením dlhu dňom nasledujúcim, t. j. od 24.06.2015. Z dôvodu duplicitného uplatnenia kapitalizovaného úroku z omeškania v sume 79,26 eur, vyčísleného k dátumu postúpenia pohľadávky súd žalobu ako nedôvodnú v tejto časti zamietol.

34. Podľa § 232 ods. 3 lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

35. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

36. V súlade s citovaným ustanovením § 232 ods. 3, 4 súd vyhovel žiadosti žalovaného prednesenej na pojednávaní a povolil žalovanému zaplatiť dlžnú sumu mesačnými splátkami vo výške 20,- eur, splatnými vždy do posledného dňa kalendárneho mesiaca, počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Súd prihliadol na výšku peňažného plnenia, ale i finančnú situáciu žalovaného, ktorú mu nedovoľuje zaplatiť dlžnú sumu jednorázovo, nakoľko je nezamestnaný a od 01.10.2016 je poberateľ dávky v hmotnej núdzi v sume 61,60 eur. Povolením splátok nebude žalobca vo svojich majetkových pomeroch dotknutý. V prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky, žalovaný stratí výhodu splátok a vznikne mu povinnosť uhradiť dlh jednorázovo.

37. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

38. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

39. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

40. O trovách konania súd rozhodol podľa citovaného zákonného ustanovenia § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Žalobca mal vo veci úspech v sume 4.247,95 eur, čo predstavuje úspech žalobcu je vo výške 99,04 %. Neúspech žalobcu je v sume 41,32 eur, čo je 0,96 %. Pomer úspechu a neúspechu žalobcu je 99,04 % - 0,96 %, čo predstavuje čistý úspech žalobcu vo výške 98,08 %. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98,08 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Revúca na Krajský súd v Banskej Bystrici v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.