Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-92-2014.pdf
PDF · 120.03 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-4C/92/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudcom Mgr. Vladimírom Zimányim v právnom spore žalobkyne: K. K., nar. 16.02.1968, trvalo bytom P. XX, C., zast. JUDr. katarínou Galovou, advokátkou, so sídlom E. Belluša 6936/10, PIešťany, proti žalovaným: 1./ K. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom K. C., a 2./ O. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom K. C., o vypratanie nehnuteľnosti t a k t o
rozhodol:
I. Žalovaní v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í vypratať nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v obci a v katastrálnom území C., zapísanú na liste vlastníctva č. XXXX Okres-ného úradu Piešťany, katastrálny odbor, a to byt č. XX vo vchode číslo XX na 4. poschodí bytového domu súpisné číslo XXX, nachádzajúce sa na ulici H. vo C., postaveného na pozemku - parcele číslo XXXX/X vrátane spoločných časti a spoločných zariadení bytového domu súpisné číslo XXX, postaveného na pozemku parcele číslo XXXX/X, do 15 dní od právoplatnosti toho rozsudku.
II. Žalobkyňa m á proti žalovaným v 1. a v 2. rade n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou zo dňa 07.05.2014 (došlou súdu toho dňa) domáhala, aby súd uložil pôvodne žalovaným v 1. až 3. rade [1./ K. C., nar. XX.XX.XXXX (ďalej aj "žalovaná"), a jej synom 2./ K. C., nar. XX.XX.XXXX a 3./ O. C., nar. XX.XX.XXXX (ďalej aj "žalovaný")] povinnosť vypratať nehnuteľnosti uvedené vo výroku I. tohto rozsudku, a nahradiť jej trovy konania.
2. Žalobu vecne odôvodnila tým, že žalobkyňa nadobudla predmetné nehnuteľnosti, t. j. byt č. XX vrátane spoluvlastníckeho podielu k spoločným častiam a spoločným zariadeniam predmetného bytového domu (ďalej "nehnuteľnosť" alebo "byt") na základe "Zmluvy o prevode vlastníctva bytu" od Bytového družstva so sídlom v Trnave, IČO 00 175 480 (ďalej aj "BD" alebo "družstvo"), vkladom vlastníckeho práva na Správe katastra Piešťany dňa 24.07.2013. Uviedla, že členské práva k bytu nadobudla od žalovanej Dohodou o prevode členských práv a povinností dňa 27.02.2013. So žalovanou sa dohodli, že žalovaná spolu s jej synmi) si do konca r. 2013 zabezpečia nové ubytovanie a predmetný byt vypracú, čo doposiaľ neurobili.
3. Právne žalobu odôvodnila ustanovením § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "OZ").
4. K podanej žalobe pripojila listinné dôkazy - čiastočný výpis z LV č. XXXX, Okresný úrad Piešťany, katastrálny odbor; rozhodnutie Správy katastra Piešťany zo dňa 24.07.2013; a Dohodu o prevode členských práv a povinností... zo dňa 27.02.2013.
5. Dňa 20.06.2014 za použitia ust. § 174b zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (účinný do 30.06.2016, ďalej len "OSP") súd pod č. k. 4C/92/2014-11 vydal Rozkaz na plnenie, proti ktorému žalovaná podala odpor. K. C. odpor proti rozkazu na plnenie nepodal a tak rozkaz na plnenie vo vzťahu k nemu nadobudol právoplatnosť márnym uplynutím lehoty na podanie odporu. O. C. prevzal predmetný rozkaz na plnenie (v ktorom bol nesprávne uvedený dátum jeho narodenia 09.04.1993, ktorú chybu odstránila žalobkyňa až podaním došlým súdu dňa 05.06. 2015) až po opakovanom doručovaní, avšak spolu s predvolaním na pojednávanie (ako aj so žalobou a poučením o jeho procesných právach a povinnostiach), preto by bolo vo vzťahu k nemu zavádzajúce, ak by súd predmetný rozkaz na plnenie správoplatnil, nakoľko na základe predvolania na pojednávanie mohol žalovaný legitímne očakávať, že vec bude prejednávaná a teda vo vzťahu k nemu nie je skončená. Tu je potrebné tiež uviesť, že žalovaný neprejavil o účasť na prejednávaní veci žiadny záujem (po celý čas bol pasívny, ani sa k podanej žalobe nevyjadril), keď sa nedostavoval na pojednávania ani vtedy, keď mal predvolanie riadne a včas vykázané.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, listinnými dôkazmi založenými v spise, výpoveďami sporových strán a prednesom právnej zástupkyne žalobkyne (ďalej aj "PZN"), a zistil tento skutkový a právny stav:
7. Z Dohody o prevode členských práv a povinností (ich častí), Dohody o majetkovo-právnom vysporiadaní členského vkladu (ďalej aj "Dohoda") súd zistil, že túto uzavreli žalovaná ako prevodca a žalobkyňa ako nadobúdateľ dňa 27.02.2013. Podľa Dohody žalovaná previedla na žalobkyňu členské práva a povinnosti člena BD, s ktorými právami bolo spojené právo užívať 2-izbový byt č. XX na 3. posch. bytového domu súp. č. XXX vo C.. Vzájomné finančné vyporiadanie zmluvných strán v Dohode uvedené nie je. Podpisy oboch zmluvných strán na predmetnej Dohode boli overené na Mestskom úrade v Trnave.
8. Žalovaná v podanom odpore na svoju obranu uviedla, že za aktuálneho skutkového stavu si nie je vedomá, že by bola -spolu s jej synmi- povinná vypratať predmetný byt. Nájomný vzťah k predmetnému bytu nadobudla na základe nájomnej zmluvy zo dňa 21.06.1995, uzavretej s BD. Poukázala na to, že podľa ústnej dohody so žalobkyňou jej mala žalobkyňa vyplatiť sumu 25 000,- eur, pričom žalobkyňa jej vyplatila iba sumu 10 000,- eur; ostala jej tak dlžná sumu 15 000,- eur. Na uvedenom základe poprela tvrdenia žalobkyne, že užíva predmetný byt bezdôvodne, nakoľko je nositeľkou nároku voči žalobkyni. Uviedla, že žalobkyňa po prevode vlastníctva bytu a prevode súvisiacich členských práv a povinností (t. j. od februára 2013) ani po viacerých podnetoch z jej strany (teda zo strany žalovanej) nepristúpila k uzavretiu riadnej nájomnej zmluvy, týkajúcej sa užívania predmetného bytu. Tvrdila, že podľa pripojeného Vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu č. XX jednoznačne vyplýva, že ako užívateľ predmetného bytu je naďalej evidovaná ona (žalovaná), keď hradí i všetky -v predloženom vyúčtovaní špecifikované- náklady spojené s jeho užívaním. Uviedla, že v prípade vyhovenia žalobe by ostala bez strechy nad hlavou, keďže nemá žiadne finančné prostriedky na zabezpečenie si adekvátnej bytovej náhrady. Nárok žalobkyne neuznala, keď tvrdila, že nárok žalobkyne je rozpore s dobrými mravmi. Žiadala, aby súd žalobu zamietol. K podanému odporu pripojila listinné dôkazy.
9. Z nájomnej zmluvy (predloženej žalovanou) súd zistil, že túto uzavrela žalovaná ako nájomca (a člen BD) s BD dňa 21.06.1995.
10. Z Vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2013 do 28.02.2013 súd zistil, že žalovaná mala nedoplatok vo výške 170,32 eura.
11. Z podania PZN zo dňa 19.11.2014 (došlého súdu dňa 26.11.2014) súd zistil, že rozkaz na plnenie považuje vzhľadom na nepodanie odporu žalovanými v 2. a 3. rade vo vzťahu k nim za právoplatný a vykonateľný (pozn. súdu: k tomu viď ods. 5.). Tvrdila, že sama žalovaná potvrdila, že neexistuje žiadny platný právny titul, ktorý by žalovaných oprávňoval užívať predmetné nehnuteľnosti. K nájomnej zmluve, predloženej žalovanou uviedla, že táto zmluva zanikla prevodom členských práv a povinností dňa 27.02.2013 (viď zhora "Dohodu"). Následne žalobkyňa ako členka BD uzavrela s BD nájomnú zmluvu čl. č. XXXXX. Žalobkyňa je nesporne vlastníčkou predmetných nehnuteľností a nikdy nemala vôľu uzavrieť so žalovanou zmluvu o nájme a táto ani nikdy uzavretá nebola, čo potvrdila aj žalovaná v podanom odpore.
K tvrdeniu žalovanej, že žalobkyňa je dlžná žalovanej sumu 15 000,- eur uviedla, že aj keby toto tvrdenie bolo pravdivé (pričom jeho opravdivosť poprela), samotná existencia pohľadávky neoprávňuje žalovanú užívať predmetné nehnuteľnosti a nezakladá vznik nájomného vzťahu; otázka spornosti výšky dohodnutej ceny za prevod členských práv a povinností (v BD) nemôže byť predmetom skúmania v tomto konaní. V ďalšom PZN poprela pravdivosť tvrdenia žalovanej v tom smere, že žalovaná je evidovaná ako užívateľ predmetného bytu, keď žalovanou predložené vyúčtovanie sa vzťahuje na obdobie od 01.01.2013 do 28.02.2013, teda do času, kým uzavrela so žalovanou predmetnú Dohodu; od toho času žalobkyňa hradí všetky platby spojené s užívaním predmetného bytu a je evidovaná ako platiteľ zálohových platieb.
12. K okolnostiam uzavretia predmetnej Dohody uviedla, že žalovaná mala voči BD dlh vo výške 3 720,- eur, titulom nedoplatkov na zálohových platbách; z tohto dôvodu jej BD vypovedalo nájomnú zmluvu zo dňa 21.06.1995, ktorá zmluva uplynutím výpovednej doby zanikla a žalovaná by bola povinná predmetný byt opustiť bez povinnosti prenajímateľa (teda BD) zabezpečiť jej bytovú náhradu. Žalovaná sama navrhla žalobkyni (v tom čase boli priateľky) odkúpenie členských práv a povinností za 10 000,- eur s tým, že jej tým odkúpením pomôže; keďže synovia žalovanej nemali záujem žalovanej pomôcť, žalobkyňa s tým súhlasila, za cenu 10 000,- eur. Následne došlo k prevodu členských práv a povinností a žalovaná si spolu so synmi mala nájsť nové ubytovanie, s čím jej žalobkyňa pomáhala, avšak žalovaná všetky návrhy žalobkyne odmietla a odmietala sa vysťahovať. Ďalej PZN tvrdila, že časť z dohodnutej ceny 10 000,- eur sa použije na splatenie dlhov žalovanej voči BD (vo výške 3 720,- eur) a zostávajúcu časť vyplatí žalobkyňa žalovanej po vysťahovaní sa. Na žiadosť žalovanej jej žalobkyňa začiatkom apríla zaplatila sumu 3 650,- eur s tým, že do konca r. 2013 si bude ako zábezpeku odpočítavať náklady vo výške 200,- eur, ktoré musí žalobkyňa platiť družstvu, a nakoniec sa vyúčtuje podľa skutočného stavu ku dňu vysťahovania, najneskôr do konca r. 2013. Nakoľko sa žalovaná do konca r. 2013 nevysťahovala z predmetného bytu, bránila žalobkyňa svoje právo podaním žaloby na súd.
13. Z Nájomnej zmluvy čl. č. XXXXX súd zistil, že túto uzavrela žalobkyňa ako nájomca (a člen BD) s BD dňa 27.02.2013, na dobu neurčitú; predmetom nájmu bol byt, ktorého vypratania sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala.
14. Zo žiadosti žalovanej zo dňa 08.02.2013 súd zistil, že žiadala Predstavenstvo BD o zrušenie Uznesenia č. 230 zo dňa 17.12.2012, na základe ktorého jej bola daná výpoveď nájmu bytu z dôvodu neplatenia úhrad za užívanie bytu; v žiadosti uviedla, že nedoplatok aj poplatky z omeškania uhradila 07.02.2013 a zaviazala sa nasledujúce úhrady platiť pravidelne a v plnej výške.
15. Z prehľadu transakcií od 01.01.2013 do 27.10.2014 z výpisu z účtu žalobkyne súd zistil, že žalobkyňa trvalými príkazmi na úhradu v uvedenom období uhrádzala platby BD za služby (162,70 eura) a fond opráv (21,19 eura) do júna 2013, od júla 2013 vo výške 158,39 eura a 21,19 eura mesačne.
16. Z podrobných výpisov k faktúram súd zistil, že v období od januára do marca 2014 bola realizovaná komunikácia žalobkyne so žalovanou (samozrejme neznámeho obsahu).
17. Z výpovedí žalobkyne súd zistil, že na podanej žalobe trvala a v zásade zopakovala skutkové tvrdenia obsiahnuté v podanej žalobe a vyjadreniach PZN. Doplnila, že pomáhala žalovanej k získaniu nájomného bytu vo C., ako aj v V. a v Q.V.N., čo žalovaná odmietla s tým, že na dedinu nepôjde. Uviedla tiež, že poskytla žalovanej menšiu sumu (30,- eur) a napokon jej doplatila do ceny 10 000,- eur pri započítaní platieb, ktoré žalobkyňa uhrádzala BD za užívanie predmetného bytu, hoci v ňom bývala žalovaná s jej synmi. Uviedla, že doposiaľ platby za užívanie predmetného bytu BD uhrádza ona, hoci byt užívať nemôže. Uviedla, že K. C. poskytlo žalovanej 1-izbový byt, ktorý ona odmietla. Uviedla, že žalovaná od nej požadovala ďalších 10 000,- eur, teraz počas súdneho konania žiada 15 000,- eur (teda spolu 25 000,- eur za predmetný byt). Uviedla, že obdobné byty sa v relevantnom čase predávali za cca 25 000,- eur, pričom vychádzala z ponúk v realitnej kancelárií, avšak za takú cenu boli inzerované veľmi dlho. Žalobkyňa si bola vedomá, že predmetný byt nadobúda pod cenu. Uviedla, že žalovaná cenu 10 000,- eur akceptovala, nikto ju nenútil. Uviedla tiež, že žalovaná mala dlh bezmála 4 000,- eur, avšak svoju situáciu fakticky neriešila.
18. Z výpovede žalovanej súd zistil, že výpoveď z nájmu jej bola daná z dôvodu dlhu, do problémov ju dostal manžel, nemal jej kto pomôcť. Žalobkyňa ju oslovila s tým, ako mieni vec riešiť, že ju z bytu vyhodia a uviedla, že už mala z realitnej kancelárie ponuku na predaj bytu za 25 000,- eur. Ponúkla však žalobkyni, že jej byt predá za 20 000,- eur, na čo žalobkyňa uviedla, že nemá peniaze. Potvrdila, že žalobkyňa zaplatila jej dlh a zaplatila jej 3 650,- eur v hotovosti a tvrdila, že žalobkyňa jej vlastne nedala ani tých 10 000,- eur, keď jej odrátala nájom. Uviedla tiež, že chce len doplatiť tú sumu, nechce žiadnych 20 000,- eur ani 30 000,- eur, nájde si bývanie a predmetný byt uvoľní. Priznala, že platí iba energie a inkaso (spolu cca 40,- eur), ostatné platby z užívaniu bytu znáša žalobkyňa, pričom ona býva v predmetnom byte bez nájomnej zmluvy. Nevedela riadne objasniť prečo previedla členské práva na žalobkyňu za 10 000,- eur, keď mala ponuku za 20 000,- eur a viac. Potvrdila tiež, že predaj členských práv v BD riešila, keď dostala výpoveď z nájmu. Potvrdila, že predmetnú Dohodu uzavrela so žalobkyňou na BD. Priznala, že od žalobkyne dostala sumu 10 000,- eur s časti v hotovosti a zvyšok formou započítania za bývanie. Tvrdila, že so žalobkyňou sa dohodli na tom, že jej vybaví byt, čo neurobila, preto v predmetnom byte býva ďalej. Priznala, že K. C. jej po prevode členských práv a povinností ponúklo obecný nájomný byt, ale uviedla, že ten bol hnilý, po cigánoch, ona tam bývať nepôjde, doteraz bývala slušne. Po odmietnutí tohto bytu ju vyradili z evidencie. Potvrdila tiež, že k uzavretiu nájomnej zmluvy k predmetnému bytu medzi sporovými stranami nedošlo. Na otázku súdu prečo nezrealizovala prevod cez realitnú kanceláriu za podstatne vyššiu sumu ako ho zrealizovala so žalobkyňou za ani nie polovičnú cenu proti bežných trhovým cenám žalovaná uviedla: "Lebo ona to silou mocou chcela." Priznala, že sa uspokojila so sumou 10 000,- eur. Uviedla tiež, že ďalšie peniaze pýta od žalobkyne z toho dôvodu "lebo decká pýtajú". Mala vedomosť trhovej cene predmetného bytu.
19. Podaním zo dňa 20.04.2016 (došlého súdu dňa 22.04.2016) PZN predložila listinné dôkazy a zároveň navrhla doplniť dokazovanie a to: vyžiadať si správu od ÚPSVaR, či žalovaná a jej synovia boli v roku 2012 až doposiaľ vedení v evidencií nezamestnaných; vyžiadať si správu od Soc. poisťovne či boli žalovaná a jej synovia zamestnaní, v roku 2012 až doposiaľ; vyžiadať od K. C. komplexnú správu, ako, kedy a s akým výsledkom sa žalovaná uchádzala o pridelenie nájomného bytu, byt ktorej kategórie jej bol ponúknutý a z akého dôvodu ho odmietla a tiež vyžiadať si správu za Ústrednej evidencie priestupkov o tom, či boli žalovaná a jej synovia v posledných 5 rokoch odsúdení za spáchanie priestupku a ak áno, tak za aký a vyžiadať si k bezúhonnosti žalovanej a jej synov výpis z registra trestov.
20. Z prehľadu transakcií na bankovom účte žalobkyne od 01.01.2014 do 07.12.2015, predloženého PZN ako dôkaz súd zistil, že platby spojené s úhradami za užívanie predmetného bytu BD uhrádza výlučne žalobkyňa. V roku 2014 uhrádzala mesačne 158,39 eura + 21,19 eura, v roku 2015 158,88 eura + 21,19 eura, od 7/2015 sumy 146,16 eura + 21,19 eura. K tomu PZN tvrdila, že žalovaná a jej synovia sa užívaním bytu bez právneho dôvodu bezdôvodne obohatili minimálne o sumu 4 890,88 eura.
21. Z dokladu o zaplatení sumy 3 720,75 eura zo dňa 07.02.2013 súd zistil, že žalobkyňa hotovostným vkladom na účet BD uhradila túto sumu (pozn. toto korešponduje s tvrdením žalujúcej strany).
22. Z potvrdenia K. C. zo dňa 07.12.2015, adresovaného žalobkyni, súd zistil, že žalovanej bol v roku 2014 ponúknutý nájomný byt vo vlastníctve K. C., žiadateľka bola na obhliadke bytu, avšak pre nespoluprácu byt do nájmu neprevzala a z poradovníka žiadateľov o nájomný byt bola vylúčená, a tiež, že menovaná sa v novembri 2015 opätovne zaujímala o možnosť pridelenia nájomného bytu, bolo jej poskytnuté príslušné tlačivo - žiadosť, ktorá do dnešného dňa nebola doručená na MsÚ vo Vrbovom.
23. Z potvrdenia K. C. zo dňa 09.02.2016, adresovaného žalobkyni, súd zistil, že žalobkyňa sa zaujímala o pridelenie bytu žalovanej a viackrát sa informovala o možnosti pridelenia mestského nájomného bytu a tiež, že prejavila snahu pomôcť pri pridelení nájomného bytu.
24. Zo správy ÚPSVaR Piešťany zo dňa 28.04.2016 súd zistil, že žalovaná bola v rokoch 2012 - 2014 vedená v evidencií uchádzačov o zamestnanie, žalovaný v tejto evidencií vedený nebol a K. C. bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od novembra 2012 do marca 2013.
25. Z Upozornenia BD z 20.04.2012 adresovaného žalovanej súd zistil, že BD upozornilo žalovanému, že ako nájomca bytu dlhuje sumu 2 743,87 eura a poplatok z omeškania 445,63 eura ku dňu 31.03.2012,
keď na predchádzajúce výzvy nereagovala. Ďalej súd zistil, že žalovaná bola upozornená na možnosť vypovedania nájmu bytu podľa § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka. Podľa doručenky prevzala Upozornenie dňa 02.05.2012.
26. Z podania BD došlého súdu 09.05.2016 a pripojenej výpovede nájmu bytu z 11.12. 2012 súd zistil, že nedoplatok žalovanej na platbách voči BD k 31.12.2012 predstavoval sumu 2 677,68 eura a poplatky z omeškania predstavovali sumu 671,94 eura a tiež, že s poukazom na ust. § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka predstavenstvo BD prijalo dňa 17.12.2012 uznesenie č. 230, na základe ktorého bola žalovanej daná výpoveď nájmu bytu a zároveň bola vyzvaná, aby predmetný byt pripravila k odovzdaniu prenajímateľovi ku dňu zániku nájmu. Podľa doručenky žalovaná prevzala výpoveď dňa 08.01.2013.
27. Zo správ Soc. poisťovne z 10.05.2016 súd zistil, že žalovaná je v súčasnosti registrovaná v informačnom systéme Soc. poisťovne a žalovaný sa v registri poistencov Soc. poisťovne nenachádza.
28. Zo správy K. C. z 11.05.2016 súd zistil, že žalovaná si podala žiadosť o pridelenie nájomného bytu v K. C. dňa 18.03.2013 spolu s K. C., O. C. a K. C.; v roku 2014 jej bol ponúknutý 1-izbový byt 1. kategórie, po obhliadke bytu žalovaná vyjadrila záujem o ponúknutý byt. Bola informovaná o nutnosti doloženia potrebných dokladov k uzavretiu zmluvy, o výške základných poplatkov a bol jej určený termín na predloženie dokladov, čo žalovaná doposiaľ neurobila a neprejavila ani záujem o možné pridelenie bytu. Na základe nespolupráce bola z poradovníka žiadateľov o pridelenie bytu vylúčená.
29. Z listu PZN zo dňa 02.05.2016 adresovaného žalovanej a jej synom K. a O.R.A. súd zistil, že PZN ako splnomocnená zástupkyňa žalobkyne vo veci vypratania nehnuteľnosti o. i. vyzvala žalovanú a jej synov, aby z dôvodu užívania predmetného bytu bez právneho dôvodu spoločne a nerozdielne zaplatili žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenia za obdobie užívania predmetného bytu 5/2014 až 4/2016 sumu 4 947,58 eura, ktorá suma zodpovedá nákladom, ktoré žalobkyňa uhradila BD.
30. Z výsluchu svedka Q. K., syna žalobkyne, súd zistil, že matka (žalobkyňa) ho v roku 2013 oboznámila s tým, že žalovaná má problémy s BD, potrebuje si vyplatiť dlhy, chce predať byt, ponúkla ho za dobrú cenu a či by sa na to nedali, s čím on súhlasil. Cena bola 10 000,- eur. Navštívili žalovanú, dohodli sa na predaji za 10 000,- eur s tým, že vyplatia jej dlhy a zvyšok jej dajú po odsťahovaní. Mal vedomosť o tom, o aký byť sa jedná a aj o tom, aká bola v tom čase cena takýchto bytov. Kúpa bytu sa mu zdala výhodná, nad primeranosťou ceny sa nezamýšľal. Uviedol, že predmetný byt nebol zdevastovaný, bol v pôvodnom stave. V zásade potvrdil tvrdenia žalobkyne vo veci vyplatenia sumy 10 000,- eur žalovanej. Potvrdil, že žalovaná neskôr požadovala za predmetný byt ďalších 10 000,- eur, teda spolu 20 000,- eur. 31. PZN vo svojej výpovedi uviedla, že má za preukázané, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou predmetného bytu, o čom svedčí zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, tiež že Dohoda medzi sporovými stranami bola uzavretá platne vrátane ceny za prevod členských práv a povinnosti vo výške 10 000,- eur, čo nebolo spochybnené, iba žalovaná sa dožaduje zaplatenia ďalšej sumy nad 10 000,- eur. Poukázala na to, že žalovaná v apríli 2012 až do výpovede nájmu v decembri 2012 situáciu (rozumej dlh voči BD) neriešila. Neboli produkované dôkazy, ktoré by nasvedčovali tomu, že žalovaná nevedela čo robí a že by bola pod nátlakom. Na riešenie svojej situácie mala dosť času. Pripomenula, že žalovaná a jej synovia užívajú predmetný byt bez právneho dôvodu.
32. Z výpovede žalobkyne súd zistil, že by bola ochotná dať žalovanej ešte 4 000,- eur, na čo ale žalovaná nezareagovala žiadnym spôsobom.
33. Z výpovede žalovanej súd zistil, že so žalobkyňou sa dohodli na sume 10 000,- eur za prevod a tiež, že je ochotná sa z bytu odsťahovať po doplatení peňazí od žalobkyne. Priznala, že mala možnosť riešiť svoju situáciu iným spôsobom ako prevodom členských práv a povinností na žalobkyňu, cez realitnú kanceláriu mala kupca za 25 000,- eur. K možnému nájmu mestského bytu uviedla, že išlo o garsónku o výmere 18 m2, čo malo byť pre troch ľudí. Priznala, že od prevedenia členských práv k BD na žalobkyňu žiadnym spôsobom svoju bytovú situáciu neriešila. Tvrdila tiež, že žalobkyňa jej mala dať sumu 10 000,- eur a nechať ju v predmetnom byte bývať.
34. Z výpovede PZN na pojednávaní konanom dňa 28.04.2017 súd zistil, že ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemala, poukázala na doterajšie písomné a ústne vyjadrenia, na skutkové a právne
okolnosti uvedené v žalobe a písomných a ústnych vyjadreniach a žiadala, aby súd žalobe vyhovel keď žalobkyňa je vlastníčkou predmetného bytu a žalovaní užívajú predmetnú nehnuteľnosť bez právneho dôvodu.
35. Z výpovede žalobkyne na zhora uvedenom pojednávaní súd zistil, že sa stotožnila s prednesom jej PZ a uviedla, že platby spojené s užívaním predmetného bytu hradí ona hoci predmetnú nehnuteľnosť užíva žalovaná strana.
36. Z výpovede žalovanej súd zistil, že žiadne zmluvy medzi nimi neexistujú a ona nebude dávať žalobkyni peniaze do ruky. Priznala, že jej bol ponúknutý byt, ale malý.
37. Po oboznámení sporových strán s tým, ktoré skutkové tvrdenia má súd za preukázané a ktoré sporné a s predbežným právnym posúdením veci PZN doplnila, že žalobkyňa mala snahu komunikovať so žalovanou za účelom vyriešenia situácie a žalovanej dali možnosť, že po vyprataní bytu jej môžu odpustiť určitú časť bezdôvodného obohatenia, o ktorom je vedené konanie na tunajšom súde pod sp. zn. 15C/119/2016, ktorá ešte nie je skončená.
38. Žalovaná v reakcií na zhora uvedený prednes PZN uviedla, že nemajú nič na papieri, žiadne zmluvy, žalobkyňa jej dlhuje peniaze. Priznala, že písomne bola kontaktovaná žalujúcou stranou.
39. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaná bola na základe nájomnej zmluvy zo dňa 21.06.1995 nájomcom predmetnej nehnuteľnosti, ako aj to, že z dôvodu nedoplatkov na platbách spojených s užívaním predmetného bytu jej bola dňa 11.12. 2012 daná výpoveď nájmu bytu, ktorú prevzala dňa 08.01.2013, a tiež, že žalobkyňa so žalovanou dňa 27.02.2013 uzavreli predmetnú Dohodu (za dohodnutú cenu 10 000,- eur), na základe ktorej sa žalobkyňa stala členkou BD a na základe nájomnej zmluvy zo dňa 27.02.2013 sa stala nájomcom predmetného bytu, ktorý násled-ne od BD odkúpila a ako výlučná vlastníčka predmetného bytu je aj zapísaná v LV č. XXXX pre obec a kat. úz. C.. Ďalej mal súd za preukázané, že žalovaní naďalej predmetný byt užívajú, pričom platby spojené s užívaním predmetného bytu hradí žalobkyňa, ktorá predmetný byt užívať nemôže.
40. Súd zistil na rozpory v tvrdeniach žalovanej, ktorá najprv popierala dohodnutú cenu 10 000,- eur za prevod členských práv a povinností v BD, ktorú sumu však následne vo svojich výpovediach potvrdila. Ako nelogické a neuveriteľné súd vyhodnotil tvrdenie žalovanej v tom smere, že mohla členské práva a povinnosti k BD previesť za sumu 25 000,- eur, ale z dôvodu riadne neobjasneného tak neurobila, hoci v relevantnom čase bola zadlžená (pre dlh na platbách spojených s užívaním bytu jej bola daná výpoveď nájmu bytu), ale previedla tieto práva na žalobkyňu za sumu 10 000,- eur, od ktorej následne požaduje "doplatok" v rôznych výškach (10 000,- eur či 15 000,- eur) a do jeho zaplatenia sa odmieta z predmetného bytu vysťahovať.
41. Súd mal tiež za preukázané, že žalovaná mala možnosť zabezpečiť si bývanie v nájomnom byte vo vlastníctve mesta C. (v čom jej žalobkyňa pomáhala) uzavretím nájomnej zmluvy, čo neurobila, a ani nevyvíjala žiadne aktivity smerujúce k zabezpečeniu si bývania ako jednej zo základných ľudských potrieb; vec riešila iba tak, že sa z predmetného bytu odmietla vysťahovať. Neobstojí ani tvrdenie žalovanej, že žalobkyňa jej mala zaplatiť sumu 10 000,- eur a ona mala mať naďalej právo v predmetnom byte bývať; toto tvrdenie žalovanej je nelogické a neuveriteľné.
42. Súd mal vykonaným dokazovaním tiež za preukázané, že odplata za prevod členských práv a povinností k BD (s ktorým je spojené právo užívania predmetného bytu) vo výške 10 000,- eur bola v relevantnom čase výrazne nižšia, ako v tom čase obvyklá bola; o tejto skutočnosti vedeli obe strany predmetnej Dohody a pri danej vedomosti predmetnú Dohodu uzavreli.
43. Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. [§ 34 OZ]
44. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. [§ 37 ods. 1 OZ]
45. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaná urobila predmetný právny úkon (uzavrela so žalobkyňou predmetnú Dohodu) slobodne a vážne, nimi urobený úkon bol urobený určite a zrozumiteľne; nie tu teda dôvodu na posúdenie nimi urobeného právneho úkonu ako právneho úkonu neplatného.
46. Žalobkyňa sa teda na základe uzavretej Dohody stala nielen členkou BD, ale v zmysle nájomnej zmluvy uzavretej s BD aj nájomcom predmetného bytu a napokon po uzavretí kúpnej zmluvy s BD aj vlastníčkou predmetného bytu.
47. Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. [§ 123 OZ]
48. Vlastnícke právo je najvýznamnejším vecným právom, definíciu ktorého obsahuje priamo zákon (§ 123). Vlastníckym právom treba rozumieť právo ovládať vec, najmä ju držať, užívať, požívať a nakladať s ňou vlastnou mocou, ktorá nie je závislá od žiadnej inej moci kohokoľvek k tej istej veci. Vlastnícke právo ako absolútne právo pôsobí erga omnes (proti všetkým), čo znamená, že každý je povinný jeho vlastnícke právo rešpektovať a nesmie doň žiadnym spôsobom zasahovať.
49. Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. [§ 126 ods. 1 OZ]
50. Nakoľko žalovaná zasahuje do vlastníckeho práva žalobkyne tým, že proti jej vôli predmetnú nehnuteľnosť bez akéhokoľvek právneho dôvodu užíva, v užívaní pokračuje a bráni tak žalobkyni v realizácii jej vlastníckeho práva (t. j. v užívaní predmetnej nehnuteľnosti), bolo potrebné poskytnúť dotknutému právu žalobkyne súdnu ochranu, čo vec prejednávajúci súd urobil tým, že žalobe vyhovel, teda uložil žalovaným povinnosť predmetnú nehnuteľnosť vypratať tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.
51. Podľa ust. § 470 ods. 1 a ods. 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (účinný od 01.07.2016, ďalej len "CSP"), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
52. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. [§ 255 ods. 1 CSP]
53. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. [§ 262 ods. 1 CSP]
54. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. [§ 262 ods. 2 CSP]
55. Žalobkyňa mala vo veci plný (100%-ný) úspech, má tak proti žalovaným nárok na náhradu trov konania v plnom (100%-nom) rozsahu; preto súd za použitia zhora cit. zákonných ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku. O výške náhrady trov konania v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é podať o d v o l a n i e (§ 356 CSP a contrario).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. [§ 359 CSP]
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. [§ 362 ods. 1 veta prvá CSP]
O odvolaní rozhoduje krajský súd. [§ 34 (časť vety po čiarku) CSP]
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. [§ 358 CSP] Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. [§ 359 CSP]
Podanie je úkon určený súdu. (2) Podanie vo veci samej je najmä [...], odvolanie, [...]. [§ 123 CSP]
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. [§ 125 CSP]
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa ním sleduje a e/ podpis. (2) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. [§ 127 CSP]
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). [§ 363 CSP]
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. [§ 364 CSP]
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. [§ 365 ods. 1 CSP]
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. [§ 365 ods. 2 CSP]
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. [§ 365 ods. 3 CSP] Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. [§ 366 CSP]
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. [§ 367 ods. 1 CSP]
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. (2) Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. (3) Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. (4) Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. [§ 369 CSP]
V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (t. j. zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).