Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Co-115-2017.pdf
PDF · 87.55 KB
Case nature
Subarea
7Co/115/2017
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci žalobcu: PaeDr. K. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. E., B. K. XXXX/XX, právne zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária Pohanka & Partners, s.r.o., so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 1716, IČO: 36 867 217, proti žalovaným: 1/ A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., F. XXXX/XX, právne zastúpený Mgr. Romanom Kobellom, advokátom so sídlom v M. E., B. K. XXXX, 2/ Basketbalový klub Dolný Kubín, s.r.o., so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 1721, IČO: 44 408 234, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu a žalovaného v rade 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín z 20. decembra 2016, č.k. 5C/110/2016-86, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením v zmysle § 343 ods. 1, 2, 3, CSP nariadil v prospech žalobcu záložné právo na celý jeho obchodný podiel v obchodnej spoločnosti Basketbalový klub Dolný Kubín, s.r.o., so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 1721, IČO: 44 408 234 (žalovaný v rade 2/), zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel: Sro, vložka č. 50176/L, ktorému obchodnému podielu zodpovedá vklad žalovaného v rade 1/ do základného imania uvedenej spoločnosti vo výške 6.638,78 Eur (ďalej „zabezpečovacie opatrenie“). Vo zvyšnej časti, ktorú tvoril návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v znení podľa odseku 1 napadnutého uznesenia, návrh zamietol.
2. Pri rozhodovaní o navrhnutom neodkladnom a zabezpečovacom opatrení vychádzal z podania žalobcu z 24.11.2016 obsahujúceho viacero skutkových tvrdení a listinných dôkazov, posúdením ktorých mal dostatočným spôsobom preukázané, že žalobca má voči žalovanému v rade 1/ pohľadávku vyplývajúcu z vlastnej zmenky vystavenej dňa 02.06.2014 žalovaným v rade 1/ v prospech žalobcu, ktorou sa žalovaný v rade 1/ zaviazal dňa 30.12.2014 zaplatiť žalobcovi sumu 92.779 Eur. V situácii, kedy žalovaný v rade 1/ žalobcovi zmenkovú sumu po predložení zmenky na plnenie nezaplatil, dňa 04.11.2016 podal žalobu (vedenú na OS Žilina pod sp. zn. 19CbZm/11/2016), v ktorej si nárok z predmetnej zmenky uplatnil. K podaniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spolu s neodkladným opatrením pristúpil po zistení, že žalovaný v rade 1/ v súčasnosti nie je vlastníkom takmer žiadneho majetku, z predaja ktorého by mohol byť nárok žalobcu z predmetnej zmenky v exekúcii uspokojený z dôvodu, že žalovaný v rade 1/ sa už dlhšie účelovo zbavuje svojho majetku kvôli jeho podnikateľským aktivitám a podnikateľským problémom jeho spoločností, pričom svoj majetok postupne zaťažil záložnými právami v prospech rôznych subjektov, prípadne ho účelovo previedol na obchodných partnerov, rodinných príslušníkov, blízke osoby či právnické osoby, ktoré priamo, resp. nepriamo, prostredníctvom blízkych osôb ovláda. Pri týchto tvrdeniach poukázal na viacero právnych úkonov žalovaného v rade 1/ vo vzťahu k jeho majetku a k majetku žalovaného v rade 2/, ktorými žalobca preukázal opodstatnenosť obavy z možného ohrozenia exekúcie, ak by táto na vymoženie pohľadávky
bola vedená, na základe čoho návrhu v časti o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia týkajúceho sa obchodného podielu žalovaného v rade 1/ vyhovel.
3. V časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ktorým sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu o zákaze žalovaného v rade 2/ nakladať s nehnuteľnosťami bližšie špecifikovanými v odseku 1 napadnutého uznesenia poukázal na situáciu, kedy sú žalovaní v rade 1/ a 2/ významne personálne prepojení, avšak v konečnom dôsledku sa jedná o dva rôzne subjekty. Nadväzujúc na uvedené, kedy je konanie vo veci samej vedené „len“ voči žalovanému v rade 1/ a vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ preto nemožno neodkladné opatrenie nariadiť, nakoľko § 325 ods. 2 CSP upravuje možnosť súdu uložiť neodkladné opatrenie len strane sporu, návrh v tejto časti pre jeho neprípustnosť zamietol.
4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Nesúhlasil s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie a bol toho názoru, že žalovaného v rade 2/ nemožno považovať za „tretiu osobu“, voči ktorej nie je nariadenie neodkladného opatrenia prípustné, len z dôvodu, že nie je stranou v konaní vo veci samej. Súd ďalej výkladom pojmu „strana sporu“ zmaril účel neodkladného opatrenia a rovnako nesúhlasil s právnym záverom súdu o možnosti uložiť povinnosť spočívajúcu v zákaze nakladať s nehnuteľnosťami len priamo žalovanému v rade 1/. Postup súdu, ktorý svojim spôsobom poskytuje ochranu právnym úkonom dlžníka nepovažoval za správny a žiadal preto odvolací súd, aby napadnuté uznesenie v odvolaním napadnutej časti zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu vyhovie.
5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti o nariadení zabezpečovacieho opatrenia podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v rade 1/. Odmietol tvrdenia, že by dňa 02.06.2014 vystavil v prospech žalobcu vlastnú zmenku na žalovanú sumu a považoval žalobcom predloženú zmenku za nepravú. Zo strany žalobcu nedošlo k preukázaniu splnenia všetkých zákonných náležitostí na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal so skutkovými tvrdeniami žalobcu vo vzťahu k osvedčeniu existencie reálnej obavy, že prípadná exekúcia bude ohrozená, nakoľko predmetné skutkové tvrdenia žalobcu nekorešpondujú s obsahom predložených listinných dokladov. Namietal skutkové tvrdenia žalobcu ktoré súdu predložil na ilustráciu právnych úkonov žalovaného v rade 1/ a žiadal preto odvolací súd, aby uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietol.
6. K odvolaniu žalovaného v rade 1/ sa v stanovenej lehote vyjadril žalobca. Na rozdiel od žalovaného v rade 1/ považoval odvolaním napadnutý výrok súdneho rozhodnutia (o nariadení zabezpečovacieho opatrenia) za správny. Ako prílohu svojho vyjadrenia pripojil Platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Žilina zo 07.02.2017, č.k. 13CbZm/11/2016-17, ktorým súd vo veci samej zaviazal žalovaného v rade 1/ k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 92.779 Eur s prísl. spolu s náhradou trov konania, ktorý doposiaľ nenadobudol právoplatnosť a uviedol, že pokiaľ by mal súd pochybnosti o pravosti ním predloženej zmenky, nerozhodol by vo veci samej v jeho prospech. Žiadal preto odvolací súd, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v tejto časti ako vecne správne potvrdil.
7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej "CSP") po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu (§ 60 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. d/ CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu danom § 379 CSP a § 380 CSP, ktoré podľa § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 234 ods. 2 CSP ako vecne správne potvrdil a v konkrétnostiach naň odkazuje (§387 ods. 2 CSP).
8. Odvolací súd sa podrobne oboznámil so spisovým materiálom vedeným k predloženej právnej veci a posúdením zisteného stavu dospel zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bolo v danom prípade účelné a dôvodné.
9. Žalobca v danom prípade osvedčil potrebu rýchleho a účinného zásahu do právnych vzťahov strán sporu pomocou inštitútu zabezpečovacieho opatrenia, keď dostatočným spôsobom preukázal existenciu právneho nároku, ktorého ochrany sa týmto spôsobom súdnej ochrany domáha. Žalovaný v rade 1/ síce v odvolaní tvrdil, že predmetná zmenka z 02.06.2014 je nepravá, toto svoje tvrdenie však žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal. Naopak, zo žalobcom predloženého súdneho rozhodnutia
- Platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Žilina dňa 07.02.2017, č.k. 13CbZm/11/2016-17, je zrejmé, že konajúci súd vo veci samej predmetnú zmenku preskúmal a považoval ju za pravú, keď žalovaného v rade 1/ zaviazal k povinnosti zaplatiť žalovanému nárok uplatnený práve z tejto zmenky.
10. Za osvedčenú považuje odvolací súd, zhodne so záverom súdu prvej inštancie, aj existenciu reálnej obavy, že prípadná exekúcia by bola ohrozená, pričom dôvodnosť takejto obavy vyplýva priamo z úkonov vykonaných žalovaným v rade 1/, ktorých existenciu žalobca podoprel rôznymi listinnými dokladmi.
11. Odvolací súd mal v danom prípade jednoznačne preukázané splnenie podmienok na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, tvrdenia žalovaného v rade 1/ obsiahnuté v podanom odvolaní v celku neposúdil ako také, pre ktoré by bolo potrebné nariadené zabezpečovacie opatrenie zmeniť, resp. zrušiť. Zároveň uvádza, že rozhodnutia súdov prvej a druhej inštancie tvoria v rámci dvojinštančného súdneho konania jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd podrobne opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie. Práve z tohto dôvodu pre bližšie odôvodnenie svojho právneho záveru o dôvodnosti a účelnosti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia, na ktoré v konkrétnostiach odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
12. Odvolací súd ďalej poukazuje na správne rozhodnutie súdu prvej inštancie o neprípustnosti nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by bol zaviazaný žalovaný v rade 2/ k povinnosti zdržať sa nakladania s pozemkami bližšie špecifikovanými v odseku 1 napadnutého uznesenia, avšak neprípustnosť jeho nariadenia neodôvodňuje nemožnosťou zaviazať iný subjekt ako stranu sporu k povinnosti vyplývajúcej z neodkladných opatrení. Civilný sporový poriadok v znení účinnom v čase vydania tohto súdneho rozhodnutia síce neobsahuje ustanovenie, podľa ktorého by bolo možné ukladať povinnosti neodkladným opatrením aj iným osobám ako stranám sporu, pri výklade práva a jeho zamýšľanom účele však treba vychádzať zo základných princípov, na ktorých tento zákon spočíva. Ak niet výslovného ustanovenia tohto zákona, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov (čl. 4 základných zásad Civilného sporového poriadku). Ochrana ohrozených alebo porušených práv musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. V situáciách, kedy žalobca nemá k dispozícii iný prostriedok právnej ochrany pred zásahom do svojho majetku, k jeho účinnej ochrane je možné, pokiaľ sú na to splnené všetky zákonné podmienky, nariadiť aj inému subjektu určitú povinnosť v zmysle § 325 CSP (napr. možnosť nariadiť neodkladné opatrenie vo vzťahu k zamestnávateľovi navrhovateľa, ktorý bude zaviazaný zdržať sa vykonávania zrážok z jeho mzdy).
13. Neprípustnosť nariadenia neodkladného opatrenia odvolací súd v danom prípade vyvodzuje z nemožnosti zaviazať žalovaného v rade 2/ k určitej povinnosti (v danom prípade povinnosti zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami) v situácii, keď si žalobca uplatnil nárok vyplývajúci zo zmenky - cenného papiera, ktorým za predpokladu splnenia prísnych formálnych náležitostí vzniká priamy, nepodmienený, nesporný a abstraktný záväzok určitej osobe, ktorou je v danom prípade žalovaný v rade 1/.
14. V prejednávanej právnej veci je osobou zaviazanou zo zmenky žalovaný v rade 1/ - fyzická osoba, voči ktorej je zároveň vedené konanie vo veci samej (o zaplatenie 92.779 Eur s prísl). Konajúci súd tak mohol za splnenia všetkých zákonných podmienok na jeho obchodný podiel zodpovedajúci vkladu do základného imania spoločnosti (voči ktorému žalovaný v rade 1/ disponuje vlastníckym právom) zabezpečovacím opatrením zriadiť záložné právo, nakoľko sa jedná o zákonný zásah do vlastníckeho práva priamo osobe zaviazanej zo zmenky.
15. Na rozdiel od predmetného obchodného podielu vo vlastníctve žalovaného v rade 1/, vlastníkom nehnuteľností špecifikovaných v odseku 1 napadnutého uznesenia je žalovaný v rade 2/ - právnická osoba. Predmetné nehnuteľnosti nie sú vo vlastníctve žalovaného v rade 1/ a nariadené neodkladné opatrenie by tým pádom nebolo účelným procesným prostriedkom, ktorým by bol žalobca schopný dosiahnuť ním uplatnený nárok.
16. Aj keď je nesporné, že medzi žalovaným v rade 1/ ako fyzickou osobou a žalovaným v rade 2/ ako právnickou osobou existuje významná personálna prepojenosť, takýto stav bez ďalšieho nezakladá možnosť súdu nariadiť neodkladné opatrenie uložením povinnosti žalovanému v rade 2/. Žalovaný v rade 1/ má ako spoločník a konateľ žalovaného v rade 2/ radu práv a oprávnení vyplývajúcich zo zákona,
medzi tieto však nepatrí vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré sú priamo vo vlastníctve žalovaného v rade 2/ - právnickej osoby. Nariadené neodkladné opatrenie spočívajúce v dočasnom obmedzení dispozičných práv žalovaného v rade 2/ k predmetným nehnuteľnostiam by s prihliadnutím na uvedené nespĺňalo svoj účel, nakoľko by ním nebol „zasiahnutý“ žalovaný v rade 1/ ako jediný subjekt majúci záväzok zo zmenky, ale jeho dopad by sa vzťahoval priamo na žalovaného v rade 2/, ktorý je samostatným subjektom právnych vzťahov a s predmetnou zmenkou nie je nijakým spôsobom právne viazaný.
17. S prihliadnutím na uvedené, keď odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie považoval za splnené všetky zákonné podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pri absencii možnosti nariadenia neodkladného opatrenia a zároveň v situácii, keď žalobca a žalovaný v rade 1/ nepreukázali nedôvodnosť a neúčelnosť nariadeného zabezpečovacieho opatrenia, resp. prípustnosť nariadenia neodkladného opatrenia, napadnuté uznesenie zo všetkých vyššie uvedených dôvodov ako správne potvrdil.
18. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)