Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoE/266/2016

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek senátu JUDr. Sone Zmekoveja JUDr. Eriky Madarászovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: Kristián Seder - CRAFI TRANS, miesto podnikania Tôň, Trávnická 275/30, IČO: 41 981 472, o vymoženie sumy vo výške 1.894,33 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č.k. 12Er/1619/2015-26 zo dňa 03. októbra 2016, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého (EX 43404/15) o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 39 ods. 4, § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2, 3, § 243f ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"). Uviedol, že oprávnený sa návrhom spísaným do zápisnice u súdneho exekútora dňa 05.10.2015 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky voči povinnému vo výške 1.894,33 eur s príslušenstvom, trov rozhodcovského konania a trov exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného záujmovým združením právnických osôb Združenie arbitráže a mediácie, so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, sp.zn. SR 07423/14 zo dňa 01.06.2015. Súd prvej inštancie uviedol, že v danej veci nepochybne zistil, že povinný je a aj v čase uzatvorenia zmluvy o úvere bol spotrebiteľom, pretože nebolo preukázané, že by pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. podnikateľskej činnosti. S poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 konštatoval, že napriek tomu, že zmluva o úvere obsahuje označenie povinného aj ako podnikateľa s vyznačením, že ide o úver na výkon podnikania, súd túto skutočnosť nepovažoval za relevantnú pre určenie, že v danom prípade nejde o spotrebiteľský úver, nakoľko primárne je povinný označený ako fyzická osoba - nepodnikateľ, pričom v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa neho povinný predmetnú zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ a nie ako podnikateľ, keď údaje obsiahnuté v rámci označenia zmluvných strán, ktoré by charakterizovali povinného ako podnikateľa sú voľne dostupné vo verejnej časti živnostenského registra alebo z osvedčenia o živnostenskom oprávnení, a naopak údaje charakterizujúce povinného ako fyzickú osobu nepodnikateľa, nie sú verejne prístupné a je ich možné zistiť len z dokladov priamo poskytnutých povinným napr. z občianskeho preukazu. Zo zmluvy o úvere je zrejmé, že verejná listina (napr. občiansky preukaz) nebola pri uzatváraní zmluvy využitá len na identifikáciu dotknutej fyzickej osoby, či napr. ide o tú istú osobu, ktorá predložila živnostenské oprávnenie, ale tieto údaje boli do obsahu zmluvy priamo zahrnuté (vrátane rodného čísla). Aj preto predpokladal, že povinný (dlžník) v uvedenom vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ. Mal za to, že z hľadiska ochrany práv spotrebiteľa je rozhodujúci skutočný účel, na ktorý bol úver poskytnutý. Dostatočným preukázaním nie je ani uvedený všeobecný údaj o poskytnutí úveru "na výkon podnikania". Takýto údaj

neposkytuje odpoveď na otázku akú konkrétnu súvislosť s podnikateľskou činnosťou povinného vôbec uzavretie zmluvy o úvere má, nie je dostatočným preukázaním, že úver si povinný vzal na podnikanie, že finančné prostriedky použil na výkon jeho živnostenského oprávnenia. Zároveň dodal, že povinný ani nemal možnosť odmietnuť prehlásenie o poskytnutí finančných prostriedkov na výkon podnikania, pretože to bolo v texte zmluvy predtlačené. S poukazom na vyššie uvedené súd oprávneným predloženú zmluvu o úvere zo dňa 25.04.2013, ktorá založila záväzkový vzťah medzi oprávneným a povinným, jednoznačne považoval za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Keďže v danom prípade súd prvej inštancie mal za to, že exekučný titul bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, pričom takto vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, súd s poukazom na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku skúmal, či rozhodcovský súd v pôvodnom konaní prihliadol na neprijateľné zmluvné podmienky a na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky. Zmenka bola vystavená dňa 25.04.2013. Na základe § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.0 z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase vystavenia zmenky v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nebolo možné splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom. S poukazom na skutočnosť, že v danom prípade uzatvorením zmluvy o úvere medzi oprávneným a povinným vznikol spotrebiteľský vzťah, ktorý bol zabezpečený so zmenkou a rozhodcovský súd pri priznaní nároku oprávneného v základnom rozhodcovskom konaní neprihliadol na povinného ako na spotrebiteľa a tým pádom ani na neprípustnosť použitia zmenky, súd prvej inštancie zastal názor, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia je potrebné zamietnuť. Zároveň poznamenal, že napriek skutočnosti, že medzi oprávneným a povinným existoval spotrebiteľský vzťah, pohľadávka oprávneného sa neprejednávala v rámci spotrebiteľského rozhodcovského konania.

2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený v zákonom stanovenej lehote, domáhajúc sa zrušenia napadnutého uznesenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, avšak v štádiu rozhodovania o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak ako to vyžaduje ustanovenie § 34 zákona o rozhodcovskom konaní, pričom preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Podľa názoru oprávneného v rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, t.j. nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci. Svoje závery oprel aj o nález Ústavného súdu SR sp. zn. 5/2000. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza podľa oprávneného k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci. Poukázal na to, že s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Súd prvej inštancie tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. V zmysle čl. 2 ods. 2 tejto zmluvy mal povinný možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou o úvere na všeobecný súd.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie a po preskúmaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c) zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 .

4. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku,

Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

5. Podľa § 9a ods. 1, 2, 3, 4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

6. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

7. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

8. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom (§ 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z.).

9. Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná ustanovením § 52 Občianskeho zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Na právny vzťah založený zmluvou o úvere, od ktorej oprávnený odvíja svoj nárok v exekučnej veci je potrebné aplikovať nielen všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ale i ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý je vo vzťahu k všeobecnej úprave predpisom špeciálnym.

10. Z predloženej zmluvy o úvere uzatvorenej účastníkmi konania dňa 25.04.2013 vyplýva, že oprávnený ako veriteľ sa zaviazal poskytnúť povinnému ako dlžníkovi úver vo výške 800,- eur, ktorý sa povinný zaviazal zaplatiť veriteľovi spolu s poplatkom vo výške 772,- eur, t.j. spolu sa zaviazal zaplatiť sumu 1.572,- eur. Zo zmluvy ďalej vyplýva, že zmluva bola uzatvorená s dlžníkom, ktorý bol označený v zmluve obchodným menom, a s príslušnými údajmi o ňom ako živnostníkovi (IČO, miesto podnikania, živnostenský register, číslo živnostenského oprávnenia). Zároveň dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania.

11. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní oprávneného dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi na základe zmluvy o úvere dňa 25.04.2013 ako spotrebiteľský, keď mal za to, že povinný uzatváral zmluvu ako spotrebiteľ. Podľa názoru odvolacieho súdu za danej dôkaznej situácie, keď zo znenia samotnej zmluvy jednoznačne vyplýva, že predmetnú zmluvu o úvere uzatvoril povinný ako živnostník, je potrebné záver súdu prvej inštancie, že právny vzťah účastníkov konania je vzťahom spotrebiteľským, založeným na zmluve, ktorá má povahu zmluvy spotrebiteľskej v zmysle § 52 ods. 1 a nasl. OZ, považovať za nesprávny. Odvolací súd poukazuje na to, že povinný pravdivosť údajov týkajúcich sa jeho obchodného mena, jeho miesta podnikania a identifikačného čísla, uvedených v zmluve verifikoval i svojím podpisom na zmluve a tieto v konaní nespochybňuje doposiaľ žiaden právne relevantný dôkaz. Odvolací súd dodáva, že zistenie, že zmluvu uzatvoril povinný ako živnostník v súvislosti s výkonom jeho podnikateľskej činnosti, má za následok, že v danom prípade neboli splnené zákonné znaky vyplývajúce z ustanovenia § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, vyžadované na to, aby sa vzťah medzi oprávneným a povinným podriadil spotrebiteľskému právnemu režimu.

12. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) zrušil a vec podľa § 391 ods. 1 vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom bude súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 .

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .