Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26CoE-45-2017.pdf
PDF · 81.75 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoE/45/2017
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Greguša a členov senátu JUDr. Pavla Pileka a Mgr. Erika Németha v exekučnej veci oprávneného: B. W., s miestom podnikania Mlynská 182/16, Chrabrany, IČO: 33 144 575, proti povinnému: M. N., s miestom podnikania Baštová ul. 2302/18, Komárno, IČO: 11 712 163, o vymoženie sumy 374,36 eura a trov exekúcie, o návrhu povinného na odklad exekúcie a návrhu na zastavenie exekúcie, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 0Er/213/2002-18 zo dňa 30. júna 2016, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 0Er/213/2002 - 18 zo dňa 30. júna 2016 v časti výroku o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nepovolil odklad exekúcie a zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 235 ods. 2, § 56 ods. 1, 2, 5, § 57 ods. 1, 2, 3, § 58 ods. 4, § 66 ods. 1 písm. a), § 67 ods. 1 a 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 100 ods. 1, § 110 ods. 1, § 112 Občianskeho zákonníka.
3. Súd prvej inštancie uviedol, že preskúmaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie dospel k záveru, že je nedôvodný a neopodstatnený, nakoľko súd nevzhliadol žiadne procesnoprávne pochybenia pri doručovaní rozhodnutí zo strany súdneho exekútora, tiež Exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami z iných príjmov bol vydaný zo strany súdneho exekútora v súlade s § 67 ods. 1 Exekučného poriadku a teda po márnom uplynutí lehoty na podanie námietok zo strany povinného. Rovnako povinný nepreukázal úhradu svojej pohľadávky na základe príslušného exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Komárno č.k. 5Cb/209/2001-22 zo dňa 28.09.2001 v prospech oprávneného a tiež povinným uplatnená námietka premlčania je nedôvodná, pretože exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 18.12.2001, pričom oprávnený doručil návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 25.01.2002, čo znamená, že týmto dňom sa prerušilo plynutie zákonom stanovenej 10- ročnej premlčacej lehoty, následkom čoho je skutočnosť, že nemohlo dôjsť k premlčaniu judikovanej pohľadávky. Povinný teda neuviedol žiadny z dôvodov podľa § 57 Exekučného poriadku, pre ktorý by mal súd návrhu na zastavenie exekúcie vyhovieť, resp. žiadny z dôvodov, pre ktoré je exekúcia neprípustná a preto súd prvej inštancie návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Súčasne nevyhovel ani návrhu povinného na povolenie odkladu exekúcie, nakoľko ustanovenie § 56 ods. 2 Exekučného poriadku predpokladá preukázanie takých okolností, z ktorých vyplýva, že možno dôvodne očakávať zastavenie exekúcie v dôsledku splnenia podmienok ustanovených na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Pred povolením odkladu exekúcie z tohto dôvodu by malo byť teda dostatočne osvedčené, že sa začalo konanie alebo iný právny postup, ktorého výsledkom môže byť právna skutočnosť spôsobujúca zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku.
Takouto skutočnosťou je vždy rozhodnutie súdu o odklade vykonateľnosti exekučného titulu (uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 359/09-13).
4. Proti tomuto uzneseniu podal povinný v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
5. Poukázal na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Uviedol, že dňa 11.05.2016 našiel v poštovej schránke vložený obyčajný dopis kde po otvorení zistil, že tento bol zaslaný Sociálnou poisťovňou kde sa dozvedel o tejto situácii a že bol vydaný príkaz na začatie exekúcie. Tieto skutočnosti mu mal predsa oznámiť súdny exekútor a to doručením exekučného príkazu do vlastných rúk. Podotkol, že do dnešného dňa neprevzal resp. mu nebolo doručené žiadne oznámenie ohľadne exekúcie, t.j. ani upovedomenie o začatí exekúcie. V prípade ak niekto iný podpísal alebo prevzal na doručovanej adrese jemu určené písomnosti, sa jedná z procesnoprávneho hľadiska o neplatné doručenie, ktoré nemôže založiť právoplatnosť a ani vykonateľnosť rozhodnutia. Preukázanie jeho podpisu na doručenkách by sa mala preukázať grafickou analýzou a to grafológom a nie pohľadom na doručenku. Súd rozhodoval len na základe písomností exekútorky a vôbec sa nezaoberal možnosťou nedoručenia do vlastných rúk týchto písomností takže dokazovanie vôbec nebolo prevedené.
6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a zistil, že odvolanie povinného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.
7. Odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňa 25.01.2002, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 13.02.2002 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie dňa 20.02.2002 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia - platobného rozkazu Okresného súdu v Komárne č.k. 5Cb/209/2001-22 zo dňa 28.09.2001. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Podľa § 470 ods. 1, 2 a 3 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
11. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
12. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.
13. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
14. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia konštatuje, že účelom exekučného konania je nútená realizácia vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi, s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Povinný ručí celým svojím majetkom a oprávnený sa môže domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z celého tohto majetku. Na druhej strane je nevyhnutné, aby exekučné právo zabezpečovalo ochranu povinného i práva tretích osôb pred nadmernými a neopodstatnenými zásahmi vykonanými prostriedkami núteného výkonu rozhodnutí. Spojenie týchto základných postulátov znamená, že exekučné konanie sa môže vykonávať len na uspokojovanie skutočne existujúcich práv, len za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje zákon, iba v rozsahu, ktorý postačuje na uspokojenie oprávneného, a výlučne z majetku povinného. Porušenie ktoréhokoľvek z týchto princípov uplatňujúcich sa v exekučnom práve spôsobuje neprípustnosť exekúcie (úplnú alebo čiastočnú). Dôvody neprípustnosti exekúcie ustanovuje zákon (medzi nimi aj § 57 ods. 1 Exekučného poriadku). Každý z týchto dôvodov neprípustnosti (všeobecných alebo osobitných) má za následok zastavenie exekúcie. Zastavením exekúcie rozumieme procesný úkon (uznesenie) exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu, výnimočne aj pred jeho vydaním.
15. Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie uvedenom v napadnutom uznesení a taktiež nevzhliadol žiadne pochybenia pri doručovaní rozhodnutí zo strany súdneho exekútora. Rovnako povinný nepreukázal úhradu svojej pohľadávky na základe príslušného exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Komárno č.k. 5Cb/209/2001-22 zo dňa 28.09.2001 v prospech oprávneného a tiež povinným uplatnená námietka premlčania je nedôvodná, pretože exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 18.12.2001, pričom oprávnený doručil návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 25.01.2002, čo znamená, že týmto dňom sa prerušilo plynutie zákonom stanovenej 10-ročnej premlčacej lehoty, následkom čoho je skutočnosť, že nemohlo dôjsť k premlčaniu judikovanej pohľadávky. Povinný teda neuviedol žiadny z dôvodov podľa § 57 Exekučného poriadku, pre ktorý by mal súd návrhu na zastavenie exekúcie vyhovieť, resp. žiadny z dôvodov, pre ktoré je exekúcia neprípustná, a preto súd prvej inštancie správne návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
16. Nie je dôvodná ani odvolacia námietka povinného, že sa súd prvej inštancie nezaoberal možnosťou nedoručenia týchto písomností do vlastných rúk povinného. V tomto smere je potrebné poukázať na primerané použitie ustanovení Civilného sporového poriadku, prípade do 31.06.2016 Občianskeho súdneho poriadku na exekučné konanie. Ustanovenie § 111 ods. 1 CSP, príp. § 47 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku upravuje spôsob doručenia písomnosti do vlastných rúk. Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016 a Občiansky súdny poriadok účinný v čase rozhodovania súdu prvej inštancie rovnako upravujú podstatu, že do vlastných rúk sa doručuje písomnosť tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti na potvrdení o doručení písomnosti. Toto potvrdenie sa nazýva doručenka a adresát potvrdzuje prijatie písomnosti svojím podpisom. Dôležitým je ustanovenie, že údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak, keďže doručenka je verejnou listinou (§ 111 ods. 1 CSP, § 45 ods. 2 OSP a § 205 CSP). Uvedené znamená, že súd vychádza z údajov na doručenke, ktoré zachytávajú postup pri doručení, a kým nie je preukázaný opak, súd považuje údaje na doručenke za pravdivé. Ustanovenie upravuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o pravdivosti doručenky. Ak účastník konania spochybňuje správnosť údajov uvedených na doručenke (namieta, že zásielku neprevzala oprávnená osoba), je povinný o tom súdu predložiť dôkaz, a týmto spôsobom preukázať svoje tvrdenie (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. októbra 2010, sp. zn. 4 Cdo 240/2010). Z uvedeného je zrejmé, že ak povinný namietal správnosť údajov na doručenke, mal toto svoje tvrdenie aj preukázať. Bez preukázania tejto skutočnosti povinným sa údaje na doručenke považujú za pravdivé. Dôkazné bremeno leží na povinnom. Povinný musí svoje tvrdenie aj preukázať. Nakoľko povinný toto tvrdenie nepreukázal, tak údaje uvedené na písomnostiach súdneho exekútora sa považujú za správne. Taktiež je potrebné zdôrazniť aj skutočnosť, že vo vykonávacom štádiu konania súd nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku, príp. Civilného sporového poriadku) - postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Vzhľadom na to, oboznamovanie sa obsahom listín za účelom posúdenia predpokladov na zastavenie exekúcie nemusí vykonávať na pojednávaní za prítomnosti oprávneného a povinného.
17. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
18. V časti týkajúcej sa návrhu na odklad exekúcie podľa § 56 Exekučného poriadku odvolací súd bez toho, aby v tejto časti rozhodol, vracia vec súdu prvej inštancie na postup podľa § 374 ods. 4 posledná veta OSP v znení účinnom do 01.07.2016. Včas podané odvolanie povinného smeruje proti rozhodnutiu aj v časti výroku o zamietnutí návrhu na odklad exekúcie, ktoré sa podľa § 374 ods. 4 OSP v tejto časti zrušilo zo zákona podaním odvolania. O návrhu na odklad exekúcie v rozhodnutí podľa § 56 Exekučného poriadku totiž v danom prípade napadnutým uznesením rozhodol vyšší súdny úradník, pričom ide o rozhodnutie, proti ktorému odvolanie v zmysle § 202 ods. 2 OSP v spojení s § 56 ods. 8 Exekučného poriadku v tejto časti nie je prípustné (odvolanie je prípustné len proti rozhodnutiu, ktorým bol povolený odklad exekúcie). O tomto výroku tak musí opätovne meritórne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvej inštancie s konečnou platnosťou.
19. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.