Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Csp-7-2017.pdf
PDF · 103.26 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-4Csp/7/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca sudkyňou JUDr. Michaelou Králikovou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanej Z. Ž., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XXX, XXX XX N., v konaní o zaplatenie 1.644,24 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 870,78 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 885,78 eur od 20.02.2015 do 26.04.2016 a spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 870,78 eur od 27.04.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.
III. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 5,92%.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 16.01.2017 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1.644,24 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy 2.308,19 eur od 11.06.2014 do 11.12.2014, s úrokom z omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy 2.159,24 eur od 12.12.2014 do 31.12.2014, s úrokom z omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy 2.059,24 eur od 01.01.2015 do 03.02.2015, s úrokom z omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy 1.659,24 eur od 04.02.2015 do 26.04.2016, s úrokom z omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy 1.644,24 eur od 27.04.2016 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10.06.2014 uzatvorenej medzi Consumer Finance Holding, a.s. IČO: 35 923 130, so sídlom Hlavné nám. č. 12, 060 01 Kežmarok (ďalej len ,,postupca“) a žalobcom, postupca postúpil na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 2.659,24 eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok. Žalovaný odo dňa postúpenia pohľadávky uhradil dňa 11.12.2014 sumu 500,- eur, dňa 31.12.2014 sumu 100,- eur, dňa 03.02.2015 sumu 400,- eur a dňa 26.04.2015 sumu 15,- eur. Žalovaný bol rozsudkom sp. zn. 2T/8/2015 zo dňa 01.07.2015 uznaný za vinného zo spáchania trestného činu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona. Úverový podvod bol spáchaný tak, že žalovaný dňa 25.05.2010 v Revúcej uzatvoril s postupcom zmluvu o poskytnutí bezúčelovej pôžičky č. XXXXXXX, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver v sume 2.000,- eur, ktorý sa zaviazal splácať v 24 mesačných splátkach po 114,25 eur. Úver riadne a včas nesplácal. Úver bol schválený na základe údajov o bonite, zamestnaní u zamestnávateľa I. M., čo
nebola pravda. Žalovaný bol v čase poskytnutia úveru nezamestnaný. Rozsudkom, sp. zn. 2T/8/2015 zo dňa 01.07.2015 v časti náhrady škody bol žalobca s nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie. Žalobca tým považuje za nesporné, že žalovaný vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a na splácanie úveru, a tak mu spôsobil väčšiu škodu. Žalobca s poukazom na ustanovenia nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka si uplatnil úrok z omeškania tak, ako uviedol v žalobnom návrhu odo dňa nasledujúceho po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. V špecifikácii uplatňovaného nároku doručenej súdu dňa 13.03.2017 žalobca ďalej uviedol, že uplatňovaná suma 1.644,24 eur predstavuje neuhradenú istinu vrátane poplatkov vyčíslených v sume 351,05 eur.
3. Žalovaná sa k žalobe doručenej prostredníctvom fikcie jej oznámením na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu písomne nevyjadrila ani nevyužila prostriedky procesnej obrany.
4. Súd konal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu a splnomocneného zástupcu žalobcu, ktorí boli na súdne pojednávanie riadne a včas predvolaní. Obidve strany sporu, ani splnomocnený zástupca žalobcu neúčasť na pojednávaní žiadnym spôsobom neospravedlnili ani nežiadali o odročenie nariadeného pojednávania. Súd dôležitý dôvod odročenia pojednávania nezistil, preto vec prejednal v neprítomnosti strán sporu a splnomocneného zástupcu žalobcu.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, a to zmluvou o poskytnutí bezúčelovej pôžičky, podmienkami k zmluve o poskytnutí pôžičky PQ-04, všeobecnými obchodnými podmienkami, zmluvou o postúpení pohľadávok vrátane prílohy, fotokópiou rozsudku Okresného súdu Revúca č.k. 2T/8/2015-230 zo dňa 01.07.2015, špecifikáciou žalovanej pohľadávky vrátane prehľadu splátok a úhrad, tiež pripojeným spisom Okresného súdu Revúca sp. zn. 2T/8/2015, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:
6. Právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding, a.s. IČO: 35 923 130, so sídlom Hlavné nám. č. 12, 060 01 Kežmarok, ako pôvodný veriteľ a žalovaná ako dlžník, uzatvorili dňa 25.05.2010 zmluvu o poskytnutí bezúčelovej pôžičky č. XXXXXXX (ďalej len "Zmluva"), na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol pôžičku vo výške 2.000,- eur, pričom táto suma bola zaslaná dlžníčke na účet vo VÚB banke. Dlžníčka sa zaviazala splácať pôžičku v 24. mesačných splátkach vo výške 114,22 eur so splatnosťou prvej splátky 20.07.2010. Ročná úroková sadzba bola dojednaná vo výške 33,44 %, ročná percentuálna miera nákladov bola dohodnutá vo výške 33,44 % a celková splatená čiastka pôžičky mala predstavovať sumu 2.664,- eur.
7. Podľa špecifikácie pohľadávky z prehľadu splátok a úhrad žalovaná uhradila pôvodnému veriteľovi prvú splátku vo výške 114,22 eur. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 10.06.2014 medzi pôvodným veriteľom a žalobcom došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanej. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10.06.2014 a prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok žalobca preukázal prechod pohľadávky, o ktorej sa v spore koná, z pôvodného veriteľa na žalobcu. Celkový zostatok pohľadávky žalobcu ku dňu postúpenia pohľadávky mala predstavovať suma 2.659,24 eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok. Žalovaná odo dňa postúpenia pohľadávky následne vykonal úhrady pohľadávky dňa 11.12.2014 vo výške 500,-eur, dňa 31.12.2014 vo výške 100,- eur, dňa 03.02.2015 vo výške 400,- eur a dňa 26.04.2015 vo výške 15,- eur.
8. Rozsudkom Okresného súdu Revúca, sp. zn. 2T/8/2015 zo dňa 01.07.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.07.2015, bola žalovaná Z. Ž. uznaná vinnou okrem iného aj čiastkového skutku, že dňa 25. mája 2010 vo Všeobecnej úverovej banke v Revúcej, Slovenská republika, uzatvorila so spoločnosťou Consumer Finance Holding, akciová spoločnosť, zmluvu o poskytnutí bezúčelovej pôžičky č. XXXXXXX, v zmysle ktorej jej bola poskytnutá pôžička vo výške 2 000,- eur, ktorú sa zaviazala splácať v dvadsiatich štyroch mesačných splátkach po 114,25 eur, pôžičku riadne a včas nesplácala, pričom pôžička jej bola schválená a poskytnutá na základe údajov o jej bonite, ku ktorým do zmluvy uviedla, že je zamestnaná u zamestnávateľa I. M., B. XXX, B. M., IČO: XXXXXXXX, s čistým mesačným príjmom vo výške 800,- eur, čo sa však nezakladalo na pravde, nakoľko v čase poskytnutia predmetnej pôžičky bola nezamestnaná, čím uviedla spoločnosť Consumer Finance Holding, akciová spoločnosť, Hlavné námestie 12, Kežmarok, Slovenská republika, do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru, a týmto konaním spôsobila spoločnosti Consumer Finance Holding, akciová spoločnosť, Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35923130, Slovenská republika, škodu vo výške 2 000,- eur, teda vylákala
od iného úver tým, že ho uviedla do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a na splácanie úveru, a tak mu spôsobila škodu väčšiu, čím spáchala zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, za čo bola odsúdená na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov, výkon ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov. Poškodená spoločnosť bola s nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie.
9. Z trestného spisu Okresného súdu Revúca, sp. zn. 2T/8/2015 bolo zistené, že právny predchodca žalobcu si v trestnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 3.256,40 eur pri výsluchu svojho povereného zástupcu dňa 23.11.2012. Dňa 26.08.2014 bolo žalovanej v procesnom postavení obvinenej zaslané vyrozumenie o úkone - oboznámenie sa s výsledkami vyšetrovania v zmysle § 208 ods. 1 Trestného poriadku. Preštudovania vyšetrovacieho spisu sa žalovaná nezúčastnila. Následne dňa 19.02.2015 bola žalovanej doručená obžaloba spolu s predvolaním na hlavné pojednávanie. Žalovaná sa oboznámila s obžalobou a s uplatňovaným nárokom právneho predchodcu žalobcu čo do dôvodu a výšky.
10. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
11. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
12. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úverov v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
13. Podľa § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
14. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
15. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
16. Podľa 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
17. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
18. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
19. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
20. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
21. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. v platnom znení výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
22. Podľa § 193 Civilného sporového poriadku súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.
23. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanou právnou úpravou súd podanej žalobe v časti o zaplatenie sumy 870,78 eur vyhovel, nakoľko v uvedenej časti mal preukázanú jej dôvodnosť. Vo zvyšnej časti žalovanej sumy 773,46 eur súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaná uzavrela s právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom zmluvu o poskytnutí bezúčelovej pôžičky vo forme spotrebiteľského úveru, na základe ktorej jej bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 2.000,- eur, ktorý bol poukázaný na ňou označený účet v bankovom ústave, pričom podvodným konaním uviedla do omylu právneho predchodcu žalobcu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie a splácanie spotrebiteľského úveru. Nakoľko žalovaná uzavretím zmluvy o bezúčelovej pôžičke uviedla právneho predchodcu žalobcu do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie a na splácanie spotrebiteľského úveru a spôsobila mu priamu majetkovú škodu vo výške 2.000 eur, za ktorú trestnú činnosť bola rozsudkom Okresného súdu Revúca, sp. zn. 2T/8/2015 zo dňa 01.07.2015, právoplatne odsúdená, je uzavretá zmluva o poskytnutí bezúčelovej pôžičky neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. V zmysle ustanovenia § 193 Civilného sporového poriadku je súd viazaný rozhodnutím Okresného súdu Revúca, sp. zn. 2T/8/2015 zo dňa 01.07.2015 v otázke, že žalovaná sa dopustila trestného činu úverového podvodu, a že ním spôsobila škodu právnemu predchodcovi žalobcu, k náhrade ktorej však nebola v adhéznom konaní zaviazaná, ale poškodený bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na samostatné občianske súdne konanie. Právnym dôvodom uplatneného nároku žalobcu je preto náhrada škody vo výške 1.664,24 eur, pozostávajúca zo skutočnej škody a ušlého zisku tvoreného zmluvnými úrokmi a poplatkami.
24. Pre vznik občianskoprávnej zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti v zmysle ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa vyžaduje kumulatívne splnenie základných zákonných predpokladov, a to porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), vznik škody ako majetkovej ujmy, existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou, zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil. Obsahom zodpovednostného vzťahu je právo poškodeného požadovať náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť. Žalobca preukázal splnenie podmienok zodpovednosti za škodu, preukázal i vznik škody, ktorá bola v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti žalovanej. Škoda je pritom chápaná ako ujma, ktorá sa prejavuje v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi, a je nahraditeľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Z hľadiska rozsahu náhrady škody z ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk.
25. Za skutočnú škodu sa považuje škoda, ktorá sa prejaví v zmenšení majetku poškodeného. Skutočná škoda tak predstavuje rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku. Nejde pritom iba o škodu spôsobenú na veciach, ide tiež o škodu, ktorú poškodený utrpel na iných majetkových právach. Skutočnú škodu v konkrétnom prípade predstavuje istina poskytnutého spotrebiteľského úveru, ktorú ako bolo v trestnom konaní preukázané, v skutočnosti čerpala žalovaná v celkovej sume 2000,- eur. Ide teda o peňažné prostriedky, ktoré boli žalovanej reálne poskytnuté, a o ktoré bol zmenšený majetok žalobcu ako poškodeného. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaná uhradila žalobcovi celkovú čiastku vo výške 1.129,22 eur, súd preto od poskytnutej čiastky peňažných prostriedkov odpočítal sumy, ktoré žalovaná žalobcovi zaplatila, preto celková dlžná čiastka z titulu skutočnej škody spôsobenej žalobcovi predstavuje sumu 870,78 eur. Z uvedeného dôvodu súd zaviazal žalovanú na zaplatenie zvyšku skutočnej škody spôsobenej žalobcovi vo výške 870,78 eur.
26. Ušlý zisk, resp. to, čo poškodenému ušlo predstavuje ujmu spočívajúcu v tom, že u neho nedôjde v dôsledku protiprávneho konania alebo škodovej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa tak dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí. V tejto súvislosti súd uvádza, že nestačí
iba pravdepodobnosť zvýšenia majetku poškodeného. Uplatnené (zmluvné) úroky a poplatky, ktoré reprezentujú sčasti aj výšku ušlého zisku žalobcu sa v konkrétnom prípade posudzujú podľa ustanovení o náhrade škody z dôvodu, že režim pohľadávky sa vzťahuje aj na jej príslušenstvo, keďže príslušenstvo pohľadávky možno posudzovať iba podľa toho istého právneho režimu, ako samotnú pohľadávku. Požiadavka, aby tvrdenie o ušlom zisku bolo preukázané dosiahnuteľnými okolnosťami nasvedčujúcimi tomu, že k takémuto zisku by skutočne došlo, a nešlo by iba o pravdepodobnosť zvýšenia majetkového stavu poškodeného je v súlade aj s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal ani nenavrhol súdu vykonať dôkazy, ktoré by boli podkladom pre záver, že mal príležitosť uzavrieť totožnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere za rovnakých podmienok aj s iným subjektom ako so žalovanou. Preto ak si žalobca v konaní uplatnil nárok na zaplatenie ušlého zisku, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti, keďže ako už bolo vyššie uvedené, zo zmluvy o bezúčelovej pôžičke nie je možné vychádzať pre jej neplatnosť. Škoda, ktorej náhrady sa žalobca domáha vznikla následkom trestného činu úverového podvodu, teda za okolností, keď žalovaná v čase uzatvárania spotrebiteľskej úverovej zmluvy nemala úmysel poskytnutý úver vrátiť. Preto ak nemala úmysel vrátiť istinu poskytnutého spotrebiteľského úveru, nemohla mať v úmysle dohodnúť a platiť akékoľvek úroky z tejto istiny, lebo u nej neexistovala v tom smere vôľa (z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7MCdo/15/2011 z 27. septembra 2012). Z uvedeného dôvodu súd žalobu v tejto časti, ako nedôvodnú zamietol.
27. Ako už bolo uvedené, režim pohľadávky sa vzťahuje aj na jej príslušenstvo, preto aj právna povaha úrokov z omeškania, ako príslušenstva pohľadávky sa v konkrétnom prípade spravuje ustanoveniami o náhrade škody. Nie je dôvod vychádzať zo skutočnosti, že ide o plnenie zo zmluvy a omeškanie posudzovať podľa konečnej, resp. predčasnej splatnosti zmluvnej pohľadávky. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je páchateľ trestného činu v omeškaní najneskôr deň po tom, ako sa dozvedel o tom, že má dlh zaplatiť a v akej výške, teda v prípravnom konaní pri preštudovaní spisu. Keďže bolo preukázané, že žalovaná sa v prípravnom konaní na procesnom úkone - preštudovanie vyšetrovacieho spisu nezúčastnila, prvýkrát sa o tom, že má zaplatiť dlh a aj jeho výšku dozvedela až dňa 19.02.2015, keď jej bola doručená obžaloba. V dňoch 04.08.2010, 11.12.2014, 31.12.2014 a 03.02.2015 pred doručením obžaloby žalovanej, táto uhradila na účet právneho predchodcu žalobcu celkovú sumu 1.114,22 eur, čo znamená že žalovaná sa v tejto časti pohľadávky do omeškania ani nedostala.
28. Žalovaná sa dostala s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania dňom nasledujúcim po doručení obžaloby, t.j. dňa 20.02.2015, teda deň po tom, ako sa objektívne dozvedela o uplatňovanej škode čo do dôvodu a výšky zo strany právneho predchodcu veriteľa, preto žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré mu súd priznal vo výške tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v súlade s § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v platnom znení, a to vo výške 5,05 % ročne. Súd priznal žalobcovi úroky z omeškania zo skutočnej škody (dlžnej istiny), t.j. zo sumy 885,78 eur od 20.02.2015 do 26.04.2016, a to vzhľadom na vykonanú čiastočnú úhradu pohľadávky vo výške 15,- eur započítanú na istinu a ďalej úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 870,78 eur od 27.04.2016 do zaplatenia. Ako už bolo uvedené, režim pohľadávky sa vzťahuje aj na jej príslušenstvo, preto aj právna povaha úrokov z omeškania, ako príslušenstva pohľadávky sa spravuje ustanoveniami o náhrade škody. Nie je dôvod preto vychádzať zo skutočnosti, že ide o plnenie zo zmluvy a omeškanie posudzovať podľa konečnej, resp. predčasnej splatnosti zmluvnej pohľadávky tak ako to uviedol žalobca vo svojej žalobe. Z uvedeného dôvodu, súd v prevyšujúcej časti uplatnených úrokov z omeškania žalobu ako nedôvodnú zamietol.
29. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
30. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
31. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Žalobca mal vo veci úspech v sume 870,78 eur, čo je 52,96 %, neúspech v sume 773,46, eur, teda neúspech vo výške 47,04 %. Pomer úspechu a neúspechu žalobcu je 52,96 % - 47,04 %, čo predstavuje čistý úspech žalobcu vo výške 5,92%. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 5,92%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Revúca na Krajský súd v Banskej Bystrici v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.