Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_15Cpr-1-2015.pdf
PDF · 91.7 KB
No categories available
15Cpr/1/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v spore žalobcu Š. U., F.. XX.XX.XXXX, T. K.. J. Č.. XXXX/XX, XXX XX J., zastúpeného JUDr. Jánom Holotom, advokátom so sídlom Komenského 2791, 069 01 Snina proti žalovanej D. J. - K., J. E. H. H. XXXX/XX, XXX XX J., O.: XXXXXXXX, zastúpenej JUDr. Petrom Gdovinom, advokátom so sídlom Námestie slobody 12, 066 01 Humenné o zaplatenie 1808,-eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1808,-eur v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi súd p r i z n á v a náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal dňa XX.XX.XXXX na súd žalobu o zaplatenie mzdy, ktorou navrhol aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 1808,-eur ako náhradu mzdy za obdobie Z. XX.XX.XXXX do XX.X.XXXX, t.j. za sedem mesiacov. Žalobu odôvodnil tým, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.01.2004 bol zamestnancom žalovanej, ktorý pracovný pomer bol dohodou skončený v mesiaci júl XXXX. Žalovaná mu ani po skončení pracovného pomeru nevyplatila mzdu za rok 2012, napriek tomu, že ju na to žalobca vyzval listom zo dňa XX.XX.XXXX.
2. V priebehu konania žalobca opravil svoj žalobný návrh tak, že uviedol, že predmetom konania je nedoplatok na mzde za obdobie od 01.01.2012 do 31.7.2013 (v žalobe nesprávne uviedol dátum 31.7.2012) a že ide nie o celú náhradu mzdy, ale iba o 0,4-násobok mzdy za toto obdobie. Žalovaná mu za rozhodné obdobie od 01.02.2012 do 31.7.2013 vyplatila už mzdu vo výške 1,2-násobku minimálnej mzdy, avšak on je toho názoru, že mu patrí náhrada mzdy vo výške 1,6-násobku, pretože v tomto období vykonával pre žalovanú prácu v inom pracovnom zaradení, než ako bolo dohodnuté v pracovnej zmluve a k zmene jeho pracovného zaradenia došlo konkludentne. Preto si žalobca uplatňuje rozdiel nevyplatenej mzdy, t.j. 0,4-násobok minimálnej mzdy. Uviedol, že v roku 2012 bola minimálna mzda 327,20 eur mesačne, teda 0,4-násobok za 11 mesiacov roku 2012 predstavuje sumu 1439,68 eur. V roku 2013 bola minimálna mzda vo výške 337,70 eur mesačne a 0,4-násobok za 7 mesiacov roku 2013 predstavuje sumu 945,56 eur. Spolu teda žalovaná dlhuje na nevyplatenej mzde žalobcovi sumu 2385,24 eur, on si však nedopatrením uplatňuje nižšiu sumu, len 1808,-eur. Svoju žalobu nechcel v priebehu konania rozšíriť a to vzhľadom na plynutie premlčacích lehôt.
3. Žalobca poukázal na to, že podľa jeho názoru ide o „pokračujúcu“ žalobu, pretože na Okresnom súde Humenné sa už viedlo konanie medzi tými istými stranami sporu o zaplatenie mzdy za obdobie od 01.9.2011 do 31.12.2011 a to pod sp. zn. XXCpr/X/XXXX, ktoré konanie už bolo právoplatne skončené, a v ktorom bol žalobca úspešný a jeho žalobe bolo vyhovené.
4. Žalovaná žiadala žalobu ako zjavne neopodstatnenú zamietnuť a priznať je nárok na plnú náhradu trov konania. Potvrdila, že žalovaný pracoval v jej firme na základe pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX a to na pozícii vodič nákladného vozidla - nástrojár. Podľa náplne a charakteru práce bol preto zaradený do 2.stupňa náročnosti práce, kde mu prislúcha mzda vo výške 1,2 násobku minimálnej mzdy a takáto mzda mu bola vyplácaná počas celého trvania pracovného pomeru. Je pravdou, že žalobca bol zodpovedným zástupcom žalovanej pre predmet činnosti zámočnícke a zváračské práce, výroba nádrží, zásobníkov a kontajnerov z kovu - mimo vyhradených technických zariadení, povrchová úprava kovov a mechanické úpravy na zákazku - kovoobrábanie, avšak túto funkciu vykonával len do 09.11.2009. Vzhľadom na pracovné zaradenie žalobcu, ktorý najprv pracoval ako vodič nákladného vozidla a neskôr ako nástrojár a strihač plechov bolo jeho zaradenie do 2.stupňa náročnosti práce adekvátne nielen žalobcom dosiahnutému vzdelaniu, ale aj charakteristike a náplni jeho práce.
5. Žalovaná poukázala na to, že žalobca v podanej žalobe neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, ani nepredložil a neoznačil žiadne dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Žalobca poukazuje len na skorší rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. XXCpr/X/XXXX zo dňa 16.4.2014, ktorý sa však týka úplne iného obdobia a to od 01.9.2011 do 31.12.2011. Žalobcovi bola z jej strany v celom rozsahu zaplatená mzda za rok 2012 ako aj za obdobie roka 2013 keď bol jej zamestnancom, t.j. od 01.01.2013 do 31.7.2013.
6. Z Pracovnej zmluvy nachádzajúcej sa na č.l. 3 súdneho spisu vyplýva, že túto pracovnú zmluvu uzavreli žalovaná ako zamestnávateľa a žalobca ako zamestnanec dňa 01.01.2004, s tým, že zamestnanec nastúpi do práce dňa 01.01.2004 a zamestnávateľ ho prijíma do pracovného pomeru na vykonávanie práce vodič nákladnej dopravy, nástrojár.
7. Z Dohody o skončení pracovného pomeru uzavretej podľa § 60 Zákonníka práce (č.l. 84) medzi žalovanou ako zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom dňa 31.7.2013 vyplýva, že zamestnávateľ a zamestnanec sa v súlade s ust. § 59 ods.1 písm. a) a za použitia ust. § 60 Zákonníka práce dohodli na skončení pracovného pomeru dohodou, ku dňu 31.7.2013.
8. Z Potvrdenia nachádzajúceho sa na č.l. 85 ako aj z listinných dôkazov predložených žalovanou a nachádzajúcich sa na č.l. 86 až 93 súdneho spisu vyplýva, že žalovaná vyplatila žalobcovi náhradu mzdy za rok 2012 vo výške 2730,95 eur a za rok 2013 (za obdobie od 01.01.2013 do 31.7.2013) vo výške 2321,36 eur.
9. Podľa § 186 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy zverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a právne záväzné akty Európskej únie, ktoré boli zverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie, sa nedokazujú.
Podľa odseku 2 súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
10. Skutočnosti uvedené v odsekoch 6., 7. a 8.rozsudku neboli medzi stranami sporu sporné, obe strany sporu tieto skutočnosti potvrdili, preto súd v tomto smere považoval skutkový stav za ustálený a vychádzal z týchto zhodných tvrdení strán sporu.
11. Spornou ostala otázka pracovného zaradenia žalobcu počas trvania jeho pracovného pomeru u žalovanej v rozhodnom období, t.j. od 01.01.2012 do 31.7.2013 a s tým súvisiace navýšenie minimálnej mzdy, t.j. či žalobcovi za dané obdobie prináležal 1,2 násobok minimálnej mzdy tak, ako mu bol žalovanou vyplatený pri zaradení do 2.stupňa alebo 1,6 násobok minimálnej mzdy, ako to požadoval žalobca, podľa ktorého vykonával práce v 4.tarifnej triede, pretože aj keď v pracovnej zmluve mal pracovné zaradenie vodič nákladnej dopravy, nástrojár, v priebehu trvania pracovného pomeru u žalovanej došlo ku konkludentnej zmene obsahu pracovného pomeru, a to v časti „druh vykonávanej práce“.
12. Z pripojeného spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. XXCpr/X/XXXX súd zistil, že v tomto konaní vedenom žalobcom Š. U. proti žalovanej D. J. - K. bolo predmetom konania zaplatenie náhrady mzdy za štyri mesiace od 01.9.2011 do 31.12.2011 vo výške 2028,80 eur. V priebehu konania žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu mzdu za obdobie od 06.9.2011 do 31.12.2011 v sume 1961,- eur. Žalovaná počas konania uhradila žalobcovi sumu 1401,-eur, predmetom konania ostalo zaplatenie sumy 560,-eur a rozsudkom sp. zn. XXCpr/X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 560,-eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.10.2013.
13. Z odôvodnenia rozsudku sp. zn. XXCpr/X/XXXX zo C.Ň. XX.X.XXXX vyplýva, že tento sporný rozdiel (560,-eur) vyplýval z toho, že žalovaná pri výpočte náhrady mzdy žalobcu za obdobie od 06.9.2011 do 31.12.2011 vychádzala zo zaradenia žalobcu ako zamestnanca podľa stupňa náročnosti práce 1 s koeficientom 1,2 násobku minimálnej mzdy podľa Zákonníka práce a prílohy č.1 k nemu, avšak žalobca ako bývalý zamestnanec požadoval vyplatenie mzdy za rovnaké obdobie s tým, že reálne pracoval so zaradením v 4.stupni náročnosti práce a teda mu patrí koeficient 1,6 násobku z minimálnej mzdy.
14. Z predmetného rozsudku vyplýva, že vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, žalobca na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.4.2004 vykonával pre žalovanú prácu vodiča nákladnej dopravy a nástrojára. V priebehu konania žalobca preukázal, že na základe ústnej dohody medzi ním a žalovanou došlo k zmene jeho náplne práce u žalovanej, nakoľko začal vykonávať prácu zodpovedajúcu práci vedúceho prevádzky, resp. riaditeľa (možnosť zmeny obsahu práce bez písomnej zmeny pracovnej zmluvy vyplýva aj z rozhodnutia V 2/1967), ktorá je charakterizovaná ako riadenie a koordinovanie technických operácií týkajúcich sa oddelení prevádzky a údržby, opráv a inštalácií nových strojov a zariadení. Žalobcovi, ktorý vykonával prácu zodpovedajúcu práci riaditeľa prevádzky a ktorý nemal dohodnutú výšku odmeny v pracovnej zmluve, pričom táto nebola dohodnutá ani v kolektívnej zmluve žalovanej, by patrila mzda vo výške 1,6 násobku koeficienta minimálnej mzdy podľa § 120 ods. 4 Zákonníka práce, so zaradením do 4 stupňa náročnosti práce.
15. Vzhľadom k tomu, že v konaní vedenom na súde pod sp. zn. XXCpr/X/XXXX a v tomto konaní ide o spor medzi totožnými stranami sporu a o totožný predmet konania (doplatok násobku koeficientu mzdy na 1,6 násobok z pôvodne uhradeného 1,2 násobku) a teda o ustálenie, či žalobca vykonával v rozhodnom období od 01.01.2012 do 31.7.2013, kedy došlo k ukončeniu jeho pracovného pomeru u žalovanej dohodou prácu zodpovedajúcu práci riaditeľa prevádzky, súlade s ust. § 186 ods.1 CSP si súd osvojil závery z tohto konania a teda, že žalobcovi patrí za rozhodné obdobie mzda vo výške 1,6 násobku koeficienta minimálnej mzdy podľa § 120 ods.4 Zákonníka práce, so zaradením do 4 stupňa náročnosti práce.
16. Podľa § 118 ods. 1, zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
Podľa § 119 ods. 1 mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom. Podľa odseku 2 mzdové podmienky zamestnávateľ dohodne s príslušným odborovým orgánom v kolektívnej zmluve alebo so zamestnancom v pracovnej zmluve. Pre člena družstva, u ktorého je podľa stanov podmienkou členstva pracovný vzťah, možno mzdové podmienky upraviť aj uznesením členskej schôdze.
Podľa § 120 ods. 1 zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný zamestnancovi poskytnúť mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce (ďalej len „stupeň") príslušného pracovného miesta. Ak mzda zamestnanca v kalendárnom mesiaci nedosiahne sumu minimálneho mzdového nároku, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi doplatok v sume rozdielu medzi dosiahnutou mzdou a sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre stupeň patriaci príslušnému pracovnému miestu. Podľa odseku 2 do mzdy podľa odseku 1 sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3), mzda za prácu nadčas (§ 121), mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok (§ 122), mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu (§ 123) a mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce (§ 124). Do počtu odpracovaných hodín sa nezahŕňajú hodiny práce nadčas a čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.
Podľa odseku 3 pracovné miesto podľa odseku 1 je súhrn pracovných činností, ktoré zamestnanec vykonáva podľa druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve. Zamestnávateľ podľa odseku 1 je povinný priradiť každému pracovnému miestu stupeň v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedenými v 1 podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon od zamestnanca vyžaduje, v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve. Podľa odseku 4 sadzba minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň je násobkom hodinovej minimálnej mzdy pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín alebo minimálnej mzdy v eurách za mesiac, ak ide o zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, ustanovenej osobitným predpisom, a koeficienta minimálnej mzdy, stupeň 1 - koeficient minimálnej mzdy 1, stupeň 2 - koeficient minimálnej mzdy 1,2, stupeň 3 - koeficient minimálnej mzdy 1,4, stupeň 4 - koeficient minimálnej mzdy 1,6, stupeň 5 - koeficient minimálnej mzdy 1,8 a stupeň 6 - koeficient minimálnej mzdy 2,0.
17. Podľa § 1 písm. a) Nariadenia vlády SR č. 343/2011 Z.z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2012 suma minimálnej mzdy na rok 2012 sa ustanovuje ne 327,20 eura za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou.
18. Podľa § 1 písm. a) Nariadenia vlády SR č. 326/2012 Z.z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2013 suma minimálnej mzdy na rok 2013 sa ustanovuje ne 337,70 eura za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou.
19. Na základe vykonaného dokazovania mal teda súd za preukázané, že žalobcovi patrí za žalované obdobie od 01.01.2012 do 31.7.2013 minimálna mzda so zaradením do 4. stupňa podľa náročnosti práce (príloha č.1 k ZP) a teda s koeficientom 1,6 násobku z minimálnej mzdy. Žalobcovi, ktorý vykonával prácu zodpovedajúcu práci riaditeľa prevádzky a ktorý nemal dohodnutú výšku odmeny v pracovnej zmluve, pričom táto nebola dohodnutá ani v kolektívnej zmluve žalovanej, by patrila mzda vo výške 1,6 násobku koeficienta minimálnej mzdy podľa § 120 ods. 4 Zákonníka práce, so zaradením do 4 stupňa náročnosti práce.
20. Podľa Nariadenia vlády SR č. 343/2011 Z.z. bola stanovená minimálna mzda na rok 2012 vo výške 327,20 eur. Za 12 kalendárnych mesiacov roku 2012 by tak patrila žalobcovi hrubá mzda vo výške 3924,- eur. Žalovaná zaplatila žalobcovi 1,2 násobok podľa zaradenia do 2.stupňa v hrubom 3093,-eur. Pri priznanom nároku na 1,6 násobok minimálnej mzdy má žalobca nárok na doplatok náhrady mzdy za rok 2012 vo výške 1569,60 eur (327,20 eur x 12 mesiacov x 0,4).
21. Podľa Nariadenia vlády SR č. 326/2012 Z.z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2013 bola stanovená minimálna mzda na rok 2013 vo výške 337,70 eur. Za 7 kalendárnych mesiacov roku 2013 by tak patrila žalobcovi hrubá mzda vo výške 2363,90 eur. Žalovaná za 7 mesiacov roku 2013 zaplatila žalobcovi 1,2 násobok minimálnej mzdy spolu vo výške 2649,-eur. Pri priznanom nároku na 1,6 násobok minimálnej mzdy má potom žalobca nárok na doplatok náhrady mzdy za rok 2013 vo výške 945,56 eur (337,70 eur x 7 mesiacov x 0,4). Spolu teda vznikol žalobcovi nárok na doplatenie mzdy vo výške 2515,16 eur v hrubom. Vzhľadom k tomu súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi zvyšok nevyplatenej mzdy za obdobie od 01.01.2012 do 31.7.2013 v sume 1808,-eur v hrubom.
22. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. V danej právnej veci bol žalobca v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.