Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5S-122-2018.pdf
PDF · 103.77 KB
Case nature
Subarea
5S/122/2018
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Technické služby - T T S, s.r.o., so sídlom J.Hertela 323, 028 01 Trstená, IČO: 46 941 037, právne zastúpený: PATENT IURIST s.r.o., IČO: 36 724 468, so sídlom advokátskej kancelárie Dostojevského rad č. 5, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, P. O. BOX 98, 820 05 Bratislava, za účasti: Mesto Trstená, Bernolákova 96/8, 028 01 Trstená, IČO: 00 314 897, právne zastúpené: PATENT IURIST s.r.o., so sídlom advokátskej kancelárie Dostojevského rad č. 5, 811 09 Bratislava, IČO: 36 724 468, o preskúmanie zákonnosti označených častí opatrení žalovaného - Protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní z 05.05.2016 č. 3941-7000/2016-OK4; listu žalovaného z 14.06.2016 č. 3941-7000/2016-OK/6 a zápisnice o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní z 27.06.2016 č. 3941-7000/2016-OK/9, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
Žaloba
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.08.2016 domáha, aby súd zrušil I. časť opatrenia žalovaného, a to kontrolné zistenie v Protokole o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní z 05.05.2016, č. 3941-7000/2016-OK4 u žalobcu ako verejného obstarávateľa pri zadávaní nadlimitnej zákazky na dodanie tovaru na predmet zákazky "Hasičská zbrojnica Trstená - dodávka stavebných tovarov" postupom verejnej súťaže vyhlásenej zverejnením vo Vestníku verejného obstarávania č. 84/2013 z 30.04.2013 pod zn. 6715-MSR a v Úradnom vestníku EÚ č. 2013/S 085-144016 z 02.05.2013
- v znení na str. 11 tohto protokolu o výsledku kontroly: "Z predloženej dokumentácie a porovnávaním vyššie špecifikovaných kontrolovaným vykonaných úkonov so zákonom o verejnom obstarávaní bolo pri zadávaní zákazky zistené nasledujúce kontrolné zistenie, ktoré mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania: 1/ Kontrolovaný postupoval v rozpore s § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, najmä v rozpore s princípom nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov a efektívnosti a hospodárnosti verejného obstarávania, keď neprimerane skrátil lehotu na vyžiadanie súťažných podkladov vo vzťahu k lehote na predkladanie ponúk."
- v znení na str. 15 tohto protokolu o výsledku kontrolu: "Záver: Vykonanou kontrolou na dodržiavaním zákona o verejnom obstarávaní bolo z predloženej dokumentácie zistené, že kontrolovaný postupoval v rozpore s § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, najmä v rozpore s princípom nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov a efektívnosti a hospodárnosti verejného obstarávania, keď neprimerane skrátil lehotu na vyžiadanie súťažných
podkladov vo vzťahu k lehote na predkladanie ponúk, pričom uvedené konanie kontrolovaného mohlo mať vplyv na výsledok predmetného verejného obstarávania". II. časť opatrenia - listu žalovaného zo 14.06.2016 č. 3941-7000/2016-OK/6, označeného ako Stanovisko kontrolnej skupine k vyjadreniu vedúceho kontrolovaného subjektu ku kontrolným zisteniam, v znení na str. 10, kde žalovaný uviedol: "Nakoľko kontrolovaný neuviedol žiadne nové skutočnosti ani nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by spochybnili alebo vyvrátili vyššie identifikované kontrolné zistenia, kontrolná skupina trvá na ich pôvodnom znení uvedenom v predmetnom Protokole a teda Protokol zostáva nezmenený." III. časť opatrenia - vyjadrenia žalovaného v Zápisnici o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní z 27.06.2016 č. 3941-7000/2016-OK/9, kde na str. 3 žalovaný uviedol: "4. ÚVO konštatuje, že určenie kratšej lehoty na vyžiadanie súťažných podkladov môže predstavovať obmedzujúci prvok a preto je nutné túto skutočnosť úradu skúmať ku konkrétnej zákazke, resp. ku každej časti predmetu zákazky, nakoľko išlo o 8 samostatných procesných postupov, ktoré predpokladali uzavretie 8 nezávislých zmlúv." a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 2. Žalobca zastáva názor, že kontrolované zistenie žalovaného v Protokole o vykonanej kontrole z 05.05.2016 v kombinácii s potvrdením tohto zistenia v stanovisku žalovaného z 14.06.2016 a v písomnom vyjadrení žalovaného v zápisnici z 27.06.2016 o prerokovaní Protokolu je nutné považovať za opatrenia orgánu verejnej správy podľa § 3 ods. 1 písm. c/ SSP a s prihliadnutím aj na vysvetlenie pojmu opatrenie v dôvodovej správe k § 3 SSP. Kontrola žalovaného podľa § 146 až 146d zákona č. 25/2006 Z. z. je nepochybne administratívnym konaním definovaným v § 3 ods. 1 písm. a/ SSP a správnym aktom obsahujúcim výsledok kontroly, ktorým sú alebo môžu byť žalobcove práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti priamo dotknuté. Len samotný Protokol z 05.05.2016 o výsledku kontroly nie je opatrením, pretože vydaním a doručením Protokolu žalobcove práva, právom chránené záujmy ani povinnosti ešte neboli priamo dotknuté, keďže kontrola vydaním protokolu neskončila. Na základe vyjadrenia žalobcu k Protokolu k výsledku kontroly, ktoré žalobca urobil listom zo dňa 17.05.2016, by žalovaný v prípade posúdenia opodstatnenosti námietok žalobcu mohol zmeniť kontrolné zistenia dodatkom k Protokolu o výsledku kontroly vydaným podľa § 146c ods. 2 ZVO. Najneskôr by žalovaný mohol zmeniť, resp. zrušiť kontrolné zistenie pri prerokovaní Protokolu so žalobcom dňa 27.06.2016, čím sa kontrola končí podľa § 146c ods. 5 zákona č. 25/2006 Z. z. Dňom oznámenia opatrenia žalobcovi je tak nepochybne prerokovanie Protokolu o výsledku kontroly dňa 27.06.2016 medzi žalobcom a žalovaným a od toho dátumu je nutné počítať dvojmesačnú lehotu na podanie správnej žaloby podľa § 181 ods. 1 SSP. Hoci Občiansky súd poriadok účinný do 30.06.2016 nepoznal správnu žalobu voči opatreniu, zjavne platí, že nadobudnutím účinnosti SSP dňa 01.07.2016 získal žalobca novú procesnú možnosť napadnúť opatrenie orgánu verejnej správy. Na plynutie dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby voči opatreniu sa v tomto prípade použije nielen § 181 ods. 1, ale aj prechodné ustanovenie § 491 ods. 3 SSP, podľa ktorého žalobu možno podať do 30.08.2016. Žalobca má zato, že v prípade nepodania tejto správnej žaloby, skončenie kontroly dňa 27.06.2016 môže byť definitívnym potvrdením kontrolného zistenia žalovaného o tom, že žalobca v predmetnom verejnom obstarávaní porušil zákon. Žalobcovi hrozí, že jeho jediný spoločník (Mesto Trstená) si voči nemu bude uplatňovať náhradu škody (finančné plnenie, ktoré mesto Trstená bude musieť vrátiť poskytovateľom prostriedkov z fondov EÚ a štátneho rozpočtu SR), pretože žalobca mal porušiť ZVO pri realizácii zmluvy o dielo z 22.02.2013 na stavebnú akciu "Rekonštrukcia hasičskej zbrojnice, Trstená" uzavretej medzi mestom Trstená ako objednávateľom a žalobcom ako zhotoviteľom. Podľa tejto zmluvy o dielo bol žalobca v pozícii generálneho dodávateľa, ktorý subdodávky na tomto projekte zabezpečoval výberom subdodávateľov vo verejnom obstarávaní a aj v zmluve o dielo je na viacerých miestach uvedené, že Mesto Trstená má financovanie projektu zabezpečené najmä z prostriedkov EÚ - Európsky fond regionálneho rozvoja v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Poľská republika - Slovenská republika 2007-2013, projekt "Ochrana pred prírodnými katastrofami a povodňami v prihraničnej oblasti Hornej Oravy" č. projektu WTSL.01.02.00-82-168/10.
3. Žalobca uvádza, že Ministerstvo financií SR v spolupráci so Správou finančnej kontroly Zvolen už v roku 2015 vykonávalo vládny audit v meste Trstená podľa vtedy platného zákona č. 502/2001 Z. z. a dňa 27.10.2015 o audite vypracovalo Predbežnú čiastočnú správu z vládneho auditu č. A755 K4377 (ďalej aj len „predbežná správa“). Z tejto predbežnej správy vyplýva údajná nezrovnalosť skrátenie lehoty na vyžiadanie súťažných podkladov o 28 dní oproti lehote na predkladanie ponúk v trvaní 41 dní vo verejnej súťaži - nadlimitnej zákazky "Hasičská zbrojnica Trstená - dodávka stavebných tovarov", čím malo dôjsť k porušeniu § 9 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z. z. Teda v predbežnej čiastkovej správe z vládneho
auditu ministerstvo uvádzalo rovnaké údajné porušenie zákona č. 25/2006 Z. z. ako je kontrolné zistenie žalovaného v Protokole o výsledku kontroly z 05.05.2016. Žalovaný sa o údajnom porušení zákona č. 25/2006 Z. z. žalobcom dozvedel od Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ktoré mu listom zo dňa 16.02.2016 dalo podnet na vykonanie kontroly u žalobcu, pričom toto ministerstvo a Ministerstvo regionálneho rozvoja Poľska boli nepochybne oboznámené s predbežnou čiastkovou správou z vládneho auditu z 27.10.2015. V predbežnej čiastkovej správe z vládneho auditu sa tiež uvádza, že toto porušenie zákona sa hodnotí ako finančný nedostatok - neoprávnené výdavky v sume XX.XXX,XX eur, z toho ERDF v sume XX.XXX,XX eur, ktoré vyčíslili ako 25% z hodnoty dotknutých výdavkov v zmysle rozhodnutia EK č. C(2013) 9527 z 19.12.2013.
4. Mesto Trstená listom z 02.11.2015 dalo Ministerstvu financií SR námietky voči pravdivosti a preukázateľnosti nedostatkov zistených vládnym auditom č. A755 K4377. Pracovníci Správy finančnej kontroly Zvolen dňa 09.11.2015 prerokovali s Mestom Trstená námietky voči predbežnej čiastkovej správe z vládneho auditu a námietky mesta Trstená neuznali. V zmysle nového zákona o verejnom obstarávaní č. 357/2015 Z. z. sa novým orgán zodpovedným za výkon vládneho auditu stal Úrad vládneho auditu so sídlom vo Zvolene. Podľa prechodného ustanovenia § 30 ods. 1 a 3 zákona č. 357/2015 Z. z. na vládny audit začatý pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa vzťahujú doterajšie predpisy a do 31.12.2015 neukončené konania, začaté správou finančnej kontroly dokončí úrad vládneho auditu.
5. O údajnom porušení zákona č. 25/2006 Z. z. žalobcom sa dozvedelo aj Ministerstvo regionálneho rozvoja Poľska, ktoré túto situáciu považuje za nezrovnalosť pri realizácii projektu vedúcim partnerom v zmysle zmluvy o poskytnutí finančného príspevku z 10.09.2015 č. WTSL.01.02.00-82-168/2010, uzavretej medzi Ministerstvom regionálneho rozvoja Poľska a Mestom Trstená, ktoré vyzvalo dňa 04.06.2016 Mesto Trstená o vrátenie finančných prostriedkov v sume XX.XXX,XX eur s úrokom vo výške 10% na základnú úrokovú sadzbu ECB. Vyššie uvedené finančné prostriedky, ktoré by Mesto Trstená vrátilo Ministerstvu regionálneho rozvoja Poľska, prípadne aj do štátneho rozpočtu SR, by si Mesto Trstená pravdepodobne uplatnilo titulom náhrady škody voči žalobcovi za nedodržanie právnych predpisov vo verejnom obstarávaní zo strany žalobcu pri realizácii zmluvy o dielo z 22.02.2013 na stavebnú akciu "Rekonštrukcia hasičskej zbrojnice Trstená" uzavretej medzi mestom Trstená ako objednávateľom a žalobcom ako zhotoviteľom. Žalobca preto na ochranu svojich práv a záujmov musí predovšetkým dosiahnuť zrušenie nezákonného kontrolného zistenia už skončenej kontroly žalovaného.
6. Žalobca v závere preto zhrnul, že opatrenia žalovaného v napadnutých častiach vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, a preto navrhol ich zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/ SSP.
II.
Vyjadrenie žalovaného
7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe namietal neprípustnosť súdneho prieskumu protokolu žalovaného. Poukázal na to, že pod opatrením orgánu verejnej správy v zmysle § 3 ods. 1 písm. c/ SSP sa rozumie správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknutej. Dôvodová správa k bližšie uvedenému ustanoveniu uvádza, že pod opatrením orgánu verejnej správy sa rozumie správny akt orgánu verejnej správy, ktorý bol vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, t.j. pri výkone jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy, a ktorého účinkami môžu byť práva, právom chránené záujmy a povinnosti fyzických a právnických osôb priamo dotknuté (§ 6 ods. 1 písm. b/, c/, e/, § 177 ods. 1 SSP). Žalovaný z pohľadu týchto ustanovení poukázal na to, že Protokol, resp. kontrolné výstupy súdnemu prieskumu nepodliehajú, a to bez ohľadu na to, či ich žalobca nazve opatreniami a subsumuje ich pod § 3 ods. 1 písm. c/ SSP, rozhodnutím alebo iným zásahom.
8. Argumentuje ďalej, že rozhodnutie správneho orgánu vo všeobecnosti predstavuje finálne štádium správneho konania, pričom ide o najvýznamnejšie štádium správneho konania, v ktorom je vyjadrený účel a zmysel celého rozhodovacieho procesu. Cieľom každého rozhodovacieho procesu vo verejnej správe je dosiahnutie riešenia danej otázky. Z toho vyplývajú dve zásadné požiadavky - prvou je konečnosť každého konania a druhou autoritatívnosť riešenia otázky, ktorá bola jeho predmetom. Obe požiadavky sú vyjadrené v inštitúte právoplatnosti rozhodnutia. Podľa právnej teórie je právoplatnosť
samostatným procesným inštitútom, ktorú môžu nadobudnúť rozhodnutia, u ktorých už bol proces ich tvorby dokončený, a to za predpokladu splnenia požiadaviek zákona na nadobudnutia právoplatnosti. Žalovaný poukazuje na to, že súvisiace zákony, ktorými sú v tomto prípade Správny súdny poriadok, Správny poriadok a najmä zákon č. 25/2006 Z. z., viažu ustanovenia o právoplatnosti na rozhodnutie. Právoplatné rozhodnutie je rozhodnutím konečným, t.j. rozhodnutie, ktoré už nemožno napadnúť riadnym opravným prostriedkom. Žalovaný uvádza, že je celkom jednoznačné, že napadnutý protokol o výsledku kontroly tieto náležitosti nespĺňa. Nie je pritom podstatné, či tieto výsledné materiály z vykonanej kontroly ako jeden z výsledkov dohľadových kompetencií žalovaného nad postupmi vo verejnom obstarávaní spĺňajú formálne náležitosti rozhodnutia v oblasti verejnej správy, t.j. obsahujú výrok, odôvodnenie a poučenie o možnosti jeho súdneho prieskumu, ale to, či sa nimi zakladajú, menia, resp. rušia subjektívne práva a povinnosti, ktorých sa dotýkajú. Kontrolu postupu zadávania zákazky po uzavretí zmluvy nemožno považovať za rozhodovací proces vo verejnej správe a výsledné materiály z vykonanej kontroly za rozhodnutia vydané v takomto konaní, keďže kontrolou sa len zisťuje súlad postupu kontrolovaného s ustanoveniami zákona č. 25/2006 Z. z.
9. Podľa žalovaného je nesporné, že výsledné materiály z vykonanej kontroly a postupu pri ich vypracovaní nepodliehajú súdnemu prieskumu v rámci úpravy správneho súdnictva, keďže nie sú rozhodnutím orgánu verejnej správy v zmysle zákona č. 162/2015 Z. z. Kontrola postupu zadávania zákazky po uzavretí zmluvy podľa § 140a a 146d ZVO predstavuje jednu z dohľadových kompetencií žalovaného, a zároveň predstavuje diametrálne odlišný dohľadový postup žalovaného ako konanie o námietkach, resp. správne konanie o uložení pokuty, ktoré majú povahu rozhodovacích procesov vo verejnej správe. Vo výsledných materiáloch z vykonanej kontroly sa neukladajú žalobcovi nijaké povinnosti. Obsahom protokolu sú len kontrolné zistenia a oprávnenie žalobcu vyjadriť sa ku kontrolným zisteniam. Výsledkom tohto vyjadrenia by opäť nebolo založenie subjektívnych práv, ale len korekcia Protokolu jeho dodatkom a vypustenie niektorého kontrolného zistenia v prípade akceptovania argumentácie žalobcu.
10. Otázkou, či sa môže súd v rámci svojej rozhodovacej právomoci zaoberať žalobou, ktorej predmetom je preskúmavanie výstupov kontroly (protokol a zápisnice o jeho prerokovaní) sa zaoberali správne súdy vo viacerých prípadoch. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/204/2013-127 z 17.03.2015, uznesenie NS SR sp. zn. 5Sžf/31/2011, uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/201/2014-50, sp. zn. 5S/284/2014 z 13.05.2015, 5S/47/2015 z 01.12.2015, 2S/168/2013 z 01.07.2016.
11. Žalovaný preto záverom uvádza, že výsledné dokumenty z vykonanej kontroly nepodliehajú súdnemu prieskumu v rámci úpravy správneho súdnictva upraveného v Správnom súdnom poriadku, keďže nie sú rozhodnutím ani opatrením orgánu verejnej správy v zmysle SSP, a preto žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu odmietol. V prípade, že súd sa nestotožní s názorom žalovaného o odmietnutí žaloby navrhol, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.
III.
Konanie pred správnym a kasačným súdom
12. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní splnenia procesných podmienok pre meritórne posúdenie v žalobe označených v opatrení žalovaného dňa 14.02.2017 žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP ako neprípustnú odmietol uznesením č. k. 5S/122/2018, č. k. 5S/165/2016-319, pretože dospel k záveru, že v petite žaloby označené časti opatrení nie sú spôsobilým predmetom súdneho prieskumu a sú v zmysle § 7 písm. e/ SSP zo súdneho prieskumu vylúčené.
13. Na základe kasačnej sťažnosti žalobcu v postavení sťažovateľa Najvyšší súd SR uznesením vo veci sp. zn. 1Sžfk/5/2018 zo dňa 19.06.2018 kasačnou sťažnosťou napadnuté uznesenie č. k. 5S/165/2016-319 zo dňa 14.02.2017 v znení opravného uznesenia č. k. 5S/165/2016-400 zo dňa 08.11.2017 zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie z dôvodu pochybenia správneho súdu spočívajúceho v odmietnutí návrhu sťažovateľa na priznanie postavenia osoby zúčastnenej na konaní subjektu označeného ako Mesto Trstená, Bernolákova č. 96/8, 028 01 Trstená, IČO: 00 314 897, pričom dôvody svojho rozhodnutia v odôvodnení ani neuviedol.
14. Správny súd po vrátení veci kasačným súdom uznesením č. k. 5S/122/2018-446 zo dňa 03.09.2019 pribral Mesto Trstená do konania. Mesto Trstená sa k žalobe na výzvu súdu vyjadrilo už dňa 17.01.2019 (č. l. 424), v ktorom stručne uviedlo, že sa so žalobou v celom rozsahu stotožňuje, považuje ju za oprávnenú a dôvodnú, a preto navrhlo, aby súd podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel.
15. Následne skôr ako podrobil danú vec mechanizmom prieskumu, opätovne zisťoval, či v posudzovanom prípade je daná právomoc súdu na konanie a rozhodovanie vo veci a dospel k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť pre jej neprípustnosť, nakoľko smeruje proti aktom orgánu verejnej správy v administratívnom konaní, ktoré nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych verejných právach žalobcu.
16. Podľa § 2 ods. 1, SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
17. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
18. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
19. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
20. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
21. Na tomto mieste správny súd považuje za potrebné pripomenúť, že právo na súdnu ochranu garantované čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzujúcim podmienkam (čl. 51 ods. 1 ústavy).
22. Správny súd zdôrazňuje, že v správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). Nie je pritom rozhodujúce, ako je napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie formálne označené, ani to, či pri jeho vydaní procesne postupoval správny orgán podľa zákona č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní (Správny poriadok) alebo podľa iného právneho predpisu. Pri posudzovaní prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je správny súd povinný posúdiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky alebo príslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách. V takých prípadoch totiž vylúčenie súdneho preskúmania rozhodnutia správneho orgánu nemožno uplatniť. O takýto prípad však v prejednávanej veci nejde.
23. Predmetom preskúmania v posudzovanej veci v zmysle žaloby je označená časť Protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 3941-7000/2016-OK/4 zo dňa 05.05.2016, Stanoviska kontrolnej skupiny k vyjadreniu vedúceho kontrolovaného subjektu ku kontrolným zisteniam č. 3941-7000/2016-OK/6 zo dňa 14.06.2016 a Zápisnice o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 3941-7000/2016-OK/9 zo dňa 27.06.2016.
24. Podľa názoru súdu, kontrolu postupu zadávania nadlimitnej zákazky na dodanie tovaru po uzavretí zmluvy na predmet zákazky nemožno považovať za rozhodovací proces vo verejnej správe a výsledné materiály z vykonanej kontroly za rozhodnutia/opatrenia vydané v takomto konaní, keďže kontrolou sa len zisťuje súlad postupu kontrolovaného s ustanoveniami zákona č. 25/2006 Z. z. Preto výsledné materiály z vykonanej kontroly a postup pri ich vypracovaní nepodliehajú súdnemu prieskumu v rámci úpravy správneho súdnictva v Správnom súdnom poriadku, keďže nie sú rozhodnutím ani opatrením orgánu verejnej správy v zmysle SSP. Kontrola postupu zadávania zákazky po uzavretí zmluvy podľa § 146 až 146d zákona č. 25/2006 Z. z. v čase vydania protokolu predstavuje len jednu z dohľadových kompetencií žalovaného, ale zároveň odlišný dohľadový postup žalovaného ako konanie o námietkach, resp. správne konanie o uložení pokuty, ktoré už majú povahu rozhodovacích procesov vo verejnej správe s následným súdnym prieskumom.
25. Vzhľadom na uvedené konajúci Krajský súd v Bratislave v súlade s právnym názorom vysloveným napr. i v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/26/2012 zo dňa 29.11.2012 dospel k názoru, že Protokol z 05.05.2016, Stanovisko žalovaného zo 14.06.2016 a zápisnica o prerokovaní protokolu z 27.06.2016, a teda ani ich časti ako také nepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože nepredstavujú zásah do práva právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu. V prejednávanej veci nedošlo k uloženiu konkrétnej povinnosti alebo sankcie Protokolom o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní, Stanoviskom kontrolnej skupiny a ani Zápisnicou o prerokovaní Protokolu, a preto je žaloba proti Protokolu o výsledku kontroly dodržiavania ZVO zo dňa 05.05.2016, Stanovisku kontrolnej skupiny zo dňa 14.06.2016 a Zápisnici o jeho prerokovaní zo dňa 27.06.2016 neprípustná. Preto súd postupoval podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP a žalobu opätovne odmietol z dôvodu, že táto smeruje proti správnemu aktu, ktorý nie je rozhodnutím podľa § 7 písm. e) SSP a ani opatrením podľa § 3 ods. 1 písm. b/ SSP a zároveň tieto nie sú spôsobilé zasiahnuť do práv a povinností žalobcu.
26. S ohľadom na uvedený záver sa súd nezaoberal námietkami žalobcu o nezákonnosti kontrolných zistení uvedených v protokole, pretože tieto je možné preskúmať až v prípadných neskorších štádiách procesu vyvodzovania dôsledkov zo zistených porušení zákona v postupe verejného obstarávateľa, ak boli, resp. budú na základe protokolu vydané rozhodnutia s priamym dopadom na právne postavenie žalobcu (napr. uložená pokuta).
27. O trovách konania rozhodol súd podľa § 170 písm. a) SSP a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá.
28. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Proti výroku o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby nemožno v zmysle § 439 ods. 2 písm. c/, e/ SSP podať kasačnú sťažnosť.