Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_41Csp-51-2016.pdf
PDF · 91.81 KB
Case nature
Area
Subarea
41Csp/51/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I sudkyňou N.. Zuzanou Kudlovskou v spore žalobcu: Orange Slovensko, a. s., IČO: 35 697 270, so sídlom v Bratislave, Metodova 8, práv. zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Dr. Vl. Clementisa 10, IČO: 35855673, proti žalovanému: Q. R., nar. XX..X.XXXX, bytom v Y.,M. XXX/X, o zaplatenie 178,16 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 81,16 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy 81,16 EUR od 19.3.2015 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Košice I dňa 18.8.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 178,16 EUR, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 19.3.2015 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania. 2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný a žalobca uzatvorili Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. Z., dňa 20.12.2013, na základe ktorej žalobca vypožičal žalovanému 1 ks SIM karty, ktorá umožnila žalovanému využívanie telekomunikačných služieb poskytovaných žalobcom. 3. Žalobca sa žalobou domáha nároku vo výške škody voči žalovanému, ktorá vznikla žalobcovi za 1 ks predaného telekomunikačného zariadenia Prestigio MultiPad 2 Ultra Duo 8.0 3G. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného zariadenia a jeho akciovou cenou, t.z. predstavuje škodu žalobcu, ktorú žalovaný žalobcovi spôsobil tým, že získal telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom Dodatku sa zaviazal používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 81,16 EUR vyfakturovaných v období 2014/10 - 2014/11. Žalobca si uplatnil z titulu náhrady škody sumu 97 € , pri výpočte ktorej zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného. 4. Žaloba spolu s prílohami a procesným poučením boli žalovanému doručené dňa 15.11.2016. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. 5. Podľa § 297 CSP (zákon č.160/2015 Z,z,) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 EUR. 6. Vzhľadom na to, že v tejto veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a hodnota sporu neprevyšuje 1 000 EUR, súd v zmysle § 297 CSP vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania, pričom rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27.4.2016, s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené postupom podľa § 219 ods.3 CSP.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to Zmluvou o poskytovaní verejných služieb A7421924 spolu s Dodatkom k zmluve, Dohodou o prevode telefónneho čísla, faktúrou č. 5271390935, faktúrou č. 5275381473, pokusom o pokonávku a Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. a zistil nasledujúci skutkový stav: 7. Zo zmluvy č. Z. súd zistil, že žalobca ako poskytovateľ uzatvoril dňa 20.12.2013 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, Účastnícky program - Mobilný internet Premium, so žalovaným ako účastníkom a dodatok k Zmluve dňa .12.2013, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému 1ks SIM karty, ktorá žalovanému umožňovala využívať telekomunikačné služby poskytnuté žalobcom. Zároveň žalovanému poskytol telekomunikačné zariadenie Prestigio MultiPad 2 Ultra Duo 8.0 3G, ktorého trhová hodnota v dodatku k zmluve bola uvedená vo výške 196 EUR, za kúpnu cenu 1,00 EUR. Žalovaný sa zaviazal platiť žalobcovi odplatu na základe faktúr, ktoré mu žalobca v súlade so všeobecnými podmienkami a cenníkom služieb vystaví. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o poskytovaní verejných služieb boli Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. 8. Pohľadávka žalobcu vznikla neuhradením faktúr žalovaným za zúčtovacie obdobie 10/2014 vo výške 57,17 EUR a za obdobie 11/2014 vo výške 23,99 EUR za poskytnuté služby. 9. Z listu nazvaného „pokus o pokonávku“ zo dňa 4.3.2015, súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy v celkovej výške 212,41 EUR, ktorá pozostáva z neuhradených faktúr za poskytnuté telekomunikačné služby, náhrady škody a nákladov za mimosúdne vymáhanie a poskytol mu dodatočnú lehotu plnenia do 18.3.2015.
Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení: 10. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry. Podľa ust. § 44 ods. 1 citovaného zákona zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. 11. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. 12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 13. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 23Cdo/1750/2010 spotrebiteľské právo je právom založeným na výnimkách zo všeobecného práva. Ak na výklad výnimky z právnej normy nestačí jazykový výklad, pri výklade takejto výnimky treba postupovať reštriktívne. 14. Podľa § 53 ods. 1,2,3,4 písm. k), 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 15. Podľa ust. § 420 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa ust. § 442 ods. 1 cit. zák., uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo. 16. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 17. Podľa ust. § 558 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. 18. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 19. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie ceny za služby, ktoré žalobca poskytol žalovanému na základe Zmluvy o pripojení a na náhradu škody, ktorá žalobcovi vznikla porušením povinností zo strany žalovaného.
Na základe zisteného skutkového z vykonaného dokazovania súd nárok žalobcu právne vyhodnotil takto : 20. Po vyhodnotení záverov vykonaného dokazovania jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, posúdiac ich podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, dospel súd k záveru, že žalovaný do dnešného dňa žalobcovi nezaplatil faktúry za poskytnuté služby. Súd preto na základe výsledkov dokazovania a cit. zák. ust. a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 81,16 EUR titulom úhrad za poskytnuté služby, tak ako to požadoval žalobca v petite návrhu. 21. Pri rozhodovaní o náhrade škody, súd posudzoval všetky aspekty a okolnosti, na základe ktorých žalobcovi škoda vznikla. Tak, ako vymedzil nárok žalobca na náhradu škody vyplýva, že tejto škody sa domáha z dôvodu porušenia povinností žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu minimálne 24 mesiacov a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka je: 1. protiprávny úkon 2. spôsobenie škody 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou 4. zavinenie. 22. Občiansko-právna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. 23. V prejednávanej veci zo strany žalobcu nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už splnenie predpokladu uvedeného v bode 1. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žalobného návrhu žalobca nepreukázal, že žalovaný v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu 24 mesiacov. Z vyjadrenia žalobcu nie je zrejmé, či došlo k odpojeniu SIM karty/kariet pridelenej žalovanému, nakoľko ten porušil zmluvné povinnosti tým, že nezaplatil cenu za poskytnuté služby. Ak by sa tak aj stalo, neznamená to však to, že by žalovaný porušil svoj záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu, pretože ak by dlžnú sumu uhradil žalobcovi, zrejme by došlo k opätovnému zapojeniu SIM karty/kariet zo strany žalobcu a zmluvný vzťah by trval ďalej.
24. Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka, písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. Žalobca písomné ukončenie písomne uzavretej Zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. A7421924 s dodatkom, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné zmluvné podmienky nepreukázal a teda žalovaný svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnil. Je potrebné uviesť, že zmluva nebola uzavretá na dobu určitú, teda iba na dobu viazanosti, ale na dobu neurčitú s dohodnutou dobou viazanosti 24 mesiacov a žalobca nepreukázal, že došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu. 25. Pokiaľ ide o samotný vznik škody (predpoklad č. 2), podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971, s. 151). Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedenie veci do predchádzajúceho stavu ( R 55/1971).To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971). 26. Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany žalovaného predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu tento predáva telekomunikačné zariadenie za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný teraz žalobcom podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože za mobilný telefón obdržal dojednanú kúpnu cenu. S vyššie uvedeným záverom je spojené aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody a to príčinná súvislosť. Žalobca si zo sumy 195 EUR, t.j. trhovej ceny zariadenia v tomto konaní uplatnil iba sumu 97 EUR, avšak z už vyššie uvedených dôvodov mu súd tento nárok na náhradu škody nepriznal a žalobu v tejto časti zamietol ako nedôvodnú. 27. Pri rozhodovaní o príslušenstve pohľadávky žalobcu súd vychádzal z vyššie citovaných zákonných ustanovení. Žalobca má v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka ako veriteľ právo požadovať úroky z omeškania, keďže žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku. Pre určenie počiatku omeškania je rozhodujúca splatnosť dlhu. Táto je stanovená dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie v pokuse o pokonávku, t.j. 19.3.2015. Z uvedeného dôvodu má žalobca nárok na úroky z omeškania od dňa nasledujúceho po dni splatnosti dlhu, t.j. od 19.3.2015 vo výške 5,05 % ročne z priznanej istiny.
O trovách konania súd rozhodol takto : 28. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 29. Podľa § 263 ods.1 CSP bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. 30. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 31. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 32. Podľa zásad o náhrade trov konania (§255 CSP) súd nepriznal náhradu trov konania žiadnej zo strán. Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 45,5 % ( priznaná suma vo výške 81,16 EUR, z uplatnenej sumy vo výške 178,16 EUR), žalovaný v rozsahu 54,5 %. Vzhľadom na skutočnosť, že úspech strán sporu je približne v rovnakom rozsahu , súd v zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP o trovách rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).