Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/49/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej, v spore žalobcu Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, proti žalovaným 1/ G. D., narodenému XX.X.XXXX, naposledy bytom A. XXX, H.H., zastúpenému opatrovníkom G.. G. L., zamestnancom Okresného súdu Trebišov, 2/ T. D., narodenej XX.X.XXXX, bytom v H., A. XXX, 3/ G. C. , narodenému X.XX.XXXX, bytom v G. XXX, o zaplatenie 4.022,59 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 30. septembra 2015, č.k. 19C 73/2015-95, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a vo výroku o trovách konania.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom zo dňa 30.9.2015, č.k. 19C 73/2015-95 uložil žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne a žalovanému v 3. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.751,96 €, poplatok 5,98 €, úroky z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 1.589 € od 21.11.2011 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že spoločným a nerozdielnym plnením žalovaných v 1. a 2. rade zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť žalovaného v 3. rade a plnením žalovaného v 3. rade zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť žalovaných v 1. a 2. rade. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými v 1. a 2. rade ako dlžníkmi bola dňa 13.11.2003 uzavretá úverová zmluva, na základe ktorej Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovaným v 1. a 2. rade úver vo výške 8.298,47 €. Úver sa zaviazali uhradiť v pravidelných mesačných splátkach po 125,14 € vždy ku 20. dňu v mesiaci. Za obdobie od 20.12.2003 (kedy bola splatná prvá splátka) do 20.11.2011, kedy bola splatná posledná splátka, mali žalovaní v 1. a 2. rade uhradiť 12.013,44 € (125,14 € x 96 mesiacov). Dňa 28.3.2013 uzavrela Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobca zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bola pohľadávka v celkovej výške 5.236,22 €, ktorá pozostáva z istiny (nesplatenej časti úveru) vo výške 3.962,40 €, nesplatených riadnych úrokov úveru vo výške 54,21 €, poplatkov vo výške 5,98 € a nesplatených zmluvných úrokov z omeškania vo výške 249,83 € a zákonných úrokov z omeškania vo výške 963,80 €.

3. Žalobca si v konaní uplatnil právo na zaplatenie sumy 3.962,40 € ako nesplatenej istiny úveru, nesplatených riadnych úrokov úveru 54,21 € a poplatkov 5,98 €, celkovo sumu 4.022,59 €.

4. Pri posudzovaní nároku žalobcu súd zohľadnil ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, prihliadol na tú skutočnosť, že časť nároku žalobcu je premlčaná. Žalobca podal žalobu dňa 10.10.2014, a tak všetky nároky pred 10.10.2010 sú premlčané pri zohľadnení štvorročnej premlčacej doby. Súd priznal žalobcovi právo na splátky úveru za obdobie od 10.10.2010 do 20.11.2011, kedy bola splatná posledná splátka úveru a vo zvyšku žalobu ako neopodstatnenú zamietol.

5. Za toto obdobie bolo splatných 14 splátok po 125,14 €, čo predstavuje sumu 1.751,96 €. Každá splátka obsahovala aj rozpočítaný úrok z úveru podľa zmluvy. Pri 9,3% ročnom úroku to predstavuje 11,64 € mesačne (125,14 € splátka x 12 mesiacov x 9,3% : 12 mesiacov). Úrok za 14 splátok je reprezentovaný sumou 162,96 €, čo presahuje žalobcom požadovaných 54,21 €.

6. Súd priznal žalobcovi aj poplatok za správu úveru v sume 5,98 €, aj keď žalobca mal nárok na poplatok v sume 13,28 €.

7. Pretože žalovaní sú v omeškaní s plnením peňažného záväzku, bol dôvodný aj nárok žalobcu na úroky z omeškania. Súd priznal úroky z omeškania (z nepremlčaného nároku istiny úveru), t.j. zo sumy 1.589 €. Žalobca žiadal úrok z omeškania od poslednej splátky splatnej 20.11.2011, a tak súd od nasledujúceho dňa, t.j. od 21.11.2011 priznal úroky z omeškania. Požadovaná výška úrokov 9,25% ročne bola v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (1,25% úroková sadzba ECB + 8% podľa § 3). Na úhradu priznaného nároku zaviazal aj žalovaného v 3. rade, lebo tento uzavrel s veriteľom (Slovenskou sporiteľňou a.s.) dohodu o ručení podľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obch. zák.“). Žalovaní v 1. a 2. rade neuhradili svoj dlh z úveru, a preto je žalovaný v 3. rade povinný tak urobiť namiesto nich.

8. Na zistený skutkový stav aplikoval súd ustanovenia § 497, § 499, § 502 ods. 1, 2, § 506, § 303, § 306 ods. 1, § 369 ods. 1 Obch. zák. a § 5 písm. b/ zákona č. 250/2007 Z.z.

9. Okresný súd sa nestotožnil s právnou argumentáciou žalobcu k otázke nepremlčania jeho nároku poukazujúc na to, že ide o záväzkový vzťah účastníkov konania, ktorý sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka, keďže úverová zmluva je absolútnym obchodom podľa ust. § 261 ods. 6 Obch. zák. Podľa § 397 Obch. zák. je premlčacia doba 4 roky. Vyslovil názor, že na plnenie v splátkach pri úvere je potrebné aplikovať ust. § 392 ods. 2 Obch. zák. Ust. § 392 ods. 2 Obch. zák. je obsahovo identické s ust. § 103 Obč. zák. a obe normy sú teoreticky aplikovateľné tak na peňažné, ako aj nepeňažné plnenie. Súd pri posúdení otázky premlčania nevychádzal z ust. § 52 ods. 2 Obč. zák., keďže ide o úver spotrebiteľský, pretože toto ustanovenie Občianskeho zákonníka nadobudlo účinnosť 1.4.2015, teda potom, ako si žalobca uplatnil nárok na súde dňa 10.10.2014.

10. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd aplikáciou § 142 ods. 2 O.s.p.

11. Proti výroku rozsudku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a výroku o náhrade trov konania, podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zmeniť napadnutú časť rozsudku a zaviazať žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne a žalovaného v 3. rade zaplatiť žalobcovi istinu v sume 2.270,63 € s úrokom z omeškania vo výške 9,25% zo sumy 2.373,40 € od 21.11.2011 do zaplatenia a trovy konania v sume 1.261,10 €, pričom spoločným a nerozdielnym plnením žalovaných v 1. a 2. rade zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť žalovaného v 3. rade a plnením žalovaného v 3. rade zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť žalovaných v 1. a 2. rade. Odvolanie podal z dôvodu § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. Nesúhlasil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že dohodnuté splátky pred 10.10.2010 sú premlčané podľa § 103 Obč. zák. Zároveň nesúhlasil s určením začiatku plynutia premlčacej doby podľa § 103 Obč. zák., že pre každú splátku začala plynúť premlčacia doba odo dňa jej zročnosti. Úver poskytnutý žalovaným v 1. a 2. rade bol splatný dňa 20.11.2011. Tento deň bol dňom konečnej splatnosti úveru. Zmluvná dohoda o uhradení úveru v splátkach, nie je dohodou o plnení v splátkach podľa § 103 OZ, lebo zmluvné strany sa dohodli na konečnej splatnosti úveru do 20.11.2011. Premlčacia doba pre nezaplatenie celej sumy nezaplateného úveru začala plynúť dňom 21.11.2011 a žalovaná pohľadávka tak bola uplatnená v rámci plynutia premlčacej doby. Opätovne poukázal na rozsudok najvyššieho súdu sp.zn. 4 Obo 54/2007. Žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania v sume 119,62 €.

12. Žalovaní v 1. až 3. rade zostali v odvolacom konaní nečinní.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 účinného od 1.7.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380 a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

14. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a vo výroku o trovách konania je vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28.4.2017 o 13.00 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené dňa 21.4.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 a § 385 ods. 1 a contrario.

16. Žalobca podal odvolanie dňa 26.11.2015, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Odvolací súd prejednával vec v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok účinný od 1.7.2016.

17. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. 1. júlom 2016).

18. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

19. Keďže odvolanie žalobcu bolo podané pred 1. júlom 2016, krajský súd posúdil vec podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov o spravodlivej ochrane porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Článok 2 ods. 1, 2 , ako aj o potrebe ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Článok 3 ods. 1 .

20. Odvolateľ uviedol odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

21. K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

22. Súd prvej inštancie v predmetnej veci náležite zistil skutkový stav a vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 132 O.s.p. a z týchto dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie.

23. Predmetom odvolacieho prieskumu zostal len výrok, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, ako aj výrok o trovách konania.

24. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Môže teda preskúmať vec len v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha preskúmania rozhodnutia.

25. Podľa názoru odvolacieho súdu procesným právom účastníka konania je i právo, aby sa rozhodnutím o ním podanom odvolaní nezhoršilo jeho právne postavenie.

26. Z Článku 16 ods. 3 základných princípov vyplýva veľmi významný účinok odvolania, ktorým je zákaz zmeny k horšiemu (zákaz reformatio in peius).

27. Podstatou zákazu reformatio in peius je to, že súd rozhodujúci o odvolaní zásadne nie je oprávnený zmeniť rozhodnutie v neprospech účastníka, ktorý podal odvolanie a v prospech účastníka, ktorý odvolanie nepodal (viď Vlastimil Handl a Jozef Rubeš a kolektív OSŘ-Komentář II diel, Praha, Nakladatelství Panoráma 1985, str. 70).

28. Odvolanie podal len žalobca, a tak odvolací súd rešpektujúc Článok 16 ods. 3 základných princípov CSP, v ktorom je obsiahnutý aj vyššie spomínaný zákaz reformatio in peius (zákaz zmeny k horšiemu) uvádza nasledovné :

29. Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania podľa Obchodného zákonníka argumentujúc tým, že úverová zmluva je absolútnym obchodom podľa § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka, a tak aj otázka premlčania sa má riadiť podľa Obchodného zákonníka.

30. Nesprávny je aj záver súdu prvej inštancie, keď pri posúdení otázky premlčania nevychádzal z ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ale podľa Obchodného zákonníka.

31. Do odseku 2 (ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka) bola doplnená novelou Občianskeho zákonníka, vykonanou zákonom č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku, alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho, veta, podľa ktorej „na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“.

32. Ide o zásadnú zmenu, ktorá má mimoriadne závažné dôsledky. Doposiaľ sa na obchodno- spotrebiteľské zmluvy podľa § 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa vzťahovala úprava o neprijateľných podmienkach. V danom prípade ide o prelom v pôsobnosti Občianskeho zákonníka vo vzťahu k Obchodnému zákonníku. Podľa tejto úpravy, účinnej od 1.4.2015 (pôvodne od 13.6.2014), je treba na zmluvy uzatvárané spotrebiteľmi, t.j. spotrebiteľské aj obchodné zmluvy, použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, nie Obchodného zákonníka. Podľa odvolacieho súdu to znamená, že ak si zmluvné strany písomne dohodli podľa § 262 Obchodného zákonníka, že sa ich vzťah bude riadiť Obchodným zákonníkom, pre spotrebiteľské zmluvy to bude inak. To platí aj pre tzv. absolútne obchody upravené v § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka. Ak sa uzavrie spotrebiteľská zmluva podľa Obchodného zákonníka, keďže v Občianskom zákonníku upravená nie je, tak okrem vymedzenia zmluvného typu a jeho podstatných náležitostí sa na všetko ostatné bude vzťahovať Občiansky zákonník. Ak sa podľa § 262 Obchodného zákonníka dohodne uzavretie spotrebiteľskej zmluvy takého typu, aký upravuje Občiansky zákonník, tak rovnako okrem pojmového vymedzenia podstatných náležitostí sa bude spravovať Občianskym zákonníkom.

33. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že zásadná zmena nastala v dĺžke premlčacej doby. Podľa Občianskeho zákonníka (§ 101) je všeobecná premlčacia doba trojročná, ale podľa Obchodného zákonníka štvorročná (§ 397).

34. Na uplatnenie práv zo spotrebiteľských zmlúv bude sa aplikovať úprava v Občianskom zákonníku, teda trojročná premlčacia doba.

35. V súvislosti s premlčaním odvolací súd poukazuje na nové znenie zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. V zmysle novely vykonanej zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 1. mája 2014 podľa § 5b (zákona č. 250/2007 Z.z.) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ tejto skutočnosti dovolával.

36. Podľa názoru odvolacieho súdu ide o prelomové ustanovenie, ktoré ukladá povinnosť súdu z úradnej povinnosti (ex offo) skúmať, či v súvislosti so spotrebiteľskými zmluvami nedošlo k premlčaniu.

37. Vzhľadom na tú skutočnosť, že k tejto novej úprave v Zákone o ochrane spotrebiteľa nieto prechodného ustanovenia, súd je povinný skúmať túto otázku aj pri návrhoch, ktoré došli súdu pred 1. májom 2014, teda pri všetkých sporoch v čase rozhodovania.

38. Vzhľadom na to, že nárok žalobcu bol premlčaný nielen podľa Obchodného zákonníka, ale aj podľa Občianskeho zákonníka, správne postupoval súd prvej inštancie, keď žalobu žalobcu z titulu premlčania práva zamietol.

39. Len spomínaný zákaz reformatio in peius nedovoľuje odvolaciemu súdu preskúmať aj vyhovujúci výrok rozsudku súdu prvej inštancie a uplatniť námietku premlčania práva podľa Občianskeho zákonníka.

40. Súd prvej inštancie vecne správne rozhodol aj o náhrade trov prvostupňového konania, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, ako aj vo výroku o trovách konania, ako vecne správny potvrdil.

41. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 251 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca nemal úspech v odvolacom konaní, a tak nemá právo ani na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaní v 1. a 3. rade boli úspešní v odvolacom konaní, ale trovy odvolacieho konania im nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol, že nepriznáva stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .