Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-16C/258/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Alenou Jančulovou v spore veci žalobcu M. Z., nar. X.X.XXXX, bytom P. Č.. XXXX, právne zastúpeného JUDr. Antonom Kupšom, advokátom, so sídlom Moyzesova 34, Čadca, proti žalovanému F. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. Č.. XXXX, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Hagara - Hagarová, s.r.o., so sídlom Daniela Dlabača 35, Žilina, IČO: 36 806 498, v konaní o nahradenie vyhlásenia vôle na uzavretie zmluvy, takto

rozhodol:

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Žalovaný m á voči žalobcovi p r á v o na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1.Žalobným návrhom došlým súdu dňa 30.6.2016 sa žalobca voči žalovanému domáhal, aby súd nahradil vyhlásenie vôle žalovaného ako predávajúce uzavrieť kúpnu zmluvu so žalobcom ako kupujúcim, ktorej predmetom je podiel k nehnuteľnosti a to parcele C-KN XXXX - trvalý trávnatý porast o výmere 547 m2 v podiele 1-ice v k.ú. P., zapísanej na LV č. XXXXX za kúpnu cenu vo výške 577,- € v znení kúpnej zmluvy predloženej žalobcom, ktorá tvorí súčasť rozsudku a taktiež sa domáhal aj náhrady trov konania.

2. V žalobnom návrhu uvádzal skutočnosti, že dňa 31.7.2008 uzatvoril zmluvu s budúcim predávajúcim v rade 2/ M. G., ktorý sa zaviazal odpredať mu nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania a to do 30 dní od vyporiadania vlastníckeho práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam. Nastala však rozhodujúca právna skutočnosť a to úmrtie predávajúceho v rade 2/ M. G.. Jeho právnym nástupcom sa stal na základe osvedčenia o dedičstve 14D/286/2009 žalovaný F. H.. Listom zo dňa 23.3.2016 vyzval žalovaného na uzavretie kúpnej zmluvy. Žalovaný mu však oznámil, že si to rozmyslel a kúpnu zmluvu s ním nepodpíše. Keďže mal za to, že ani smrť účastníka zmluvy nemení nič na zásade pacta sunt servanda. Záväzkom zomretého účastníka zmluvy sú viazaní jeho dedičia a smrť niektorého z účastníkov zmluvy o budúcej zmluve nie je dôvodom jej zániku. Smrťou fyzickej osoby prechádzajú na jej právneho nástupcu aj práva a povinností vyplývajúce zo záväzkových vzťahov, pokiaľ zákon neustanovuje inak. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca súdu predložil rozsudok Okresného súdu Čadca sp.zn. 10C/59/2009 č.l. 5 až 11, zmluvu o budúcej kúpnej zmluve č.l. 12, výzvu na uzatvorenie kúpnej zmluvy č.l. 13, doručenku č.l. 14, kúpnu zmluvu, záznam z 21.6.2016 (prílohová obálka č.l. 16).

3. Žalovaný sa k žalobnému návrhu v rámci repliky písomne vyjadril podaním došlým súdu dňa 23.9.2016 (č.l. 24, 25). Vo svojom vyjadrení uviedol, že pri uzatváraní zmluvy o budúcej zmluve svoju vôľu prejavujú jedine účastníci zmluvy, ktorí sa zároveň dohodnú aj na podstatných náležitostiach zmluvy a ak po uzavretí zmluvy o budúcej zmluve dôjde ku skutočnosti, že jeden z týchto účastníkov stratí právnu spôsobilosť, je potrebné konštatovať, že došlo k podstatnej zmene okolností, z ktorých vychádzali

účastníci pri jej uzatváraní a teda zanikol záväzok druhej zmluvnej strane uzavrieť riadnu zmluvu. Smrťou M. G. došlo k podstatnej zmene okolností, z ktorej vychádzali účastníci zmluvy o budúcej zmluve pri jej uzatváraní a preto nemožno od žalovaného spravodlivo požadovať, aby uzavrel kúpnu zmluvu so žalobcom. Prevziať záväzok uzavrieť budúcu zmluvu môžu len budúce strany zmluvy, ktorá má byť s nimi v budúcnosti uzatvorená. Žalobca sa nemôže domáhať uloženia povinnosti žalovanému uzavrieť s ním kúpnu zmluvu na spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti, ktorý mal byť predmetom budúcej zmluvy, pretože právo účastníkov zmluvy o budúcej zmluve nie je čisto majetkovým právom, ale možno hovoriť o osobno-majetkovom práve, ktoré sa svojím charakterom blíži k tomuto právu a neprechádza na dedičov. Z tohto dôvodu žiadal, aby súd žalobný návrh zamietol.

4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne vyjadril podaním došlým súdu dňa 19.10.2016 (č.l. 28). Vo svojom vyjadrení uviedol, že nesúhlasí s tým, že by zmluva o uzatvorení budúcej zmluvy mala založiť osobný záväzok účastníka, nakoľko v uvedenom konaní nejde o tento prípad. Záväzkom zomrelého účastníka zmluvy o budúcej zmluve je viazaný jeho dedič a teda žalovaný. Z platnej zmluvy vznikajú pre účastníkov obligačno-právne účinky, teda obsah zmluvy sa stáva pre účastníkov zmluvy rovnako a bezpodmienečne záväzným a viazanosť účastníkov ich prejavmi vôle smerujúcimi k vzniku zmluvy ku vzniku vecno-právnych účinkov trvá aj pre dedičov zomrelého účastníka, ktorí vstupujú do jeho práv a záväzkov z občianskoprávneho vzťahu, ku ktorému došlo na podklade zhodných prejavov vôle účastníkov ešte pred vznikom vecno-právnych účinkov účinnej zmluvy. Práva a povinností majetkovej povahy prechádzajú z účastníkov na ich právnych nástupcov a taktiež prechádzajú na právnych nástupcov účastníkov zmluvy práva a povinností vyplývajúce z občianskoprávneho vzťahu založeného z hodnými prejavmi vôle smerujúcimi k zmluve. Na pojednávaní dňa 28.4.2017 žalobca aj žalovaný zotrvávali na svojich písomných vyjadreniach.

5. Z listinného dôkazu a to zmluvy o budúcej kúpnej zmluve (č.l. 12) mal súd preukázané, že budúci kupujúci, v tomto konaní žalobca M. Z. uzatvoril s budúcou predávajúcou 1/ H. N., 2/ M. G. zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX ako parcela EKN XXXX - trvalý trávnatý porast o výmere 1516 m2, ktorá je totožná s parcelou vytvorenou geometrickým plánom č. 100/2008 ako parcela CKN XXXX - trvalý trávnatý porast o výmere 547 m2 každý v podiele 1-ice v k.ú. P.. V bode II si zmluvné strany dohodli, že budúci predávajúci sa zaväzujú budúcemu kupujúcemu odpredať vyššie citovanú nehnuteľnosť do 30 dní od vysporiadania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam špecifikovaných v bode I. tejto zmluvy. Za dohodnutú kúpnu cenu 100,-Sk za 1 m2, ktorá bude vyplatená nasledovným spôsobom. Budúci predávajúci prevzali pri podpise tejto zmluvy zálohu na kúpnu cenu každý po 10.000,-Sk, čo svojimi podpismi aj potvrdzujú. Zvyšok kúpnej ceny bude vyplatený budúcim predávajúcim pri podpise riadnej kúpnej zmluvy, s čím zmluvné strany súhlasia a svojimi podpismi aj potvrdzujú.

6. Z rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 10C/59/2009-316 zo dňa 8.9.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 3.3.2016 mal súd preukázané, že parcela, ktorá je predmetom tohto konania patrí do podielového spoluvlastníctva navrhovateľky v rade 1/ H. N. a navrhovateľa v rade 2/ F. H. každému v 1-ici. Žalovaný F. H. už v konaní 10C/59/2009 ako právny nástupca po zomrelom M. G. súhlasil so svojím vstupom do konania na miesto zomrelého M. G.. Mal však výhrady k budúcej kúpnej zmluve, s ktorou vyslovil nesúhlas. Podľa osvedčenia o dedičstve po zomrelom M. G.Š., zomrelom X.XX.XXXX sp.zn. 14D/286/2009-24 zo dňa 13.7.2010 nadobudol spoluvlastnícke podiely k parcele EKN č. XXXX zapísanej na LV č. XXXX F. H., nar. XX.XX.XXXX.

7.Medzi účastníkmi konania je sporné, či zmluva o uzatvorení budúcej zmluvy je osobným právom alebo sa jedná o majetkové právo.

8. Podľa § 50 a) ods.1, 2, 3 Obč. zák.

(1) Účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach. (2) Ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté. (3) Tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela.

9. Zmluva o budúcej zmluve je zaradená do všeobecnej časti upravujúcej právne úkony. Je tomu tak preto, že ide síce o relatívne samostatný typ zmluvy, ktorá však môže byť uzavretá iba vo väzbe na inú (budúcu zmluvu) a to či už pomenovanú alebo nepomenovanú. Zákon stanovuje podstatné náležitosti zmluvy o budúcej zmluve a to zmluva musí byť uzatvorená v písomnej forme, 2/ došlo ku koncenzu o podstatných náležitostiach budúcej zmluvy, 3/ došlo k dohode o určení doby, v rámci ktorej sa zmluvné strany zaväzujú budúcu zmluvu uzavrieť. Žalobcom a teda aktívne legitimovaným subjektom na podanie návrhu na nahradenie prejavu vôle súdnym rozhodnutím môže byť iba účastník zmluvy o budúcej zmluve, teda ten, ktorého prejav vôle na uzavretie zmluvy je daný a aj prejavený spôsobom, ktorý právny poriadok požaduje.

10. V danom prípade sa právny predchodca žalovaného - M. G. v zmluve o budúcej zmluve zaviazal uzavrieť so žalobcom v zjednanej dobe kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bola špecifikovaná nehnuteľnosť. V posudzovanom prípade právny nástupca M. G. a to žalovaný odmieta so žalobcom zmluvu o budúcej zmluve uzatvoriť vzhľadom na osobný charakter zmluvy o budúcej zmluve a žalobca zasa oponuje tým, že zmluva o budúcej zmluve je majetkovým záväzkom a prechádza na dedičov.

11. Podľa § 7 ods. 1, 2 Obč. zák.

(1) Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.

(2) Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jeho smrť inak. Za mŕtveho súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.

12. Podľa § 579 ods.1, 2 Obč. zák.

(1) Smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník. (2) Smrťou veriteľa právo zanikne, ak bolo plnenie obmedzené len na jeho osobu; zanikne aj právo na bolestné a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.

13. Smrť dlžníka alebo veriteľa je významná právna skutočnosť, ktorá môže mať rôzne právne dôsledky, a to v závislosti od toho, či ide o smrť dlžníka alebo veriteľa. V oboch prípadoch však smrť má za následok stratu spôsobilosti týchto osôb mať práva a povinností. Smrť ako významná právna skutočnosť však nemusí mať vždy za následok zánik práv alebo povinnosti vyplývajúcich zo záväzkového vzťahu. Pre účely posúdenia zániku povinnosti alebo práva je potrebné rozlišovať práva po a) osobnostné (vzťahujúce sa k základným atribútom ľudskej osobnosti, b) osobné (týkajúce sa prejavov osobnej povahy), c) majetkové práva. Zatiaľ čo práva osobnostné a osobné v zásade smrťou zanikajú. V prípade majetkových práv tieto v zásade nezanikajú. V prípade smrti dlžníka platí zásada, že povinnosť dlžníka jeho smrťou nezanikne, ale prechádza na právnych nástupcov. Iba vtedy, ak obsahom povinnosti bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník, táto povinnosť zanikne. Pre právne dôsledky smrti dlžníka nie je rozhodujúce, či plnenie bolo splatené a ani to, či o povinnosti dlžníka bolo rozhodnuté právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu.

14. Smrťou dlžníka alebo veriteľa záväzok v zmysle § 579 Obč. zák. nezaniká. Ich práva a povinnosti prechádzajú na ich právnych nástupcov. Smrť dlžníka alebo veriteľa spôsobuje zánik záväzku len vtedy, ak bol záväzok čo do svojho trvania viazaný výhradne na osobu dlžníka alebo veriteľa (rozhodnutie NS SR 4Cdo/104/1997 ZZSP č. 2/1999).

15. Podľa rozsudku NS SR zo dňa 27.3.2007 sp.zn. 1Cdo/107/2006 zverejneného v zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR 1/2008 zmluva o budúcej zmluve (§ 50 a) Obč. zák.) pôsobí len medzi účastníkmi tejto zmluvy. Zmluvou o budúcej zmluve sa zakladá medzi subjektmi zmluvná povinnosť. Podstata zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy spočíva v tom, že sa jej subjekty v súvislosti so širokou zmluvnou voľnosťou písomne zhodne a záväzne dohodnú, že spolu do dohodnutej doby uzavrú budúcu zmluvu, na ktorých podstatných náležitostiach sa musia dohodnúť. Ak nie je do dohodnutej doby budúca zmluva

uzavretá a povinný subjekt návrh na uzatvorenie realizačnej zmluvy neprijme vôbec, či realizačnú zmluvu podľa prejednaných podmienok a náležitosti odmieta uzatvoriť môže sa oprávnený subjekt do jedného roka od doby, kedy mala byť realizačná zmluva uzavretá domáhať ochrany na súde. Deje sa tak žalobou podľa § 80 písm.b) CSP, aby bolo zmluvné prehlásenie druhého subjektu, ktorý odmieta realizačnú zmluvu uzatvoriť buď vôbec alebo podľa prejednaných náležitostí nahradené súdnym rozhodnutím.

16. Zmluva, záväzok zo zmluvy o budúcej zmluve je záväzkom osobným a neprechádza na dedičov (Justičná akadémia SR Inderencia súdov do súkromnoprávnych zmlúv: Zásahy súdov do kontraktačného procesu) strana 17 nahradenie prejavu vôle v teórii a súdnej judikatúre prof. JUDr. Peter Vojčík, CSc., JUDr. Jana Bajánková.

17. Podľa právnej teórie (viď. vyššie) záväzok na uzatvorenie zmluvy, záväzok zo zmluvy o budúcej zmluve je osobným záväzkom a neprechádza na dedičov. Z čoho vyplýva, že záväzok zo zmluvy o budúcej zmluve, ktorý je záväzkom osobným neprešiel na dediča M. G.- žalovaného F. H.. Nakoľko záväzok zo zmluvy o budúcej zmluve neprešiel na žalovaného , žalovaný nie je povinný uzatvoriť so žalobcom kúpnu zmluvu. Z tohto dôvodu aj súd žalobný návrh zamietol.

18. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 na základe ktorého ustanovenia súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Nakoľko v tomto konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný priznal mu súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v potrebnom počte v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde v Čadci. (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 C.s.p.). O odvolaní rozhodne odvolací súd, ktorým je Krajský súd Žilina. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 363 C.s.p).

Podľa § 365 ods.1,2,3 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie e vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené , alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie , ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej , má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 227 C.s.p.) Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak. Výrok právoplatného rozsudku o určení vecného

práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľnosti bola zapísaná poznámka o súdnom konaní (§ 228 ods. 1,2 C.s.p.).

Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúca povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z.) ak ide o rozhodnutie , ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 376 ods.1 C.m.p).