Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-190-2016.pdf
PDF · 102.52 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/190/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec v spore žalobcu T.. O. A., trvale bytom Ľ.. O. XX, XXX XX L., občan SR proti žalovanej M.. N. K., trvale bytom Ľ.. O. XXXX/XX, XXX XX L., občianka SR, v zast. JUDr. Daniel Přibyl, advokát so sídlom Lučenec, Dr. Vodu 18 o odstránenie nelegálnej stavby s pevným základom na hranici pozemkov, takto
rozhodol:
žalobu o odstránenie stavby z a m i e t a .
Žalovaná m á právo na plnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal odstránenia stavby, ktorú označil ako stavba 1) - plot medzi záhradami žalobcu a žalovanej a navrátenia do pôvodnú stavu. Ďalej požadoval odstránenia stavby, ktorú označil ako stavba 2) - plot z betónových tvárnic medzi plotom vpredu a rohom rodinného domu žalobcu na náklady žalovanej. Žalobca požadoval aj odstránenie stavby, ktorú označil ako stavba 3)
- garáž žalovanej, ktorú podmienečne nežiadal odstrániť, ak bude strecha opatrená protisnehovými zábranami, v opačnom prípade požadoval posunutie stavby 1 m od hranice pozemku. Žalobu odôvodnil tým, že plot medzi záhradami z roku 2015 cca 40 m2 dlhý, ktorý označil ako stavba 1) zabral z pozemku žalobcu cca 8m 2. Žalovaná oznámila žalobcovi zámer vykonať túto stavbu, ale realizáciu vykonala bez súhlasu žalobcu. Stavba je vybudovaná na hranici pozemkov s betónovým základom 80 cm do hĺbky a 40 m2 do šírky, čím zasiahol 20 až 40 cm2 do pozemku žalobcu. Stavba 2) - plot dlhý cca 3 m z betónových tvárnic medzi plotom vpredu a rohom rodinného žalobcu označený ako stavba leží z 3/4 na pozemku žalobcu. Žalovaná túto stavbu realizovala bez konzultácie a súhlasu žalobcu. Garáž vedľa hranice pozemku za rodinným domom žalobcu označeným žalobcom ako stavba 3/ bola síce vystavaná so súhlasom žalobcu, avšak podmienená tým, že bude mať žľab na dažďovú vodu a protisnehové zábrany na dvere garáže. Stavba bola vystavaná v roku 2014 a počas záplavového počasia voda stekala zo strechy garáže na múr rodinného domu žalobcu, čím podmočila celý základ s poklesom 6 cm. V roku 2015 žalovaná predĺžila stavbu garáže na ďalšie auto bez súhlasu žalobcu. Žalobca chcel oplotiť svoj pozemok za rodinným domom, avšak žalovaná tvrdí, že múr jeho rodinného domu je hranicou pozemku. Súhlas na výstavbu garáže je potrebný, nakoľko nie je postavená 1 m od hranice pozemku. Žalovaná odstránila žalobcov plot medzi záhradami a bez súhlasu žalobcu vystavala plot zasahujúci do jeho pozemku. Žalobca v rámci prostriedkov procesného útoku predložil súdu kópiu z pozemkovej mapy zo dňa 07.11.1991 (na č. l. 3), Výkres z projektovej dokumentácie (na č. l. 80), fotodokumentáciu (na č. l. 80 z druhej strany, na č. l. 81) a navrhol výsluch svedka T.. Q.. Z. P..
2. Žalovaná žiadala žalobu ako neodôvodnenú zamietnuť. Svoje stanovisko odôvodnila tým, že v prípade stavby 1) jedná sa o plot nachádzajúci na hranici pozemkov v BSM manželov, t.j. žalobcu a J. A.. G. L. Č.. XXXX, C..Ú.. L. bol žalovanou a jej manželom na vlastné náklady vymenený za pôvodný bez zmeny
jeho trasy, čím boli vykonávané udržiavacie práce, pri ktorých nie je potrebné ohlásenie podľa § 139b ods. 15 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb. Udržiavacie práce na plote boli vykonané žalovanou na pôvodnej trase, ako plot pôvodne stál na základe výstavby právnymi predchodcami žalobcu a žalovanej. Stavba 2), t.j. plot nachádzajúci sa hranici pozemkov v BSM žalobcu a J. A. bol žalovanou a jej manželom na vlastné náklady vymenený za pôvodný bez zmeny trasy, boli vykonané udržiavacie práce, pri ktorých nie je potrebné ani ohlásenie. Žalovaná poprela, že stavba 1) a stavba 2) je postavená na pozemku žalobcu a že by došlo k zmenene trasy pôvodného plotu. Dôvod prečo boli na plote vykonávané udržiavacie práce bol ten, že žalobcove psy prebiehali cez tento plot na pozemok žalovanej z čoho žalovaná mala obavy. Rovnako žalobca bez vedomia žalovanej vstupoval na jej pozemok pri chytaní svojich psov. Plot stál už predtým, než žalobca nadobudol túto nehnuteľnosť, približne už od 70. rokov minulého storočia. Na plote bolo ale vadné pletivo. Žalovaná požadovala od žalobcu aby to opravil, ten však uviedol, že nebude robiť nový plot, pričom žalobca súhlasil s tým, aby ho opravila žalovaná. Žalobcom označená stavba 3) - garáž, je postavená v súlade s oznámením mesta Lučenec, ohlásením drobnej stavby zo dňa 16.10.2012 ako „Kryté státie pre motorové vozidlo“, pričom zo strany žalovanej bola splnená podmienka, že dažďové vody zo strechy budú odvedené na pozemok stavebníka. Rovnako stavba „Sklad“ označenej žalobcom ako stavba 3) je postavený v súlade s ohlásením drobnej stavby zo dňa 07.06.2016. Žalovaná sa pokúšala o komunikáciu so žalobcom, tento s ňou však nekomunikoval a nepreberal poštu. Žalovaná v rámci prostriedkov procesnej obrany predložila súdu fotodokumentáciu tzv. žalobcom označených stavieb 1) a 2), písomné dôkazy: Oznámenie mesta Lučenec k ohláseniu drobnej stavby zo dňa 16.10.2012, Oznámenie mesta Lučenec k ohláseniu drobnej stavby zo dňa 07.06.2016, Vytýčenie vlastníckej hranici pozemku č. zákazky XXXXXXXX-XX/XX zo dňa 07.06.2016 a zároveň navrhla výsluch žalobcu.
3. Súd vykonal dokazovanie v nasledovnom rozsahu a zistil nasledovné skutočnosti.
4. Z kópie pozemkovej mapy (na č.l. 3) v súvislosti s mapou na z Vytýčenia vlastníckej hranice pozemku (na č. l. 54 -55, resp. 66 - 69) súd zistil, že stavba 1), ktorú označil žalobca je na hranici pozemkov XXXX Q. XXXX. Stavba č. 2) je na hranici pozemku XXXX/X Q. XXXX/X, stavba č. 3) je na pozemku č. XXXX/X.
5. Z Vytýčenia vlastníckej hranice pozemku zo dňa 07.06.2016 (na č.l. 54-55) súd zistil, , že neoplotená časť hranice medzi parc. Č.. XXXX/X Q. O.. XXXX/X je od rodinného domu XXXX/X vzdialená 40 cm. Zároveň súd zistil, že existujúce oplotenie vlastníckej hranice žalovanej na parcele registra „. C. O..Č.. XXXX/X Z. G. L. Č.. XXXX, C.. Ú.. L. je totožné s daným stavom meraným pri THM vektorovej katastrálnej mape z roku 2006.
6. Z Oznámenia k ohláseniu drobnej stavby zo dňa 16.10.2012 (na č. l. 56) mesta Lučenec súd zistil, že stavebný úrad nemal námietky voči ohlásenej drobnej stavbe žalovanej „Kryté státie pre motorové vozidlo“ - drobnej stavby krytého státia o zastavenej ploche 22,02 m2 na ulici O. G. O. O.. Č.. XXXX/X C.. Ú.. L.N.. Žalovanej bola uložená povinnosť zabezpečiť odvod dažďová voda zo strechy na jej pozemok.
7. Z Oznámenia k ohláseniu drobnej stavby „Sklad“ pri rodinnom dome na ulici Ľ.. O. Č.. XXXX/XX Z. L. J. V.Q. XX.XX.XXXX (na č.l. 58) súd zistil, že mesto Lučenec ako stavebný úrad nemalo námietky voči drobnej stavbe skladu pristavenej k objektu „Krytého státia pre motorové vozidlo“.
8. Z fotografii predložený žalovanou (na č.l. 62-63) súd zistil, že pôvodný plot označený žalobcom ako stavba 1) bol na železných stĺpikoch obohnaný pletivom. Následne po rekonštrukcii bol plot zrekonštruovaný s tým, že nové pletivo bolo prichytená na železné stĺpiky a zo spodku na betón. Uvedené potvrdzuje aj fotodokumentácia žalobcu na č. l. 82, z ktorého súd zistil, že pôvodné pletivo bolo nahradené novým, modernejším pletivom tyrkysovej farby. Pokiaľ ide o stavbu 2), podľa fotografickej dokumentácie sa jednalo pôvodne o plot s oceľovými tyčami. V novom stave bol tento plot na tom istom mieste zmenený tak, že miesto železných tyčí, bol plot vyplnený tvárnicami, pričom pôvodný základ plotu zostal. Základ plotu je rovnaký pred jeho rekonštrukciou bez zmeny trasy. Fotodokumentácia žalobcu na č. l. 82 potvrdzuje, že došlo k výmene plotu zo železných tyčí na plot vyplnený tvárnicami.
9. Z výsluchu svedka T.. Q.. Z. P. súd zistil, že tento je zamestnancom Mestského úradu Lučenec, oddelenie stavebného poriadku, investície a stratégie, kde pracuje ako referent stavebného poriadku, ohlášky drobných stavieb, udržiavacích prác. Svedok má na starosti stavebné úpravy, územný plán, povoľovanie stavieb, vyjadrenie podľa stavebného poriadku. K žalobcovi a žalovanej má neutrálny
vzťah. Súd zistil, že zo strany žalovanej boli ohlásené tri drobné stavby. Pokiaľ ide o stavbu „Skladu“ v susedstve žalobcu, stavba žalobcu - rodinný dom je na hranici pozemku. Tento Sklad bol vystavaný 1 m od spoločnej hranice, čím bola zachovaná odstupová vzdialenosť, aby bolo možné udržiavať rodinný dom žalobcu. Pri drobných stavbách musí byť dodržaná odstupová vzdialenosť. Keďže bočná stena žalobcu je bez okien a vlastníckeho právo nie je nijakým spôsobom obmedzované, odstupom 1 m je tak zabezpečená údržba rodinného domu žalobcu. Pokiaľ ide o oplotenie pozdĺž prednej časti, tak toto oplotenie označené ako pletivové sa vychádza z § 12 z vyhlášky č. 532/2002 Z. z. keď stavebný pozemok musí byť oplotený aby sa zamedzoval vstup nepovolaným osobám. Existuje pravidlo, podľa ktorého sused po pravej strane čelom k pozemku, má povinnosť vystavať plot, V danom prípade mal preto vystavať podľa tohto pravidla, plot žalobca. Keďže ten to odmietol, zrekonštruovať plot sa podujala žalovaná. V prípade plotov neplatí požiadavka výstavby 1 m od hranice pozemku, preto plot môže byť na hranici pozemku, ale nesmie zasahovať súčasťou ani prestrešením na pozemok susediaceho vlastníka. Keďže musí byť na hranici pozemku, je akceptovaná tolerancia zasahovania do susediaceho pozemku 15-20 cm. Svedkovi bol predložený geometrický plán, kde bola vytýčená hranica pozemku. Žalovaná sa sťažovala aj na to, že myši prechádzali zo susedovej strany na jej pozemok. Pokiaľ ide o pôvodný plot, súd z výpovede svedka zistil, že aj v pôvodnom stave plotu sú oceľové tyče v zemi betónovej pätke, čiže má to tiež betónovú základnú pätku. Preto aj pôvodný plot mal zo zemou spojený betónový základ Na betónových pätkách sa môžu vybudovať vstupy alebo sa vybuduje nový plný murovaný plot, ktorý je zo stĺpov, stĺpikov a nejakou výplňou. Súhlas susediaceho vlastníka na výstavbu skladu keďže bol na pozemku žalovanej a bola tam ohláška, nebol potrebný. K predĺženiu stavby bola predložená fotodokumentácia a geometrický plán, kde bola vytýčená hranica pozemku na základe čoho stavebný úrad uviedol, že nemá námietky k výstavbe.
10. Podľa § 54 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný poriadok) (ďalej len „SP“) Stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.
11. Podľa § 55 ods. 2 písm. b) SP ohlásenie stavebnému úradu postačí pri drobných stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie
12. Podľa § 56 písm. h) SP: Stavebné povolenie ani ohlásenie sa nevyžaduje pri udržiavacích prácach, pri ktorých nie je predpísané ohlásenie podľa § 55 ods. 2 písm. d).
13. Podľa § 55 ods. 2 písm. d) SP: Ohlásenie stavebnému úradu postačí pri udržiavacích prácach, ktoré by mohli ovplyvniť stabilitu stavby, požiarnu bezpečnosť stavby, jej vzhľad alebo životné prostredie a pri všetkých udržiavacích prácach na stavbe, ktorá je kultúrnou pamiatkou.
14. Podľa § 57 ods. 1,2 SP: (1) Stavebník je povinný uskutočnenie stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác uvedených v § 55 ods. 2 vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu. K ohláseniu drobnej stavby pripojí jednoduchý situačný výkres; ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a), pripojí podklady s náležitosťami žiadosti o stavebné povolenie a projektovú dokumentáciu. Stavebný úrad môže určiť, že ohlásenú drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia. (2) Stavebník môže uskutočniť stavby, stavebné úpravy a udržiavacie práce ohlásené podľa odseku 1 len na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti ich uskutočneniu nemá námietky. K písomnému oznámeniu stavebný úrad pripojí overený jednoduchý situačný výkres a ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a), k písomnému oznámeniu pripojí overenú projektovú dokumentáciu. Stavebník môže začať uskutočňovať ohlásenú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce do dvoch rokov odo dňa jeho doručenia stavebníkovi, pokiaľ stavebný úrad neurčí inak. Ohlásenú reklamnú stavbu, na ktorej najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, môže stavebník začať uskutočňovať len do jedného roka odo dňa doručenia oznámenia stavebného úradu stavebníkovi, pokiaľ stavebný úrad v odôvodnených prípadoch neurčil na začatie stavby dlhšiu lehotu.
15. Podľa § 139b ods. 15 písm. a) SP: Udržiavacími prácami, pri ktorých nie je potrebné ani ohlásenie (bežné udržiavacie práce), sú najmä opravy fasády, opravy a výmena strešnej krytiny alebo povrchu
plochých striech, výmena odkvapových žľabov a odtokových zvodov, opravy oplotenia a výmena jeho častí, ak sa tým nemení jeho trasa.
16. Podľa § 6 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecno-technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácii (ďalej len „vyhláška č. 532/2002“): Stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel.
17. Podľa § 12 ods. 1 písm. b) vyhláška č. 532/2002: Pozemok zastavaný stavbou musí byť oplotený, ak b) treba zamedziť voľný pohyb osôb alebo zvierat, d) stavbu treba chrániť pred vstupom neoprávnenej osoby.
18. Na základe zistených čiastkových skutkových okolností súd skutkovo a právne uzatvára nasledovné. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania pokiaľ sa jedná o stavbu žalobcom vymedzenú ako stavba č. 1) žalovaná vykonala udržiavacie práce - opravu a výmenu častí plotu po trase pôvodného plotu. Jedná sa o plot, ktorý je na hranici pozemkov žalobcu a žalovanej, ktorého postavenie ako vyplynulo z Vytýčenia vlastníckej hranice (na č. l. 54) je identický so stavom zameranou vektorovou mapou - THM z roku 2006. Z fotodokumentácie súd zistil, že pôvodný pletivový plot bol zrekonštruovaný, pričom tento plot zostal pletivový a je na rovnakej trase pôvodného plota (fotodokumentácia na č. l. 62). Zo skutkových tvrdení žalovanej, ktoré žalobca nepoprel ako aj v súvislosti s výpoveďou svedka T.. Q.. P. vyplynulo, že pôvodné pletivo na plote bolo v zlom stave. Na pozemok žalovanej prebiehali žalobcove psy a žalobca, ktorý ich chytal. Žalovaná vyzývala žalobcu, aby plot zrekonštruoval. Žalobca odmietol zrekoštruovanie plota vykonať.
19. V súlade s § 12 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 532/2002 je povinnosťou vlastníka pozemku oplotiť pozemok, tak aby sa zabránilo neoprávnenému vstupu osôb a zamedzilo voľnému pohybu zvierat. Žalobcov opotrebovaný plot podmienky podľa § 12 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 532/2002 nespĺňal. Žalobca odmietol vykonanie nápravy. Keďže vyhláška nestanovuje, ktorý vlastník je povinný vykonať oplotenie, žalovaná oprávnene vykonala rekonštrukciu plotu, keďže zistený stav vyžadoval riešenie ako to stanovuje § 12 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 532/2002.
20. V súlade s § 54 SP možno vykonávať udržiavacie práce iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebného úradu. Ohlásenie drobnej stavby je upravené v § 57 SP. V súlade s § 57 ods. 2 SP stavebník môže uskutočniť stavby, stavebné úpravy a udržiavacie práce, len na základe oznámenia stavebného úradu, že proti ich uskutočneniu nemá námietky. Podľa § 55 ods. 2 SP stanovuje, pri ktorých stavbách a zmenách stavieb postačí ohlásenie a ktoré udržiavacie práce na stavbách podliehajú ohláseniu. Ustanovenie § 56 SP vymedzuje, ktoré stavby, ich zmeny a udržiavacie práce nevyžadujú stavebné povolenie ani ohlásenie. V § 56 písm. h) SP je uvedené, že udržiavacie práce, pri ktorých nie predpísané ohlásenie podľa § 55 ods. 2 písm. d) SP, nevyžadujú ohlásenie stavebnému úradu. V súlade s § 55 ods. 2 písm. d) je ohlásenie potrebné pri udržiavacích prácach, ktoré by mohli ovplyvniť stabilitu stavby, požiarnu bezpečnosť stavby, jej vzhľad alebo životné prostredie a pri všetkých udržiavacích prácach na stavbe, ktorá je kultúrnou pamiatkou. V ustanovení § 139 ods. 15 písm. a) SP sú zadefinované udržiavacie práce pri ktorých nie je potrebné ani ohlásenie sa tzv. bežné udržiavacie práce. Tieto sú opravy oplotenia a výmeny jeho častí, ak sa tým nemení jeho trasa. Na základe vykonaného dokazovania sa súd nestotožnil s názorom žalobcu, že v prípade plotu, označeného žalobcom ako stavba 1) sa jedná o stavby, kde sa vyžaduje akýkoľvek súhlas žalobcu. Ako súd zistil (z písomného dôkazu Vytýčenie vlastníckej hranice pozemku na č. l. 54), z vykonaného dokazovania sa nepreukázalo, že by došlo k zabratiu pozemku žalobcu, a žalobca neuniesol bremeno tvrdenie, že stavba 1) zasahuje do jeho pozemku, naopak žalovaná dôkazmi preukázala, že hranice pozemkov zostali zachované a rekonštruovaný plot kopíruje trasu pôvodného plotu. Z uvedeného dôvodu súd považoval v tejto časti žalobu za nedôvodnú, keďže v súlade s ustanovením § 139b ods. 15 písm. a) SP a § 56 písm. h) SP sa v prípade plota jednalo o udržiavacie práce na ktoré sa nevzťahuje ani povinnosť ohlásenia.
21. Pokiaľ ide o plot, ktorú žalobca označil ako stavbu 2), súd mal zato, že žalobca rovnako ako v prípade plota označenej žalobcom ako stavba 1), nepreukázal svoje tvrdenia, že plot leží na pozemku žalobcu a žalovaná realizovala uvedené bez konzultácie so žalobcom. Naopak z Vytýčenia vlastníckej
hranice (na č. l. 54) je preukázané, že hranice pozemkov, na ktorých vedú uvedené ploty (pričom ploty boli rekonštruované pred rokom 2016, kedy bolo vykonané toto zameranie) sú identické so stavom zameranou vektorovou mapou- THM z roku 2006, t. j. kopírujú hranicu pozemkov žalobcu a žalovanej. Z fotografie (na č. l. 63) súd zistil, že plot medzi pozemkami žalobcu a žalovanej bol upravený tak, že pôvodné kovové tyče na múriku plotu boli zamenené za tvárnice. S poukazom na § 139b ods. 15 písm. a) SP, kde zákon stanovuje, že udržiavacími prácami sú aj výmeny častí oplotenia, pokiaľ sa tým nemení jeho trasa, súd s poukazom na zistený skutkový stav, mal zato, že zo strany žalovanej došlo len k výmene častí už existujúceho plota bez zmeny jeho trasy. Z uvedených dôvodov považoval žalobu v tejto časti rovnako za nedôvodnú s poukazom nato, že boli vyvrátené žalobcove tvrdenia, ohľadom toho, že plot stojí na jeho pozemku. V súlade s ustanovením § 139b ods. 15 písm. a) SP a § 56 písm. h) SP sa v prípade plota jednalo o udržiavacie práce na ktoré sa nevzťahuje ani povinnosť ohlásenia a preto sa nevyžadoval súhlas žalobcu.
22. Podľa § 55 ods. 2 písm. b) SP ohlásenie stavebnému úradu postačí pri drobných stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie.
23. Pokiaľ ide o stavbu „Kryté státie pre motorové vozidlo“ a „Sklad“, označenú žalobcom ako stavba 3) - garáž, súd z vykonaného dokazovania zistil, že tieto boli v súlade s § 55 ods. 2 písm. b), § 57 SP ohlásené stavebnému úradu, a tento nevzniesol žiadnu námietku voči ich výstavbe (zistené z Oznámenia k ohláseniu drobnej stavby zo 16.10.2012 a 07.06.2016 na č. l. 64, 65 a výsluchu svedka T.. Q.. Z. P.). Žalobca nepreukázal dôkazmi žiadne svoje tvrdenia ohľadom námietok voči stavbe 3). Naopak z výsluchu svedka T.. Q.. Z. P. a v súvislosti s písomným dôkazom Vytýčením vlastníckej hranice pozemku na č.l. 54 vyplynulo, že neoplotená časť hranice medzi parcelou č. XXXX/X (patriaci žalovanej) a parcelou č. XXXX/X (patriacou žalobcovi) je vzdialená 40 centimetrov od rodinného domu parc. číslo XXXX/X (patriaci žalobcovi) (zistené z Vytýčenia vlastníckej hranice pozemku na č. l. 66 až 69). Keďže rodinný dom žalobcu je na hranici pozemku, bol samotný „Sklad“ vystavaný 1m od pozemku od spoločnej hranice, čím bola dodržaná odstupovaná vzdialenosť. Pokiaľ ide o žalobcom požadovaný odtok dažďovej vody na strane garáže od rodinného domu žalobcu, súd mal zato, že žalovaná splnila podmienky v Oznámenia k ohláseniu drobnej stavby na č. l. 65, kde bola uložená povinnosť odviesť dažďovú vodu zo strechy na pozemok stavebníka. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a v tejto súvislosti fotografie predložené žalobcom na č. l. 81 nepreukazujú tvrdenia žalobcu ohľadom potreby odstránenia stavby „Kryté státie pre motorové vozidlo“ a „Sklad“. Žalobca takto neuniesol dôkazné bremeno, keď súdu nepredložil relevantné dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia o porušení jeho stavby zo strany žalovanej. Z uvedených dôvodu súd žalobu žalobcu považoval za nedôvodnú a aj v tejto časti a ako aj celkovo žalobu zamietol.
24. Podľa § 255 ods. 1 CSP: Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Nakoľko žalovaná bola úspešná v konaní v plnom rozsahu má v zmysle § 255 ods. 1 CSP právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.