Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_7C-41-2016.pdf
PDF · 160.09 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/41/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: S. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX V. K. E. Č.. XXX, zast. JUDr. Dušanom Sitarčíkom, advokátom, AK Staničná 11, 066 01 Humenné, o zaplatenie sumy 6 276,29 eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 11,52 eur s príslušenstvom z a s t a v u j e .
Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .
Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Pôvodný veriteľ spol. U. P. E. M..N.. sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 17.03.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 6 840,68 eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania.
2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky č. XXXXXXX, poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 6 276,29 eur, pričom z poskytnutej pôžičky sa mali uhradiť jeho záväzky voči spoločnosti U. P. E., M..N.. a záväzky voči I., M..N.. kde žalobca vystupuje ako Správca. Žalovaný sa zaviazal žalobcovi nahradiť celkové náklady spojené s pôžičkou a to formou pravidelných 87 mesačných splátok vo výške 144 eur, teda celková suma pôžičky bez poistenia činila 12 528,- eur. Tento svoj záväzok splácať úver riadne a včas nesplnil ani na základe predžalobných výziev, preto žalobca listom zo dňa 27.03.2013 vypovedal zmluvu ku dňu 20.03.2013. Dlžná suma ku dňu vypovedania zmluvy činila čiastku 6 887,78 eur a žalovaný bol vyzvaný, aby v lehote 5 dní od doručenia vypovedania uhradil dlžnú sumu. Keďže je žalovaný v omeškaní s plnením peňažného dlhu uplatňuje si aj nárok na úroky z omeškania.
3. Súd vo veci rozhodol v skrátenom konaní vydaním platobného rozkazu zo dňa 15.07.2016, č.k. 7C/41/2016-23, ktorým podanej žalobe žalobcu v súlade s čiastočným späťvzatím v sume 564,39 eur s príslušenstvom, vyhovel.
4. Žalovaný proti predmetnému platobnému rozkazu podal odpor, v ktorom uplatnený nárok v celom rozsahu neuznal, nakoľko zmluva o pôžičke je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože odporuje dobrým mravom. Žalobca využil neskúsenosť, tieseň, dôverčivosť, finančnú závislosť a neschopnosť plniť záväzky žalovaného. Uzavretie zmluvy ako právny úkon zodpovedá v plnej miere definícii úžery. Z dôvodu ťažkej finančnej situácie nedokázal splácať 7 úverov, ktoré mu poskytol žalobca.
Dňa 12.09.2012 mu žalobca ponúkol uzavretie zmluvy ,,EMS“ s presne definovaným podmienkami a upozornil ho, že po uplynutí 10 dňovej lehoty od doručenia ponuky, všetky jednotlivé predchádzajúce spotrebiteľské zmluvy uvedené v navrhovanej zmluve, sa stávajú neplatné. Z dôvodu tiene žalovaný zmluvu podpísal napriek tomu že bola pre neho absolútne nevýhodná, len aby ho žalobca nežaloval na súde. Touto zmluvou mali byť vyrovnané všetky predchádzajúce spotrebiteľské zmluvy uzatvorené so žalobcom v hodnote 6 276,29 eur. Celkové náklady žalovaného zo zmluvy mali byť vo výške 6 251,71 eur, t.j. bez 24,58 eur vo výške 100 % úveru. Navyše suma 3 864,67 eur z 1. pôžičky bola v čase podpísania zmluvy dňa 12.09.2012 premlčaná. V ďalšom poukázal, že od 01.06.2014 bol zákonom č. 106/2014 Z.z. novelizovaný Občiansky zákonník a doplnení o ustanovenie § 39a - úžera. Platnosť tohto ustanovenia pôsobí aj retroaktívne. Dovtedy delikt súkromnoprávnej úžery bez zákonného vymedzenia realizovali súdy prostredníctvom § 39 s poukazom na rozpor s dobrými mravmi. Uzatvorenie zmluvy ako právny úkon zodpovedá v plnej miere definícii úžery. Vzhľadom na uvedené žiadal platobný rozkaz zrušiť, nariadiť pojednávanie a žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
5. Žalobca podal dňa 07.12.2016 na tunajšom súde návrh na zmenu strany sporu - žalobcu na spol. Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154. Podanie návrhu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.09.2016, bola pohľadávka voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto konania, postúpená na nového veriteľa a to spol. Intrum Justitia Slovakia s.r.o.
Súd uznesením zo dňa 10.02.2017, č.k. 7C/41/2016-59 pripustil, aby do konania na miesto žalobcu vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o.
6. Písomným podaním zo dňa 25.04.2017 v žalobca zobral žalobu čiastočne späť a to čo do sumy 11,52 eur s príslušenstvom a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Na zaplatení sumy 6 264,77 eur s príslušenstvom trval aj naďalej.
Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Podľa § 145 ods. 3 CSP; Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
Nakoľko v časti o zaplatenie sumy 11,52 eur s príslušenstvom, žalobca zobral žalobu späť po doručením žaloby žalovanému, preto v zmysle uvedených zákonných ustanovení súd konanie v časti o zaplatenie sumy 11,52 eur s príslušenstvom, zastavil.
7. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami a to Žiadosťou a Zmluvou o poskytnutí účelovej pôžičky č. XXXXXXX, Všeobecnými obchodnými podmienkami spol. U. P. E., Výpoveďou zmluvy zo dňa 27.03.2013, prehľadom úhrad a splátok žalovaného, Zmluvou o postúpení zo dňa 19.09.2016, žiadosťou žalovaného o pristúpení na dohodu zo dňa 08.08.20102, odpoveďou žalobcu k žiadosti zo dňa 12.09.20102 a navrhovaným splátkovým kalendárom, vyjadreniami žalobcu, vyjadreniami žalovaného a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
8. Spoločnosť U. P. E., M..N.., ako pôvodný veriteľ a žalovaný ako klient uzavreli dňa 22.10.2012 zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky č. XXXXXXX, schválená výška pôžičky bola 6 276,29 eur, pričom celková suma pôžičky bola 12 528,- eur, ktorú mal žalovaný uhradiť v 87 splátkach, výška mesačnej splátky bola 144 eur a ročná úroková sadzba 24,08%. Výška RPMN bola 24,08 %, priemerná hodnota RPMN 19,08 %. V zmluve nebol uvedený termín splatnosti jednotlivých splátok. Termín konečnej splatnosti (mesiac/ rok ) bol stanovený na 01/2020.
Podľa čl. III Zmluvy účelom použitia pôžičky bolo, aby sa z poskytnutej pôžičky uhradili podľa nasledujúcej špecifikácie záväzky klienta - žalovaného voči Spoločnosti - žalobcovi a záväzky voči I., M..N.., kde Spoločnosť - žalobca vystupuje ako správca. Z poskytnutej pôžičky sa uhradili tieto záväzky žalovaného :
- Slovenské kreditné karty, výška záväzku 3 864,67 eur;
- Slovenská požičovňa, výška záväzku 1 286,42 eur
- Slovenská požičovňa, výška záväzku 45,80 eur
- Slovenská požičovňa, výška záväzku 306,12 eur
- Slovenská požičovňa, výška záväzku 301,34 eur
- Triangel, výška záväzku 130,64 eur
- Slovenská požičovňa, výška záväzku 341,30 eur Teda celková výška záväzku žalovaného predstavovala sumu 6 276,29 eur.
Žalovaný prehlásil, že sa pred podpísaním zmluvy oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, prevzal ich, súhlasí s nimi, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.
9. Klient je navrhovateľom uzatvorenia zmluvy. Návrh na uzatvorenie zmluvy klient doručuje spoločnosti na predpísanom tlačive (čl. 4 bod 4.1 Všeobecných obchodných podmienok).
V zmysle čl. 6 bod 6.1, 6.2 Všeobecných obchodných podmienok, klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku, a to v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch určených splátkovým kalendárom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy inak v sume a termínoch uvedených v zmluve a/alebo Podmienkach a/alebo Všeobecných obchodných podmienkach. Pokiaľ nie je v splátkovom kalendári alebo zmluve alebo Podmienkach alebo VOP stanovené inak, splátky sú splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci.
V jednotlivých splátkach je zahrnutý dohodnutý anuitný úrok, príslušná časť istiny a poistenie (čl. 6 bod 6.3 Všeobecných obchodných podmienok).
Podľa čl. 11 bod 11.3 Všeobecných obchodných podmienok, v prípade omeškania s úhradou jednotlivých splátok je klient povinný uhradiť spoločnosti okrem zmluvnej pokuty sankčný úrok vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. Sankčný úrok je splatný na výzvu spoločnosti.
Súčasťou pohľadávky spoločnosti voči klientovi sú aj náklady vynaložené spoločnosťou na zabezpečenie vymáhania pohľadávky (čl. 11 bod. 11.4 Všeobecných obchodných podmienok).
V zmysle čl. 14 bod 14.7, 14.8. VOP, právne vzťahy, ktoré vznikli na základe zmluvy a zmluvy o zabezpečení sa riadia právnym poriadkom Slovenskej republiky. Zmluva obsahuje zmluvné typy: a) úverová zmluva podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a podporne podľa Obchodného zákonníka, a/alebo b) kúpna zmluva podľa Občianskeho zákonníka.
10. Listom zo dňa 27.03.2013 žalobca vypovedal zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky č. XXXXXXX zo dňa 22.10.2012 a to ku dňu 20.03.2012. Zároveň ho vyzval pôvodný veriteľ na splatenie celej dlžnej sumy vo výške 6887,78 eur v lehote 5 dní od doručenia toho vypovedania.
11. Z prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaný na splátkach uhradil celkovo sumu 11,52 eur, pričom v tejto časti zobral žalobca žalobu späť.
12. Žalobca vo svojich vyjadreniach uviedol, že uplatnená pohľadávka predstavuje nezaplatenú časť úveru, čo preukázali predloženou úverovou a prehľadom platieb. Žalovanému bola poskytnutá suma 6 276,29 eur, ktorú sa zaviazal zaplatiť 87 mesačnými splátkami po 144,- eur splatných k 20. dňu v mesiaci podľa čl. 6, bod 6.1., 6.2. a 6.4. VOP počnúc prvou splátkou splatnou 20.11.2012. Celkovo sa žalovaný zaviazal zaplatiť sumu 12 528,- eur. Žalovaný do začatia konania nezaplatil žiadnu sumu ani na istinu ani na úroky. Z dôvodu neplnenia platobných povinností zo strany žalovaného, bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru a žalovaný bol vyzvaný na jednorazové splatenie úveru. Uplatnená pohľadávka pozostáva z dlžnej istiny 6 829,16 eur a predstavuje celkovú dlžnú sumu úveru ku dňu predčasného ukončenia úverového vzťahu vrátane nesplatených úverových splátok a z nákladov na vymáhanie pohľadávky v sume 11,52 eur účtovaných v zmysle ust. čl. 11 bod 12.4 Všeobecných zmluvných podmienok úverovej zmluvy. V časti nákladov na vymáhanie pohľadávky v sume 11,52 eur s príslušenstvom zobral žalobu späť a trval len na zaplatení istiny 6 264,77 eur s príslušenstvom. Odkázal na aktuálny právny názor vyjadrený v rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/ H. G.. Uplatnil si trovy konania.
13. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že zmluvu s pôvodným veriteľom podpisoval v čase, keď mali v rodine viacero úmrtí. Zomrela mu mama, svokra i švagriná, čiže v tom období bol v ťažkom psychickom rozpoložení. Pôžičky, ktoré mal uzatvorené postupne podľa svojich možností splácal, avšak vzhľadom na vzniknutú situáciu v rodine, požiadal pôvodného veriteľa o zmenu výšky splátok, tak aby mohol pôžičky reálne splácať. V tom čase ho oslovila spoločnosť U. P. E., M..N.., ktorá mu navrhla uzavretie novej zmluvy na refinancovanie starých pôžičiek, pričom výška mesačnej splátky bola 144,- eur. Zároveň v tom čase mu ochorela manželka, deti študovali na vysokých školách, nevedel ako vzniknutú situáciu riešiť, finančné prostriedky potreboval, chcel sa zbaviť dlhov aj pôžičiek. Preto bol nútený podpísať takúto zmluvu, a to aj napriek finančnej tiesni, v ktorej v tom čase bol. Ďalej uviedol, že pôvodné pôžičky, ktoré mal splatiť a ktoré mali byť kryté touto novou zmluvou boli v nižšej sume ako v konečnom dôsledku žalobca v zmluve uviedol, teda neboli vo výške 6 276,29 eur, ale podľa jeho názoru bola táto suma v tom čase nižšia o 30 %. Zároveň následne zistil, že v rámci tejto dlžnej sumy ktorú mal zaplatiť, pôvodný veriteľ od neho opätovne požadoval aj úroky a poplatky, ktoré už raz splatil na tie pôžičky, ktoré mal refinancovať. Dôsledky svojho konania si pri podpise zmluvy však neuvedomil, tie mu došli až následne, no zmluva už bola podpísaná.
14. Právny zástupca žalovaného vo svojom prednese uviedol, že medzi pôvodným veriteľom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky, na základe ktorej mu bola poskytnutá pôžička na refinancovanie predchádzajúcich pôžičiek. Poskytnutú sumu sa zaviazal splatiť 87 mesačnými splátkami po 144,- eur, celkovo teda čiastku 12 528,- eur, pričom mesačná splátka nebola rozčlenená na splátku istiny, úroku a poplatkov. Ďalej uviedol, že celková odplata za poskytnutý úver je skoro vo výške 100% z poskytnutého úveru, a takéto dojednanie je podľa jeho názoru v rozpore s dobrými mravmi a preto je neplatné. Rovnako úroková sadzba dohodnutá v zmluve vo výške 24,08% ročne je značne vysoká, nakoľko v čase od 01.07.2012 úrokové sadzby Európskej centrálnej banky boli zhruba 1,5 % mesačne, čo predstavuje 18 % ročne, resp. pri iných úveroch bolo iba vo výške 0,75 % ročne. Takto dohodnutá výška úrokovej sadzby je taktiež v rozpore s dobrými mravmi. Mal za to, že zmluva uzatvorená medzi stranami sporu je úžernícka, preto je absolútne neplatná a žalobu žiadal v celom rozsahu zamietnuť.
Poukázal na súdnu prax a rozhodnutia slovenských súdov, ktoré potvrdzujú tvrdenia, že takáto zmluva o pôžičke je v rozpore s dobrými mravmi. Konkrétne sa jedná o rozhodnutie Ústavného súdu zo dňa 24.02.2011, č. IV. US 55/2011/19, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/3/2011, sp. zn. 16Co/71/2011, sp. zn. 3Co/151/2013, 2Co/137/2010. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 21Cbo/1484/04. V rámci týchto konaní súd posudzoval konanie veriteľa v prípade poskytovania pôžičiek resp. úverov v rozpore s dobrými mravmi.
Ďalej uviedol, že žalovaný požiadal pôvodného veriteľa o dohodu a prerušenie splácania svojich úverov po dobu 2 mesiacov, a to z dôvodu úmrtí v rodine a zmeny zamestnávateľa (viď č.l. 66 spisu). Pôvodný veriteľ na túto žiadosť reagoval oznámením zo dňa 12.09.2012 (č.l. 28 spisu), že žalovanému na vyriešenie jeho finančného problému vypracoval návrh Zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky „EMS“ s presne definovanými podmienkami pôžičky, jej účelom, zoznamom zmlúv, ktoré budú poskytnutím pôžičky vysporiadané ako aj výšku mesačnej splátky a formulár o zmluvných podmienkach zmluvy. V návrhu uviedol výhody, ktoré žalovanému pôžička EMS mala poskytnúť, a to
- bez akéhokoľvek dokladovania zabezpečí vyplatenie záväzkov zmlúv;
- zníženie poplatkov za úhradu každej splátky, pretože sa bude platiť len 1 splátka;
- predíde sa tým navýšeniu existujúcich pohľadávok o sankčné poplatky a úroky;
- zabránenie ďalšiemu zhoršovaniu dlžníkovej kreditnej histórie;
- zabránenie vymáhaniu dlžných zostatkov súdnou cestou. Žalovaný po zhliadnutí týchto výhod a skutočností, ktoré uviedol pôvodný veriteľ vo svojom návrhu, mal za to, že uvedené podmienky sú dobré a pôžička, ktorá mu bola ponúknutá je pre neho výhodná. Keďže bol v nepriaznivom finančnom rozpoložení, v dôsledku tiesne túto zmluvu podpísal, nakoľko navonok sa javila ako veľmi výhodná zmluva. Na základe vyššie uvedeného žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu a uplatnil si trovy konania.
15. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
16. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
17. Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,, Občiansky zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 39a Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
18. Zmluvou o pôžičke prenecháva jedna strana (veriteľ) druhej strane (dlžníkovi) veci určené podľa druhu a táto druhá strana sa zaväzuje vrátiť po čase veci rovnakého druhu. Najčastejšie sú predmetom pôžičky peniaze. Samotná pôžička vzniká reálnym úkonom - odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi.
19. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o pôžičke, z ktorej vzniknutá pohľadávka bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení, ktoré postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch a preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.
20. Ďalej súd je toho názoru, že zmluva o pôžičke je zmluvou spotrebiteľskou. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.
21. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
22. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
23. Na základe vykonaného dokazovania mal teda súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená zmluva o pôžičke, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, na základe ktorej žalovanému bola poskytnutá pôžička vo výške 6 276,29 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splatiť v 87 splátkach vo výške 144,- eur mesačne. Žalovaný doposiaľ žiadnu sumu nesplatil.
24. Súd vykonaným dokazovaním mal tiež za preukázané, že v zmluve o pôžičke absentuje údaj požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) a to údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba počet splátok a výška mesačnej splátky. Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným zákonným ustanovením.
V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je ani uvedená konečná splatnosť pôžičky, teda nie je naplnená dikcia § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch.
Jednou z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je údaj o konečnej splatnosti úveru. Pokiaľ je súčasťou dojednanie, že dlžník je povinný splácať úver do okamihu úplného uhradenia čerpaného úveru vrátane príslušenstva, takéto dojednanie nezodpovedá zákonnej požiadavke. Na základe uvedeného možno konštatovať, že údaj o konečnej splatnosti úveru v zmluve absentuje. Údaj o termíne konečnej splatnosti úveru má byť uvedený presne, a to uvedením konkrétneho dňa, mesiaca a roku, kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť.
Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch a jeho vyššie uvedených ustanovení je to, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa vyžaduje časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov (obdobný názor je vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.9.2012, sp. zn. 17Co/151/2012).
25. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je toho názoru, že poskytnutý spotrebiteľský úver formou pôžičky je potrebné podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Súd poukazuje, že obdobný právny názor bol vyslovený aj rozhodnutím Okresného súdu Trenčín sp. zn. 27C/118/2015 zo dňa 09.02.2016, Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 9C/70/2015 zo dňa 02.02.2016, Okresného súdu Prešov sp. zn. 28C/91/2015 zo dňa 10.02.2016.
26. Žalobca v ďalšom tiež odkázal na právny názor vyjadrený v Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a H. G..
V uvedenej právnej veci N. dvor EÚ vo svojej odpovedi na 1. otázku uviedol, že Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.
Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vyslovil, že Smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto Smernice, daný záver je však vzhľadom na napadnuté ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch neaplikovateľný, nakoľko v tomto konkrétnom prípade ide o vnútroštátne právo - Zákon, ktorý nad rámec smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy o úvere na splnenie ktorých je viazané posúdenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru.
Požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch je teda od požiadavky Smernice iná. Zákon uvádza, že zmluvy musia obsahovať "výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov". Slovenský zákon o spotrebiteľských úveroch ide nad rámec Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami Najvyššieho súdu SR, desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov SR, v zmysle ktorej je potrebné toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje v zmysle § 11 ods. 1 Zákona za bezúročnú a bez poplatkov. Smernica vyžaduje v spotrebiteľskej zmluve iba uvedenie výšky, počtu a frekvencie splátok spotrebiteľa.
V danom prípade je tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a Zákonom o spotrebiteľských úveroch. To však neznamená, že sa má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica. V taktom prípade totiž musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp. nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci.
V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa Zákona, resp. Smernice, sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici priamy účinok.
Súd preto musí skúmať, či môže Smernici priznať nepriamy účinok. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ, je rozsah a medze nepriameho účinku smerníc vyjadrený jednak právom EÚ, jednak právom vnútroštátnym. Súd posúdi, či je možne uplatniť eurokonformný výklad, teda či vzhľadom na právnu povahu Smernice možno jej ustanovenia aplikovať pri výklade vnútroštátneho Zákona. V takomto prípade musí ísť o výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu/cieľa Smernice, musí ísť o výklad za použitia výkladových metód podľa vnútroštátneho právneho poriadku, nesmie sa jednať o výklad contra legem a nesmú byť porušené všeobecné právne zásady. Okrem uvedeného výklad Zákona nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty.
Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok, jednalo by sa o výklad vnútroštátneho Zákona contra legem.
Súd je preto názoru, že napriek odkazu žalobcu na predmetné rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, zákon o spotrebiteľských úverov jednoznačne určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich, tak ako to ustanovuje § 11 tohto zákona, je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.
27. Najvýznamnejšou normou regulujúcou spoločenské vzťahy pri spotrebiteľských úveroch je už spomenutý zákon o spotrebiteľských úveroch v zmysle ktorého vzhľadom na absenciu zákonných náležitostí, by zmluva o pôžičke uzatvorená medzi pôvodným veriteľom a žalovaným bola bezúročná a bez poplatkov. Súd preto považoval za potrebné poukázať na zákonné nedostatky uzatvorenej zmluvy, tak ako vyššie uviedol. Osobitná právna úprava však nijako nevylučuje aplikáciu kódexových ustanovení o vadnosti právnych úkonov (najmä § 37, § 39 Občianskeho zákonníka).
28. Súd sa preto v ďalšom zameral na posúdenie dohodnutého úroku z úveru, ktorý činil 24,08 % ročne.
Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobných úverov v obchodných bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 5 rokov v októbri 2012 činil úrok 13,64 % ročne. Z toho je zrejmé, že úrok dohodnutý medzi stranami sporu bol skoro dvojnásobkom tohto úroku.
Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda sa nesmie priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy ( rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.0.2009).
Dobrými mravmi sa v súdnej praxi považuje súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktoré sú v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi medzi ľuďmi a mravnými princípmi spoločenského zriadenia, ktorý v historickom vývoji osvedčil istú nemennosť a vystihujúcu podstatné historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem. Neprimerane dohodnuté úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, a teda aj s dobrými mravmi. Obdobne právne už súdy rozhodovali, a to napríklad rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6C/126/2012 zo 7.5.2013, rozhodnutie NS SR sp. zn. 1MCdo/1/2009 z 31.7.2009, rozhodnutie sp. zn. 5Cdo/26/2011 z 26.4.2012, rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21Cdo/1484/04 z 15.12.2004, rozhodnutie KS v Prešove sp. zn. 3Co/3/2011 z 12.10.2011, 3Co/67/2012 z 24.10.2012.
29. Teda cena úveru je skoro dvojnásobne vyššia a to už iba pri zohľadnení dohodnutého úroku z úveru a preto odôvodňuje pozornosť z hľadiska prvkov úžery a vadnosti právneho úkonu.
30. Okrem zjavne neprimeranej ceny úveru bola zmluva o pôžičke uzatvorená za neštandardných okolností. Žalovaný postupne zobral celkovo 8 úverov, pričom z poskytnutých úverov je zrejmý tzv. aspekt „úveru na úver“, keďže v období od 08.09.2010 do 02.03.2012 zobral celkovo 5 úverov. Z toho 4 zmluvy, ktoré žalovaný uzatvoril dňa 08.09.2010, dňa 31.05.2011, dňa 08.11.2011, dňa 02.03.2012, žalovaný uzatvoril s jedným a tým istým veriteľom, ktorým bola Slovenská požičovňa. Zmluvu zo dňa 24.11.2011 žalovaným uzatvoril s veriteľom, spoločnosťou Triangel. Z prehľadu úverov žalovaného je zrejmé, že dojednávanie úverov bolo značne intenzívne a medzi jednotlivými úvermi boli veľmi krátke obdobia, zhruba každých 6 mesiacov žalovaný zobral úver, dokonca v mesiaci november 2011 zobral žalovaný až dva úvery (jeden od spoločnosti Slovenská požičovňa a jeden od spoločnosti Triangel). Okrem týchto úverov žalovaný uzatvoril ešte dve zmluvy, a to dňa 31.08.2005 a dňa 30.04.2008. Následne posledný úver žalovaný zobral dňa 22.10.2012 za účelom refinancovia všetkých skôr poskytnutých úverov.
31. Nový úver za vysokú cenu je síce vnímaný zo strany spotrebiteľa ako záchranný produkt, no v skutočnosti, ak je spotrebiteľ vo finančnej tiesni a berie úver, aj keď nemá na jeho splatenie a spolieha sa na prax veriteľa, že po čiastočnom zaplatení sa bude „vec riešiť novým úverom“, tak takýto postup veriteľa je bez odbornej starostlivosti a ide obojstranne o nezodpovedný postup. Kým však na strane spotrebiteľa ide o prirodzený postup v zmysle „potrebujem, dávajú, a preto beriem“, tak zo strany dodávateľa ide o postup bez odbornej starostlivosti, ktorý civilistika zohľadňuje pri vyhodnocovaní vadnosti právneho úkonu. Veriteľ musí počítať s vyvodením dôsledkov zo strany súdu súvisiacich s podcenením bonity dlžníka. Je neakceptovateľné, aby sa spotrebiteľom poskytovali úvery do takej miery, že na dlhé až viacročné obdobia sa spotrebitelia nezodpovednou úverovou praxou veriteľov zaúverujú až do nezvládnuteľných rozmerov. Opatrenia súdu sú v takýchto prípadoch plne kompatibilné s cieľmi smernice o spotrebiteľských úveroch (bod 26 preambuly).
32. Žalovaný bral úver na úver a to už do 6 mesiacov od predchádzajúceho úveru, pričom posledný úver bral v čase, kedy mu zomreli viacerí rodinní príslušníci, ochorela manželka a jeho príjem bol jediným príjmom do domácnosti. Žalovaný v tom čase pôvodného veriteľa požiadal o prerušenia splácania splátok poskytnutých úverov, no žalobca mu ponúkol novú zmluvu a to zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky „EMS“, ktorou mal splatiť všetky predchádzajúce úvery. Žalovaný bol v tom čase zamestnaný, avšak v zmluve nie je uvedená výška príjmu. Žalobca teda nijako nepreukázal, že by ho zaujímala bonita žalovaného a či žalovaný dokáže plniť záväzky z úverového vzťahu. Pokiaľ ide o určitú mieru ľahkomyseľnosti žalovaného, súd prvej inštancie považuje aj ľahkomyseľnosť dlžníka za kvalifikačné kritérium, ktoré je spôsobilé privodiť nadvládu veriteľa nad dlžníkom. Pokiaľ žalobca využil takúto ľahkomyseľnosť, musí niesť dôsledky, a to aj pri overovaní si bonity žalovaného, životných nákladov a celkovej schopnosti splácať úver (viď rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/3/2011).
33. Pre porovnanie podľa rakúskej právnej úpravy je neplatný právny úkon, ak niekto využije ľahkomyseľnosť, stav núdze, slabomyseľnosť, neskúsenosť alebo rozrušenie mysle iného takým spôsobom, že sebe alebo tretej osobe za poskytnutie plnenia nechá sľúbi alebo poskytnúť protiplnenie, ktorého majetková hodnota je vo vzťahu k plneniu v nápadnom nepomere (§ 879 ABGB ods. 2 č.4).
34. V čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke nebola civilnoprávna úžera explicitne upravená. Až zákonom č. 106/2014, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.06.2014, bol novelizovaný Občiansky zákonník, ktorý zaviedol úžeru, a to v ust. § 39a podľa ktorého, neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.
Platnosť a účinnosť toho ustanovenia pôsobí aj retroaktívne (ide o nepravú retroaktivitu), keďže ustanovenie pôsobí aj na právne vzťahy vzniknuté pred jeho účinnosťou, keď ich vznik a vzniknuté nároky sa posudzujú podľa doterajších predpisov (§879r OZ).
35. Absolútne neplatným právny m úkonom je aj úver, poskytnutý pri zneužití tiesne alebo aj ľahkovážnosti za neprimerané protiplnenie (úroky, poplatky). V konečnom dôsledku ide o skutkovú podstatu trestného činu úžery, len na trestnoprávny postih chýba úmysel. Civilnoprávna úžera spôsobuje neplatnosť právneho úkonu v celom rozsahu pre rozpor s dobrými mravmi, pretože sa poskytuje úver pri nadvláde veriteľa za úžernú cenu úveru (NS ČR 21Cdo/1484/04).
36. V danom prípade súd nemohol prehliadnuť skutočnosť, že žalobca postupoval nedbanlivo, ak dostatočne neoveril životné náklady, dlhy a celkovú bonitu spotrebiteľa úverovej zmluvy. Dlhy sa týkali najmä predchádzajúcich úverov, pričom nedostatok finančných prostriedkov pôsobil o to viac na rozhodovanie žalovaného. Ani súd neposkytol ochranu neprimeraným úrokom a takému úverovaniu, pri ktorom sa sociálne slabšiemu spotrebiteľovi poskytne úver za cenu o 90% -100% vyššiu oproti bankám aj napriek nedostatočnej schopnosti spotrebiteľa zvládnuť splátky a tak dosiahnuť ďalší profit na sankciách, paušalizovaných poplatkoch a nákladoch na vymáhanie. Spotrebiteľ sa tak pre omeškanie so splátkami môže dostať do nezvládnuteľného kolotoča úverov.
Súdu prvej inštancie aj vlastnej rozhodovacej činnosti je známe, že spotrebitelia berú ďalšie úvery, aby splatili predchádzajúce úvery. Aj samotný žalovaný po predchádzajúcich úveroch bral ďalší úver
- pôžičku, ktorý je predmetom tohto konania a to z dôvodu, aby splatil predchádzajúce, nesplatené úvery. Žalovaný zobral úver vo výške 6 276,29 eur pri úrokovej sadzbe 24,08% ročne, pričom celkové náklady spotrebiteľa predstavovali sumu 6 251,71 eur a žalovaný mal za 87 mesiacov splácania úveru vrátiť žalobcovi celkovo sumu 12 528,- eur. Zároveň ak má žalovaný problémy so splácaním istiny úveru, je veľmi pravdepodobné, že nebude schopný platiť príslušenstvo pohľadávky. Zmyslom a cieľom úverovania spotrebiteľov nemôže byť neprimerané zaťaženie spotrebiteľa a niekoľkoročný stav splácania dlhu, počas ktorého je spotrebiteľ vystavený stresovým situáciám. Takýto stav je na úkor kvality spotrebiteľa splatiť úver za podmienok vopred stanovených žalobcom, ktoré až na výšku úveru žalovaný nemohol nijako ovplyvniť (štandardná formulárová zmluva). Na začiatku všetkého je nedostatok odbornej starostlivosti obchodného zástupcu veriteľa pri nevyhodnotení núdze a čiastočnej ľahkomyseľnosti spotrebiteľa.
37. Súd prvej inštancie považuje za rozporné s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu o 90% - 100 % priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami a ak veriteľ využije tieseň spotrebiteľa, jeho neskúsenosť, ľahkomyseľnosť, rozrušenie, prípadne finančnú závislosť. Aj pri nedbanlivosti veriteľa ide o vykorisťovanie spotrebiteľa a v takomto prípade je úverová zmluva neplatná v celom rozsahu. Poskytovanie úverov je citlivá agenda a pre odbornú starostlivosť veriteľa sa musí vyžadovať proaktívny prístup k zisteniu vhodnosti úverových podmienok (starostlivosť o hospodárske záujmy spotrebiteľov; čl. 169 Zmluvy o fungovaní EÚ).
38. Aj keď súčasťou Zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky, podľa ktorých bol žalovaný oboznámený s úverovými podmienkami a sankciami, pre rozhodnutie o neplatnosti úveru je rozhodujúci stav núdze žalovaného a súčasne neprimeraná výška úrokov, nakoľko pre úžeru je neplatný celý úverový vzťah, nielen jeho časť. V danom prípade súd dospel k záveru, že žalobca využil ľahkovážnosť a finančnú závislosť žalovaného, čím sa dopustil civilnoprávnej úžery, ktorá má za následok neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o pôžičke v celom rozsahu pre rozpor s dobrými mravmi.
39. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobcovi tak vznikol nárok iba na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., v znení novely č. 102/2014 účinnej od 1.5.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával .
Zákonom č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bola s ohľadom na potreby aplikačnej praxe jednoznačne ustanovená povinnosť ex offo postupu orgánov dozoru a orgánov posudzujúcich nároky zo spotrebiteľskej zmluvy skúmať a vyhodnocovať prekážky uplatnenia práva predávajúceho voči spotrebiteľovi. Jednou z takých prekážok je aj uplynutie premlčacej doby na ktorú je súd povinný z úradnej moci v prípade spotrebiteľskej zmluvy prihliadať.
Súd teda v súlade s platnou právnou úpravou ex offo skúmal, či nárok žalobcu voči žalovanej uplatnený v tomto konaní, nie je premlčaný.
Z dôvodu posúdenia zmluvy uzatvorenej medzi pôvodným veriteľom a žalovaným za absolútne neplatnú, žalobcovi teda vznikol iba nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom plnenie z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky odo dňa, keď k nemu došlo.
V danej právnej veci je súd toho názoru, že pôvodný veriteľ sa o tom kto sa na jeho úkor obohatil a v akej výške najneskôr dozvedel dňa 27.03.2013, kedy vypovedal zmluvu o pôžičke. Dňom nasledujúcim po tomto dni, teda dňom 28.03.2013, začala plynúť subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku žalobcom súdnou cestou. Táto premlčacia doba uplynula dňom 28.03.2015. Zo strany žalobcu bol žalobný návrh podaný na tunajšom súde až dňa 17.03.2016, teda po uplynutí subjektívnej premlčacej doby a súd vzhľadom na uvedené žalobcom uplatnený nárok mu nemohol priznať v súdnom konaní a žalobu preto ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
40. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 256 ods. 1 zákona CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 6 276,29 eur, pričom súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 11,52 eur s príslušenstvom zastavil a vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. V zastavujúcej časti z procesné hľadiska zavinil zastavenie konania žalobca. Žalovaný bol tak v konaní v celom rozsahu úspešný a súd mu preto priznal nárok na plnú náhradu trov konania. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.