Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_37C-151-2013.pdf
PDF · 75.35 KB
Case nature
Area
Subarea
37C/151/2013
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v právnej veci žalobcu: M.. J. I., G.. XX.XX.XXXX, K. W. X, L., zastúpený: M.. O. I., W. X, L., proti žalovanému: RAPID life životná poišťovňa, a. s., so sídlom Garbiarska 2, košice, IČO: 31 690 904, zastúpený: JUDr. Martin Timesák, advokát, so sídlom Laurinská 3, Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e .
II. Súd žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 22.05.2013 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach sp. zn. 2C/3369/2012 zo dňa 19.01.202 a na čas do rozhodnutia vo veci samej odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.
2. Dňa 23.09.2016 bolo súdu doručené podanie žalobcu, v ktorom uviedol, že v dôsledku novely exekučného poriadku zákonom č. 335/2014 Z. z. a to § 243d, podľa ktorého ak sa nezačne exekučné konanie na základe rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní do troch mesiacov od účinnosti a platnosti tohto ustanovenia, t. j. do 31.03.2015, prestáva takéto rozhodcovské rozhodnutie účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať, má za to, že mu nehrozí exekučné konanie a preto berie žalobu späť v celom rozsahu, žiada konanie zastaviť a náhradu trov konania nepriznať žiadnej strane s ohľadom na zmenu právnej úpravy, ktorú ani jedna zo strán nemohla ovplyvniť.
3. Podľa § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
4. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
5. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorý vzal žalobu v celom rozsahu späť pred prvým pojednávaním, súd konanie zastavil podľa § 145 ods. 1 CSP.
6. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
7. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
8. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
9. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci (§ 255 CSP), ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Späťvzatie žaloby je dispozitívny procesný úkon, ktorý patrí výlučne žalobcovi. Žalobca ako dominus litis, ktorému svedčí právo podať žalobu v sporovej veci, túto môže na základe vlastnej úvahy i bez uvedenia dôvodu vziať späť.
10. Späťvzatie žaloby ako procesný úkon je prejavom autonómnej vôle žalobcu s ktorým procesné normy spájajú ukončenie súdneho konania; teda je takou subjektívnou (zavinenou) skutočnosťou, ktorá bezprostredne vedie k zastaveniu konania. Ak žalobca vezme žalobu späť potom z procesného hľadiska platí, že zavinil zastavenie konania a preto je povinný nahradiť žalovanému trovy konania. Vnútorná pohnútka žalobcu vedúca k späťvzatiu žaloby nezbavuje procesnej zodpovednosti žalobcu na zastavení konania (pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo/183/1992, sp. zn. 7MCdo/4/2010, sp. zn. 7MCdo/1/2014, sp. zn. 2MObdo/4/2010, nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS/196/2009).
11. Civilný sporový poriadok nemá také zákonné ustanovenie, ktoré by obdobne upravovalo postup upravený v ustanovení § 146 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok účinný do 30.06.2016, že pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky. Občiansky súdny poriadok dostatočne zreteľne a zrozumiteľne odlišoval procesné zavinenie na zastavení konania (§ 146 ods. 2 veta prvá) a správanie žalovaného ako výnimku zo všeobecného pravidla (§ 146 ods. 2 veta druhá).
12. Nemožno preto vysloviť súhlas s komentovaným Civilným sporovým poriadkom uverejneným v ASPI, že pokiaľ žalobca musel žalobu zobrať späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, potom je potrebné konštatovať, že procesne zavinil zastavenie konania. Ak aj dôvodová správa k návrhu Civilného sporového poriadku tvrdí, že navrhovaná právna úprava vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia, ktorá je osvedčenou a aplikačne bezproblémovou zásadou, tak normatívny text návrhu ako aj jeho schváleného znenia, vychádza z nepochopenia obsahu, vnútornej a bezprostredne nevyhnutnej väzby vety prvej a druhej pôvodného ustanovenia § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, z ktorej vychádza doterajšia aplikačná prax súdov vyšších inštancií.
13. Ak má byť v zmysle priorizovaného objektívneho teleologického výkladu v spojení s gramatickým výkladom poznaný obsah ustanovenia § 256 CSP, potom s poukazom na vyššie uvedené argumenty vyplýva, že kritérium procesného zavinenia podľa Civilného sporového poriadku nie je možné posudzovať vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené.
14. Z uvedeného potom vyplýva, že procesné zavinenie pri späťvzatí žaloby znáša žalobca s následkom povinnosti náhrady trov konania protistrane, ak nebudú v prejednávanej veci naplnené dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP. Takáto právna úprava je ústupkom racionálnej právnej úpravy riešenia procesného zavinenia v dôsledku správania žalovaného, čo však neznamená, že tomu musí byť umelo a v rozpore s Čl. 2 ods. 2 a Čl. 3 ods. 2 CSP prispôsobený výklad právneho predpisu s cieľom dospieť k želanému výsledku.
15. Len výnimočne nemusí súd úspešnej strane priznať náhradu trov konania. Môže tak urobiť podľa moderačného ustanovenia § 257 CSP, podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, výnimočne súd náhradu trov konania neprizná. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti zákona. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej právnej veci. Zmierňovacie ustanovenie pri náhrade trov konania nie je novým procesným pravidlom a svoj pôvod má v ustanovení § 150 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2016, ktoré bolo doplnené s účinnosťou od 15.10.2008 zákonom č. 348/2008 Z. z. Podobnosť právnej úpravy § 150 Občianskeho súdneho poriadku a § 257 Civilného sporového poriadku poskytuje spoľahlivý základ pre interpretáciu § 257 CSP v kontexte rozhodovacej činnosti súdov do 30.06.2016, keďže ide o právnu normu s relatívne neurčitou hypotézou, ktorej výklad je ponechaný aj naďalej súdnej praxi. Ustanovenie § 257 CSP preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad. Možno preto konštatovať, že pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je stále potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom strán konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávnenej strany. Významnými z hľadiska aplikácie § 257 CSP sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod. Za každých okolností je však potrebné vymenované okolnosti oprávňujúce použitie moderačného ustanovenia hodnotiť reštriktívne a nie jednotlivo alebo vo vzájomných súvislostiach celej prejednávanej veci. Ustanovenie § 257 CSP kladie aj naďalej dôraz na výnimočnosti jeho aplikácie, čím zreteľne zdôrazňuje, že akákoľvek z vyššie zistených okolností sa musí vymykať z bežnej súdnej praxe a kazuistiky ustanovení o náhrade trov konania. Zastavenie konania pre späťvzatie žaloby v dôsledku správania žalovaného vo významnom rozsahu v súlade so žalobnou požiadavkou nie je výnimočnou a procesným právom nepredvídanou okolnosťou. Súdne konanie nemá za každej situácie viesť k vydaniu rozsudku v súlade s podanou žalobou, ale má v prvom rade prispieť k ochrane tvrdeného porušenia práva s možnosťou zmierlivého ukončenia sporu, či alternatívne vzatím žaloby v celom rozsahu späť, ak strany sporu uzavrú mimosúdnu dohodu o žalovanom nároku. Tento záver je podporený aj tým, že ani podľa úpravy § 150 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 nebola táto okolnosť výnimočnou a bola predmetom výnimky upravenej v § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
16. K prejednávanej veci je však potrebné uviesť, že žalobca vzal žalobu späť v dôsledku zmeny právnej úpravy vykonanej zákonom č. 335/2014 Z. z. v jeho prospech. Žalovaný na základe vydaného rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu v Košiciach pod sp. zn. 2C/3369/2012 zo dňa 19.01.2012 nepodal návrh na vykonanie exekúcie proti žalobcovi, preto uplynutím času dňom 31.03.2015 pre toto rozhodnutie ako exekučný titul nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestalo účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. V čase podania žaloby nemohol túto zmenu právneho stavu žalobca predpokladať, nakoľko zákon č. 335/2014 Z. z. bol vyhlásený v Zbierke zákonom dňa 21.10.2014. Súd preto tieto skutočnosti vyhodnotil ako výnimočné, pre ktoré nemožno podľa § 256 ods. 1 CSP priznať žalovanému náhradu trov konania ale podľa § 257 CSP žalovanému nepriznal náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).