Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7CoE-13-2017.pdf
PDF · 72.65 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoE/13/2017
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v právnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Advocate, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnej: Annamária Hausleitner - ANNA SALON, so sídlom Komárno, ul. 29. augusta 1900/14, IČO: 46 184 252, o vymoženie 864,09 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č.k. 15Er/1341/2014-18 zo dňa 15. júna 2015, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie uznesením vylúčil súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Záhradnícka 60, z vykonávania exekúcie vedenej pod sp. zn. 15Er/1341/2014, EX 40127/14. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 3, § 4, § 5 ods. 1, 2, § 30 ods. 1, 3 veta prvá Exekučného poriadku konštatujúc, že na základe návrhu oprávneného spísaného na exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Krutého dňa 26.10.2014 sa oprávnený domáhal voči povinnej vymoženia pohľadávky vo výške 864,09 eura s príslušenstvom, pričom súdny exekútor tento návrh spolu s exekučným titulom, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 07946/13 zo dňa 16.01.2014 a žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, predložil súdu dňa 28.11.2014. Zároveň súdny exekútor vo svojej žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdu oznámil skutočnosti, pre ktoré je vylúčený z vykonávania exekúcie (§ 30 ods. 3 Exekučného poriadku) a to najmä, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. bol pred začiatkom svojej exekučnej činnosti zamestnancom oprávneného. Súd prvej inštancie poukazujúc na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III. ÚS 322/2010-37 zo dňa 13.4.2011 dodal, že nezlučiteľnosť činnosti súdneho exekútora s pracovným a iným pomerom, vyplývajúca z § 4 Exekučného poriadku, predstavuje záruku, že súdny exekútor svoju činnosť spočívajúcu v nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí bude vykonávať nezávisle a nestranne v zmysle § 3 Exekučného poriadku. Inými slovami, súdny exekútor vykonávaním činnosti, ktorá je nezlučiteľná s pracovným pomerom, môže oprávnene vyvolať pochybnosti o jeho nestrannosti a nezaujatosti vo vzťahu k účastníkom exekučného konania. Uvedené konanie nevylučuje ani disciplinárnu, resp. trestnú zodpovednosť súdneho exekútora ako verejného činiteľa. Skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom účastníka exekučného konania (v danom prípade oprávneného), je okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku. Podľa názoru súdu možno v zmysle ust. § 30 ods. 1 Exekučného poriadku konštatovať, že zákon spája vylúčenie exekútora z vykonávania exekúcie nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Z uvedených dôvodov súd rozhodol o vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie. Zároveň pre zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia súd poukázal aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 464/2012-17 zo dňa 18.9.2012, v ktorom sa Ústavný súd stotožnil s postupom exekučného súdu, ktorý rozhodol o vylúčení súdneho exekútora ešte pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Okrem toho podľa zápisnice
obsahujúcej návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v danej veci spísanej na exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. dňa 26.10.2014, súdny exekútor v zmysle Exekučného poriadku upozornil oprávneného na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III. ÚS 322/2010-37 zo dňa 13.4.2011, na základe ktorého si bude musieť v danej exekučnej veci splniť povinnosť vyplývajúcu mu z § 30 ods. 3 Exekučného poriadku, a teda bude musieť súdu oznámiť skutočnosti svedčiace o jeho zaujatosti. Oprávnený napriek uvedenému poučeniu súdneho exekútora napokon očividne trval na svojom návrhu na vykonanie exekúcie.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal uznesenie zrušiť. Uviedol, že nález Ústavného súdu č.k. III ÚS 322/2010 predstavuje individuálne rozhodnutie a týka sa konkrétneho konania a preto zaväzuje len účastníkov tohto konania. Poukázal na početné uznesenia prvoinštančných súdov, v ktorých súdny exekútor vylúčený nebol. Skutočnosť, že súdny exekútor bol niekedy v minulosti zamestnancom oprávneného, nezakladá sama o sebe jeho pomer k účastníkom konania, ktorý by mal mať za následok pochybnosť o jeho nezaujatosti a viedol by tak k jeho vylúčeniu. Navyše v jeho prípade išlo iba o rádového zamestnanca.
3. Odvolací súd skôr, ako sa začal zaoberať správnosťou napadnutého rozhodnutia, posudzoval okrem iného aj to, či odvolanie je prípustné.
4. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
5. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.
6. Podľa § 30 ods. 7 Exekútorského poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) exekútor predloží vec na rozhodnutie súdu o námietke bez zbytočného odkladu. O tom, či je exekútor vylúčený, rozhodne súd do desiatich dní od predloženia veci.
7. Podľa § 30 ods. 10 Exekútorského poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) proti rozhodnutiu súdu podľa odseku 7 nie je prípustný opravný prostriedok.
8. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
9. Opravné prostriedky v civilnom konaní sú zaradené do štvrtej časti Civilného sporového poriadku. Odvolanie podľa novej právnej úpravy v Civilnom sporovom poriadku ostáva ako jediný riadny opravný prostriedok proti rozhodnutiam súdov. Právna úprava odvolania v sporovom konaní vychádza z princípu neúplnej apelácie. Základná koncepčná zmena sa týka prípustnosti riadneho opravného prostriedku (odvolania) voči uzneseniam súdu prvej inštancie. Zavedenie sťažnosti ako systémového opatrenia na odbremenenie odvolacích (druhoinštančných) súdov zákonodarcovi umožnilo taxatívnym výpočtom vymedziť prípustnosť odvolania voči uzneseniam. Doterajšia koncepcia prípustnosti odvolania voči prvoinštančným rozsudkom (pokiaľ to zákon vyslovene nevylučuje) zostala zachovaná (z dôvodovej
správy). Odvolaním sa strana domáha preskúmania rozhodnutia súdu, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, intervenient podľa § 360 CSP, ako aj prokurátor podľa § 361 CSP.
10. Odvolaním je teda možné napadnúť len rozhodnutie prvoinštančného súdu a odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ak to zákon pripúšťa. Zákon pripúšťa podať odvolanie proti uzneseniam, ktoré sú taxatívne vymenované v ustanovení § 357 CSP a v prípade ak tak ustanovuje osobitný zákon.
11. Vychádzajúc z vyššie uvedenej koncepcie prípustnosti odvolania voči taxatívne uvedeným uzneseniam súdu prvej inštancie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o vylúčení súdneho exekútora považoval za také rozhodnutie, proti ktorému Exekučný poriadok odvolanie nepripúšťa. Neprípustnosť opravného prostriedku je vylúčená v ust. § 30 ods. 10 Exekútorského poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), podľa ktorého proti rozhodnutiu súdu o vylúčení súdneho exekútora nie je prípustný opravný prostriedok.
12. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) rozhodujúc vo veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania odvolanie oprávneného podľa § 386 písm. c) CSP odmietol ako neprípustné bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého uznesenia.
13. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).