Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoE/17/2017

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Vladimíra Pribulu, v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 36 432 105, zastúpený: JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou so sídlom v Bratislave, Martinčekova 13, proti povinnému: G.. O. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., L. X. X, t. č. S. M., F. XX/XX, o vymoženie pohľadávky vo výške 1 107,08 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 19. septembra 2013, č. k. 9Er/288/2004-49, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách exekúcie p o t v r d z u j e .

Povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konanie n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Levice (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“ a ako exekučný súd v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, ďalej len „Exekučný poriadok“) uznesením zo dňa 19. 09. 2013, č. k. 9Er/288/2004-49, zastavil exekúciu a uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Stanislavovi Polákovi, exekútorský úrad so sídlom Nitra, Moyzesova 5, náklady spojené s výkonom exekúcie vo výške 41,90 eura do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), § 57 ods. 1 písm. b/, § 57 ods. 1 písm. h/, § 58 ods. 1, § 196, § 203 ods. 2, § 200 ods. 1, § 238 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, § 277 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 25 ods. 1, 2, § 30 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni (účinný do 31. 12. 2003), § 14 ods. 1, 2, 3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, § 25, § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov.

3. V odôvodnení uznesenia súd poukázal na to, že Okresný súd Levice poverením zo dňa 12. 05. 2004, č. k. 9Er/288/2004-8 (5402 023552*) poveril súdneho exekútora Mgr. Stanislava Poláka vykonaním exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Levice č. 618/2003 zo dňa 13.8.2003 a návrhu na vykonanie exekúcie v sume 33 352,- Sk a trov exekúcie (1 107,08 eura). Exekúcia sa vedie na základe exekučného titulu - rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Levice č. 618/2003 zo dňa 13. 08. 2003, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 08. 09. 2003.

4. Súdny exekútor zaslal súdu dňa 11. 11. 2011 návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného a nezaplatením preddavku oprávneným v stanovenej lehote. Osobným šetrením bolo zistené, že povinný sa z adresy trvalého bydliska odsťahoval do obce S. M., kde žije u svojej priateľky. Exmanželka povinného uviedla, že voči povinnému je vedených viacero exekučných konaní, neustále ho

hľadajú aj iní exekútori. Povinný mal Daewo, ktoré je nepojazdné. Kontakt na povinného nemá. Ďalším šetrením exekútor zistil, že povinný je vlastníkom bytu, ktorý je založená inými exekútormi od roku 2002. Ďalšie nehnuteľnosti sú pozemky, ide len o malé podiely, ktoré sú nepredajné. Na sociálnej sieti bolo zistené, že povinný poberá starobný dôchodok vo výške 354,80 eura, z ktorého sa vykonávajú zrážky vo výške 162,46 eura. Na základe dožiadania Sociálna poisťovňa oznámila, že prihlásené pohľadávky v tomto exekučnom konaní sú až 17 v poradí.

5. Súdny exekútor požiadal v súlade s § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, aby v lehote do 14 dní od doručenia žiadosti zložil preddavok na trovy exekúcie vo výške 100 EUR. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Levice vydal dňa 17. 05. 2012 uznesenie pod č. k. 9Er/288/2004-37, ktorým súd návrh exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nezloženia preddavku oprávneným zamietol. Proti predmetnému uzneseniu podal súdny exekútor odvolanie, v ktorom uviedol, že zákon č. 71/1992 Zb. v platnom znení má na mysli oslobodenie od poplatkov súdne konania vo veciach zdravotného poistenia, sociálneho zabezpečenia a pod. v závislosti na osobe žalobcu alebo oprávneného v exekučnom konaní, ktorým by mala byť sociálna poisťovňa, zdravotná poisťovňa a pod. Oprávnený v tejto exekučnej veci a to spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., Bratislava, ktorá sa mimo iného zaoberá vymáhaním odkupovaných pohľadávok za účelom zisku, podľa názoru súdneho exekútora nie je osobou, ktorá by bola podľa uvedeného zákona oslobodená od súdnych poplatkov. Ďalej uviedol, že oprávnený napriek výzve súdneho exekútora požadovaný preddavok nezaplatil. Od súdneho exekútora nemožno spravodlivo požadovať, aby po zistenej nemajetnosti povinného vykonával ďalšie úkony exekučnej činnosti na vlastné náklady. Podaním odvolania sa uznesenie Okresného súdu Levice zo dňa 17. 05. 2012, č. k. 9Er/288/2004-37, zo zákona zrušilo a vo veci opätovne rozhodoval sudca.

6. Vzhľadom k tomu, že prekluzívna desaťročná lehota už uplynula a rozhodnutie sa stalo právne neúčinným, súd rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti uznesenia a exekučné konanie zastavil.

7. Exekútor súdu predložil vyúčtovanie trov vzniknutých vykonávaním exekúcie, ktoré si uplatnil v celkovej sume 85,72 eura (vrátane 20 % DPH) pozostávajúce z hodinovej odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky za 5 hodín exekučnej činnosti, t. j. 5 x 6,64 eura, z odmeny za výkon exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 a § 15 vyhlášky (spolu 9 x 3,32 eura), t. j. 29,88 eura, z náhrady hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky za poštovné a telekomunikačné poplatky v sume 8,36 eura.

8. Preskúmaním trov uplatnených exekútorom dospel súd k záveru, že postupujúc v súlade s ustanoveniami vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. nie je možné priznať súdnemu exekútorovi odmenu podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu za nasledovné úkony: prijatie návrhu na vykonanie exekúcie (10 min.), zaevidovanie návrhu v evidenčných zošitoch (25 min.), vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia (20 min.), zaevidovanie poverenia (15 min.), vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie (25 min.), rozposlanie upovedomenia oprávnenému a povinnému a ich zaevidovanie (20 min.). Súd konštatoval, že úkony exekučnej činnosti vymedzené v ustanovení § 15 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. sú odmeňované výlučne paušálnou odmenou a nie je teda žiadny dôvod priznať exekútorovi hodinovú odmenu aj za tieto úkony exekučnej činnosti; došlo by k bezdôvodnému a najmä duplicitnému odmeňovaniu jedného úkonu paušálnou aj hodinovou odmenou. Navyše úkony ako prijatie návrhu, zaevidovanie návrhu na vykonanie exekúcie, či zaevidovanie uznesenia, resp. iných listín v evidenčných zošitoch, považuje súd za súčasť administratívnych prác vykonávaných v súvislosti s exekučnou činnosťou, ktoré nie sú samostatne odmeňované, ale sú v zmysle § 25 vyhlášky považované za súčasť odmeny exekútora.

9. Pokiaľ ide o odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky, súd dospel k záveru, že súdnemu exekútorovi nepatrí ani odmena za vypracovanie návrhu na zastavenie exekúcie (35 min.), žiadosť o vyznačenie právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie (10 min.), zaevidovanie uznesenia o zastavení exekúcie (15 min.), vyhotovenie faktúry pre oprávneného (15 min.), vyhotovenie vrátenia poverenia (15 min.), pretože ho nemožno vnímať ako čas účelne vynaložený na exekúciu, keďže nesmeroval k naplneniu účelu exekúcie - k uspokojeniu oprávneného. Ohľadom exekútorom účtovanej odmeny za archiváciu spisu a vyvedenie spisu z evidencií exekútora (50 min.) súd uviedol, že tento úkon nepovažuje za úkon exekučnej činnosti, ale úkon súvisiaci s výkonom exekučnej činnosti a postavením súdneho exekútora. Povinnosť riadnej úschovy spisov je povinnosťou exekútora uloženou mu priamo zákonom a teda súd nevidí dôvod, pre ktorý by mal náklady na archiváciu exekučného spisu znášať účastník exekučného konania.

10. V časti paušálnej odmeny súd nepriznal odmenu za zisťovanie majetku povinného SLSP, Poštová banka, VÚB, OTP banka, Dexia banka, pretože z exekučného spisu má súd za preukázané, že ide o príkazy na začatie exekúcie a exekučné príkazy zasielané bankovým subjektom, preto súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za doručenie príkazu na začatie exekúcie jedenkrát a doručenie exekučného príkazu jedenkrát, nakoľko gramatickým výkladom ustanovenia § 15 ods. 1 vyhlášky vyplýva, že paušálnu odmenu nie je možné uplatniť si za každé uskutočnené doručenie príkazu na začatie exekúcie exekučného príkazu, upovedomenia o začatí exekúcie, tak ako je to možné v prípade ustanovení § 15 odsek 1 písmená g) až j). Súd priznal súdnemu exekútorovi DPH z odmeny a náhrady hotových výdavkov exekútora napriek zneniu ustanovenia § 196 EP s poukazom na to, že súdny exekútor bol v čase rozhodovania súdu platiteľom DPH a pretože uplatnené trovy exekúcie neboli platené v mene a na účet fyzickej alebo právnickej osoby, pre ktorú sa zdaniteľné plnenie uskutočňovalo, ale išlo o sumy podliehajúce u súdneho exekútora DPH.

11. Vzhľadom k uvedenému súd v súlade s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami ako aj ustanoveniami vyhlášky uložil oprávnenému povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 41,90 eura (vrátane 20 % DPH) pozostávajúce z hodinovej odmeny za 1 hodinu účelne vynaloženú na exekúciu podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky (55 minút), t. j. 1 hodina x 6,64 eura za zabezpečenie si výpisu z OR alebo ŽR povinného cestou internetu (15 min.), vypracovanie správy pre oprávneného o stave konania (40 min.); paušálnej odmeny za úkony podľa § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 a § 15 ods. 1 vyhlášky, spolu 6 x 3,32 eura za získanie poverenia, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu, zisťovanie majetku povinného 2x (SP, Dopravný inšpektorát); náhrady hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 a 2 vyhlášky za: poštovné a telekomunikačné poplatky v sume 8,36 eura.

12. Poukazujúc na uvedené skutočnosti súd exekúciu zastavil z dôvodu preklúzie a nemajetnosti povinného a zároveň uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 41,90 eura v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia podľa § 160 ods.1 OSP.

13. Proti tomuto uzneseniu v časti trov exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, žiadajúc odvolací súd, aby uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolanie podal s poukazom na § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ OSP. Namietal, že doručením poverenia na vykonanie exekúcie vzniklo súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie. V tomto smere poukázal na § 196 a § 200 ods. 1 Exekučného poriadku. zdôraznil, že v zásade platí, že súdny exekútor má právo na náhradu trov potrebných pre účelné vymáhanie nároku a tieto v princípe znáša povinná ( 197 ods. 1 EP). Výnimky z tejto zásady sú uvedené v § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku), a to len pri spôsobe ukončenia exekúcie jej zastavením z dôvodu zavinenia oprávneným alebo v prípade nemajetnosti povinného. Súd však musí zvážiť pri zaväzovaní oprávneného k úhrade trov súdneho exekútora, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Samotnú skutočnosť, že došlo od začatia exekučného konania k uplynutiu prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučného titulu v zmysle § 25 ods. 1 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni, nie je možné považovať za zavinenie oprávneného a tvrdiť, že pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. povinnosť oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 EP sa viaže na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti existujúceho subjektu. Na základe cit. ustanovenia nemožno zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie v prípade zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b/ EP.

14. Exekučný súd odôvodnil zastavenie exekúcie aj s poukazom na § 57 ods. 1 písm. h/ EP. Vychádzajúc z toho, že povinný je fyzickou osobou, existuje reálny predpoklad, že nadobudne majetok, či už prostredníctvom pracovnoprávneho pomeru, darovaním, dedením, reštitúciou, prípadne inou formou. Vzhľadom k uvedenému zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ EP je predčasné. Poukazujúc na vzniknutú situáciu mal oprávnený za preukázané, že v danej veci nie je možné súdnemu exekútorovi priznať náhradu trov exekúcie. V tomto smere poukázal na aj na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/08 zo dňa 24. 01. 2008, sp. zn. II. ÚS 272/08 z 22. 10. 2008 a ďalšie, v ktorých opakovane poukázal na to, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ďalej poukázal na rozhodnutiu Európskeho súdu pre

ľudské práva vo veci Van der Mussele proit Belgicku, rozsudok z 23. 11. 1983, séria A, č. 70. Záverom poukázal aj na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu ČR.

15. V písomnom vyjadrení k odvolaniu oprávneného súdny exekútor uviedol, že v predmetnej veci sa stotožňuje s právnym názorom exekučného súdu, ktorý rozhodol o nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie vo výške 41,90 eura. Zdôraznil, že v danej veci predkladal podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného ešte dňa 15. 12. 2010, o ktorom súdom nebolo rozhodované na základe nesúhlasu oprávneného. Oprávnený nereagoval ani na výzvu na zloženie preddavku na trovy exekúcie. Vychádzajúc z uvedeného je prvotným dôvodom na zastavenie exekúcie je nemajetnosť povinného, ktorá bola súdnym exekútorom zistená pred uplynutím prekluzívnej lehoty a na základe ktorej nebola pohľadávka oprávneného s príslušenstvom uspokojená a oprávnený bol o tejto skutočnosti viackrát vyrozumený.

16. K písomnému vyjadreniu súdneho exekútora k odvolaniu oprávneného zaujal stanovisko oprávnený, ktorý uviedol, že v plnom rozsahu trvá na podanom odvolaní a dodal, že pokiaľ súdny exekútor uviedol, že v danej veci bol prvotným dôvodom zastavenia exekúcie nemajetnosť povinného, mal za to, že súd sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami a na základe toho rozhodol tak, že exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku.

17. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 , prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

18. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že exekučné konanie sa začalo návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi Mgr. Stanislavovi Polákovi, so sídlom Exekútorského úradu Nitra, dňa 23. 04. 2004 v neprospech povinného o vymoženie sumy 33 352,- Sk (1 104,08 eura) s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu, ktorým je Rozhodnutie Sociálnej poisťovne Levice č. 618/2003 zo dňa 13. 08. 2003, vykonateľné dňa 08. 09. 2003. Exekučným titulom bola povinnému (žalovanému) uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému (žalobcovi) dlžnú istinu vo výške 33 35,- Sk (1 107,08 eura). Dňa 15. 05. 2004 súd poverením č. 5402*023552 poveril súdneho exekútora Mgr. Stanislava Poláka vykonaním predmetnej exekúcie. Dňa 03. 08. 2004 predložil súdny exekútor námietky povinného proti exekúcii, ktoré exekučný súd uznesením č. k. 9Er/288/04-12 zo dňa 06. 10. 2004, právoplatným dňa 18. 10. 2004, zamietol. Dňa 13. 02. 2009 súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania, a to tak, aby súd pripustil na stranu oprávneného miesto doteraz oprávnenej Sociálnej poisťovne, so sídlom Bratislava, 29. augusta 8, nového oprávneného, a to spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., so sídlom Bratislava, Astrová 2/A (teraz Vajnorská 100/A), z dôvodu, že Sociálna poisťovňa (postupca) postúpila na BENCONT INVESTMENTS, s. r. o. (postupníka) všetky práva k predmetným pohľadávkam. Tomuto návrhu súd prvej inštancie vyhovel uznesením č. k. 9Er/288/2004-17 zo dňa 14. 09. 2009, právoplatným dňa 08. 03. 2010, a to tak, že pripustil, aby z konania na strane oprávneného vystúpila Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava, 29. Augusta 8, IČO: 30 807 484, a aby na jej miesto vstúpila spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., so sídlom Bratislava, Astrová 2/A (teraz Vajnorská 100/A), IČO: 36 432 105. Dňa 17. 12. 2010 bol exekučnému súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie poukazujúc pritom na § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, teda nemajetnosť povinného. Oprávnený doručil exekučnému súdu dňa 08. 06. 2011 svoj nesúhlas so zastavením exekúcie. Následne súd prvej inštancie, obsadený vyšším súdnym úradníkom, preskúmaním podnetu súdneho exekútora dospel k záveru, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zamietol uznesením č. k. 9Er/288/2004-37, zo dňa 17. 05. 2012. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor. V dôsledku podania odvolania súdneho exekútora prišlo ex offo k zrušeniu napadnutého uznesenia procesným postupom § 374 ods. 4 OSP a následne vo veci opätovne rozhodoval zákonný sudca, a to napadnutým uznesením tak, že exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 41,90 eura.

19. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v súlade s § 473 k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava

dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

20. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom do 23. 04. 2004 (v čase začatia exekúcie), proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h) je prípustné odvolanie.

Podľa § 235 ods. 1 Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom do 30. 11. 2006, exekúcie začaté do dňa vyhlásenia tohto zákona sa dokončia podľa tohto zákona.

Podľa § 196 Exekučného poriadku (23. 04. 2004) za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku (23. 04. 2004) trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom v čase začatia exekúcie, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom v čase začatia exekúcie, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

21. Účelom exekučného konania je nútený výkon judikovanej povinnosti obsiahnutej v exekučnom titule za zákonom stanovených podmienok. Ak súdny exekútor vykonáva úkony exekučnej činnosti v súlade so zákonom, ktoré smerujú k účelnému vymáhaniu nároku, potom má aj právo na náhradu trov takto vykonávanej exekúcie. V prvom rade trovy exekúcie znáša povinný a za podmienok stanovených v ustanovení § 203 Exekučného poriadku aj oprávnený. Oprávnený znáša trovy exekúcie len výnimočne a je to výnimka zo všeobecnej zásady, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza predovšetkým povinný. Exekučný poriadok upravuje dva prípady, kedy je na úhradu trov exekúcie zaviazaný oprávnený, a to podľa princípu zavinenia, voľnej úvahy súdu a vtedy, ak k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie.

22. Z obsahu odvolania oprávneného vyplýva, že tento napáda uznesenie súdu prvej inštancie len v časti trov exekúcie. Odvolací súd tak preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v časti, v ktorej bol oprávnený zaviazaný na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Stanislavovi Polákovi vo výške 49,10 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

23. Odvolací súd poukazuje na to, že súdny exekútor podal exekučnému súdu Podnet na zastavenie exekúcie dňa 17. 12. 2010 poukazujúc na to, majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, čo

je dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie preskúmal dôvodnosť takéhoto podnetu súdneho exekútora a dospel k záveru, že povinný skutočne nevlastní žiaden majetok, ktorý by mohol podliehať nútenému výkonu rozhodnutia, teda exekúcii. Preskúmavajúc obsah exekučného spisu súd prvej inštancie ďalej zistil aj dôvod na zastavenie exekúcie s poukazom na § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku, a to že exekúcii súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným. V tomto smere súd prvej inštancie poukázal na to, že uplynula desaťročná prekluzívna lehota, v rámci ktorej nebola pohľadávka oprávneného vymožená, a teda rozhodnutie, ktoré v predmetnej veci predstavuje exekučný titul sa stalo neúčinným.

24. Odvolací súd v predmetnej veci uvádza, že súd prvej inštancie správne vzhliadol dôvodnosť oboch dôvodov na zastavenie exekúcie, a to aj podľa § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku, ako aj podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Ďalej je potrebné uviesť, že rozhodovacia činnosť patrí výlučne do právomoci súdu, a teda s poukazom na existenciu viacerých dôvodov zastavenia exekúcie je výlučne na rozhodnutí súdu, ktorý dôvod v danej veci aplikuje, prihliadnuc na všetky skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo. V tomto smere možno dodať, že nie je upravená hierarchia prednosti aplikácie ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, teda pokiaľ ide o jednotlivé dôvody zastavenia pre prípad, že by v konkrétnej exekučnej veci vznikol súbeh viacerých dôvodov zastavenia exekúcie. Opakovane odvolací súd uvádza, že takéto posúdenie je právomocou súdu, a v konkrétnom prípade bola exekúcia zastavená aj z dôvodu nemajetnosti povinného (§ 57 ods. 1 písm. h/ EP), pričom v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený.

25. V danom prípade bola exekúcia zastavená aj pre nemajetnosť povinného, teda že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, a preto o trovách exekúcie bolo v predmetnej veci potrebné rozhodnúť s poukazom na ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku (účinného do 23. 04. 2004) a na úhradu trov exekúcie zaviazať oprávneného. Pokiaľ ide o výšku priznanej náhrady trov exekúcie odvolací súd poukazuje na to, že tieto boli súdom prvej inštancie správne priznané v súlade s vyššie citovanou vyhláškou. S vyčíslením odmeny súdneho exekútora súdom prvej inštancie sa odvolací súd stotožnil a považuje ho za správny.

26. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vo výroku o trovách exekúcie vecne správne, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

27. Odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 tak, že v tomto štádiu konania procesne úspešnému povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnil.

28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 , to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .