Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Tos/24/2017

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Libanta a členov senátu JUDr. Štefana Hrvolu a JUDr. Petra Kaňu, v trestnej veci odsúdeného C. G., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 10.02.2017, sp.zn. 4Pp/75/2016, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 27. apríla 2017, takto

rozhodol:

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného C. G., narodeného XX.XX.XXXX

z a m i e t a,

pretože nie je dôvodná.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením Okresný súd Levice (ďalej len „súd I. stupňa“) podľa § 66 odsek 1 písmeno a/, odsek 2 Trestného zákona zamietol žiadosť odsúdeného C. G. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, mu uloženému trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III z 22.09.2014, sp.zn. 2T/96/2014 vo výmere 30 mesiacov so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť odsúdený, ktorú následne písomne odôvodnil vlastným podaním zo 16.03.2017. V písomných dôvodoch sťažnosti vyslovil nesúhlas s napadnutým uznesením. Má za to, že súd I. stupňa nepostupoval v súlade s Trestným poriadkom a Trestným zákonom pri hodnotení podmienok pre jeho podmienečné prepustenie, keď sa zameral na jeho trestnú minulosť a trestnú činnosť, za ktorú bol odsúdený a neprihliadal na výsledky ním dosiahnuté počas výkonu trestu. Trikrát bol disciplinárne odmenený pochvalou a taktiež dostal finančnú odmenu od riaditeľa ústavu. Taktiež sa sporadicky zapájal aj zapája do aktivít ústavu. Bol preradený na iné pracovisko, kde sa pracovalo od 06.00 do 16.30 hod., preto sa nemohol zúčastňovať viacej. Napriek tomu sa však v nedeľu zúčastňuje na omši, kde hrá a spieva v skupine, čo robí vo voľnom čase. V televízii sleduje len televízne noviny, nevie preto prečo v hodnotení ústavu je uvedené, že svoj voľný čas trávi sledovaním televízie. Má za to, že ani hodnotenie ústavu nebolo úplne správne. Navyše tiež bolo ovplyvnené jeho trestnou minulosťou. Je občan Slovenskej republiky a má právo na spravodlivé konanie v zmysle Ústavy Slovenskej republiky, preto trvá na preskúmaní skutočnosti, že má doma rodinu, družku aj deti, s ktorými je v kontakte, má sa kam vrátiť, nakoľko má rodinné zázemie. Žiada nadriadený súd, aby neposudzoval podmienky pre jeho podmienečné prepustenie iba z pohľadu jeho minulosti. Má za to, že splnil všetky podmienky na podmienečné prepustenie. Žiada preto o podmienečné prepustenie, pričom je ochotný prijať akúkoľvek podmienku.

Krajský súd v Nitre na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou podľa § 192 odsek 1 písmeno a/, b/ Trestného poriadku, preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia i konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Podľa § 66 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, Podľa § 66 odsek 2 Trestného zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Ako vyplýva z citovaného zákonného ustanovenia, v prípade výkonu trestu odňatia slobody uloženého odsúdenému za prečin, ako je tomu v posudzovanom prípade, výkon polovice takéhoto trestu je len jednou, avšak nie jedinou podmienkou, pre podmienečné prepustenie z výkonu tohto trestu. Ďalšími dvomi (tzv. materiálnymi) podmienkami pre taký postup, ktoré musia byť splnené súčasne, je

- že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie, a

- stav, kedy možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Pri posudzovaní týchto podmienok je súd povinný skúmať nielen správanie odsúdeného počas výkonu trestu, ale v prípade, že už v minulosti bol odsúdený pre trestnú činnosť, aj to, či skôr uložené tresty splnili svoj účel, ako aj ďalšie osobné pomery odsúdeného rozhodujúce pre dôvodný predpoklad, že na slobode (po podmienečnom prepustení) bude viesť riadny život.

Neodporúčajúci záver z hodnotenia odsúdeného Ústavom na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce (v ktorom odsúdený trest aktuálne vykonáva), hoci správanie odsúdeného v režime výkonu trestu je aktuálne v komplexe hodnotené pozitívne, korešponduje tak s jeho pôsobením a správaním počas výkonu trestu, ako aj s jeho trestnou minulosťou.

Nemožno prehliadať, a správne súd I. stupňa zdôraznil kritickejší náhľad na posudzovanie podmienok pre podmienečné prepustenie s ohľadom na to, že odsúdený sa doposiaľ dostal v 14 prípadoch do konfliktu s Trestným zákonom. Dlhodobo a opakovane sa dopúšťal trestnej činnosti rôznej povahy s prevahou majetkovej a v konečnom štádiu aj drogovej trestnej činnosti.

Opakovane bol pritom vo výkone trestu odňatia slobody a napriek tomu opakovane recidivoval, čo poukazuje na dôvodnosť záveru o tom, že predchádzajúce výkony trestu odňatia slobody nesplnili svoj preventívny ani resocializačný účel, v dôsledku čoho existuje dôvodný predpoklad zvýšeného rizika jeho recidívy.

Pokiaľ ide o jeho pôsobenie v režime výkonu trestu, z hodnotiacej správy je zrejmé, že odsúdený sa tomuto režimu dostatočne prispôsobil. Na druhej strane nevybočuje mimo rámca priemerného väzňa, keď jeho aktivita pri plnení určených cieľov programu zaobchádzania je skôr pasívna, dosiahli sa len čiastočné zmeny v hodnotovej orientácii a do aktivít ústavu sa zapája len sporadicky. Aj podmienky k udeleniu disciplinárnej odmeny si doposiaľ vytvoril len v oblasti zaraďovania do práce.

Dôvodný je pritom aj záver o menej priaznivej resocializačnej prognóze odsúdeného a strednom riziku sociálneho zlyhania s poukazom na jeho predchádzajúci spôsob života, dlhodobú nezamestnanosť a užívanie návykových látok pred výkonom trestu odňatia slobody. Je zrejmé, že v prípade posudzovania podmienok pre podmienečné prepustenie nemožno „predpovedať budúcnosť“ ohľadne správania sa podmienečne prepusteného na slobode, avšak súd je povinný skúmať aj zákonnú podmienku pre taký postup, ktorou je stav, kedy možno od odsúdeného očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Túto podmienku možno vždy hodnotiť len s ohľadom na jeho správanie sa počas výkonu trestu, ako aj pred začatím jeho výkonu, a to obzvlášť v prípade skoršej recidívy trestnej činnosti.

Súd I. stupňa po vykonaní dokazovania na verejnom zasadnutí preto nepochybil pri hodnotení splnenia podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody.

Na tom základe nadriadený súd dospel k záveru, že súd I. stupňa rozhodol správne, keď žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol z dôvodu nesplnenia materiálnych podmienok na taký postup uvedených v § 66 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona pri zohľadnení aj ústavu na výkon trestu, v ktorom odsúdený trest vykonáva (§ 66 odsek 2 Trestného zákona).

Krajský súd v Nitre na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.