Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6C-221-2015.pdf
PDF · 123.24 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-6C/221/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany sudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci žalobkyne: S. Š., L.. XX.XX.XXXX, J. G. X, G. J. L., O. XX, zastúpená JUDr. Ľubomírom Kišacom, advokátom so sídlom Topoľčany, Škultétyho 1597/7 proti žalovanému: I. Š., L.. XX.XX.XXXX, J. G. Č.. X, zastúpený JUDr. Máriou Jakubíkovou, advokátkou, Fr. Mojtu 43, Nitra, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takto
rozhodol:
I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat.úz. G.Ľ. zapísané na Okresnom úrade Topoľčany, katastrálny odbor na LV č. XXX ako parcela registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako parc.č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 484 m2, parc.č. XXX záhrady o výmere 1075 m2, stavby - rodinný dom súp.č. X na parcele č. XXX pod B4 na mene žalobkyne a žalovaného v spoluvlastníckom podiele v 1-ici, predajom uvedených nehnuteľností a výťažok rozdeľuje medzi žalobkyňu a žalovaného každému v 1-ici.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni, titulom pasív, sumu vo výške 4.075 eur a to do troch dní od rozdelenia výťažku z predaja uvedených nehnuteľností.
III. Štátu priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnej výške.
IV. Žalovaný je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Topoľčany súdny poplatok za žalobný návrh vo výške 2.442 eur a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k hnuteľných veciam uvedeným pod bodmi 1 až 10 žalobného návrhu a k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat.úz. G. zapísané na Okresnom úrade Topoľčany, katastrálny odbor na LV č. XXX ako parcela registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako parc.č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 484 m2, parc.č. XXX záhrady o výmere 1075 m2, stavby - rodinný dom súp.č. X na parcele č. XXX pod B4 na mene žalobkyne a žalovaného v spoluvlastníckom podiele v 1-ici. Nehnuteľnosti navrhla prikázať do výlučného vlastníctva žalovaného. Žalovaného zaviazať zaplatiť jej z titulu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva náhradu za jej spoluvlastnícky podiel v prípade, že nedôjde k dohode o cene, cenu určenú podľa znaleckého posudku po zohľadnení pasív.
2. Žalobu podala žalobkyňa z dôvodu, že predmetné nehnuteľnosti nadobudli so žalovaným za trvania manželstva do bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 12.12.2013 č.k. 7C/301/2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.02.2014. Rozvodom zaniknuté BSM si vyporiadali dohodou o vyporiadaní BSM zo dňa 06.08.2014, predmetom
ktorej boli i uvádzané nehnuteľnosti, pričom na základe uvedenej dohody sa stali podielovými spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností každý v spoluvlastníckom podiele v 1-ici. Podľa uvedenej dohody sa zaviazala uhradiť nedoplatok s príslušenstvom na spotrebnom úvere vo E. č. XXXXXXXXXXXXXXX vo výške ku dňu zániku manželstva 6.319,89 eura a nedoplatok s príslušenstvom na stavebnom úvere v G. D. D. č. XXXXXXXXXX ku dňu zániku manželstva vo výške 1.830,15 eura. O túto sumu 8.150,04 eura sa jej mal zvýšiť podiel. Pretože žalovaný je užívateľom hnuteľných a nehnuteľných vecí navrhla mu zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo tak, že by tieto veci pripadli do vlastníctva žalovaného odplatne za sumu 34.075 eur, ktorá suma pozostáva zo sumy 30.000 eur ako podiel za hnuteľné i nehnuteľné veci a zo sumy 4.075 eur ako polovica pasív, ktoré sa zaviazala uhradiť a o ktoré sa mal podľa dohody o vyporiadaní BSM zvýšiť jej podiel. Alternatívne mu navrhla, že by odkúpila jeho podiel z nehnuteľností za sumu 30.000 eur a hnuteľných vecí by sa vzdala v prospech žalovaného. Žalovaný sa vyjadril prostredníctvom právnej zástupkyne tak, že navrhol reálne nehnuteľnosti rozdeliť.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení listom právnej zástupkyne uviedol, že s navrhovaným spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva nesúhlasí. Na pozemku parc.č. XXX sa nachádza toho času prístavba k rodinnému domu, stavba garáže a letnej kuchyne, ktoré nie sú zakreslené a zapísané v katastri nehnuteľností, a preto žalobný petit by bol nevykonateľný a nezapísateľný. Podľa žalovaného je možné horizontálne rozdelenie predmetných nehnuteľností tak, že žalobkyňa sa stane výlučnou vlastníčkou stavby rodinného domu súp.č. X s prístavbou k rodinnému domu a priľahlého pozemku a on sa stane výlučným vlastníkom druhej polovice pozemku spolu s rozostavanou stavbou garáže a letnej kuchyne, ktoré nie sú v súčasnosti zapísané v katastri nehnuteľnosti. Dostatočný prístup k takto novovytvoreným nehnuteľnostiam by mali obaja a to z miestnej komunikácie, ktorá je zapísaná ako parc.č. XXX/X. Podľa žalovaného reálne rozdelenie je možné, nakoľko rozdelením vzniknú samostatné veci, ktoré sú i funkčne opodstatnené. Za týmto účelom navrhol ustanoviť znalca geodeta, ktorý zameria predmetné nehnuteľnosti, stanoví spôsob reálneho rozdelenia, zameria prístavbu k rodinnému domu, garáž a letnú kuchyňu a súčasne vyhotoví znalecký posudok o stupni rozostavanosti prístavby k rodinnému domu, garáže a letnej kuchyne. V prípade, ak nedôjde k dohode o výške cien predmetných nehnuteľností navrhol pribrať do konania znalca z odboru oceňovania nehnuteľností. Ak žalobkyňa nemá záujem o predmetné nehnuteľnosti, môže ich po reálnej deľbe predať tretej osobe.
4. Na pojednávaní dňa 24.06.2015 právny zástupca žalobkyne uviedol, že v časti zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k hnuteľným veciam pod bodmi 1 až 10 písomného žalobného návrhu berie žalobkyňa žalobu späť. Po súhlase s čiastočným späťvzatím žalobného návrhu žalovaným, súd konanie čo do zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k hnuteľným veciam uvedenými pod bodmi 1 až 10 žalobného návrhu zastavil uznesením zo dňa 24.06.2015.
5. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že nehnuteľnosti predstavujú rodinný dom, ktorý je prízemný a pod jednou izbou podpivničený. Pozostáva z dvoch izieb, obývačky, kuchyne a spálne v tvare L. Na dvore je garáž a letná kuchyňa, ktoré sú oddelené od domu. Nesúhlasí s rozdelením nehnuteľností z dôvodu, že sa jej žalovaný vyhrážal zabitím. Dopadlo to tak, že keď sa rozviedli, skončila na psychiatrii v súvislosti s tým predložila lekársky nález psychiatra o tom, že je v ambulantnej starostlivosti od februára 2015. Podľa nej najvhodnejší spôsob by bol predaj nehnuteľností. Ďalej uviedla, že z manželstva pochádzajú dve deti, dcéra, ktorá má 24 rokov a syn, ktorý má 22 rokov a žijú spolu s ňou v podnájme v L.. Od 15.08.2013 nežije v predmetnom rodinnom dome.
6. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že chcel sa so žalobkyňou dohodnúť na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nehnuteľností tak, že budú odpredané v cene 96.000 eur z toho pre každého by pripadla suma 48.000 eur. Bola daná ponuka na internete, ale žiadny záujemca sa nehlásil a žalobkyňa prišla so znížením ceny na 80.000 eur s čím tiež súhlasil, avšak takisto nebol o nehnuteľnosti záujem. Podľa neho je rodinný dom reálne deliteľný. Je tam veľký dom a menší dom s dvorom, ktorý má 5 metrov. Keď sa dvor rozdelí na polovicu, ostáva pre každého 2,5m, kde sa zmestí auto. Rozdelenie si predstavuje tak, že si ponechá druhý menší domček a samotný rodinný dom by ostal žalobkyni. Jemu by pripadla drobná stavba pozostávajúca z garáže a letnej kuchyne, kde je wc a kúpeľňa. Poprel, že by sa vyhrážal žalobkyni zabitím. Rodinného domu sa nevzdá. Nechce, aby mu boli prikázané všetky nehnuteľnosti, pretože je to veľké a nemá ani z čoho žalobkyňu vyplatiť. Celý dom sám zrekonštruoval.
7. Svedkyňa I. Š., dcéra žalobkyne a žalovaného vo svojej výpovedi uviedla, že podľa nej nie je možné spolužitie žalobkyne a žalovaného, pretože sa rozvádzali z dôvodu násilného správania sa žalovaného hlavne voči žalobkyni. Žalovaný mal a má problém s alkoholom a za všetko viní žalobkyňu a jej rodinu. Žalovaný neúspechy v podnikaní kompenzoval alkoholom. Posledné obdobie veľmi veľa pil napriek jeho zdravotným problémom. Kvôli tomu sa rozhodla odísť pracovať do S., čo bolo pred 3-4 rokmi. V septembri sa vrátila, medzitým ako bola preč, žalobkyňa spolu s jej bratom doslova utiekli odtiaľ a viac sa späť bývať nevrátili. Zo žalovaného mala strach, býval voči ním agresívny najmä keď sa zastávali žalobkyne. Nevie si predstaviť, že by sa tam žalobkyňa mohla vrátiť žiť. Žalobkyňa si hľadá prácu v L., zatiaľ žije z toho, že jej ona dáva peniaze a bývanie a stravu má zdarma. Ďalej svedkyňa uviedla, že je zamestnaná v realitnej kancelárii ako realitná maklérka a vyjadrila sa k možnému rozdeleniu nehnuteľnosti ako i možnému predaju nehnuteľnosti, ktorá by pripadla žalobkyni a to tak, že je veľmi ťažko takúto nehnuteľnosť predať najmä na dedine, keď sa predáva dom, mal by byť k tomu aj poriadny pozemok. K nehnuteľnosti by nebol riadny prístup vzhľadom na jej rozdelenie. Žalobkyňa v žiadnom prípade už nechce bývať v predmetnom dome. Podľa nej nehnuteľnosť by sa dala predať ako celok. 8. Za účelom posúdenia možnosti reálneho rozdelenia nehnuteľností nariadil súd znalecké dokazovanie znalcom W.. Š. Š. z odboru geodézie a kartografie. Znalec vo svojom znaleckom posudku č. 1/2016 uviedol, že posúdil možnosť reálneho rozdelenia nehnuteľností a to podľa návrhu žalovaného tak, že žalobkyňa sa stane výlučnou vlastníčkou stavby rodinného domu súp.č. X s prístavbou a priľahlého pozemku a žalovaný sa stane výlučným vlastníkom druhej polovice pozemku spolu s rozostavanou stavbou garáže a letnej kuchyne, ktoré nie sú zapísané v KN. Zistil, že pozemok parc.č. XXX zastavané plochy a nádvoria podľa spoluvlastníckych podielov nemôže byť rozdelený podľa spoluvlastníckych podielov, pretože by nebol zabezpečený plnohodnotný prístup do rodinného domu, ktorý sa na pozemku nachádza. Z toho dôvodu vykonal návrh rozdelenia tak, ako to vidieť vo vyhotovenom geometrickom pláne č. 6C/221/2015-1/2016. Nový stav by bol taký, že žalobkyni by pripadla do vlastníctva parc.č XXX/ X zastavané plochy o výmere 166 m2 spolu s rodinným domom súp.č. X na parc.č. XXX/X, parc.č. XXX/X zastavané plochy o výmere 122 m2, parc.č. XXX/X záhrada o výmere 536 m2, spolu 824 m2. Žalovanému by pripadla parc.č. XXX/X zastavané plochy o výmere 54 m2 spolu s rozostavanou stavbou, garáže a letnej kuchyne na parc.č XXX/X, parc.č. XXX/X zastavané plochy o výmere 145 m2 a z parcely č. XXX/X záhrada o výmere 536 m2, spolu 735 m2. Podľa znalca takéto rozdelenie nebude vyžadovať vynaloženie nákladných stavebných úprav. Napojenie na inžinierske siete si vyžiada zriadiť osobitnú prípojku ku každej stavbe. Rozdelením sa podstatne nezníži cena nehnuteľností.
9. Žalobkyňa listom právneho zástupcu k znaleckému posudku uviedla, že nesúhlasí s reálnou deľbou nehnuteľností, a preto nesúhlasí ani s ich rozdelením v zmysle znaleckého posudku, pretože sa nemôže a ani nechce vrátiť bývať do domu, z ktorého odišla z dôvodov, pre ktoré sa so žalovaným rozvádzala, a preto navrhla, aby súd nariadil predaj predmetných nehnuteľností a výťažok získaný ich predajom rozdelil medzi žalobkyňu a žalovaného podľa výšky podielov. Žalovaný listom právnej zástupkyne v písomnom vyjadrení uviedol, že súhlasí s vypracovaným znaleckým posudkom v celom rozsahu a dodal, že novovzniknuté nehnuteľnosti pre žalobkyňu budú väčšie o 45 m2 a navrhol pribrať do konania znalca z odboru stavebníctva, oceňovania nehnuteľností, ktorý stanoví všeobecnú cenu rodinného domu a priľahlého pozemku a jemu pripadajúcej rozostavanej garáže, letnej kuchyne a priľahlého pozemku.
10. Vo veci súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom W.. C. E. z odboru oceňovania nehnuteľností. Znalec vo svojom znaleckom posudku č. 39/2016 uviedol, že všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností je 81.382,50 eura, z toho podiel v 1-ici patriaci žalobkyni predstavuje zaokrúhlene sumu 40.700 eur a rovnako po zaokrúhlení spoluvlastnícky podiel žalovaného v 1-ici predstavuje sumu 40.700 eur. Za účelom uvedenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností navrhnutého podľa rozdelenia znalcom W.. Š. Š. znalec uviedol, že všeobecná hodnota nehnuteľností pripadajúcich do výlučného vlastníctva žalobkyne podľa geometrického plánu č. 6C/221/2015-1/2016 je 52.700 eur a všeobecná hodnota nehnuteľností pripadajúcich do výlučného vlastníctva žalovaného je 17.800 eur.
11. Právny zástupca žalobkyne v záverečnom stanovisku uviedol, že žalobkyňa navrhuje spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva tretím spôsobom, t.j. nariadením predaja nehnuteľností citovaných na LV č. XXX pre kat.úz. G. ako parc. XXX zast. Plocha a nádvoria 484 m2, parc.č. XXX záhrady 1075 m2, stavby rodinný dom s.č. X na parc.č. XXX s tým, že výťažok získaný predajom nehnuteľností nech súd rozdelí medzi účastníkov podľa výšky spoluvlastníckych podielov. Čo
sa týka navrhnutého spôsobu reálnej deľby protistranou s touto žalobkyňa nesúhlasí z dvoch dôvodov a to, že by takouto deľbou vznikli dve úzke nehnuteľnosti v dôsledku čoho by jej časť bola nepredajná a taktiež jej spolužitie v tejto nehnuteľnosti vzhľadom na vzťahy medzi účastníkmi je nemožné. Posledný dôvod, pre ktorý nesúhlasí je ten, že by vznikla povinnosť výplaty, čo by vzhľadom na jej nepriaznivú situáciu nebola schopná vyplatiť žalovanému. V prípade, že by súd akceptoval návrh protistrany, bolo by potrebné pri výpočte vyrovnávacieho podielu zohľadniť sumu, ktorú má žalobkyňa v zmysle dohody o vyporiadaní BSM uhradiť E. S. G. D. D..
12. Právna zástupkyňa žalovaného v záverečnej reči navrhla vyporiadanie podielového spoluvlastníctva spôsobom rozdelenia predmetných nehnuteľností reálnou deľbou podľa GP W.. Š. zo dňa 16.02.2016 č. plánu 6C/221/2015 zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam evidovaným na Okresnom úrade Topoľčany, katastrálny odbor na LV č. XXX ako parcela č. XXX zastavané plochy o výmere 484 m2, dom súp.č. X na parc.č. XXX a parc.č. XXX záhrada o výmere 1075 m2 tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne by pripadla novovytvorená parc.č. XXX/X zastavané plochy o výmere 166 m2 spolu s rodinným domom súp.č. X na parc.č. XXX/X, parc.č. XXX/X zastavané plochy o výmere 122 m2 a parc.č. XXX/X záhrady o výmere 536 m2 v celosti. Jedná sa všetko o parcely registra „C“. Do výlučného vlastníctva žalovaného by pripadli novovytvorené parcely č. XXX/X zastavané plochy o výmere 54 m2 spolu s rozostavanou stavbou, garáže a letnej kuchyne na parc.č. XXX/X, parc.č. XXX/ X zastavané plochy o výmere 145 m2, parc.č. XXX/X záhrady o výmere 536 m2 v celosti, všetko sa jedná o parcely registra „C“. Zároveň navrhuje, aby súd zaviazal žalobkyňu na vyplatenie alikvotnej časti vyporiadacieho podielu finančnej hodnoty podľa ZP W.. E. č. 39/2016 z 01.08.2016 tak, aby obom účastníkom pripadla rovnaká finančná hodnota. Platby, ktoré vychádzali z dohody o vyporiadaní BSM, časť dlhov zaplatila žalobkyňa a časť dlhu žalovaný. Kvôli tomuto podal žalovaný žalobu voči žalobkyni na zaplatenie sumy 2.540 eur s prísl. Vec vedená na OS Nitra. Platobný rozkaz je právoplatný a vykonateľný. V prípade, že by súd vyhovel návrhu žalovaného vysporiadať podielové spoluvlastníctvo, bola by obava, že takéto rozhodnutie nebude zapísateľné v katastri, pretože rozostavané stavby nemajú stavebné povolenie v súlade tak ako to geodet zakreslil. Ale tento problém vie vyriešiť tak, že podľa stavebného zákona môže stavebný úrad - obec vydať rozhodnutie, potvrdenie o existencii stavby, kde na základe podkladov, ktoré v súčasnosti majú zadokumentuje súčasný stav garáže a letnej kuchyne, takže nebol by problém so zápisom rozhodnutia súdu v katastri. K ďalšej námietke ohľadom vstupu žalobkyne k svojim nehnuteľnostiam uvádza, že žalovaný je ochotný zriadiť vecné bremeno a umožniť lepší vstup k nehnuteľnostiam žalobkyne. Má za to, že tretí spôsob vyporiadania by bol na ujmu oboch účastníkov, keď predajom nehnuteľností treťou osobou by nebol taký záujem dosiahnuť najvyššiu cenu za sporné nehnuteľnosti.
13. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkyne I. Š., oboznámením sa s obsahom listu vlastníctva, znaleckých posudkov, vypracovaného geometrického plánu, ostatných listinných dôkazov, spisu tunajšieho súdu sp.zn. 7C/301/2013 a zistil tento skutkový stav: Žalobkyňa a žalovaný boli manželia. Ich manželstvo trvalo od 03.02.1990 do 05.02.2014, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 12.12.2013 č.k. 7C/301/2013-35. Za trvania manželstva nadobudli žalobkyňa a žalovaný do bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat.úz. G. zapísané na Okresnom úrade Topoľčany, katastrálny odbor na LV č. XXX ako parcela registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako parc.č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 484 m2, parc.č. XXX záhrady o výmere 1075 m2, stavby - rodinný dom súp.č. X na parcele č. XXX pod B4 podiele v 1/1. Dňa 06.08.2014 uzatvorili žalobkyňa a žalovaný dohodu o vyporiadaní BSM, podľa ktorej predmetné nehnuteľnosti sa prikazujú do podielového spoluvlastníctva účastníkov tejto dohody v rovnakom podiele t.j. po 1-ici k celku. Podľa uvedenej dohody sa žalobkyňa zaviazala uhradiť nedoplatok s príslušenstvom na spotrebnom úvere vo E. č. XXXXXXXXXXXXXXX vo výške ku dňu zániku manželstva 6.319,89 eura a nedoplatok s príslušenstvom na stavebnom úvere v G. D. D. č. XXXXXXXXXX ku dňu zániku manželstva vo výške 1.830,15 eura. O túto sumu 8.150,04 eura sa zvyšuje podiel žalobkyne. Predmetné nehnuteľnosti užíva žalovaný po tom, ako sa žalobkyňa z týchto aj spolu s deťmi odsťahovali dňa 15.08.2013. Medzi žalobkyňou a žalovaným nedošlo k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, nakoľko sa nedohodli na spôsobe vyporiadania. Za účelom posúdenia možnosti reálneho rozdelenia nehnuteľnosti nariadil súd znalecké dokazovanie znalcom W.. Š. Š. tak, ako je to uvedené v odseku 7. Predmetné nehnuteľnosti boli ocenené znalcom W.. C. E., ktorý vyčíslil všeobecnú hodnotu na sumu
81.400 eur zaokrúhlene a z hľadiska výšky podielu v 1-ici predstavovala hodnota podielu pre každého zo strán 40.700 eur. Za účelom uvedenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností navrhnutého podľa rozdelenia znalcom W.. Š. Š. znalec uviedol, že všeobecná hodnota nehnuteľností pripadajúcich do výlučného vlastníctva žalobkyne podľa geometrického plánu č. 6C/221/2015-1/2016 je 52.700 eur a všeobecná hodnota nehnuteľností pripadajúcich do výlučného vlastníctva žalovaného je 17.800 eur.
14. Podľa § 142 ods.1 až 3 OZ, Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.
15. Občiansky zákonník upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzné. Prvým spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov, ktorý spôsob prichádza do úvahy iba tam, kde predmet spoluvlastníctva je reálne deliteľný. Ak je predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálne deliteľný pozemok, je rozdelenie treba uskutočniť na základe geometrického plánu. Pokiaľ ide o stavbu, rodinný dom musí ísť nehnuteľnosť, ktorá je deliteľná a rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. že vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá povahe veci. Pri reálnom rozdelení nehnuteľností súd musí dbať o to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle a aby rozdelenie bolo možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľností v zmysle § 34 a nasl. katastrálneho zákona. Druhý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, prichádza do úvahy v prípade, že rozdelenie predmetu spoluvlastníctva nie je dobre možné a týmto spôsobom je prikázanie veci za primeranú náhradu jednému zo spoluvlastníkov. Súd pritom prihliada na účelné využitie veci a tiež na veľkosť podielov. Podstatné pri takomto spôsobe je aj výška primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel, ktorou treba rozumieť podiel všeobecnej ceny veci a teda i schopnosť spoluvlastníka takúto finančnú protihodnotu spoluvlastníckeho podielu druhému zo spoluvlastníkov aj riadne a v primeranej lehote zaplatiť. Okrem vyššie uvedených kritérií pri rozhodovaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva treba prihliadať aj na ďalšie kritérium a to skutočnosť, ako sa spoluvlastník správal voči ostatným alebo druhému spoluvlastníkovi, teda najmä či išlo o správanie násilné, či sa vyskytlo prípadné fyzické napádanie, slovné vyhrážky, hrubé urážanie a podobne. Tretí spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nariadenie predaja spoločnej veci v prípade, že žiadny zo spoluvlastníkov nehnuteľnosť nechce. Najvhodnejšia formulácia výroku rozhodnutia je „súd zrušuje spoluvlastníctvo predajom nehnuteľnosti“. Z tohto výroku totiž je zrejmé, že kým nedôjde k predaju, nehnuteľnosť zostáva naďalej v spoluvlastníctve. Vo výroku rozsudku majú byť uvedené podiely, podľa ktorých sa má medzi podielových spoluvlastníkov rozdeliť výťažok predaja. Z uvedeného je potom zrejmé, že až do uskutočnenia predaja vec zostáva aj naďalej v spoluvlastníctve spoluvlastníkov teda aj napriek tomu, že už bolo začaté exekučné konanie predajom nehnuteľností a predaj bol neúspešný, spoluvlastníci môžu si ešte i potom dohodou zrušiť spoluvlastníctvo iným spôsobom (RC 54/73). Zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, sú aj výnimky. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo vyššie uvedenými spôsobmi. K zamietnutiu žalobného návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva môže dôjsť iba výnimočne. Je to v prípade, ak vec tvoriaca predmet spoluvlastníctva nie je reálne deliteľná a ďalším dvom spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva bránia dôvody hodné osobitného zreteľa. Takýmito dôvodmi môžu byť napríklad zdravotný stav podielového spoluvlastníka, prípadne jeho vek, skutočnosť, že veľkú časť svojho života prežil v dome a podobne. Ide prevažne o okolnosti subjektívneho charakteru, tak na strane žalovaného, ale i na strane
žalobcu, u ktorého takouto okolnosťou môžu byť skutočnosti, že zánik spoluvlastníctva nemá pre neho prioritu alebo má v úmysle vec predať.
16. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyňa a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností uvedených vyššie každý v 1-ici. Podielovými spoluvlastníkmi sa stali na základe vyporiadania BSM dohodou zo dňa 06.08.2014. Predmetom dohody bol aj záväzok žalobkyne uhradiť nedoplatok na úvere voči E. S. G. D. D. vo výške 8.150,04 eura, o ktorú povinnosť sa žalobkyni mal zvýšiť podiel. Medzi stranami nedošlo k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, a preto na základe žalobného návrhu o ňom musel rozhodnúť súd. Skutočnosť, že má dôjsť k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva medzi stranami nie je sporné, sporným však zostal spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Žalobkyňa v konaní žiadala vyporiadanie tretím spôsobom a to nariadením predaja predmetných nehnuteľností a rozdelenia výťažku podľa podielov zohľadňujúc záväzok z dohody o vyporiadaní BSM, t.j. zohľadniť sumu 4.075 eur. Žalovaný navrhol vyporiadanie prvým spôsobom a to reálnym rozdelením nehnuteľností podľa novovytvorených parciel a ich prikázanie podľa geometrického plánu vypracovaného znalcom z odboru geodézie. V takomto prípade podľa znalca z oceňovania nehnuteľností a vzhľadom aj na spôsob vyporiadania by žalobkyni pripadli nehnuteľnosti v hodnote 52.700 eur a všeobecná hodnota nehnuteľností pripadajúcich do výlučného vlastníctva žalovaného by predstavovala sumu 17.800 eur.
17. Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súd je viazaný poradím a podmienkami použitia jednotlivých spôsobov zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva tak ako to upravuje ustanovenie § 142 OZ. Prvým spôsobom je reálne rozdelenie nehnuteľností, v danom prípade tak ako to navrhuje žalovaný. Tento spôsob súd nemohol použiť vzhľadom na skutočnosť, že pri takomto spôsobe vyporiadania by podľa znaleckého dokazovania žalobkyni pripadla väčšia časť spoluvlastníckeho podielu oproti časti, ktorá by pripadla žalovanému a tým aj povinnosť žalobkyne vyplatiť žalovanému na vyrovnanie jeho podielu finančnú protihodnotu. Žalobkyňa však v konaní takýto spôsob odmietla vzhľadom na skutočnosť, že nemá finančné prostriedky na vyplatenie finančného vyrovnania žalovanému. Za podstatné súd bral do úvahy tvrdenia žalobkyne, že nie je možný tento spôsob z obavy zo samotného žalovaného. Táto skutočnosť vyplýva jednak z jej výpovede, z výpovede svedkyne, ktorá uviedla, že rodičia sa rozvádzali z dôvodu, že žalobca mal násilné správanie hlavne voči žalobkyni a to najmä, keď bol pod vplyvom alkoholu. Tiež uviedla, že sama sa kvôli tomu rozhodla odísť pracovať do S. a neskôr aj žalobkyňa spolu s bratom doslova z predmetných nehnuteľností od žalovaného utiekli. Uvedené potvrdzuje aj rozhodnutie súdu o rozvode manželstva strán, keď ako dôvod rozpadu manželstva súd uvádza predovšetkým správanie žalovaného, ktorý v nadmernej miere požíval alkohol a s tým súviselo aj jeho agresívne správanie voči žalobkyni ako aj celkové napätie a obavy celej rodiny. Súd sa teda stotožnil s tvrdením žalobkyne, že nie je možné vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiach ich reálnym rozdelením. Pokiaľ teda žalobkyňa odmietla tento spôsob, nie je možné ju k tomu nútiť a pristúpiť k reálnemu rozdeleniu predmetných nehnuteľností. Ďalej súd poukazuje na skutočnosť, že z rozhodovacej praxe súdov je pritom zrejmé, že aj hľadisko solventnosti podielového spoluvlastníka je jedným z okolností, na ktorú pri vyporiadaní je potrebné prihliadať. Súd tak nemôže proti vôli spoluvlastníka prikázať mu celú vec alebo jej časť oproti vyplateniu finančnej protihodnoty druhého spoluvlastníka. V neposlednom rade súd poukazuje na skutočnosť, že pri reálnom rozdelení musí súd dbať na to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle a aby ich bolo možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľnosti podľa § 34 a nasl. Zákona č. 162/1995 Z.z. čo v danom prípade vzhľadom na navrhovaný spôsob reálneho rozdelenia nehnuteľností takisto nie je splnené.
18. Druhým spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva je prikázanie nehnuteľností do výlučného vlastníctva jedného spoluvlastníka oproti finančnému vyrovnaniu podielu druhého spoluvlastníka, ale iba v tom prípade, že podielový spoluvlastník túto nehnuteľnosť chce a je schopný vyplatiť finančnú protihodnotu druhému spoluvlastníkovi, čo v danom prípade nepripadá do úvahy, keď ani jedna zo strán neprejavila záujem o takýto spôsob vyporiadania, ale ani nepreukázala splnenie podmienky z hľadiska solventnosti.
19. Na základe vyššie uvedených skutočností a argumentov dospel súd k záveru, že najrozumnejšiemu a najspravodlivejšiemu spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva medzi žalobkyňou a žalovaným zodpovedá nariadenie predaja predmetných nehnuteľností a rozdelenie výťažku z predaja
každému v 1-ici. V tejto súvislosti súd poukazuje na judikatúru týkajúcu sa tohto spôsobu vyporiadania v zmysle ktorej ak došlo k vyporiadaniu predajom nehnuteľností a rozdelenia podľa výťažku, spoluvlastníctvo zaniká až skutočným predajom. Nehnuteľnosť tak naďalej zostáva v spoluvlastníctve až pokým nedôjde k jej predaju, rozhodnutím súdu o zrušení spoluvlastníctva a nariadením predaja nehnuteľností vzniká len exekučný titul, ktorý opravní ktoréhokoľvek zo spoluvlastníkov, aby sa domáhal jeho výkonu resp. podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Takže aj po právoplatnosti rozhodnutia až do zániku podielového spoluvlastníctva môžu spoluvlastníci nakladať so svojimi spoluvlastníckymi podielmi. V prípade nariadenia predaja spoločnej nehnuteľnosti, táto zostáva až do uskutočnenia predaja v režime spoluvlastníctva a spoluvlastníci môžu so svojimi spoluvlastníckymi podielmi nakladať a môžu si toto spoluvlastníctvo zrušiť aj iným spôsobom napríklad dohodou (R54/1973).
20. Na základe dohody strán o vyporiadaní BSM uzavretej dňa 06.08.2014 sa žalobkyňa zaviazala uhradiť pasíva, ktoré boli predmetom tejto dohody s tým, že o tieto pasíva sa zvýši jej podiel, preto súd vzhľadom na spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle rozhodol o povinnosti žalovaného uhradiť žalobkyni polovicu predmetných pasív zaokrúhlene zo sumy 8.150 eur t.j. 4.075 eur.
21. Vzhľadom na vykonané znalecké dokazovanie znalcom W.. Š. Š. tomuto uznesením tunajšieho súdu zo dňa 22.02.2016 č.k. 6C/221/2015-103 bola priznaná odmena v celkovej výške 713,61 eura, ktorá bola uhradená zo zálohy vo výške 300 eur, ktorú zložil žalovaný a zostatok v sume 413,61 eura bolo zložené preddavkovo zo štátnych prostriedkov. Vo veci bolo vykonané znalecké dokazovanie a vypracovaný znalecký posudok W.. C. E., ktorému uznesením tunajšieho súdu zo dňa 13.09.2016 č.k. 6C/221/2015-234 bola priznaná odmena vo výške 437,74 eura, ktorá bola uhradená zo záloh zložených žalovaným. Žalobkyňa, vzhľadom na rozhodnutie Centra právnej pomoci zo dňa 26.02.2015 mala priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci a bol na jej zastupovanie určený advokát, je oslobodená od platenia súdnych poplatkov podľa § 4 ods.3 Zákona č. 71/1992 Zb., avšak toto oslobodenie sa nevzťahuje na povinnosť podieľať sa na nákladoch za znalecké dokazovanie, a preto pokiaľ vyššie citovaným uznesením bola znalcovi W.. Š. Š. priznaná odmena zo štátnych prostriedkov vo výške 413,61 eura, túto sumu je povinná žalobkyňa zaplatiť na účet tunajšieho súdu. Dôvod zaviazať k úhrade tiež žalovaného nebol daný, pretože tento na náklady spojené so znaleckým dokazovaním uhradil zálohovo sumy 300 eur, 250 eur a 187,74 eura. O náhrade trov konania štátu rozhodol súd za primeraného použitia ustanovenia § 255 CSP v spojení s ustanovením § 253 a § 470 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (§ 262 ods.2 CSP)
22. Podľa § 2 ods.2 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, Ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom. Podľa § 7 ods.9 citovaného zákona, V konaní o zrušení a o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je základom poplatku cena podielu žiadaného navrhovateľom.
23. Nakoľko v konaní je žalobkyňa oslobodená od súdnych poplatkov, k čomu súd dodáva, že nebolo možné vzhľadom na žiadosť právnej zástupkyne rozhodnúť o odňatí tohto oslobodenia, pretože o tomto by mohol rozhodnúť podľa § 14 Zákona č. 327/2005 Z.z. iba Centrum právnej pomoci, v zmysle citovaného ustanovenia § 2 ods.2 musel súd zaviazať žalovaného k úhrade súdneho poplatku za žalobný návrh vychádzajúc pritom z § 7 ods.9 citovaného zákona, t.j. zo sumy pripadajúcej na podiel žalobkyne 40.700 eur. Podľa položky 1a) sadzobníka súdnych poplatkov súdny poplatok predstavuje 6% z uvedenej sumy, t.j. 2.442 eur.
24. Podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (CSP), Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
25. Medzi žalobkyňou a žalovaným nedošlo k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva napriek tomu, že mali o to záujem, keď i samotný žalovaný vo veci uviedol, že chceli nehnuteľnosti odpredať, avšak nebol o ne záujem. Preto žalobkyňa sa rozhodla podať žalobný návrh na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva na súd, nemožno však hovoriť, že v konaní mala jednoznačne úspech, keď pôvodne navrhovala vyporiadať podielové spoluvlastníctvo prikázaním predmetných nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovaného. Až po začatí konania uvádzala spôsob zrušenia podielového spoluvlastníctva, o ktorom rozhodol súd na základe vykonaného dokazovania. Preto súd o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).