Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_12CoP-15-2022.pdf
PDF · 78.51 KB
Case nature
Subarea
12CoP/15/2022
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Martina Štubniaka a sudcov JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci starostlivosti o maloletého M. C., narodeného XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, dieťa rodičov: matky I. C., narodenej XX. XX. XXXX, trvale bytom N. XX, H., t. č. D. C. XX, U., právne zastúpenej Lion Law Partners s.r.o., so sídlom Komenského 14A, Banská Bystrica, IČO: 36 862 461, a otca K.. A. C., narodeného XX. XX. XXXX, trvale bytom E.N. C. X, U., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 8P/2/2022-24 z 15. februára 2022, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu m e n í tak, že otec je povinný platiť na výživu maloletého T. C., nar. XX. XX. XXXX čiastku 100,- Eur mesačne, vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 17P/25/2022.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým otcovi uložil povinnosť platiť na maloletého výživné v sume 50,- Eur mesačne počnúc dňom doručenia uznesenia vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, v prevyšujúcej časti návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Prvoinštančný súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal na obsah matkou podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na vyjadrenie otca k nemu, odcitoval ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 a 2 a § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a ust. § 2 ods. 1 a 2, § 360 ods. 1, § 366 a § 367 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a uviedol, že síce návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nebol dôvodný, pretože neboli osvedčené okolnosti odôvodňujúce naliehavosť a potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, keďže otec si vyživovaciu povinnosť pravidelne plní, avšak aj tak neodkladné opatrenie nariadil vzhľadom na návrh otca, ktorý sám navrhol, aby bol zaviazaný na platenie výživného v sume 50,- Eur mesačne. Prvoinštančný súd tiež poukázal na tvrdenie matky o tom, v akom rozsahu otec v poslednom období prispel na výživu maloletého a že zrealizovanou lustráciou nezistil príjem otca, z ktorého by bolo možné vychádzať a ani žiaden jeho bankový účet, pričom otec sa vyjadril, že je nezamestnaný, od štátu nepoberá žiaden príspevok a nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 CMP.
3. V zákonnej lehote podala proti uzneseniu odvolanie matka maloletého. Navrhla uznesenie zmeniť a uložiť otcovi povinnosť platiť na maloletého výživné v sume 150,- Eur mesačne. Namietala, že hoci v návrhu uviedla, kedy a koľko otec prispel na výživu maloletého, išlo o platby nepravidelné a závislé od otcovej ľubovôle a teda z jeho strany nešlo o pravidelné plnenie si vyživovacej povinnosti. Nemá preto žiadnu záruku, že otec bude platiť výživné pravidelne. Prvoinštančný súd v rozhodnutí vôbec
neuviedol, z akých kritérií vychádzal pri stanovení výživného v sume 50,- Eur mesačne. Poukázal síce na to, že príjem otca sa mu nepodarilo zistiť, avšak z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé, že vedel o prebiehajúcom konaní sp. zn. 12P/63/2021, v ktorom bolo rozhodované o neodkladnom opatrení ohľadne styku otca s maloletým a tam sa otec v rámci sociálneho šetrenia vyjadril, že má príjem cca 700,- Eur mesačne a má aj úspory. Žili však v jednej domácnosti, hospodárili spolu a preto vie, že otec mal reálny príjem až do výšky 2.000,- Eur mesačne.
4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Stotožnil sa s tým, že neboli splnené podmienky na bezodkladnú úpravu pomerov, keďže si riadne plní svoju vyživovaciu povinnosť. Matka mala podať návrh na určenie výživného, ak je podľa nej ním poskytované výživné nízke. Okrem peňažnej formy plní svoju vyživovaciu povinnosť aj zakupovaním vecí maloletému a matke prispieva na bývanie. Nie je pritom pravdou, že dosahuje mesačný príjem 2.000,- Eur.
5. Kolízny opatrovník sa nevyjadril.
6. Na podklade matkou podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 65 a § 66 CMP (t. j. bez viazanosti rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) uznesenie prvoinštančného súdu podľa § 388 CSP zmenil.
7. Matkou podané odvolanie vyhodnotil odvolací súd ako čiastočne dôvodné. Prvoinštančný súd totiž nesprávne skonštatoval, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť pravidelne plní a preto neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 CSP. Prvoinštančnému súdu je tiež nutné vytknúť rozpornosť v tom, že hoci podľa neho na nariadenie neodkladného opatrenia neboli splnené podmienky, urobil pravý opak a neodkladné opatrenie nariadil.
8. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 366 CMP, podľa ktorého neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere, je existencia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorú si povinný rodič napriek svojim pomerom v dostatočnom rozsahu (či vôbec) neplní a zároveň procesný základ spočívajúci v potrebe okamžitej úpravy pomerov podľa § 325 ods. 1 CSP. A toto podľa odvolacieho súdu splnené bolo.
9. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že rodičia približne od polovice októbra roku 2021 spolu nežijú, okrem maloletého iné vyživovacie povinnosti nemajú. Maloletý je v starostlivosti matky. Z jej tvrdení vyplýva, že otec na výživu maloletého síce peňažne prispieva, ale robí tak nepravidelne, v rôznej výške a nedostatočne vzhľadom na svoje možnosti.
10. Otec potvrdil matkou uvádzané platby a doplnil, že prispieval sumou 30,- Eur, lebo to bolo v jeho možnostiach a schopnostiach. Súčasne osvedčil dokladmi priloženými k jeho písomnému vyjadreniu, že maloletému zakúpil v novembri a decembri 2021 plienky, stravu i hračky.
11. Odvolací súd zo súvisiaceho spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 12P/63/2021 zistil, že otec v rámci šetrenia rodinných pomerov uviedol, že je síce nezamestnaný, ale pokladá sa za profesionálneho športovca, chodí na súťaže a je štatutárom a trénerom v občianskom združení Pästiarsky klub vo Zvolene. Z tejto činnosti má príjem cca 700,- Eur mesačne a má tiež úspory.
12. Na základe uvedeného síce nemožno dospieť k záveru, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému neplní, podľa odvolacieho súdu si ju ale plní nedostatočne, a to vzhľadom na jeho (zatiaľ) zistený mesačný príjem 700,- Eur mesačne, z ktorého pravidelne prispieva matke iba sumou 30,- Eur mesačne. Odvolací súd konštatuje potrebu nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 CSP v spojení s § 366 CMP, pretože záujem maloletého na pravidelnom plnení adekvátneho výživného v reálnom čase je rozhodujúcim faktorom pre úpravu vyživovacej povinnosti otca neodkladným opatrením. Otec si síce svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému plní, ale robí to v nedostatočnej výške, lebo ostatnému ním poskytnutému plneniu finančného, či vecného charakteru chýba pravidelnosť.
13. Odvolací súd potom prihliadajúc na skutočnosť, že zo spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 17P/25/2022 zistil, že samotní rodičia uzavreli dňa 04. 05. 2022 rodičovskú dohodu (č. l. 115 a nasl. spisu) o tom, že otec bude prispievať na výživu maloletého sumou 100,- Eur mesačne odo dňa jej
schválenia, dospel k záveru, že vzhľadom na doteraz osvedčené pomery maloletého i oboch rodičov nejde o sumu zjavne neadekvátnu. Preto odvolací súd zmenil uznesenie prvoinštančného súdu a otcovi uložil povinnosť platiť na maloletého výživné v sume 100,- Eur mesačne.
14. O náhrade trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne prvoinštančný súd v konaní vo veci samej ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, ktoré konanie je na návrh otca vedené Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. 17P/25/2022.
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).