Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6C-42-2021.pdf
PDF · 71.58 KB
Case nature
Subarea
6C/42/2021
Uznesenie
Okresný súd Komárno v právnej veci žalobkyne: J. D., nar. X.X.XXXX, F. XXX, O., proti žalovanej: npor. J.. G. Y., vyšetrovateľka K. riaditeľstva R. zboru X., R. 8, XXX XX X., o žalobe podľa § 11 a nasl. OZ, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e .
II. Žalovaná n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Okresnému súdu Komárno bolo dňa 13.10.2021 doručené podanie žalobkyne zo dňa 05.10.2021 označené ako „Žaloba v zmysle § 11 a nasl. OZ. Žalobkyňa vo svojom podaní uviedla, že podáva na žalovanú žalobu za ústavne neakceptovateľné zasahovanie do súkromného a rodinného života. Žalovaná mala pripraviť 9 otázok pre znalca v uznesení ČVS: ORP-298/1-VYS-KN-2019 z 28.09.2021, ktorými podľa žalobkyne priamo zasahuje do osobnostných a rodinných práv až v neprimeranej miere a nerešpektuje poslanie čl. 41 Ústavy a § 18 zákona o rodine, pričom otázky sú škodlivé, pričom poukázala na § 11 písm. e) a f) Občianskeho zákonníka. Uviedla, že žalovaná sa silou mocou snaží nabúrať autonómnu sféru svojvôľou a je potrebné, aby súd prijal opatrenia na zastavenie. Uviedla ďalej, že účelom tohto uznesenia je priamo aj nepriamo riadiť život jej rodiny a teda jej rodinný a súkromný život, a život manželov a donútiť ich, aby sa vzájomne zničili alebo vytvorili pre žalovanú žiadaný priestor. Uviedla, že sa ich snažia priamo riadiť, aj keď § 2 a 116 Občianskeho zákonníka platí analogicky aj pre trestné konanie. Uviedla ďalej, že žalovaná do uznesenia podala úplne selektívny výklad s lakonickým odôvodnením, ktoré je všeobecné a nestotožňuje sa s realitou. Uviedla, že položené otázky obsahujú pre osoby informácie o tom, ako, v akom znení a v akej podobe majú v danej veci reagovať a preto sú takéto otázky nebezpečné a vnášajú škodlivú nenávisť do života jednotlivca, súkromného a rodinného života. Vo veci samej žalobkyňa žiadala, aby súd rozhodol, že keďže položené otázky sú v priamom rozpore s §11 Občianskeho zákonníka, žalovaná je povinná zničiť, zrušiť a anulovať ihneď uznesenie.
2. Keďže toto podanie žalobkyne trpelo nedostatkami, bez odstránenia ktorých nemožno v konaní pokračovať, súd uznesením č.k. 6C/42/2021 - 37 zo dňa 17.3.2022 vyzval žalobkyňu na odstránenie nedostatkov podania v lehote 10 dní od doručenia uznesenia. Zároveň uviedol, ako je potrebné doplnenie a opravu podania vykonať (aby jednoznačne označila žalovanú, či ide o fyzickú osobu alebo právnickú osobu, resp. štát alebo štátny orgán; v prípade ak ide o fyzickú osobu, tak uviedla jej meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu alebo pobytu, dátum narodenia alebo iné identifikačné číslo, v prípade ak ide o právnickú osobu, tak aby ju označila názvom alebo obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené, ak ide o štát, aby ho označila uvedením jeho názvu a názvu štátneho orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná, ak ide o štátny orgán, označila ho uvedením názvu tohto štátneho orgánu).
3. Žalobkyňa doručila súdu dňa 29.03.2022 doplnenie žaloby zo dňa 23.03.2022, v ktorom žalobkyňa uviedla, že požiadala Ministerstvo vnútra SR o sprístupnenie identifikačného čísla služobného preukazu
pani Mgr. Arethy Szabadszállásiovej. Ide o právnickú osobu, ktorá koná v mene Okresného riaditeľstva PZ Komárno, Pohraničná 8, 945 76 Komárno. Súd podľa žalobkyne nemôže svoju právomoc požiadať od účastníka, hlavne vtedy keď orgán ministerstva je nesúčinný a potrebné údaje účelovo odmieta poskytnúť. Žalobkyňa ďalej uviedla, že ide o známu organizáciu, názov organizácie: ORPZ KN, sídlo orgánu: Pohraničná 8, Komárno, číslo identifikácie: ČVS ORP-298/1-VYS-KN-2019 zo dňa 28.09.2021. Dňa 28.03.2022 žalobkyňa opätovne odoslala list na MV SR, aby jej sprístupnili číslo „IČ“, teda informáciu, ktorú od nej súd žiada ako od nekompetentného subjektu. Podľa názoru žalobkyne súd zjavne svoje úlohy prenáša neoprávnene na osobu, ktorá nemá možnosť ani právo tieto veci účinne zabezpečiť. Žaloba smeruje proti štátnemu orgánu. Z doterajšej judikatúry ÚS vyplýva, že účelom ústavou priznaného práva na súkromie je nielen poskytnúť ochranu práv priznaných podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, ale zároveň zabrániť štátnym orgánom, aby zasahovali do správania jednotlivca nad nevyhnutnú mieru a príliš neprimerane riadili jeho súkromný a rodinný život. Podľa judikatúry ÚS SR domáhať sa jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú ochranu možno len v medziach príslušných zákonov, pričom však v súlade s čl. 152 ods. 4 Ústavy musí byť výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných predpisov v súlade s Ústavou a súčasne v zmysle čl. 154 ods. 1 Ústavy majú príslušné medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách vrátane Dohovoru prednosť pred zákonmi, ak zabezpečujú väčší rozsah základných práv a slobôd.
4. V nasledovnom podaní zo dňa 02.05.2022, doručenom súdu dňa 12.05.2022, žalobkyňa doplnila označenie žalovanej o identifikačné číslo. Ako prílohu žalobkyňa priložila odpoveď Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Odbor kriminálnej polície Komárno na žiadosť o podanie informácií (čl. 46 súdneho spisu).
5. Podľa § 61 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
6. Podľa § 62 CSP ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
7. Postavenie policajného zboru upravuje zákon číslo 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, podľa ktorého je policajný zbor podriadený ministrovi vnútra (§ 6 ods. 1), ktorý aj zriaďuje a zrušuje služby policajného zboru pôsobiace v rámci útvarov policajného zboru a zároveň určuje náplň ich činností a vnútornú organizáciu (§ 2 ods. 2). Podľa zriaďovacej listiny Ministerstva vnútra SR boli od 01.01.1997 zriadené krajské riaditeľstvá policajného zboru ako rozpočtové organizácie Ministerstva vnútra SR, pričom okresné riaditeľstvá Policajného zboru v pôsobnosti krajského riaditeľstva PZ boli preddavkovými organizáciami bez právnej subjektivity. Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.p. SLV- PS-1120/2012 zo dňa 12.12.2012 o zrušenie rozpočtových organizácií, došlo ku dňu 31.12.2012 k zrušeniu rozpočtových organizácií zriadených zriaďovacími listinami, a to aj Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre. Okresné riaditeľstvá policajného zboru nie sú samostatnými subjektmi, rovnako ako od 01.01.2013 ani krajské riaditeľstvá policajného zboru, a teda právnu subjektivitu má iba Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
8. Nakoľko žalovaná nemá právnu subjektivitu, súd v súlade s ustanovením § 62 CSP konanie pre nedostatok procesnej subjektivity žalovanej zastavil.
9. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 256 ods.1 CSP, keď žalobca nárokom uplatneným žalobou proti subjektu bez procesnej spôsobilosti zavinil zastavenie konania, avšak žalovanej žiadne trovy konania nevznikli, ani vzniknúť nemohli, a tak jej ich súd ani nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Komárno (§ 357 písm. a) a m) CSP a § 362 ods. 1 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 ods. 1 a 2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).