Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/236/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr. Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu K. C., zastúpeného Mgr. L. C., usadeným euroadvokátom so sídlom T. XX, X. proti žalovanému T. X., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom L., Š. W. XXX/XX, t.č. pobytom na neznámom mieste, o zaplatenie 63.198,02 Kč s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 29. januára 2016 č. k. 6C/168/2014- 125 takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietavej časti z r u š u j e a spor v tejto časti v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom zo dňa 29. januára 2016 č. k. 6C/168/2014- 125 súd prvej inštancie uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 47.312,72 Kč spolu s úrokom z omeškania vo výške 3.387,45 Kč a spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 47.312,72 Kč od 11.12.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol s tým, že o náhrade trov konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal, aby súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť 47.312,72 Kč, kapitalizovaný úrok vo výške 12.497,85 Kč, kapitalizovaný zákonný úrok z omeškania vo výške 3.387,45 Kč, úrok vo výške 20,9 % ročne zo sumy 45.124,94 Kč od 11.12.2013 do zaplatenia a úrok z omeškania zo sumy 47.312,72 Kč vo výške 8,05 % ročne od 11.12.2013 do zaplatenia na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXR zo dňa 3.5.2012, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru žalovanému do výšky úverového limitu 50.000 Kč. Predmetnú zmluvu o úvere posudzoval ako zmluvu spotrebiteľskú a uzatvorenú podľa Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Právny vzťah založený medzi stranami predmetnou zmluvou je občiansko-právnym vzťahom. Právnym základom tohto záväzkového vzťahu je zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platný v čase uzatvorenia predmetnej spotrebiteľskej zmluvy. Na tomto závere nič nemení skutočnosť, že podľa predmetnej zmluvy bola táto uzatvorená podľa § 269 ods. 2 a nasl. a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Napokon podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 50.000 Kč a žalovaný sa ho zaviazal splácať spolu s úrokom v 2.586 Kč mesačných anuitných splátkach po dobu 24 mesiacov. Strany si dohodli pevnú úrokovú sadzbu 20,90 % ročne z poskytnutého úveru a pre prípad omeškania úrok 8,05 % ročne. Vzhľadom na to, že žalovaný úver riadne nesplácal, žalobca oznámil žalovanému zosplatnenie úveru listom zo dňa 16.12.2012 ku dňu 15.12.2012. V súlade s dojednanými zmluvnými podmienkami je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi dosiaľ nezaplatený dlh vo výške 47.312,72 Kč pozostávajúci z istiny vo výške 45.124,94 Kč a poplatkov a poistenia vo výške 2.187,78 Kč, ďalej úrok vo výške 3.387,45 Kč počítaný od 16.12.2012 do 10.12.2013 /odo dňa nasledujúceho po zosplatnení do dňa kapitalizácie/, ďalej úrok z omeškania od 11.12.2013 po dni kapitalizácie z dlžnej istiny a poplatkov 47.312,72 Kč vo výške 8,05 % ročne. Súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi uplatnený úrok vo výške 20,90% ročne po zosplatnení úveru, t.j. od 11.12.2013 do zaplatenia a v tejto časti žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú. Podľa ustálenej súdnej praxe

(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Obo 143/98) dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých peňažných prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátky), následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania. (R 59/2008). V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ale aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi stranami. Pokiaľ žalobca ako veriteľ považoval celý dlh za splatný (nastaním splatnosti i poslednej dohodnutej splátky), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky IV.ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.9.2012). O povinnosti žalovaného zaplatiť úrok z omeškania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný je naďalej v omeškaní od 11.12.2013. Priznaná výška úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne je v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v súlade s v tom čase účinným § 151 ods. 3 O.s.p..

2. Proti tomuto rozsudku do výroku o zamietnutí žaloby v časti týkajúcej sa kapitalizovaného úroku vo výške 12.497,85 Kč a vo výške 20,90% ročne zo sumy 45.124,94 Kč od 11.12.2013 do zaplatenia podal žalobca včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý výrok rozsudku a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že podáva odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, v dôsledku čoho došlo k zamietnutiu žaloby v časti kapitalizovaného úroku vo výške 12.497,85 Kč a zmluvného úroku vo výške 20,90% p. a. zo sumy 45.124,94 Kč od 11.12.2013 do zaplatenia. Citoval § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka a rozhodnutie KS v Prešove sp.zn. 14Co/83/2012 s tým , že ustanovenie bodu 4.1 Obchodných podmienok uvádza, že „Vyčerpaný a nesplacený úver nebo jeho část je úročen úrokovou sadzbou dohodnutou ve Smlouvě. Klient sa zavazuje uhradit úrok v souladu s ustanoveními čl. 5 Podmínek“. Zmluvné strany si zmluvne nedohodli, dokedy trvá povinnosť platiť zmluvné úroky. Ďalej namietal, že kapitalizovaný zmluvný úrok bol ku dňu splatnosti úveru vyčíslený na sumu vo výške 96,57 Kč. Uvedené podľa neho vyplýva z „tabuľkového“ výpisu z účtu žalovaného, ktorý bol priložený k žalobe. Súd sa teda nevysporiadal s výškou zmluvného úroku ku dňu zosplatnenia, t. j. 15.12.2012, ale tento nárok zamietol v celom rozsahu. Ďalej vytýkal súdu prvej inštancie , že v predmetnom prípade vôbec nevzal do úvahy, že sa jedná o zmluvný vzťah uzavretý podľa § 269 ods. 2 a § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Sb., Obchodního zákonníku Českej republiky, čím si zmluvné strany zvolili právo, ktorým sa Zmluva a ich záväzkový vzťah riadi, t. j. právo Českej republiky. Z uvedeného dôvodu bolo na predmetný právny vzťah potrebné podľa jeho názoru aplikovať hmotné právo ČR.

3. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

4. Po podaní odvolania dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“/, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok / O.s.p./, podľa ktorého súd prvej inštancie postupoval v predmetnom spore. Ustanovenie § 470 ods. 1 určuje, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací spor preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380 Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z., (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušiť z týchto dôvodov:

6. V spore bolo zistené, že medzi žalobcom a žalovaným bola platne uzavretá zmluva o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver a žalovaný sa zaviazal úver vrátiť a zaplatiť žalobcovi úroky. Vzhľadom na to, že žalovaný úver riadne nesplácal, žalobca zosplatnil úver. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 47.312,72 Kč, kapitalizovaný úrok vo výške 12.497,85 Kč, kapitalizovaný zákonný úrok z omeškania vo výške 3.387,45 Kč, úrok vo výške 20,9 % ročne zo sumy 45.124,94 Kč od 11.12.2013 do zaplatenia a úrok z omeškania zo sumy 47.312,72 Kč vo výške 8,05 % ročne od 11.12.2013 do zaplatenia. Súd prvej inštancie nevyhol žalobe v časti o kapitalizovaný úrok vo výške 12.497,85 Kč a v časti o úrok vo výške 20,9 % ročne zo sumy 45.124,94 Kč od 11.12.2013 do zaplatenia, ktoré časti sú predmetom odvolania žalobcu proti rozsudku.

7. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie síce uviedol, že žalovanému priznal úrok vo výške 3.387,45 Kč počítaný od 16.12.2012 do 10.12.2013 t.j. od zosplatnenia do kapitalizácie, je však zrejmé, že v odôvodnení došlo k chybe v písaní, pretože sumu 3.387,45 Kč žiadal žalobca priznať ako kapitalizovaný zákonný úrok z omeškania ku dňu 10.12.2013 a súd prvej inštancie sumu takto (ako úrok z omeškania) definoval aj vo výroku napadnutého rozsudku.

8. Vo vysvetlení svojich úvah vedúcich k záveru o zamietnutí žaloby v napadnutej časti súd prvej inštancie poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Obo 143/98, ktorým sa pri rozhodovaní riadil, podľa ktorého dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých peňažných prostriedkov patria len do splatnosti dlhu. Súd prvej inštancie teda za dôvodný považoval len na nárok na úroky do splatnosti dlhu, k zosplatneniu úveru došlo podľa konštatácie súdu prvej inštancie ku dňu 15.12.2012.

9. Súd prvej inštancie uviedol, že „nepriznal žalobcovi uplatnený úrok vo výške 20,90% ročne po zosplatnení úveru, t.j. od 11.12.2013“. Ku dňu 11.12.2013 však nedošlo k zosplatneniu, ako uviedol súd prvej inštancie vychádzajúc z použitej skratky „t.j.“, ale ku kapitalizácii. Keďže však ku kapitalizácii došlo až po zosplatnení, nepriznanie daného nároku s poukazom na vyššie citované uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Obo 143/98 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky IV.ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.9.2012, by bolo správnou úvahou.

10. Žalobca si však (okrem nároku na úrok vo výške 20,90% ročne z čiastky 47312,72 Kč od 11.12.2013 t.j. od kapitalizácie) uplatňoval nárok aj na kapitalizovaný zmluvný úrok vo výške 12.497,85 Kč vyčíslený z dlžnej istiny ku dňu 10.12.2013, ktorý súd prvej inštancie podľa výroku taktiež zamietol. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 01.09.2015 vyplýva, že kapitalizovaný zmluvný úrok počítal od 13.09.2012 t.j. odo dňa pred zosplatnením úveru ku 15.12.2012. V tejto časti zamietnutého nároku teda nemožno použiť na vysvetlenie odkaz na vyššiecitovanú ustálenú súdnu prax. Z akého dôvodu nepriznal žalobcovi uplatnený nárok na (kapitalizovaný) zmluvný úrok aj za dobu do zosplatnenia, súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku neuviedol a nevysvetlil. Žalobca v odvolaní tvrdí, že ide o sumu 96,57 Kč.

11. Odvolací súd ďalej k námietke odvolateľa v odvolaní uvádza, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku neuviedol, ako sa vyporiadal s cudzím prvkom v danom právnom vzťahu (žalobca je zahraničná právnická osoba so sídlom v cudzine, zmluva o úvere bola uzavretá v cudzine, v zmluve sa nachádza odkaz na aplikáciu cudzej /českej/ právnej úpravy...), a s tým spojenou otázkou rozhodného hmotného práva, nevysvetlil, prečo zvolil aplikáciu slovenskej právnej úpravy na daný právny vzťah s cudzím prvkom.

12. Keďže súd prvej inštancie nevysvetlil svoje právne úvahy, ktoré ho viedli k záveru o zamietnutí nároku na kapitalizovaný zmluvný úrok vo výške 12.497,85 Kč v celom rozsahu, odvolací súd tento záver nemohol podrobiť náležitému preskúmaniu. Odvolací súd nemohol posúdiť aplikáciu príslušnej hmotnoprávnej normy na zistený skutkový stav. V odôvodnení napadnutého rozsudku nedal presvedčivú a jasnú odpoveď na podstatnú otázku predmetu súdnej ochrany, neodôvodnil zamietnutie žaloby v časti. Postupom súdu tak bolo porušené právo strany na spravodlivý proces, v dôsledku čoho znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Výrok o zamietnutí rozsudku v časti o kapitalizovaný úrok vo výške 12.497,85 Kč je nepreskúmateľný.

13. Preto odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. mu spor v tejto časti vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie zistiť skutkový stav ohľadom nároku na kapitalizovaný zmluvný úrok vo výške 12.497,85 Kč a na základe zisteného skutkového stavu tento nárok hmotnoprávne posúdiť a svoje právne úvahy vysvetliť. Zároveň sa vysporiada aj s otázkou rozhodného hmotného práva.

14. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov. (396 ods. 3

15. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3 :0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací žaloba) (§ 428 C.s.p.).