Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cb-10-2011.pdf
PDF · 94.25 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-4Cb/10/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudcom Mgr. Vladimírom Zimányim v právnom spore žalobkyne: K. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. M. XXXX/X, D., zast. JUDr. Jánom Havlátom, advokátom, so sídlom Rudnayovo nám. 1, Bratislava, proti žalovanému: Š. F., nar. XX.XX. XXXX, bytom G. R. XXXX/XX, D., zast. JUDr. Ladislavom Zátorským, advokátom, AK so sídlom Štefánikovo nám. 5, Spišská Nová Ves, o určenie neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu t a k t o
rozhodol:
I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.
II. Žalovaný m á proti žalobkyni n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou zo dňa24.05.2011 (došlou súdu dňa 25.05.2011) domáhala, aby súd určil, že zmluva o prevode obchodného podielu v spoločnosti Vinárske závody Krupina, s.r.o. (ďalej aj " Vinárske závody Krupina "), uzavretá v roku 2009 medzi Š. F. a spoločnosťou Rücon, a.s. (ďalej aj " Rücon") je neplatná, a tiež určenia, že zmluva o prevode akcií v spoločnosti Rücon, uzavretá v roku 2009 medzi Š. F. a treťou osobou, je neplatná. Alternatívne sa domáhala spojenia konania o určenie neplatnosti právnych úkonov s konaním o vyporiadanie bezpodielového vlastníctva manželov-sporových strán (ďalej aj "BSM") na spoločné konanie. Napokon sa domáhala priznania náhrady trov konania.
2. Rozsudkom č. k. 4Cb/10/2011-125 zo dňa 26.05.2015 súd žalobu zamietol z dôvodu absencie naliehavého právneho záujmu (§ 80 písm. c/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, účinný do 30.06.2016) žalobkyne na podaní predmetnej žaloby; žalovanému priznal náhradu trov konania.
3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací uznesením č. k. 31Cob/99/2015-160 zo dňa 31.03.2016 na odvolanie žalobkyne zhora uvedený rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
4. Súd prvej inštancie po oboznámením sa s obsahom spisu vec opäť prejednal, doplnil dokazovanie výpoveďami sporových strán a ich právnych zástupcov, a zistil tento skutkový a právny stav:
5. Z výsluchov žalobkyne na pojednávaniach súd zistil, že na podanom návrhu trvala.
6. Z výsluchu žalovaného na pojednávaniach súd zistil, že s podanou žalobou nesúhlasí. 7. Právny zástupca žalobkyne (ďalej aj "PZN") na pojednávaniach namietal neplatnosť zmlúv uvedených v petite žaloby a alternatívne navrhoval, aby súd konanie o neplatnosť právnych úkonov spojil na spoločné konanie s konaním o vyporiadanie BSM. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe zdôvodnil tým, že počas trvania manželstva sporových strán žalovaný previedol podiely v spoločnosti
Vinárske závody Krupina a akcie spoločnosti Rücon. Uviedol, že išlo o finančné prostriedky, ktoré boli založené v čase, keď sa vytvorili tieto spoločnosti a v tomto období nepochybne boli účastníci manželia. Neskôr bola spoločnosť Rücon vložená do spoločnosti Krupina, a to 13.07.2009 a následne bola táto spoločnosť prevedená na občana C. D., uvedené sa uskutočnilo 26.11.2009, teda za trvania manželstva účastníkov. V ďalšom poukázal na špecifikáciu akcií, ktoré sú uvedené v podanom návrhu, ako aj na ocenenie týchto akcií odborným stanoviskom vyhotoveným B.. G. G.. Podaná určovacia žaloba môže vytvoriť pevný základ pre právny vzťah sporových strán, pričom rozhodnutie o predmete tohto konania môže vyriešiť spornú právnu otázku a rozhodnutie súdu o neplatnosti právnych úkonov, ktorými boli prevedené obchodné podiely v obchodných spoločnostiach, môže vytvoriť predpoklady pre vyporiadanie zaniknutého BSM, prípadne aj mimosúdnou dohodou sporových strán.
8. Z prednesov právneho zástupcu žalovaného (ďalej aj "PZO") na pojednávaniach súd zistil, že žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V zdôvodnení svojho stanoviska k žalobe uviedol, že peňažné prostriedky, ktorými nadobudol žalovaný obchodný podiel v spoločnosti Vinárske závody Krupina nepatrili do BSM sporových strán, ale boli to peňažné prostriedky darované žalovanému od jeho rodičov a teda obchodný podiel, resp. jeho hodnota pri vyporiadaní nemôže patriť do BSM sporových strán. Žalovaný zakladal obchodnú spoločnosť Rücon vyslovene z vlastných finančných prostriedkov, ktoré mu taktiež boli darované zo strany jeho rodičov, pričom dôvodnosť darov od rodičov ozrejmil tým, že každý zo súrodencov žalovaného bol v tom čase istým spôsobom obdarovaný a žalovaný bol obdarovaný touto formou. Ďalej poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa sa počas manželstva rozhodla previesť obchodný podiel na manžela, a to zmluvou zo dňa 02.07.2008. Zastával názor, že tento právny úkon -ktorý predchádzal dotknutému právnemu úkonu v tomto konaní- svedčí o tom, že žalobkyňa založila spoločnosť Vinárske závody Krupina zo svojich peňažných prostriedkov, počas trvania manželstva a riadnym spôsobom tento obchodný podiel previedla, o čom svedčí aj registrácia uvedenej zmluvy v obchodnom registri.
9. V ďalšom PZO poukázal na najnovšiu judikatúru, podľa ktorej nie je potrebný súhlas druhého manžela na prevod obchodného podielu (s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Obdo/30/2009); z uvedeného dôvodil, že ak by aj bol splatený vklad obchodnej spoločnosti z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, podľa úpravy Obchodného zákonníka (t. j. zákona č. 513/1991 Zb., ďalej aj "OBZ") len spoločník obchodnej spoločnosti je oprávnený disponovať obchodným podielom a podľa ust. § 115 ods. 1 a 2 OBZ môže so súhlasom valného zhromaždenia previesť obchodný podiel na iného spoločníka alebo na inú osobu, teda pre disponovanie obchodným podielom a platný prevod obchodného podielu nie je potrebný súhlas manžela podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka (t. j. zákona č. 40/1964 Zb., ďalej aj "OZ"). Ďalej uviedol, že peňažné prostriedky, ktorými bola zakladaná spoločnosť, alebo ktorými bol nadobudnutý obchodný podiel, nepatrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Záverom uviedol, že žiada návrh zamietnuť z dôvodu, že nie je daný naliehavý právny záujem na takomto určení; jednak, že aj vyriešenie tejto otázky k tomuto konaniu neodstráni spornosť, prípadne spornosť práv. Zastával názor, že v konečnom dôsledku sa bude musieť rozhodnúť v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a či sa bude vyporadúvať.
10. Na pojednávaní konanom dňa 28.04.2017 z výpovede PZN súd zistil, že zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 02.07.2008, uzavretá medzi žalobkyňou ako prevodcom a žalovaným ako nadobúdateľom obchodného podielu slúžila v tom čase za účelom nadobudnutia akcií v spoločnosti Rücon, založila ju žalobkyňa, previedla ju na manžela (t. j. žalovaného); v zmluve sa píše "odplatne", ale účelom malo byť, aby sa spoločne stali vlastníkmi akcií spoločnosti Rücon. Žalobkyňa peniaze za tento prevod nikdy neobdržala.
11. Z výsluchu žalobkyne súd zistil, že v zmysle zmluvy mala byť suma za prevod obchodného podielu vyplatená, ale nakoľko boli so žalovaným manželia, zmluva bola spísaná len z dôvodu účtovného hľadiska alebo ekonomického. Na otázku, či vôľa bola taká, že žalovaný jej mal zaplatiť, žalovaná uviedla, že nebola.
12. Z výsluchu žalovaného súd zistil, že vo veci odplatného prevodu obchodného podielu žalobkyni zaplatiť mal a aj zaplatil, v hotovosti, pri podpise zmluvy, ako je to aj v predmetnej zmluve napísané, z prostriedkov získaných darom od jeho rodičov.
13. Následne žalobkyňa uviedla, že vyplatenie sumy za prevod obchodného podielu neriešila. Obchodný podiel v spoločnosti Vinárske závody Krupina nadobudla zo spoločných prostriedkov sporových strán ako manželov.
14. V danom spore je potrebné uviesť, že žalobkyňa sa podanou žalobou proti žalovanému domáhala určenia jednak neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu v spoločnosti Vinárske závody Krupina, s.r.o., uzavretej v roku 2009 medzi Š. F. a spoločnosťou Rücon, a.s., a jednak neplatnosti prevodu akcií v spoločnosti Rücon, a.s. uzavretej v roku 2009 medzi Š. F. a treťou osobou.
15. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané (a medzi stranami sporu nebolo spochybňované), že sporové strany dňa 02.07.208 uzavreli zmluvu o prevode obchodného podielu v spoločnosti Vinárske závody Krupina, na základe ktorej žalobkyňa previedla na žalovaného svoj obchodný podiel, za dojednanú cenu 200 000,- Sk, ktorá však podľa tvrdenia žalobkyne nemala byť aj vyplatená, nakoľko v čase prevodu obchodného podielu boli manželia, čo však žalovaný poprel a tvrdil, že cenu za prevod obchodného podielu žalobkyni zaplatil.
16. Súd mal za preukázané (z tvrdenia žalobkyne, ktoré žalovaný nepoprel), že spoločnosť Vinárske závody Krupina založila žalobkyňa zo spoločných prostriedkov sporových strán.
17. Ďalej mal súd za preukázané, že žalovaný tento obchodný podiel previedol ďalej tak, ako je v žalobe uvedené.
18. Prevod obchodného podielu je dvojstranný právny úkon, na ktorý sa vzťahujú ust. § 34 a nasl. OZ o právnych úkonoch.
19. Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. [§ 34 OZ]
20. Jednou z podmienok platnosti právneho úkonu je zhoda vôle a jej prejavu.
21. Podľa žalobkyne pri uzavieraní predmetnej zmluvy medzi sporovými stranami bola nezhoda vo vôli a jej prejave sporových strán v tom, že podľa nej v predmetnej zmluve síce bola vyjadrená vôľa sporových/ zmluvných strán zrealizovať prevod jej obchodného podielu žalobcovi odplatne, avšak žalovaný jej za tento prevod zaplatiť nemal (tu žalobca tvrdil opak, teda že zaplatiť mal a aj zaplatil, z darovaných finančných prostriedkov). Nebolo sporné, že sporové strany mali v úmysle previesť na žalovaného obchodný podiel žalobkyne, sporné bolo, či malo ísť o prevod odplatný alebo bezodplatný. Pokiaľ malo ísť o prevod bezodplatný tak, ako to tvrdila žalobkyňa, simulovaným právnym úkonom by bol predaj predmetného obchodného podielu a disimulovaným právnym úkonom by bolo darovanie predmetného obchodného podielu žalovanému, ktorý by bol platným úkonom.
22. Podstatou sporu ale bolo, či žalovaný (nech už nadobudol predmetný obchodný podiel kúpou alebo darovaním) mohol bez súhlasu žalovanej za trvania BSM sporových strán previesť obchodný podiel na tretiu osobu bez súhlasu žalobkyne, alebo či k tomuto prevodu jej súhlas potreboval.
23. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané (a medzi stranami nebolo sporné), že žalovaný za trvania manželstva sporových strán (a za existencie ich BSM) previedol na tretie osoby akcie spoločnosti Rücon a obchodný podiel v spoločnosti Vinárske závody Krupina tak, ako je to uvedené v podanej žalobe, a to bez súhlasu žalobkyne, ktorá tvrdila, že tak obchodný podiel, ako aj akcie, tvorili masu BSM sporových strán a z toho dôvodu ich prevod bez jej súhlasu je relatívne neplatný v zmysle ust. § 145 ods. 1 OZ.
24. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia, že zmluva o prevode obchodného podielu v spoločnosti Vinárske závody Krupina, s.r.o., uzavretá v r. 2009 medzi Š. F. a spoločnosťou Rücon, a.s., je neplatná a že zmluva o prevode akcií v spoločnosti Rücon, a.s. uzavretá v r. 2009 medzi Š. F. a treťou (pozn. súd: bližšie neurčenou) osobou je neplatná.
25. Žalobkyňa sa teda podanou žalobou domáhala určenia neplatnosti právnych úkonov urobených osobami, ktoré nie sú sporovými stranami (tými sú iba žalobkyňa a žalovaný).
26. Vo všeobecnosti žalobca je ten, kto určuje okruh sporových strán; iba žalobca a nik iný určuje (podanou žalobou), proti komu žaloba smeruje; v danom spore proti tretím osobám, ktoré ako žalovaných žalobkyňa neoznačila. Sama táto skutočnosť je dôvodom na zamietnutie žaloby, nakoľko v prípade vyhovenia žalobnému nároku by sa rozsudok dotkol subjektov, ktoré nie sú sporovou stranou.
27. Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. [§ 470 ods. 1 a ods. 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 01.07.2016, ďalej len "CSP"]
28. Nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. (2) Súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1. [§ 78 CSP]
29. Vzhľadom na skutočnosť, že z povahy veci je nevyhnutné, aby v konaní vystupovalo spoločenstvo (prípadné vyhovenia žalobného nároku by sa vzťahovalo aj na osoby, stojace mimo prejednávaného sporu, čo je neprípustné). V prípade žaloby o neplatnosť právneho úkonu sa vyžaduje, aby na strane žalovaných ak nútené procesné spoločenstvo vystupovali všetci účastníci dotknutého právneho úkonu, čo v súdenom spore splnené nebolo. Preto súdu neostalo iné, ako žalobu zamietnuť (výrok I. tohto rozsudku). Vzhľadom na hospodárnosť konania je potom nadbytočné zaoberať sa otázkou, či žalovaný mohol/nemohol za trvania BSM sporových strán previesť obchodný podiel a akcie na tretie osoby bez súhlasu žalobkyne.
30. Súd predsa len k veci udáva, že jedine spoločník spoločnosti či akcionár je nositeľom práv a povinností spoločníka či akcionára, bez ohľadu na to, či obchodný podiel príp. akcie boli nadobudnuté za trvania BSM spoločníka či akcionára. Opačný výklad by viedol (resp. mohol by viesť) k znefunkčneniu obchodných spoločností.
31. Práva a povinnosti spoločníkov v spoločnosti s ručením obmedzeným či akcionárov akciových spoločností upravuje OBZ ako lex specialis vo vzťahu k OZ ako lex generalis. Pokiaľ by sa na prevody obchodných podielov mali vzťahovať ustanovenia OZ o disponovaním s majetkom patriacim do BSM spoločníka či akcionára, zákonodarca by to v OBZ uviedol.
32. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. [§ 255 ods. 1 CSP]
33. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. [§ 262 ods. 1 CSP]
34. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. [§ 262 ods. 2 CSP] 35. Žalovaný mal vo veci plný (100%-ný) úspech, má tak proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom (100%-nom) rozsahu; preto súd za použitia ust. § 262 ods. 1 CSP rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku. O výške náhrady trov konania v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é podať o d v o l a n i e (§ 356 CSP a contrario).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. [§ 359 CSP]
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. [§ 362 ods. 1 veta prvá CSP]
O odvolaní rozhoduje krajský súd. [§ 34 (časť vety po čiarku) CSP]
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. [§ 358 CSP]
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. [§ 359 CSP]
Podanie je úkon určený súdu. (2) Podanie vo veci samej je najmä [...], odvolanie, [...]. [§ 123 CSP] Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. [§ 125 CSP]
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa ním sleduje a e/ podpis. (2) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. [§ 127 CSP]
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). [§ 363 CSP]
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. [§ 364 CSP]
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. [§ 365 ods. 1 CSP]
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. [§ 365 ods. 2 CSP]
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. [§ 365 ods. 3 CSP]
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. [§ 366 CSP]
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. [§ 367 ods. 1 CSP]
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. (2) Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. (3) Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. (4) Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. [§ 369 CSP]
V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (t. j. zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).