Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/58/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Slavomírom Ivaneckým v právnej veci žalobcu Z. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G., P. XX, zast. JUDr. Vladimír Poch, advokát, Hviezdoslavova 3, Bardejov proti žalovanému S.. S. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., J. Q. XX, zast. JUDr. Peter Farkaš, Advokátska kancelária spol. s r.o., Jahodová č. 6748/8, Prešov, o určenie neplatnosti právneho úkonu, takto

rozhodol:

Súd u r č u j e , že kúpna zmluva, uzavretá dňa 27.8.2009 medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, predmetom ktorej je byt č. 15 o výmere 69 m2, nachádzajúci sa na prízemí obytného bloku C 22, na P. W. Č. XX I. G., súpisné číslo XXX, na parcele CKN 54, zapísaný na LV č. XXXX, katastrálne územie G., Q. G., Q. G., s príslušenstvom a súčasťami v celosti, spolu s podielom 7503/135100 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach, j e n e p l a t n á .

Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania, podľa pomeru úspechu žalobcu vo veci, ktorý činí 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí.

Štát m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bardejov dňa 12.6.2013 sa žalobca domáhal voči vtedy žalovanému ako žalovanému v 1. rade a Okresnému úradu Bardejov, katastrálny odbor ako žalovanému v 2. rade, aby súd určil, že kúpna zmluva, uzavretá dňa 27.8.2009 medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným v 1. rade ako kupujúcim, predmetom ktorej bol byt č. 15 na prízemí obytného bloku C 22, na P. W. XX I. G., súpisné číslo XXX na KN 54, s príslušenstvom a súčasťami v celosti, spolu s podielom 7503/135100 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach je neplatná, pretože žalobcovi nebola vyplatená kúpna cena, znalecký posudok nebol vypracovaný, v skutočnosti žalobca nechcel predať byt, iba ho založiť a v čase podpisu nebol spôsobilý rozpoznať následky právneho úkonu, ktorý uzatváral. Obaja žalovaní navrhli žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Veci bola pridelená spisová značka 4C 127/2013. Rozsudkom č.k. 4C 127/2013 - 51 zo dňa 12.2.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.3.2014, súd nárok žalobcu voči žalovanému v 2. rade zamietol, v zamietavej časti náhradu trov konania účastníkom nepriznal, nárok žalobcu voči žalovanému v 1. rade vylúčil na samostatné konanie, ktorému bola pridelená spisová značka 4C 58/2014.

3.Súd vykonal dokazovanie žalobou, vyjadreniami účastníkov, znaleckým posudkom S.. A. č. 20/2015, spisom 4C 127/2013, ostatným spisovým materiálom.

4. Účastníci tohto konania, žalobca ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci, uzavreli dňa 27.8.2009 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľnosti - bytu č. 15, nachádzajúcom sa na prízemí obytného bloku C 22, súpisné číslo XXX na ulici P. XX I. G., s príslušenstvom a súčasťami v celosti, spolu s podielom 7503/135100 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného bloku, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX. Vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného bol povolený. Znaleckým posudkom S.. A. č. 20/2015 bolo zistené, že u žalobcu bola v roku 1973 zistená prvá ataka schizofrénie s katatónnym rysom, bol intenzívne liečený takmer 7 mesiacov a od roku 1973 do roku 1986 spolu 22 krát hospitalizovaný a liečený na psychiatrickom oddelení. V roku 1978 prestal pracovať a bol invalidizovaný s diagnózou schizofrenia simplex. Jeho ochorenie malo menlivý charakter a manifestovalo sa prejavmi všetkých foriem schizofrénie. Do roku 1999 bol ambulantne liečený a 6.7.1999 bol odporučený na hospitalizáciu pre zhoršenie stavu. Dňa 21.5.2003 a dňa 20.4.2005 bol privezený políciou pretože napádal príbuzných a správal sa agresívne, po nasadení liečby bol prepustený do ambulantnej liečby. Je primárne simlexný, s útlmom aktivity a neschopný nadväzovať adekvátne interpersonálne vzťahy, je ovplyvniteľný, trpí nedostatočnou kritickosťou a nadhľadom so snahou o sociálnu izoláciu, ako aj autizmom, čo je všetko dôsledkom schizofrenického ochorenia. Z lekárskeho hľadiska žalobca trpí paranoidnou schizofréniou v chronickom priebehu, čo je chronické duševné ochorenie, ktoré prebieha u žalobcu už 40 rokov, so závažne narušeným vnímaním, myslením, konaním, emotivitou, čo vyžadovalo viac ako 25 rokov hospitalizácie pre závažné psychotické dekompenzácie. Pre toto ochorenie je od roku 1978 v plnom invalidnom dôchodku a je sústavne psychiatricky liečený. Podľa psychiatrického nálezu MUDr. Korbovej zo dňa 3.7.2009, teda z obdobia krátko pred podpisom kúpnej zmluvy s žalovaným, trpel žalobca uvedeným chronickým procesuálnym ochorením s postprocesuálnym defektom osobnosti a reziduálnymi príznakmi, pre ktoré vyžadoval doživotnú chronickú liečbu a pravidelné psychiatrické kontroly. Počas celej liečby, minimálne však od roku 1978 nedošlo u žalobcu k takému zlepšeniu psychického stavu, aby bol čo i len znížený stupeň invalidity, alebo vysadená antipsychiotická liečba. Ochorenie u žalobcu narušilo celý proces smerujúci k vôľovému konaniu - posúdenie potreby, chcenie, motivačný proces a rozhodnutie. na základe vyšetrenia znalec dospel k záveru, že žalobca dňa 27.8.2009 v čase uzavretia kúpnej zmluvy s žalovaným trpel závažnou duševnou poruchou - paranoidnou schoizofréniou, v dôsledku ktorej nedokázal posúdiť obsah a následky takéhoto konania, ale aj toto konanie ovládať. Znalec pri svojom výsluchu dňa 30.11.2015 uviedol, že invalidita žalobcu je jedna vec a spôsobilosť konať právne úkony je druhá vec. Žalobca vie, že potrebuje niekoho kto by mu radil, kto mu má pomôcť, pretože keď sa s nikým neradil, tak sa dostal do problémov. Predpokladom jeho choroby je nekritickosť. Nepripúšťa si, že má chybu, že robí chyby, že potrebuje liečbu a pomoc. Znalecký posudok nechcel doplniť. Žalobca trpí paranoidnou schyzofréniou. Je to ťažké duševné ochorenie, s hrubo narušeným vnímaním, správaním, emotivitou a vnímaním reality. K duševnému stavu žalobcu sa pred rokom vyjadrovali aj dvaja znalci z Prešova, ktorí jednoznačne potvrdili jeho nespôsobilosť v čase skutku. Jednalo sa o znalcov MUDr. Mikulu a Moravčíka, ktorí dospeli k rovnakému záveru ako on. Poukázal na odborné závery desiatok komisií, že žalobca trpí ťažkou duševnou poruchou, ktorá má vplyv na jeho správanie, to nemôže ignorovať, vrátane záverov súčasnej ošetrujúcej lekárky MUDr. Korbovej a iných lekárov, ktorí ho liečili. V tejto súvislosti si naštudoval vyše 1000 strán. Choroba žalobcu a jeho súčasný zdravotný stav ovplyvňuje jeho schopnosť vnímania reality, uvedomenie si reality a svojho správania a má vplyv aj na realizácie jeho činnosti. To všetko je narušené. Môže mať lepšie a horšie dni, ale jeho choroba má v podstate vplyv na jeho každodenné správanie a na všetky úkony ktoré pritom robí, v podstate na jeho každodennú činnosť. Na rozhodnutiach žalobcu majú veľký vplyv ľudia. Ak niekomu dôveruje, tak urobí čo mu povedia. Interpretácia daného konania môže byť iná z jeho pohľadu a z pohľadu tretej strany. Dôležité je, že v dôsledku svojho zdravotného stavu v danom čase takýto právny úkon urobiť nemohol, resp. nemohol urobiť zodpovedne.

6. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

7. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

8. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

9. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka Z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

10. Súd po vykonanom dokazovaní konštatuje, že nárok žalobcu je v celom rozsahu dôvodný, jeho vôľa pri uzatvorení kúpnej zmluvy s žalovaným dňa 27.8.2009 nebola určitá a vážna, keďže v danom čase trpel závažnou duševnou poruchou - paranoidnou schoizofréniou, v dôsledku ktorej nedokázal posúdiť obsah a následky takéhoto konania, ale aj toto konanie ovládať. Preto je takýto prejav vôle žalobcu v rozpore s ustanovením § 34 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje podmienky platného právneho úkonu a keďže žalobca konal v duševnej poruche v zmysle ustanovenia ô 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nemôže byť jeho právny úkon, spočívajúci v predaji ( a súhlase s predajom) vlastného bytu žalovanému, platný.

11. K námietkam žalovaného, že žaloba je zmätočná súd uvádza, že k absolútnej neplatnosti súd prihliada ex offo, ak žalobca tvrdil viaceré dôvody neplatnosti právneho úkonu, ktorým bola kúpna zmluva medzi účastníkmi zo dňa 27.8.2009 a súd zistil jeden takýto dôvod neplatnosti, ktorý navyše žalobca v žalobe opísal, keďže uviedol, že nebol spôsobilý rozpoznať následky tohto právneho úkonu, je v podstate nedôvodné, či v žalobe uviedol aj iné skutočnosti, ktoré s vecou súviseli viac alebo menej. Súd po zistení právneho dôvodu absolútnej neplatnosti danej kúpnej zmluvy vo veci nebol povinný zaoberať sa ostatnými právnymi, alebo inými dôvodmi, ktoré v žalobe žalobca uvádzal, pretože je na súde, ako vec právne posúdi, žalobca nemusí uvádzať právne dôvody, postačí, ak zo žaloby nepochybne vyplýva čoho sa domáha a z akých dôvodov. Tieto esenciálne náležitosti žaloba v tomto konaní obsahuje. K námietkam žalovaného, že sa jedná o simulovaný právny úkon súd uvádza, že nedostatočná spôsobilosť žalobcu uzavrieť predmetnú kúpnu zmluvu spôsobuje jej neplatnosť a teda aj neplatnosť iného úkonu, ktorým účastníci mohli zastierať skutočný dôvod ich právneho úkonu. Ak žalobca nebol spôsobilý uzavrieť kúpnu zmluvu, tak nebol spôsobilý uzavrieť ani inú zmluvu, namiesto nej, keďže takýto simulovaný právny úkon predstavuje zložitejšiu právnu konštrukciu než bežný právny úkon, ktorým je napríklad kúpna zmluva a k čomu je potrebné mať ešte zložitejšie myslenie, než pri bežných a jednoduchých právnych úkonoch. Práve nedostatok vôle zo strany žalobcu spôsobil neplatnosť právneho úkonu, žalobca nebol spôsobilý posúdiť následky svojho konania, jeho vôľa uzavrieť kúpnu zmluvu teda nemohla byť vážna a určitá. K námietkam žalovaného, že tvrdenia žalobcu, že nevedel, že sa jedná o predaj bytu sú špekulatívne súd uvádza, že paranoidná schyzofrénia, prítomná u žalobcu v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy podľa znaleckého posudku vylučovala, že žalobca vedel, čo podpisuje a aké právne následky sú s tým spojené. Špekulatívnosť žalobcu sa teda nijako nepreukázala. K námietkam žalovaného ohľadne uvedenia do omylu súd uvádza, že relatívnou neplatnosťou právneho úkonu nebolo potrebné ani hospodárne sa v tomto konaní zaoberať, pretože kúpna zmluva trpí absolútnou neplatnosťou a na vyslovenie tejto neplatnosti postačí jeden dôvod, ktorý má sám osebe takýto následok, nie je potrebné, aby ostatné dôvody existovali a súd ich po zistení jedného dôvodu absolútnej neplatnosti právneho úkonu nemusí zisťovať (dokonca by ich ani zisťovať nemal, pretože akékoľvek zistenia - ak by sa aj všetky ďalšie dôvody či relatívnej alebo absolútnej neplatnosti právneho úkonu nepotvrdili, nič sa na pôvodnom zistení nemení). K námietkam žalovaného, že žalobca nebol spôsobilý splnomocniť advokáta zastupovaním vlastnej osoby a že teda samotná žaloba nie je podpísaná oprávnenou osobou súd uvádza, že v súčasnosti nie je možné fyzickú osobu pozbaviť spôsobilosti k právnym úkonom, ale iba obmedziť. Takéto rozhodnutie je však účinné od právoplatnosti do budúcna, nie do minulosti. Tu je však potrebné si uvedomiť, že žalobca nie je osobou, ktorá by bola úplne nespôsobilá, resp. jej spôsobilosť by bola obmedzená na takmer všetky právne úkony, čo znalec veľmi zrozumiteľne na výsluchu dňa 30.11.2015 vysvetlil. Žalobca vedel, že urobil uzavretím kúpnej zmluvy s žalovaným chybu, pretože mu hrozilo vysťahovanie sa z neho. Možno nedokázal presne usúdiť, aký právny úkon uzavrel a aké jednotlivé právne následky mu z toho plynú, ale nepochybne vedel, že má problém, pretože môže prísť o strechu nad hlavou a riešil to. Skutočnosť, že žalobca si je vedomý problémov, ktoré mu hrozia, naostatok vyplýva aj zo sťažnosti, ktorú žalobca po ukončení dokazovania ( ale pred vyhlásením rozsudku) adresoval predsedníčke súdu a v ktorej okrem iného popisuje svojím spôsobom okolnosti, ktoré sa stali. Pochybnosti o právnom úkone, spočívajúcom v podpise plnomocenstva pre zástupcu žalobcu podľa názoru súdu nemôže byť dôvodom pre odopretie spravodlivosti a už vôbec nie pre zamietnutie žaloby, keďže výsledky dokazovania bez akýchkoľvek pochybností poukazujú na neplatný právny úkon žalobcu, ktorým previedol na žalovaného svoj byt a pre ktorý mu hrozí neoprávnený zásah do práva na ústavného bývanie.

12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. s tým, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, pričom pomer úspechu žalobcu vo veci predstavuje 100%. O trovách štátu súd rozhodol podľa st. §§ 262 ods. 1, 262 ods. 2, 255 ods. 1 C.s.p. a 470 ods. 1 C.s.p, ktoré štátu vznikli v súvislosti so znaleckým posudkom S.. A. č. 20/2015 vo výške 19,5 Eur, ktoré štát prostredníctvom súdu znalcovi zaplatil, pričom štát má voči v celom rozsahu neúspešnému žalovanému nárok na ich úhradu, o výške ktorých bude rovnako rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie nie je oprávnený podať ten, v koho prospech bolo rozhodnutie vyhlásené. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.