Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Er-282-2013.pdf
PDF · 81.75 KB
Case nature
Subarea
11Er/282/2013
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Dunajská Streda, IČO: 30 807 484, so sídlom Galantská cesta 693/5, 929 01 Dunajská Streda, proti povinnému: Weitzmann s.r.o., IČO: 36 256 854, so sídlom Bratislavská 75, 931 01 Šamorín, výmaz z Obchodného registra dňa 28.07.2016, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Viera Kučerová v zastúpení: JUDr. Jana Dobiášová, Exekútorský úrad so sídlom Námestie SV. Martina 9, 908 51 Holíč, IČO: 37 851 390, pod sp.zn. EX 758/2013, o návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
Súd exekúciu vyhlasuje za neprípustnú.
Súd exekúciu zastavuje.
Súdnej exekútorke súd náhradu trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
1/ Oprávnený podal dňa 21.02.2013 súdnej exekútorke návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhal vymoženia pohľadávky voči povinnému na základe exekučného titulu - Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Dunajská Streda zo dňa 21.03.2012, č. 700-0410821312-GC04/12, exekučný titul je opatrený doložkou vykonateľnosti dňom 18.04.2012; zo dňa 25.04.2012, č. 700-0411158912- GC04/12, exekučný titul je opatrený doložkou vykonateľnosti dňom 16.06.2012; zo dňa 15.05.2012, č. 700-0411363912-GC04/12, exekučný titul je opatrený doložkou vykonateľnosti dňom 20.06.2012; zo dňa 19.04.2012, č. 700-0411046112-GC04/12; exekučný titul je opatrený doložkou vykonateľnosti dňom 16.05.2012; zo dňa 13.09.2012, č. 700-0412718112-GC04/12, exekučný titul je opatrený doložkou vykonateľnosti dňom 17.10.2012; zo dňa 17.07.2012, č. 700-0412124412-GC04/12, exekučný titul je opatrený doložkou vykonateľnosti dňom 14.08.2012. 2/ Na základe návrhu oprávneného, žiadosti súdneho exekútora a exekučného titulu tunajší súd vydal dňa 12.03.2013 súdnemu exekútorovi poverenie na vymoženie predmetnej pohľadávky v prospech oprávneného.
3/ Podľa ustanovenia § 243h ods.1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017. 4/ Súdna exekútorka dňa 27.03.2017 doručila súdu návrh na zastavenie exekúcie a to z dôvodu, že spoločnosť povinného bola zrušená bez likvidácie a dňa 28.07.2016 bol povinný vymazaný z Obchodného registra bez uvedenia dôvodu, t.j. povinný zanikol. Súdna exekútorka poukázala na to, že v priebehu exekúcie bolo zistené, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a toto zistenie je dôvodom na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Zánik povinného a strata jeho právnej spôsobilosti je totiž v takom prípade praktický dôsledkom jeho nemajetnosti a práve táto skutočnosť je v príčinnej súvislosti s jeho zánikom. Ak je príčinou zániku
povinného nedostatok majetku, exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) EP ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súčasne si súdna exekútorka uplatnila náhradu trov exekúcie v sume 43,55 EUR a na ich náhradu žiadala zaviazať oprávneného podľa ust. § 203 ods. 3 EP.
5/ Podľa ustanovenia § 37 ods. 3 Exekučného poriadku proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.
6/ Podľa § 61 Civilného sporového poriadku procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
7/ Podľa § 64 Civilného sporového poriadku ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
8/ Podľa ustanovenia § 19a ods. 2 Občianskeho zákonníka právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného alebo iného zákonom určeného registra, môžu nadobúdať práva a povinnosti odo dňa účinnosti zápisu do tohto registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
9/ Podľa ustanovenia § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
10/ Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
11/ S poukazom na skutočnosť, že súdna exekútorka navrhla zastaviť exekúciu a predložila súdu vyúčtovanie trov exekúcie tvrdiac, že je potrebné zastaviť exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Konajúci súd preskúmal skutočnosti tvrdiace súdnou exekútorkou a lustráciou v Obchodnom registri zistil, že dňom 28.07.2016 spoločnosť/povinný bola vymazaná, z Obchodného registra. Súdna exekútorka predložila súdu vyúčtovanie dňa 27.03.2017, t.j. až po tom ako povinný zanikol. V zmysle ustanovenia § 19a Občianskeho zákonníka spôsobilosť povinného byť účastníkom konania zanikla dňom výmazu a vymáhaná povinnosť už neprešla a ani neprejde na nového účastníka konania na strane povinného, preto nastala v konaní neodstrániteľná prekážka exekučného konania, ktorá má za následok neprípustnosť exekúcie. Z uvedeného dôvodu súd exekúciu vyhlásil v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku za neprípustnú a exekúciu zastavil.
12/ Súdna exekútorka v predloženej špecifikácii žiadala súd, aby na náhradu trov zaviazal oprávneného v zmysle.
13/ Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
14/ Podľa ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
15/ Podľa ustanovenia § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
16/ Podľa ustanovenia 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
17/ Podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
18/ Z citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že nárok na náhradu trov exekúcie majú oprávnený, súdny exekútor a v prípade splnenia hypotézy uvedenej v ustanovení § 203 Exekučného poriadku aj povinný. Exekútor má nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku, pričom tento nárok pozostáva z odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času. Exekučný poriadok pripúšťa výnimky zo zásady, že trovy exekúcie uhrádza povinný (§ 197 ods. 1). Oprávnený znáša trovy exekúcie, ktoré zavinil alebo trovy exekúcie v prípade ak súd zastaví exekúciu pre nemajetnosť povinného. Trovy exekúcie, ktoré má uhradiť oprávnený, určuje vždy exekučný súd, ktorý zároveň zaviaže oprávneného k ich úhrade, ak pri zastavení exekúcie sú pre takéto rozhodnutie splnené podmienky.
19/ Oprávnený je zaviazaný na úhradu trov exekúcie podľa princípu zavinenia a voľnej úvahy súdu. Výnimkou je len zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h), teda v prípade, keď súd zastaví exekúciu preto, lebo majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V tomto prípade oprávnený musí uhradiť trovy exekúcie, aj keď zastavenie nezavinil a nemohol ho predvídať. Ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ako podmienku uloženia povinnosti na náhradu trov exekúcie oprávnenému predpokladá zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie. Takýmto zavinením je potrebné zásadne rozumieť také vedomé konanie, či opomenutie oprávneného, s ktorým je zastavenie exekúcie v príčinnej súvislosti. Pri zavinení oprávneného navyše zo znenia citovanej právnej úpravy vyplýva, že musí ísť o výlučné zavinenie oprávneného, teda nemôže ísť ani o také konanie či opomenutie, ktoré by bolo len jednou z viacerých príčin vedúcich k zastaveniu exekúcie. Aj pri preukázanom zavinení oprávneného má potom súd možnosť rozhodnúť spôsobom uvedeným v citovanom ustanovení a túto možnosť nie je možné stotožňovať s povinnosťou tak urobiť. V predmetnej exekučnej veci oprávnený ani pri vynaložení maximálneho úsilia nemohol zabrániť zániku povinného - právnickej osoby a teda zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie tak nemožno vyvodiť.
20/ Pri rozhodovaní o náhrade trov exekučného konania súd nemohol postupovať ani v zmysle ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku a zaviazať tak povinného k náhrade trov exekučného konania, nakoľko výmazom povinného z Obchodného registra došlo v zmysle ustanovenia § 20a Občianskeho zákonníka k jeho zániku a súčasne k strate procesnej subjektivity v nadväznosti na ustanovenie § 61 Civilného sporového poriadku.
21/ Súd vedený hore uvedenými úvahami dospel k názoru, že ak ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ako podmienku uloženia povinnosti na náhradu trov exekúcie oprávnenému predpokladá priame zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie, teda je na mieste preskúmať toto rozhodujúce kritérium aj v tomto konaní. Takýmto zavinením je potrebné zásadne rozumieť také vedomé konanie, či opomenutie oprávneného, s ktorým je zastavenie exekúcie v príčinnej súvislosti. Pri zavinení oprávneného navyše zo znenia citovanej právnej úpravy vyplýva, že musí ísť o výlučné zavinenie oprávneného, teda nemôže ísť ani o také konanie či opomenutie, ktoré by bolo len jednou z viacerých príčin vedúcich k zastaveniu exekúcie. O procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie pôjde vtedy, keď mu bude možné vytýkať, že nedbal na náležitú opatrnosť a uvážlivosť a návrh na začatie exekúcie podal, hoci mal k dispozícii poznatky, z ktorých sa dal takýto výsledok predvídať. Aj pri preukázanom zavinení oprávneného má potom súd možnosť rozhodnúť spôsobom uvedeným v citovanom ustanovení a túto možnosť nie je možné stotožňovať s povinnosťou tak urobiť. V predmetnej exekučnej veci oprávnený ani pri vynaložení maximálneho úsilia nemohol zabrániť zániku - výmazu povinnej osoby. Súd zohľadnil aj ekonomické hľadisko, kedy zaviazaním oprávneného k náhrade trov exekučného konania, by dôsledky bezvýslednosti exekúcie znášal oprávnený dva krát - prvý krát nevymožením jeho priznaného práva z Exekučného titulu a druhý krát uložením povinnosti na náhradu trov zastavenej exekúcie, čím by sa paradoxne oprávnený dostal do horšej pozície, ako keby k exekučnému vymáhaniu vôbec nepristúpil (svedčí o tom aj nález Ústavného súdu zo dňa 17.decembra 2004 sp. Zn. II ÚS 31/4). Súd svoj názor súčasne opiera aj o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.02. 2012, sp.zn. 6M Cod/9/2012, avšak prikláňa sa k odlišnému stanovisku ktorý v ňom prezentuje
JUDr. Rudolf Čirč. Exekúcia bola vedená do zániku povinného 4 roky, súdna exekútorka nevymohla od povinného do jeho výmazu žiadnu čiastku. Návrh na zastavenie exekúcie na tunajšom súde nepodal do zániku povinného ani oprávnený a neurobila tak ani súdna exekútorka. Ak po začatí exekúcie súdna exekútorka zistila, že povinný nevlastní majetok z ktorého by sa mohla uspokojiť pohľadávka oprávneného, v zmysle Exekučného poriadku mala dostatočný časový priestor ( 3 roky) k podaniu návrhu na zastavenie exekúcie pre túto skutočnosť, čím by si zabezpečila aj náhradu trov, ktoré jej vznikli v súvislosti s výkonom exekúcie. V takom prípade zákonodarca priznáva možnosť (nie povinnosť), aby súd na náhradu trov zaviazal oprávneného. V konečnom teda súd rozhodol o nepriznaní náhrady trov exekúcie, avšak nie z dôvodu, že by súdna exekútorka nemala nárok na ich náhradu, ale z dôvodu, že na ich náhradu nie je koho zaviazať. 22/ Podľa ustanovenia § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. 23/ Podľa ustanovenia § 58 ods. 5 Exekučného poriadku proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) až m) je prípustné odvolanie. 24/ Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a na podanie oprávneného zo dňa 08.03.2017, ktorým navrhol zmenu súdneho exekútora už neprihliadal, nakoľko je tu iná prekážka v konaní na základe ktorej nie je možné v exekúcii pokračovať.
Poučenie:
Proti výroku 1/ a 2/ tohto uznesenia je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 44 ods. 2 EP).
Proti výroku 3/ tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).