Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31Cob-22-2016.pdf
PDF · 84.79 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cob/22/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Božena Husárová a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Andrey Vyskočovej v právnej veci žalobcu: SPP distribúcia, a.s., Mlynské nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, zastúpený Advokátska kancelária Gallo s.r.o., Jilemnického 30, Martin, proti žalovanému: Východoslovenská Rafinéria s.r.o., Priemyselná 786, Michalovce, IČO: 45 664 722, zastúpený advokátska kancelária Geško, Hulín a partneri s.r.o., Velehradská 33, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUD. Ján Geško, o zaplatenie 3.824,05 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 11Rob/63/2013-61 zo dňa 16.03.2015, o návrhu žalovaného na oslobodenie od súdnych poplatkov takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie nepriznal žalovanému oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, o ktoré žalovaný žiadal po tom, ako mu bolo doručené uznesenie na zaplatenie súdneho poplatku za podaný odpor, súčasťou ktorého podania bola i žiadosť o oslobodenie od poplatkovej povinnosti.
2. Súd prvej inštancie na základe žiadosti o oslobodenie od poplatkovej povinnosti vyzval žiadateľa, aby vyplnil tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorý je právnickou osobou, z ktorého zistil, že žiadateľ je v omeškaní s plnením svojich peňažných záväzkov voči veriteľom v celkovej výške 88.211,15 eur, na účtoch v peňažných ústavoch má sumu 758,91 eur, drží hotovosť vo výške 132,67 eur, vlastní nehnuteľnosť - kontajnerovú unimobunku, osobné motorové vozidlo a hnuteľné veci v celkovej účtovnej zostatkovej cene 521.046,01 eur. Tiež eviduje pohľadávku voči rôznym dlžníkom vo výške 210.032,05 eur, vlastné imanie je v sume 50.000 eur, ale má i pôžičky vo výške 2.101.900 eur, ku ktorým žiadateľ neuviedol či tieto pôžičky spláca. Žalovaný vykazuje ešte záväzok voči spriaznenej osobe vo výške 21.220 eur a v ďalších skutočnostiach uviedol, že v súčasnosti nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť, pretože je v platobnej neschopnosti a dlhodobá nepriaznivá finančná situácia mu neumožňuje zaplatiť súdny poplatok.
3. Súd v odôvodnení rozhodnutia vzal do úvahy, že nárok, ktorý si uplatňuje žalobca voči žalovanému vyplýva z ich vzájomnej podnikateľskej činnosti. Žalovaný je právnickou osobou, podniká od 17.09.2010, pričom samotná skutočnosť, že žalovaný nemá dostatok disponibilných finančných prostriedkov neznamená, že jeho majetkové pomery odôvodňujú oslobodenie od súdnych poplatkov. Pomery účastníka konania, a to tak fyzickej ako i právnickej osoby, či už podnikateľa alebo nepodnikateľa, nie sú určované iba finančnou hotovosťou alebo stavom na bankových účtoch, ale aj celkovou majetkovou situáciou, ktorú súd prvej inštancie vyhodnotil a z ktorej dospel k záveru, že žiadosti žalovaného o oslobodenie od súdnych poplatkov nemožno vyhovieť, keďže z predložených listín možno ustáliť iba momentálny nepriaznivý finančný stav žalovaného. V procese skúmania majetkových pomerov ale nie je rozhodujúci výlučne momentálny stav aktív a pasív, ale celková finančná kondícia žiadateľa. Žiadateľ nepreukázal, že je dlhodobo v strate, a hoci súdu prvej inštancie je známe, že žalovaný má viacero neuhradených záväzkov, má i vlastné peňažné pohľadávky, značný hnuteľný majetok a peňažné prostriedky na účtoch v bankách, ktoré mu umožňujú uhradiť súdny poplatok vo výške 229,- eur a z toho dôvodu súd prvej inštancie vyhodnotil žiadosť žalobcu ako nedôvodnú. Z hľadiska právneho posúdenia poukázal súd na ust. § 138 ods. 1 O.s.p., z ktorej právnej úpravy vychádzal, k čomu hodnotil i splnenie hmotnoprávnych podmienok, ktoré sa spájajú s priznaním oslobodenia od súdnych poplatkov, ktorými sú majetkové pomery, ktorá ale nie je splnená, z toho dôvodu žiadosti nevyhovel. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia poukázal i na skutočnosť, že žiadateľ nie je v ťaživej finančnej situácii, ktorá by bola zapríčinená iným charakterom ako jeho podnikaním, preto musí znášať i čiastočné riziko podnikania, ktoré znamená i stav čiastočnej resp. dočasnej insolventnosti.
4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o neoslobodení od súdneho poplatku podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie a žiadal odvolací súd, aby predmetné rozhodnutie zmenil a oslobodenie od súdnych poplatkov mu v celom rozsahu priznal. V dôvodoch odvolania zdôraznil, že sa so závermi súdu prvej inštancie vyjadrenými v odôvodnení predmetného rozhodnutia nestotožňuje, pretože momentálne nedisponuje finančnými prostriedkami, ktorými by mohol súdny poplatok za podaný odpor zaplatiť a práve pre nedostatok finančných prostriedkov nespláca ani svoje záväzky. Skutočnosti, ktoré uviedol v tlačive pre dokladovanie pomerov preukazujú jeho nepriaznivú ekonomickú a momentálnu finančnú situáciu, ktorá je dostatočná pre prijatie záveru o dôvodnosti priznania oslobodenia od platenia súdnych poplatkov. V nepriaznivej ekonomickej situácii sa nachádza už dlhodobo a v prípade, ak mal súd pochybnosti o správnosti a úplnosti uvedených údajov, mal vyzvať žiadateľa o predloženie ďalších listinných dôkazov, ktorými by svoju finančnú situáciu preukázal.
5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti uzneseniu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia (§ 356 písm. b) C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a) C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
7. Odvolací súd má z obsahu spisu preukázané, že žiadateľ žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov podal v súvislosti s povinnosťou uhradiť súdny poplatok za odpor, ktorý podal proti vydanému platobnému rozkazu.
8. Zaplatenie súdneho poplatku je vecnou procesnou podmienkou civilného súdneho konania, s ktorou sú spojené následky jeho nezaplatenia spočívajúce v zastavení súdneho konania, s výnimkou prípadov, pod ktorý spadá i konanie po podaní odporu proti vydanému platobnému rozkazu. Nezaplatením tohto súdneho poplatku k zastaveniu súdneho konania nedochádza a pri tomto procesnom postupe ani nemožno mať za to, že by nezaplatením súdneho poplatku za odpor a v súvislosti s jeho vyrubením nevyhovenie žiadosti o oslobodenie od súdneho poplatku znamenalo zamedzenie prístupu súdu, ktorá skutočnosť je jednou zo štandardných foriem obmedzenia práva. Ak súd neoslobodí niekoho, kto by mal byť oslobodený od súdneho poplatku, poruší tým právo na prístup súdu, ako vyplýva i z nálezu ÚS ČR sp. zn. IV.ÚS 289/03 z 31.08.2004, k čomu ale treba zdôrazniť, že ani Ústava SR, ani ustálená judikatúra ÚS SR, či judikatúra ESD negarantujú právo na bezplatné súdne konanie a práve preto i žiadosti o oslobodenie od súdneho poplatku musia byť posudzované individuálne. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie platila právna úprava uvedená v ust. § 138 ods. 1 O.s.p., ktorá je aplikovateľná aj na súčasne platnú úpravu uvedenú v § 254 C.s.p.. Obe právne úpravy vychádzali zo zásady rovnosti účastníkov, a preto sa oslobodenia môže úspešne dovolávať tak právnická ako i fyzická osoba. K tomu, aby bolo žiadosti žiadateľa vyhovené, musia byť ale splnené kritéria, ktoré vychádzajú z majetkových pomerov žiadateľa, u ktorého musí byť objektívne preukázaný nedostatok finančných prostriedkov, či iného majetku, a neoslobodenie by spôsobilo obmedzenie práva na prístup súdu.
9. Odvolací súd má za to, že samotná skutočnosť, že žiadateľom je právnická osoba, ktorá je v strate, ho nediskvalifikuje z nároku na podanie žiadosti o oslobodenie od povinnosti platiť súdneho poplatky, a to bez ohľadu na to, či je alebo nie je podnikateľom.
10. Odvolací súd v súlade s ústavokomformným a eurokomformným chápaním práva na oslobodenie od súdneho poplatku vychádzal pri preskúmaní rozhodnutia prvoinštančného súdu zo skúmania existencie objektívnej neschopnosti žiadateľa zaplatiť súdny poplatok bez ohľadu na to, na základe akých skutočností táto neschopnosť vznikla, pričom súd vychádza výlučne z majetkovej situácie žiadateľa o oslobodenie. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia v dostatočnom rozsahu venoval skúmaniu finančnej situácie žiadateľa, ktorú vyhodnotil a z ktorej preukázateľne vyplýva, že žiadateľ nie je v takej finančnej situácii, ktorá by mu bránila zaplatiť predpísaný súdny poplatok, ku ktorej skutočnosti odvolací súd vzal do úvahy i jeho výšku, ktorá je 229,- eur, čo nie je taká suma, ktorá by mala znamenať pre žiadateľa, ktorý je spoločnosťou s ručením obmedzeným mimoriadne existenčné riziko. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie má za to, že u žiadateľa neexistuje objektívna neschopnosť zaplatiť súdny poplatok, a s tým spojené nepriznanie oslobodenia od tejto povinnosti, k čomu treba vziať do úvahy i skutočnosť, že neoslobodením od povinnosti platiť súdny poplatok, ktorá povinnosť sa v tomto konaní viaže iba na súdny poplatok za podanie odporu neznamená, že by došlo u žalovaného k upretiu práva konať pred súdom, pretože k zastaveniu konania v takomto prípade nedochádza. Na zdôraznenie opodstatnenosti a správnosti rozhodnutia prvoinštančného súdu odvolací súd poukazuje i na skutočnosť, že žalovaný odvolateľ, ako strana sporu nebol ani vo veci samej úspešný, keď rozhodnutie vo veci samej, vydané Okresným súdom Dunajská Streda č.k. 16Cb/261/2015-83 zo dňa 06.11.2015 bolo potvrdené rozsudkom odvolacieho súdu č.k. 31Cob/20/2016 zo dňa 25.04.2017, čo znamená, že nebolo splnené ani kritérium úspešnosti v konaní, s ktorým zákon stále, i keď nepriamo ako jeden z dôvodov pre oslobodenie a posúdenie splnenia pomerov pre oslobodenie od súdnych poplatkov uvažuje.
11. Odvolací súd na doplnenie správnosti rozhodnutia vydaného súdom prvej inštancie dáva do pozornosti i uznesenie Ústavného súdu SR vydané pod sp. zn. IV. ÚS 748/2013 zo dňa 12.12.2013, v ktorom sa ústavný súd zaoberá práve ústavnými aspektmi relevantnými pre rozhodovanie o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov právnických osôb, v ktorom uviedol, že právnickú osobu nemožno podrobiť rovnakým kritériám ako sociálne slabú fyzickú osobu a pomery by odôvodňovali oslobodenie od súdnych poplatkov len vtedy, ak by sa dostala do ťaživej finančnej situácie z dôvodu vyššej moci a to vzhľadom na nepredvídateľné okolnosti, ktoré nemajú pôvod v podnikaní. Z uvedeného rozhodnutia tiež vyplýva názor, podľa ktorého, samotná skutočnosť, že účastník konania svoje súčasne pomery (s ohľadom na deklarovanú absenciu príjmov) subjektívne vníma ako pomery krajne ťaživé, ešte nepredstavujú dôvod, pre ktorý by boli splnené podmienky pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov.
12. Odvolací súd má za to, že je v reálnych možnostiach žalobcu splniť poplatkovú povinnosť a rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).