Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cob/81/2015

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov JUDr. Boženy Husárovej a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci žalobcu: HM Securities s.r.o., Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 09, IČO: 34 112 472, zastúpený: JUDr. Alojzom Markechom, advokátom, Teplická 121, Piešťany, proti žalovaným: 1. A. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, S., 2. A. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, S., o zaplatenie 14.810,82 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 26. marca 2015 č.k. 5Cb/35/2008-754 takto

rozhodol:

Odvolací súd r u š í odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 26.03.2015 č.k. 5Cb/35/2008 uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 12.319,97 eur s úrokom z omeškania vo výške 17,5 % ročne zo sumy 3.187,54 eur od 26.10.1999 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 17,5 % ročne zo sumy 9.132,43 eur od 01.02.2000 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 536 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka, § 546 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1, § 2 ods. 2, § 21 ods. 1, 2, 3 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len zákon č. 182/1993 Z.z.). Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca s investormi zastúpenými JUDr. A. V., ABEX ( medzi nimi A. E. s manželkou) uzavreli dve zmluvy o dielo podľa § 536 a nasl. OBZ, v oboch zmluvách bol dostatočne určený predmet záväzkov ( § 269 ods. 2 aj dohodnutá cena ( § 536 ods. 3 . Predmetom Zmluvy o dielo zo dňa 27.08.1996 bola realizácia inžinierských sietí, predmetom Zmluvy o dielo zo dňa 30.01.1997 bola realizácia výstavby obytných domov, v ktorom sa nachádzali byty aj nebytové priestory. Odkúpením spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch a Dohodou o finančnom vyrovnaní s p. E. a manželkou Z. E. vstúpili odporcovia do vzťahu so žalobcom namiesto týchto pôvodných investorov, keďže spolu s prevodom nehnuteľností prevzali na seba záväzky vyplývajúce z týchto vzťahov založených zmluvami o dielo v súvislosti so zámerom výstavby bytu označeného ako A6 na LV č. XXXX v časti 1/24. Investori, vrátane žalovaných, platili počas výstavby zálohy JUDr. V.. Súd prvej inštancie mal preukázané, že po začatí výstavby nastali problémy so zakladaním stavby, ktoré sa odrazili na posunutí termínu dokončenia diela aj jeho cene. Podľa vyjadrenia autora projektu po vypracovaní hydrologického a inžiniersko-geologického prieskumu v januári 1996 a statického posúdenia stavby bol navrhnutý systém zakladania stavby na monolitických vystužených pásoch, avšak pri výkopových prácach bol zistený rozdiel v tuhosti základovej zeminy spôsobený zvýšenou hladinou podzemnej vody, a preto musel byť prepracovaný projekt spodnej stavby, kde ako najoptimálnejšie riešenie z konštrukčného a finančného hľadiska bolo založenie na šachtových betónových pilieroch. Toto viedlo k uzavretiu Dodatku č. 1 A6 zo dňa 30.09.1998 k Zmluve o dielo zo dňa 30.01.1997, ktorým došlo k navýšeniu ceny a posunutiu termínu dokončenia, platnosť tohto dodatku žalovaní namietali. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca dielo zrealizoval a investorom odovzdal. Žalovaní odmietli uhradiť žalobcovi faktúru č. 3530006 v sume 96.027,- Sk (3.187,51 eur) za práce vykonané na inžinierskych sieťach a faktúru č. 36009 v sume 350.163,20 Sk ( 11.623,29 eur) za dokončovacie práce vykonané na byte žalovaných č.A6, ktorá suma spolu predstavuje 446.190,90 Sk ( 14.810,82 eur). Žalovaní namietali pasívnu vecnú legitimáciu z dôvodu, že kúpnou zmluvou uzavretou medzi Ing. E. a žalovanými neprešli na žalovaných aj práva a povinnosti z mandátnej zmluvy uzavretej Ing. E. s JUDr. V., pričom žalovaní sami žiadnu mandátnu zmluvu s ním neuzavreli. Pokiaľ by aj práva a povinnosti z mandátnej zmluvy medzi Ing. E. a JUDr. V. boli prešli na žalovaných, mal mandatár postupovať v právnych vzťahoch so žalobcom v zmysle § 567 ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka, t.j. podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami. Ak teda JUDr. V. uzatvoril dodatok k zmluve o dielo so žalobcom bez súhlasu žalovaných a bez ich vedomia, potom plne zodpovedá aj za záväzky prijaté v tejto zmluve, pretože nekonal v záujme žalovaných, a bez ich súhlasu uzatvoril dodatok k zmluve o dielo pre nich nevýhodný, ktorý žalovaných jednoznačne poškodil. K námietke absencie vecnej pasívnej legitimácie súd prvej inštancie uviedol, že zmluvnými stranami v prípade oboch zmlúv o dielo boli žalobca ako zhotoviteľ a investori výstavby ako objednávateľ, čo vyplýva z čl. I. zmluvy označeného ako „Zmluvné strany“. To, že investori boli zastúpení spoločne JUDr. V. nič na okruhu účastníkov zmluvy nemení, rovnako na to nemôže mať vplyv nesprávny názor žalobcu, vyslovený v liste adresovanom žalovaným dňa 08.02.2000. Pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu žalovaných, súd prvej inštancie o nej nemal pochybnosti z dôvodu, že kúpnopredajnou zmluvou uzatvorenou medzi A. E. a Z. E. ako predávajúcimi na jednej strane a žalovanými ako kupujúcimi na druhej strane, nadobudli žalovaní spolu s ostatnými investormi do ich spoluvlastníctva pozemky, na ktorých sa stavby realizovali a Dohodou o finančnom vyrovnaní medzi nimi za náklady vynaložené týmito pôvodnými investormi na získanie predmetných nehnuteľností ( teda tých, ktoré previedli na žalovaných na základe kúpnopredajnej zmluvy) a na náklady spojené s doterajšou činnosťou smerujúcou k získaniu stavebného povolania pre výstavbu 3- izbového bytu v obytnom bloku A6 ako aj náklady súvisiace s vyhotovením predprojektovej dokumentácie a nákladov spojených s ich zaobstaraním. Strany tejto dohody sa v čl. III súčasne dohodli, že „všetky tie práva a povinnosti doposiaľ vzniknuté A. E. a Z. E. v súvislosti so zámerom výstavby vyššie uvedeného bytu prechádzajú dňom podpisu tejto dohody a vyplatením sumy vyrovnania na žalovaných a to bez obmedzenia. Na nadobúdateľov prechádzajú vlastnícke práva k projektovej dokumentácii, vykurovaciemu telesu Junkers, prípojke NN, výsledkom geologického prieskumu a podobne. Aj A. E. súdu uviedol, že vo vzťahu k realizácii výstavby sa zmluvné strany dohodli, že na žalovaných 1. a 2. prechádzajú všetky práva a povinnosti spojené s prípravou a realizáciu výstavby. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaní týmto právnym úkonom vstúpili do práv a povinností A. E. s manželkou, vyplývajúcich im z oboch zmlúv o dielo ( sám žalovaný 1. na pojednávaní dňa 26.05.2004 uviedol, že „odkúpili ich časť investície“), pričom proces zmeny investorov bol formálne zavŕšený následným podpísaním Protokolu o zmenách investorov zo dňa 15.09.2007 zmluvnými stranami - žalobcom a zástupcom investorov JUDr. V. ( ktorý treba považovať za písomnú zmenu Zmluvy o dielo v časti účastníkov). Ako spoluvlastníci pozemkov, rozostavanej stavby a súčasne investori podľa predmetných zmlúv o dielo, ktorí si u žalobcu ako zhotoviteľa objednali výstavbu diela, sú v tomto konaní pasívne vecne legitimovaní, pretože sú nositeľmi hmotnoprávnych povinností vyplývajúcich im z predmetných zmlúv vo vzťahu k ich bytu č. A6 a prislúchajúcemu spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu ako aj nebytových priestoroch. JUDr. V. nebol účastníkom zmluvných vzťahov, ale vystupoval iba ako zástupca investorov. Žalovaní ďalej namietali, že nemali vedomosť o tom, že inžinierske siete tvoria osobitnú zmluvu o dielo, a treba ich financovať samostatne, t.j. neprevzali práva a povinnosti tejto zmluvy, nakoľko nepoznali ich obsah, k dispozícii mali iba jednu zmluvu a to Zmluvu o dielo zo dňa 30.01.1997. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že vedomosť o tejto zmluve mali. V kúpnopredajnej zmluve zo dňa 31.07.1997, ktorou odkúpili od A. E. pozemok, na ktorom sa stavalo, sa uvádza, že „predávajúci oboznámili kupujúcich so všetkými skutočnosťami týkajúcimi sa predávaných spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach“, z čoho vyplýva, že predávajúci museli žalovaných podrobne oboznámiť s prebiehajúcou výstavbou na ich pozemkoch, ktorej súčasťou bola aj výstavba inžinierskych sietí. Obsahom nasledujúcej Dohody o finančnom vyrovnaní zo dňa 25.08.1997 bolo práve vyrovnanie za práva a povinnosti doposiaľ vzniknuté A. E. a Z. E. v súvislosti so zámerom výstavby vyššie uvedeného bytu, pričom výpočet sumy vyrovnania zohľadňoval už vykonané konkrétne investície manželov E. aj na inžinierske siete. Je teda zrejmé, že žalovaní zaplatili odstupujúcim investorom aj za projektovú dokumentáciu inžinierskych sietí, ktorá im tiež bola ako súčasť dokladov odovzdaná, rovnako od neho prevzali účtovný doklad za vyplatenie predprojektových prác, prípojky na inžinierske siete a prípojku NN, platbu za inžiniersku a investorskú činnosť, čo potvrdzuje skutočnosť, že platba za projekt, prípojky inžinierskych sietí a prípojku NN bola vykonaná samostatne. Preto žalovaní museli vedieť v čase robenia týchto právnych úkonov o oboch zmluvách o dielo a spôsobe financovania diela. Treba tiež pripomenúť, že pri uzatváraní právnych úkonov sa vychádza z predpokladu, že zmluvné strany sú podrobne oboznámené so všetkými skutočnosťami, ktoré by mohli mať vplyv na ich rozhodnutie či vstúpia do zmluvného vzťahu alebo nie a v opačnom prípade im nedostatok obozretnosti treba pripísať na vrub. Pokiaľ vo svojej korešpondencii žalovaní žalobcu opakovane žiadali o dodanie zmluvy o dielo na inžinierske siete, tvrdiac, že doteraz o nej nevedeli, tieto ich tvrdenia obsiahnuté v korešpondencii nie sú samé osebe spôsobilé preukázať pravdivosť tohto ich tvrdenia. Svedok E. k otázke odovzdávania dokumentov v písomnej výpovedi súdu uviedol, že pri spisovaní Dohody o finančnom vyrovnaní so žalovanými v kancelárii JUDr. V., osobne odovzdal Ing. S. i doklady, ktoré dovtedy obdržal od JUDr. V., ktorý ho aj s manželkou zastupoval pri výstavbe. Svedok Ing. Arch. A. V. súdu uviedol na otázku, či mal žalovaný vedomosť o samostatnom financovaní inžinierskych sietí, že predpokladá, že mal, nakoľko sám žalovaný 1. dával ponuku na spevnené plochy a komunikácie ako samostatnú konkurenčnú ponuku v rámci výberového konania, hoci táto ponuka neprešla. Žalovaní ďalej namietali, že nikdy neuzavreli Dodatok č. 1 A6 zo dňa 30.09.1998 k Zmluve o dielo zo dňa 30.01.1997, nakoľko bol vyhotovený za jednostranne výhodných podmienok pre žalobcu ( navyšovala sa ním cena diela a posúval sa termín odovzdania diela), oni sami Dodatok nepodpísali, pričom pri podpise neboli zastúpení JUDr. V.. Mandátnu zmluvu s ním neuzavreli a Zmluvu o poskytovaní právnej pomoci a zabezpečovaní právnych služieb zo dňa 01.07.1997 mu žalovaní vypovedali dňa 25.10.1998. To, že s predmetným Dodatkom nikdy nesúhlasili, aj žalobcovi oznámili. Žalovaní teda neodsúhlasili ani cenu bytu v čiastke 1.042 328,52 Sk, nakoľko táto cena vychádzala z Dodatku č. 1 A6 k Zmluve o diela zo dňa 30.01.1997, ktorý oni neuzavreli. Z vykonaného dokazovanie vyplynulo, že pôvodní investori mali s JUDr. V. uzavreté písomné mandátne zmluvy a to aj A. E., ktorým ho splnomocnili na zastupovanie pre stavbu „Výstavby bytov na Komenského ul. v Piešťanoch“, pred orgánmi štátnej správy, obecnými orgánmi, všetkými dotknutými účastníkmi a okrem iného aj na uzavretie zmluvy o dielo na dodávku stavby a tiež výkonu kontroly nad činnosťou všetkých zúčastnených právnických a fyzických osôb pričom v zmysle plnomocenstva mal vykonávať úkony v záujme a v prospech splnomocniteľov. Súd prvej inštancie mal preukázané, že uzavretím zmlúv s A. E. a následným podpísaním Protokolu o zmenách investorov zmluvnými stranami - žalobcom a zástupcom investorov JUDr. V. ( ktorý treba považovať za písomnú zmenu Zmluvy o dielo v časti účastníkov), prešli všetky práva a povinnosti zo zmlúv o dielo, ktoré do dňa 25.08.1997 vznikli p. E. a jeho manželke na žalovaných. Týmto však neprešli na žalovaných práva a povinnosti z mandátnej zmluvy uzavretej medzi JUDr. V. a A. E., nič také totiž nebolo medzi nimi výslovne ustanovené, navyše účastníkom takéhoto dojednania by musel byť aj mandatár. Mandátna zmluva, upravená v § 566 ods. Obchodného zákonníka nemá ustanovenú písomnú formu ako podmienku jej platnosti, ale prejavy vôle smerujúce k jej uzavretiu musia byť urobené spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosť o tom, čo chceli účastníci konania prejaviť (§ 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Záver o uzavretí mandátnej zmluvy na zastupovanie žalovaných v zmluvných vzťahoch so žalobcom týkajúcich sa predmetnej výstavby iným než písomným spôsobom predpokladá, že tu bol daný ústny alebo konkludentný prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy a to na strane tak mandanta (žalovaných) ako mandatára JUDr. V.. V uvedenom prípade žalovaní prejavili záujem vstúpiť do práv a povinností pôvodného investora bez akýchkoľvek výhrad a stať sa tak účastníkom zmlúv o dielo ako jeden z investorov. Investori však podľa týchto zmlúv o dielo boli všetci zastúpení spoločným zástupcom, preto vstup nového investora na miesto pôvodného predpokladal rovnako aj u nového investora jeho zastúpenie tým istým spoločným zástupcom. V prípade, že by žalovaní ako záujemcovia o právne nástupníctvo manželov E. boli bývali vyjadrili akýmkoľvek spôsobom nesúhlas s tým, aby ich v predmetných zmluvných vzťahoch bol zastupoval JUDr. V. ako ostatných investorov, nebola by ich zámena pripustená, pretože by to bolo v rozpore so záujmami ostatných investorov. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že hoci k uzavretiu písomnej mandátnej zmluvy medzi nimi nedošlo, toto ani nebolo potrebné, pretože k jej uzavretiu došlo ústne vyjadrením záujmu žalovaných prevziať na seba všetky práva a povinnosti doposiaľ vzniknuté z týchto zmluvných vzťahov predchádzajúcim investorom. JUDr. V. aj pripravil Dohodu o finančnom vyrovnaní v tomto zmysle, t.j. tak, aby sa vo výstavbe mohlo pokračovať za nezmenených podmienok s výnimkou osoby odstupujúceho investora. Súčasťou nezmenených podmienok bola aj otázka spoločného zastúpenia, čo vyplýva z logiky veci a mandát na zastupovanie udelili žalovaní JUDr. V. tým, že prejavili vôľu prevziať na seba rovnaké postavenie v zmluve o dielo, ako mal pôvodný investor Ján E.. Žalovaní sa teda stali právnymi nástupcami manželov E. v oboch zmluvách o dielo, kde ako objednávateľ je označený: „Investori výstavby zastúpení JUDr. A. V. ABEX“. Nepochybne tiež už z toho, ako prebehla zámena investorov a z ďalšieho postupu JUDr. V. pri výstavbe vyplýva, že tento žalovaných vo vzťahu k zhotoviteľovi zastupoval. Aj sám uviedol, že to bral ako samozrejmosť, preto ani nepovažoval za potrebné vyhotovovať písomnú mandátnu zmluvu. Na základe ich žiadosti začal v ich záujme vykonávať úkony smerujúce k zámene účastníkov zmlúv o dielo, nasledovalo spisovanie kúpnopredajnej zmluvy a dohody o vyrovnaní medzi pôvodným a nastupujúcim investorom, ktoré takisto vykonával JUDr. V., za jeho účasti a vedenia prebehlo uzavretie týchto úkonov ako aj následná zmena zmluvy o dielo v časti investorov, kedy JUDr. V. podpísal v mene žalovaných Protokol o zmenách investorov zo dňa 15.09.2007, ktorý treba považovať za zmenu zmluvy o dielo v časti investorov, čím bol proces zámeny investora zavŕšený. Platnosť Protokolu o zmene investorov, ktorý podpísal v ich mene JUDr. V., žalovaní pritom nikdy nespochybnili, z čoho je zrejmé, že ho považovali za ich zástupcu vo vzťahu k zhotoviteľovi diela. JUDr. V. teda, aj keď žiadnu písomnú mandátnu zmluvu s odporcami neuzavrel, zastupoval ich naďalej majúc za to, že inak to byť ani nemôže, pretože odporcovia vstúpili vo vzťahu k zmluvám o dielo do všetkých práv a povinností A. E. s manželkou a on bol zástupcom všetkých investorov. Súd prvej inštancie vychádzal tiež z toho, že v uvedenom prípade investori boli spoluvlastníkmi pozemkov, na ktorých sa obytný dom staval, preto aj v zmysle uvedeného posúdil ich vzťahy k rozostavanému dielu - stavbe v čase uzavierania sporného Dodatku č. 1 k Zmluve o dielo ako spoluvlastnícke, keď z dokazovania vyplynula jednoznačne vôľa všetkých zúčastnených investorov stať sa podielovými spoluvlastníkmi, túto vôľu prejavili právne relevantným spôsobom a to uzavretím zmlúv o dielo a investovaním finančných prostriedkov do spoločnej stavby. Je teda zrejmé, že vzťahy medzi investormi treba posúdiť ako vzťahy podielového spoluvlastníctva k stavbe vykonávanej za spoločných investícií zúčastnených stavebníkov, čo vyústilo následne k vzniku vlastníckych práv k bytom a nebytových priestorom u jednotlivých investorov na základe Zmluvy o výstavbe bytov zo dňa 21.04.2001, uzavretej v zmysle § 21 bytového zákona, ktorej účastníkmi boli stavebníci ako budúci vlastníci bytov, nebytových priestorov a zariadení objektu, medzi nimi aj žalovaní ( Okresný úrad v Piešťanoch, katastrálny odbor povolil vklad vlastníckeho práva dňa 04.09.2001 pod č.V 1125/01). Podľa § 136 a nasl. Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že JUDr. V. mal mandát na zastupovanie žalovaných vo vzťahu k zhotoviteľovi a teda aj pri uzavieraní sporného Dodatku č. 1 k Zmluve o dielo, a ich nesúhlas s jeho uzavretím nemal vplyv na platnosť tohto Dodatku. Ak aj žalovaní prejavili vôľu vypovedať mu mandátnu zmluvu a vyjadrili úmysel zastupovať sa vo vzťahu k uzavieraniu tohto sporného Dodatku sami, tvrdiac, že je uzatváraný v ich neprospech, súd vzal do úvahy, že ostatní spoluvlastníci, ktorých bola väčšina, s ním súhlasili, preto nezostávalo žalovaným iné, než sa podriadiť rozhodnutiu väčšiny, keďže v uvedenom prípade išlo o rozhodovanie spoluvlastníkov pri hospodárení so spoločnou vecou. Podľa názoru súdu prvej inštancie Dodatok č. 1 bol platne uzavretý, lebo bol podpísaný spoločným zástupcom investorov, pričom v časti pojednávajúcej o novej cene bytu bolo potrebné odsúhlasenie konkrétneho investora, preto súd skúmal, či právny úkon nie je z tohto dôvodu vadný. Zmluvné strany si dohodli v čl. X písm. b), že zmeny a doplnky tejto zmluvy je možné vykonať písomne po odsúhlasení oboma zmluvnými stranami. Po začatí výkopových prác došlo z objektívnych dôvodov k zmene projektu zakladania stavby, ktorá skutočnosť spolu s tým, že viacerí investori vrátane žalovaných, si zrealizovali časť prác na byte svojpomocne, mala vplyv nielen na termín dokončenia, ale aj na cenu diela. Účastníci zmluvného vzťahu prijali dňa 30.09.1998 vyššie spomínaný Dodatok č. 1, ktorým bol zmenený čl. III zmluvy v bode 2.1 a 2.2 tak, že cena v časti zakladanie stavby sa zvyšuje oproti pôvodnej cene 750.000,- Sk vrátane DPH na 950.000,- Sk vrátane DPH, ďalej, že strešná konštrukcia bude zabezpečená investormi samostatne a kalkulácia ceny pre jednotlivé byty tvorí prílohu tohto dodatku označenú podľa jednotlivých bytov vrátane zohľadnenia podielu na spoločných častiach a investormi odsúhlasených položiek navyšujúcich alebo znižujúcich cenu diela, cenu jednotlivých bytov. Podľa Prílohy č. 1 A6, ktorá sa vzťahuje k bytu žalovaných, bola cena takto stanovená na sumu 1.042.350 Sk, z toho byt 314,555,50 Sk, okná 105.239,72 Sk, garážová brána 10.500,- Sk, vstupné dvere 4.900,- Sk, spoločné priestory 372,900,- Sk, balkóny, terasy a zábradlia 75.900,- Sk, zakladanie na šachtových pilieroch 158.333,33 Sk, zatiaľ čo podľa pôvodnej kalkulácie obsiahnutej v Zmluve o dielo zo dňa 30.01.1997 bola dohodnutá cena 1.425.000 Sk (z toho cena bytu A6 : 796.000,- Sk, spoločných priestorov 360.000,- Sk, balkónov a terás 69.000,- Sk, zakladania stavby 125.000,- Sk a strechy 75.000,- Sk). Dodatok č. 1 bol v mene investorov podpísaný ich spoločným zástupcom, čo je v poriadku, pokiaľ však ide o Prílohu č. 1 A6 pojednávajúcu o novej cene ich bytu, táto podľa tvrdenia žalovaných nebola odsúhlasená a preto je neplatná. Je pravda, že Príloha č. 1 A6 nie je žalovanými podpísaná ( resp. žiadnou zmluvnou stranou), je na nej iba neurčitá poznámka „odsúhlasil“, ktorá nie je postačujúca na preukázanie reálne udeleného súhlasu. Žalovaní tvrdili súdu, že neodsúhlasili navýšenie ceny v položke č. 7 - spoločných priestorov na 372.900,- Sk, čím zdôvodňovali neplatnosť dodatku, avšak z ich listu, adresovanom žalobcovi dňa 12.12.1998 vyplýva, že cenu spoločných priestorov v sume 372.900,- Sk tak, ako je uvedené v Prílohe č. 1 A6 k Dodatku č. 1 výslovne odsúhlasili. Vychádzajúc z uvedeného, mal súd prvej inštancie za to, že Dodatok č. 1 bol platný v celosti a došlo ním nielen k posunutiu termínu dokončenia, k dohode investorov, že strešná konštrukcia bude zabezpečená investormi samostatne ale aj k novej kalkulácii ceny pre jednotlivých investorov, vrátane žalovaných. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že byty sa odovzdávali jednotlivým investorom na dokončovacie práce, každému investorovi v inom termíne. Žalovaným bol dňa 10.08.1999 zápisnične pred dokončením stavby odovzdaný ich byt A 6 bez spoločných častí a garáže, keďže sa rozhodli dokončiť si ho svojpomocne ( a to aj z dôvodu, že termín dokončenia bol posunutý a oni si potrebovali urýchlene riešiť bytovú situáciu), čo im zmluva o dielo v čl. IV/2 umožňovala. V Zázname z uvedeného dňa spísanom za prítomnosti žalovanej 2/, si odsúhlasili všetky výhrady a pripomienky, závady a nedorobky, a po ich spísaní to všetci prítomní ( za investora žalovaná 2.) odsúhlasili svojím podpisom. Dňa 08.11.1999 sa stretli žalovaní so žalobcom a JUDr. V. na spoločnom rokovaní, kde prebrali položkovite všetky zložky ceny bytu A6 podľa Prílohy 1 A6 s prípočtami a odpočtami a ako vyplýva z písomného záznamu z tohto stretnutia, boli žalovanými aj odsúhlasené všetky okrem položky 7- spoločné priestory, kde je namiesto ceny uvedená poznámka „dodá A. V.“. Zápis je podpísaný zástupcom dodávateľa stavby ( p. Z.), zástupcom investorov ( JUDr. V.) a investorom, ( žalovaným 1.). Výsledky tohto záznamu boli premietnuté do poslednej kalkulácie bytu A6, podľa ktorej konečná cena bytu A6 podľa zmluvy o dielo, upravená o práce naviac a nerealizované práce predstavovala vrátane DPH 980.908,55 Sk. Táto záverečná kalkulácia v sebe zahŕňala všetky žalovaným odsúhlasené položky podľa zápisu zo dňa 08.11.1999, ako aj položku 7 - spoločné priestory v cene 372.900,- Sk, ktorá síce nebola osobitne riešená v uvedený deň ( 08.11.1999), ako však bolo uvedené vyššie, položka spoločné priestory bola v tejto cene 372.900,- Sk odsúhlasená žalovanými už predtým listom zo dňa 12.12.1998. Z uvedeného vyplýva, že záverečná kalkulácia bola žalovanými prerokovaná a odsúhlasená a cena bytu A6 vrátane dohodnutá na sumu 980.908,55 Sk. Žalovaní uviedli, že uhradili v súvislosti s predmetnou výstavbou: 250.940,- Sk ( toto však bola kúpna cena za získanie vlastníctva k pozemkom od manželov E., ďalej 120.000,- Sk, čo bola suma vyrovnania s manželmi E. za náklady na získanie nehnuteľností ( pozemkov) a náklady spojené so získaním stavebného povolenia, vyhotovením projektovej a predprojektovej dokumentácie, ďalej podľa Protokolu č. 11 zo dňa 01.12.1998 spisu uhradili k uvedenému dňu zálohy 654.000,- Sk, a podľa tvrdenia žalobcu okrem toho zálohu na strechu 118.500,- Sk. Žalovaný 1/ tvrdil, že žalobcovi už nemá čo platiť, pretože na zálohách uhradil spolu 772.500,- Sk ( 654.000 + 118.500) a rozdiel medzi sumou 772.500 a 1425.000,- Sk ( pôvodne dohodnutou cenou A6) bola suma vynaložená na svojpomocné práce, zrealizované žalovanými na vlastné náklady, takže žalobcovi nepatrí už nič, preto odmietali zaplatiť faktúru č. 36009. Žalovaní však toto tvrdenie o vynaložení vlastných prostriedkov na dokončenie bytu v uvedenej sume nepreukázali a žalobca túto sumu neuznával. Popieral, že by žalovaní museli vynaložiť takéto náklady na dokončenie bytu a žalovaní skutočné vynaloženie prostriedkov na dokončenie bytu v takejto výške 652.500,- Sk nepreukázali, s ktorým tvrdením sa súd stotožnil a túto sumu mal za žalovanými nepodloženú. Žalovaní predložili síce súdu množstvo výdavkových dokladov, ktorými preukazovali vlastné investície do ich bytu, ktoré však samé osebe nemajú vysokú výpovednú hodnotu, pretože niektoré sú z neskoršieho obdobia, niektoré vynaložené náklady nezodpovedajú štandardu a iné nesúvisia s dohodnutým predmetom zmluvy o dielo. Tvrdenie žalovaných o výške nákladov, v akej vynaložili prostriedky na dokončenie diela nebolo preukázané a ani nariadené znalecké dokazovanie neprinieslo v tomto smere žiadne jednoznačné závery. Znalec Ing. Ratulovský v posudku č. 52/2013 mal posúdiť jednak hodnotu stavebných prác a materiálov, ktoré vynaložil žalobca na výstavbu bytu žalovaných, pričom z posudku vyplýva ich hodnota 431.545,22 Sk ( vrátane okien a vstupných dverí, hodnota vzájomne odsúhlasených prác a dodávok, realizovaných žalovanými vo vlastnej réžii vo vzťahu k ich bytu bola vo výške 47.600,- Sk, takže konečná hodnota celkových nákladov žalobcu po pripočítaní prác naviac a odpočte prác a dodávok predstavuje konečnú cenu bytu 383.945,22 Sk. Súd uložil znalcovi tiež posúdiť hodnotu stavebných prác a materiálov, ktoré vynaložili žalovaní sami na svojpomocné dokončenie výstavby bytu, ale v tejto časti posudok nebol podaný z dôvodu, že žalovaní mu neumožnili obhliadku, pričom ale znalec uviedol, že aj v prípade, že by mu priestory bytu sprístupnili, k ohodnoteniu nimi vynaložených nákladov by zrejme nebolo možné dospieť, a to z dôvodu, že žalovaní predložené podklady sú nepreukazné, pretože niektoré sú nečitateľné, ďalšie sú anonymné, mnohé z predložených dokladov týkajúcich sa materiálov nepatria do zápočtu nákladov voči žalobcovi ( napr. kuchyňa Koryna, mydelničky, svietidlá, sprchová zástena a pod.), ktoré v základnej dohode o cene bytu neboli. Pokiaľ by určitá časť dodávok materiálov a prác mala byť podkladom k zápočtu medzi investormi a žalobcom, tak v obvyklých cenách. Z uvedeného dôvodu súd zamietol návrh žalobcu na nové znalecké dokazovanie, lebo nemohlo priniesť žiadne také výsledky, o ktoré by sa súd mohol oprieť. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že pokiaľ ide o faktúru č. 36009, ktorou žalovaným žalobca vyfakturoval stavebné práce na stavbe bytu A6 v sume 350.163,20 Sk, táto bola vystavená dôvodne, pretože žalobca správne vychádzal z dohodnutej ceny v dodatku, ktorá bola zmluvnými stranami definitívne upravená v poslednej kalkulácii ceny vyhotovenej po odsúhlasení žalovanými. V tejto boli zohľadnené prípočty a odpočty a žalobca vo faktúre zohľadnil tiež jemu zaplatené zálohy. Argumentácia žalovaných, ktorou sa bránili splneniu tohto zmluvného záväzku, nebola podložená, tvrdenia o nimi vynaložených podstatne vyšších vlastných nákladoch na dokončenie diela neboli preukázané. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj uplatnenou zľavou za omeškania s termínom dokončenia a zistil, že podľa Zmluvy o dielo zo dňa 30.01.1997 bol pôvodne dohodnutý termín kompletného dokončenia diela na 30.06.1998, ale Dodatkom č. 1 k zmluve, ktorý súd vyhodnotil ako platne uzavretý, došlo k posunutiu termínu na 30.04.1999. Podľa predložených Zápisov o odovzdaní a prevzatí č. 1/99 a č. 2/99 došlo k odovzdávaniu oboch obytných domov v dňoch od 15.08.1999 do 30.09.1999. V čl. VIII písm. g) predmetnej zmluvy o dielo bolo dohodnuté, že v prípade omeškania zhotoviteľa so zhotovením diela ( etapy diela), poskytne zhotoviteľ objednávateľovi zľavu z ceny diela vo výške 0,05% z ceny diela ( etapy diela) za každý deň omeškania. Byt bol sprístupnený žalovaným dňa 10.08.1999, o čom bol spísaný záznam, avšak tento dátum nemožno považovať za dátum kompletného dokončenia diela, pretože im bol odovzdaný iba byt, nie však spoločné priestory a garáž. Za kompletné dokončenie, ktoré nebolo v zmluve zadefinované, treba teda považovať posledný deň odovzdávania domov, t.j. 30.09.1999, kedy navrhovateľ vypratal stavenisko. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca sa dostal do omeškania aj s posunutým termínom dokončenia podľa Dodatku č. 1 a to o 5 mesiacov, za ktoré obdobie sa investori mohli domáhať zľavy 0,05% z ceny diela za každý deň omeškania. Žalovaní sa podaním, doručeným súdu dňa 03.07.2009, podľa jeho obsahu posúdeným ako obrana proti návrhu ( § 98 O.s.p.), domáhali započítania sumy 12.381,76 eur ( 373.012,90 Sk) titulom uplatnenej zľavy z ceny za omeškanie podľa bodu VIII písm. g) Zmluvy o dielo zo dňa 30.01.1997. Toto ustanovenie súd posúdil ako platne uzavretú dohodu o zmluvnej pokute, ktorá je ako zabezpečovací inštitút záväzkového práva v súčasnosti upravená v § 540 až 545 a v § 300 až 302 OBZ. Neskôr v záverečnom návrhu si žalovaní uplatnili túto zľavu vo výške 11.186,77 eur za obdobie od termínu pôvodne dohodnutého dokončenia diela 30.06.1998 do termínu kolaudácie ( 15.10.1999) , teda za 473 dní a to z pôvodne dohodnutej ceny 1.425.000,- Sk. Súd prvej inštancie nemohol žalovaným ale priznať zmluvnú pokutu z pôvodne dohodnutej ceny, ale len z ceny zmluvnými stranami dohodnutej vo výške 980.908,05 Sk. Rovnako nemohol súd priznať zmluvnú pokutu za obdobie, kedy žalobca nebol ešte v omeškaní s dokončením, teda pred termínom 30.04.1999. Súd preto priznal žalovaným zľavu 0,05% denne za obdobie od 01.05.1999, kedy sa žalobca dostal do omeškania do 30.09.1999, teda do dňa odovzdania. Takto im priznal súd titulom uplatnenej zmluvnej pokuty sumu 75.039,50 Sk ( 2.490,86 eur), ktorú sumu odpočítal od žalobcom priznanej sumy, takže žalobcovi patrí 275.123,70 Sk ( 9.132,43 eur). Pokiaľ ide o druhú neuhradenú faktúru, č. 3530006 zo dňa 09.09.1999, ktorou žalobca vyfakturoval žalovaným práce na inžinierskych sieťach vo výške 96.027,70 Sk ( 3.187,54 eur) túto obdržali žalovaní dňa 25.10.1999. Ako vyplýva z obsahu predsporovej písomnej korešpondencie medzi účastníkmi konania, žalovaní ju vrátili neuhradenú z dôvodu, že nemali vedomosť, že inžinierske práce boli financované samostatne, že cena IS nie je súčasťou bytu a že ju treba zaplatiť navyše. Tento argument žalovaných neobstojí, pretože ako je už vysvetlené vyššie, o existencii Zmluvy o dielo na inžinierske práce mali vedomosť a keďže okrem tohto argumentu žiadny iný voči predmetnej faktúre nevzniesli, navyše táto vychádzala zo zmluvnej dohodnutej ceny diela , ktorá nebola nijako menená, len vzhľadom na zmenu DPH bolo potrebné vystaviť faktúru v časti 13.655,60 Sk s 10% DPH, súd posúdil nárok žalobcu v tejto časti za plne dôvodný a fakturovanú sumu 96.027,- Sk žalobcovi ako dôvodnú priznal. Celkovo súd priznal žalobcovi sumu 371.151,40 Sk ( 350.163,20 Sk + 96.027,70 Sk - 75.039,50 Sk), čo po prepočte na platnú menu predstavuje 12.319,97 eur a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Vzhľadom k omeškaniu žalovaných so zaplatením dlhu, vzniklo žalobcovi tiež právo na úroky z omeškania z dlžnej sumy podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré si uplatnil vo výške 17,5 % ročne zo sumy 96.027,70,- Sk od 25.10.1999 do zaplatenia a 17,5 % ročne od 01.02.2000 do zaplatenia zo sumy 350.163,20 Sk. Splatnosť faktúr bola dohodnutá v zmluve ihneď, pričom prvú faktúru na sumu 96.027,70 Sk ( 3.187,54 eur) prevzali žalovaní 25.10.1999, a márnym uplynutím tohto dňa sa dostali dňa 26.10.1999 do omeškania. Druhú faktúru na sumu 350.163,20 Sk ( 11.623,29 eur) prevzali dňa 18.01.2000, takže do omeškania sa dostali dňa 19.01.2000. Keďže medzi účastníkmi nebola výška úrokov z omeškania dohodnutá, patria žalobcovi zákonné úroky z omeškania, t.j. o 1% vyššie, než je úroková sadzba určená obdobne podľa § 502 Obch. zákonníka, t. j. 1 % nad obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Za obvyklý úrok treba považovať úrok, ktorý je v praxi bánk prevládajúci, t.j. taký, ktorý sa najčastejšie vyskytuje. V rozhodnom období predstavoval 17,6% ročne, preto ak žalobca žaloval úrok 17,5% ročne, tento bol v súlade so zákonom a súd mu ho priznal zo sumy 3.187,54 eur od 26.10.1999 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 17,5% ročne zo sumy 9.132,43 eur od 01.02.2000 ( t.j. od dátumu, od ktorého žiadal) až do zaplatenia. Súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ ide o žalovanými namietané vady diela, resp. ich neodstránenie v dohodnutej lehote, toto nie je predmetom konania a nič nebránilo žalovaným uplatniť si nároky z nich ich zákonným spôsobom u žalobcu.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 1. a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a zároveň zaviaže žalobcu zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania. Odvolateľ svoje odvolanie odôvodnil tým, že pokiaľ ide o otázku predpokladaného ústneho uzatvorenia mandátnej zmluvy, súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal otázkou, kedy k takémuto uzatvoreniu mandátnej zmluvy medzi žalovanými a JUDr. V. došlo a nezaoberal sa ani otázkou obsahu takejto ústnej dohody, iba konštatoval, že k uzatvoreniu mandátnej zmluvy došlo ústnou formou, pričom vôbec neprihliadol na tvrdenia žalovaných. Z konania žalovaných je zrejmé, že žiadnu mandátnu zmluvu s JUDr. V. neuzatvorili, ani nijakým spôsobom neprejavili vôľu na uzatvorenie takej zmluvy. Žalovaní s JUDr. V. uzatvorili len zmluvu o poskytovaní právnej pomoci a zabezpečení právnych služieb a to v písomnej forme. V predmetnej zmluve sa však vôbec neuvádza zastupovanie mandanta (žalovaných) vo veci investičného zámeru mandanta, ktorým je výstavba bytu A6, ale je zameraná výlučne na služby spočívajúce v poradenskej, konzultačnej a organizačnej pomoci. V danej súvislosti je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že JUDr. V. s ostatnými investormi uzatvoril mandátnu zmluvu v písomnej forme, preto nie je zrejmé, prečo tak nekonal aj v prípade žalovaných, keď navyše so žalovanými uzatvoril zmluvu v písomnej forme, avšak s iným obsahom, ako v prípade ostatných investorov. V súvislosti s otázkou uzatvorenia mandátnej zmluvy medzi žalovanými a JUDr. V. v ústnej forme žalovaný 1. poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. septembra 2001, sp. zn. Obdo v 31/2000 „Odvolací súd žalobe žalobcu vyhovel v podstate m tom skutkovom a právnom základe, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu zrejme ústnej dohody, v tomto smere, ani v žiadnom inom, odvolací súd nevykonal žiadne dokazovanie a tento jeho záver vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní [§ 241 ods. 2 písm. c) O. s. p.], a preto na zmenu rozsudku súdu prvej inštancie nemal splnené procesné podmienky. Závažnejšie pochybenie odvolacieho súdu však spočíva v tom, že žalobe vyhovel na základe inej, zrejme ústnej dohody, ale vôbec nepovažoval za potrebné ozrejmiť, kedy a s akým obsahom účastníci takúto dohodu uzavreli, pričom nikto z účastníkov netvrdil a nevyplýva to ani z ďalšieho obsahu spisu, že by k uzavretiu takejto' dohody došlo." Pokiaľ ide o konanie JUDr. V. ako zástupcu investorov, žalovaný 1. poukázal na skutočnosť, že ako zástupca investorov mal povinnosť konať v záujme zastúpeného, teda aj v záujme žalovaných, ktorých ako sám tvrdí zastupoval na základe ústne uzatvorenej mandátnej zmluvy. V súvislosti s mandátnou zmluvou poukázal na to, že mandátnou zmluvou sa realizuje priame právne zastúpenie. v § 567 určuje spôsob konania mandatára pri obstarávaní obchodnej záležitosti. Podľa tohto ustanovenia je mandatár povinný postupovať s odbornou starostlivosťou, podľa pokynov mandanta, od ktorých sa môže odchýliť len v prípade, ak to ustanovuje zákon a teda v prípade, ak sú splnené súčasne dve zákonné podmienky. Musí isť o takú situáciu, že súhlas mandanta nie je možné získať včas a jednak musí ísť o nevyhnutne naliehavú situáciu v záujme mandanta. Takýto postup je možné vylúčiť výslovným zakotvením v zmluve, avšak nakoľko sa súd obsahom, podľa neho ústne uzatvorenej mandátnej zmluvy nezaoberal, nebolo preukázané, že by bol takýto postup v zmluve zakotvený, teda že JUDr. V. ako mandatár bol oprávnený na uzatvorenie dodatku, predmetom ktorého bola úprava ceny diela a termínu dokončenia diela, a to bez akéhokoľvek informovania mandanta (žalovaných).

Uzatvorením predmetného dodatku s uvedeným obsahom konal JUDr. V. ako mandatár zjavne v rozpore so záujmami mandanta (žalovaných), nakoľko otázka ceny a termínu dokončenia stavby sú v zmluve o dielo nesporne významnou otázkou, ktorá sa týka záujmu mandanta (žalovaných), a teda mandatár prekročil oprávnenie mandatára konať v mene mandanta. Nakoľko neupravuje otázku prekročenia oprávnenia mandatára konať v mene mandanta, treba pristúpiť na všeobecnú právnu úpravu obsiahnutú v Občianskom zákonníku týkajúcu sa plnomocenstva, tak ako sa uvádza v rozsudku Najvyššieho súdu SR z dňa 22.01. 2008, sp. zn, 1 Obdo 17/2006 „Na posúdenie oprávnenosti žalobou uplatneného nároku treba vyriešiť otázku, či uzavretím tejto mandátnej zmluvy žalovaným v 1. rade v mene žalobcu žalovaný v 1. rade prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z mandátnej zmluvy uzavretej so žalobcom a ak áno, aké dôsledky z toho vyplývajú. Podľa názoru dovolacieho súdu, z ktorého zrejme vychádzal aj odvolací súd, žalovaný v 1. rade uzavretím tejto zmluvy porušil svoju zákonná povinnosť uskutočňovať svoju činnosť v súlade so záujmami mandanta a dohodnutím odplaty za poskytovanie právnej pomoci nad rámec odplaty vyplývajúcej z jeho zmluvy so žalobcom konal nad rozsah oprávnenú ktoré mu udelil mandant, preto z tohto konania zásadne nemôže byť zaviazaný žalobca. Ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce mandátnu zmluvu neriešia dôsledky prekročenia oprávnenia mandatárom, a preto treba vychádzať zo všeobecnej právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku pri úprave plnomocenstva, najmä z jeho ustanovenia 33 a posúdiť, či žalobca ako mandant, prekročenie oprávnenia spočívajúce v navýšení odplaty o odmenu za právne služby poskytované žalovaným v 2. rade, dodatočne schválil". V danom konaní sa žalobca domáha zaplatenia zvýšenej ceny za dielo od žalovaných, pričom však títo nemali žiadnym spôsobom možnosť takto navýšenú cenu odsúhlasiť, ani sa k nej vyjadriť, nakoľko o tomto navýšení nemali vôbec vedomosť. Pokiaľ ide o spôsob určenia ceny za dielo, rozoznáva sa určenie pevnou sumou alebo aspoň odhadom. Prípadom určenia pevnej sumy je aj cena určená podľa rozpočtu, ale keďže aj táto cena je pevnou cenou, nie je možné jej zvýšenie bez súhlasu objednávateľa. Ak dôjde po uzavretí zmluvy do jej splnenia k zmene ceny, na ktorej sa dohodli zmluvné strany, je zhotoviteľ povinný objednávateľa bez meškania písomne upozorniť a oznámiť mu novú cenu. Zákon ustanovuje možnosti objednávateľa potom ako bol oboznámený s novou cenou. Objednávateľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť. V súvislosti s povinnosťou zhotoviteľa informovať objednávateľa o zvýšení ceny diela odkazujeme aj na právnu teóriu: „ V prípade, že je potrebné zvýšiť cenu dielo má zhotoviteľ povinnosť, objednávateľa informovať o potrebe prekročenia rozpočtovanej čiastky a uviesť výšku nevyhnutného zvýšenia bez zbytočného odkladu, po tom ako bolo zreteľné, že navýšenie je nutné. Ak však zhotoviteľ bez zbytočného odkladu takéto oznámenie nevykoná, právo na zvýšenie ceny mu zaniká (prekluduje sa). V okamihu, kedy bolo objednávateľovi doručené oznámenie o zvýšení ceny diela, vzniká mu právo na (Žitňanská, 2010, s. 253): akceptovanie zvýšenia, alebo odmietnutie zvýšenia, alebo odstúpenie od zmluvy. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, takéto právo žalovaní nemali. Na základe vyššie uvedeného treba prijať záver, že zhotoviteľ sa môže domáhať zaplatenia zvýšenej ceny od subjektu, ktorý túto zvýšenú cenu odsúhlasil, v ktorej súvislosti opätovne odkazujeme na rozsudok Najvyššieho súdu SR z dňa 22.01. 2008, sp. zn. 1 Obdo 17/2006. Taktiež otázka zmeny termínu dokončenia stavby je veľmi významnou otázkou, ktorá sa dotýka záujmu mandanta (žalovaných) a zakladá pre mandanta (žalovaných) významné práva, nakoľko ide o omeškanie zhotoviteľa. Ak by sme zobrali do úvahy, že v danom prípade by zmena termínu dokončenia stavby mohla predstavovať nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, zhotoviteľ by sa dostal do omeškania v prípade, ak by nesplnil svoju povinnosť ani v dodatočne primeranej lehote, ktorá jej na to bola poskytnutá, avšak ani v tomto prípade mandant (žalovaní) nemali možnosť ovplyvniť zmenu termínu stavby, nakoľko o omeškaní zhotoviteľa nemali vedomosť, keďže ich JUDr. V. o tejto skutočnosti vôbec neinformoval. V súvislosti s otázkou omeškania zhotoviteľa žalovaný 1. poukazuje na príslušnú judikatúru ZSP 60/2004 a právnu teóriu: (Patakyová, 2010, s. 1011): „Objednávateľ, pokiaľ nevyužil právo odstúpiť od zmluvy, je povinný prevziať dielo, aj keď je odovzdané oneskorene. Z hľadiska vzniku práva objednávateľa na dohodnutú zmluvnú pokutu za omeškanie zhotoviteľa s dokončením diela nemožno však prevzatie oneskorene zhotoveného a odovzdaného diela považovať za dohodu o zmene zmluvne dohodnutého termínu zhotovenia diela." Zo strany JUDr. V. ako mandatára vo vzťahu ku mandantovi (žalovaným) došlo k porušeniu jeho povinnosti, keď o zvýšenej cene, ako aj posunutí termínu dokončenia stavby mandantov (žalovaných) neinformoval a konal na základe vlastného uváženia, v ktorej súvislosti treba poukázať na to, že podľa názoru súdu prvej inštancie bola medzi žalovanými a JUDr. V. uzatvorená ústna mandátna zmluva, pričom však súd prvej inštancie obsah tejto mandátnej zmluvy neskúmal a teda nie je zrejmé, či JUDr.

V. mal oprávnenie uzatvoriť dodatok s predmetným obsahom týkajúci sa ceny a termínu diela, kým na strane ostatných investorov mal JUDr. V. oprávnenie konať na základe písomne uzavretých mandátnych zmlúv. Pokiaľ ide o konštatovanie, že v prípade konania JUDr. V. ako mandatára vo vzťahu k mandantovi (žalovaným) ide o porušenie jeho povinnosti, žalovaný 1. poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. Zn. 4 Cdo 206/2007: „Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Splnomocnenec prekročí svoje oprávnenie z plnomocenstva alebo ak koná za iného bez plnomocenstva, ide o konanie, ktorým porušenie svoju povinnosť splnomocnenca vyplývajúcu z dohody o plnomocenstve. Z vyššie uvedených skutočností, možno dospieť k záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaných v tomto konaní, v ktorej súvislosti žalovaný 1. poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 214/2011 „ súd žalobe vyhovie, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadne zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil. Žalovaný 1. považuje za nesprávny a nezákonný záver súdu prvej inštancie, že žalovaní museli mať vedomosť o tom, že budovanie a financovanie inžinierskych sietí je predmetom osobitnej zmluvy, čo vyvodil súd zo skutočnosti, že v čl. V ods. 1 kúpnopredajnej zmluvy sa uvádza, že „predávajúci oboznámili kupujúcich so všetkými skutočnosťami týkajúcimi sa predávaných spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach". S týmto záverom nemožno súhlasiť, nakoľko je zjavné, že ide o vyhlásenie predávajúcich, nie kupujúcich (žalovaných). Predmetné vyhlásenie sa nijakým spôsobom nevzťahuje na budovanie a financovanie inžinierskych sietí, ide o všeobecné vyhlásenie, teda nie je z neho zrejmé, že predávajúci vyhlásili, resp. iným spôsobom oboznámili kupujúcich s tým, že bola uzavretá samostatná zmluva na budovanie a financovanie inžinierskych sietí. V kúpnopredajnej zmluve sa nevyskytuje žiadna .zmienka o zmluvách, resp. iných listinách, ktoré predávajúci odovzdávajú kupujúcim. Žalovaní nemali žiaden dôvod domnievať sa, že by mala byť uzavretá samostatná zmluva o budovaní a financovaní inžinierskych sietí a že by tieto nemali byť súčasťou jednej uzavretej zmluvy o dielo, resp. že by malo byť uzavretých viacero samostatných zmlúv medzi tými istými účastníkmi vo vzťahu k tomu istému dielu. Ani v zmluve o dielo uzavretej 30.01.1997 nie je osobitne vymedzený predmet tak, že by z neho, resp. z celého obsahu tejto zmluvy bolo možné vyvodiť, že k dielu špecifikovanému v čl. II a III je uzavretých viacero zmlúv. Taktiež záver súdu prvej inštancie, o tom, že žalovaní mohli mať vedomosť o samostatnej zmluve týkajúcej sa inžinierskych sietí na základe obsahu Dohody o finančnom vyrovnaní zo dňa 25.08.1997 nemožno považovať za správny, nakoľko ani z tohto uzavretého právneho úkonu nijakým spôsobom nevyplýva skutočnosť, že budovanie a financovanie inžinierskych sietí je predmetom samostatnej zmluvy. Pokiaľ ide o písomnú svedeckú výpoveď Kromholca (predávajúceho), žalovaný poukázal na to, že i keď uvádza, že odovzdal aj kópiu zmluvy o dielo zo dňa 27.8.1996, sám vyjadruje pochybnosti, že si z dôvodu väčšieho odstupu času nespomína na všetky podrobnosti, spochybňuje napr. aj to, či odovzdal žalovaným kópiu Zmluvy mandátnej a sprostredkovateľskej zo dňa 25.3.1995, z čoho teda vyplýva, že nevie s určitosťou uviesť, aké dokumenty pri uzatvorení kúpnopredajnej zmluvy žalovaným odovzdal. Zo svedeckej výpovede JUDr. V. je zrejmé, že má pochybnosti, či žalovaní mali vedomosť o samostatnom financovaní inžinierskych sietí. Súd prvej inštancie nevykonal dôkazy, ktorými malo byť preukázané, že žalovaní museli poznať obsah zmluvy o dielo zo dňa 27.8.1996, pričom na základe vykonaných dôkazov, ako aj vzhľadom na vyššie uvedené, nemožno s určitosťou tvrdiť, že žalovaní museli mať vedomosť o samostatnom financovaní inžinierskych sietí, v ktorej súvislosti treba uviesť, že preukázanie tejto skutočnosti zaťažuje žalobcu, ktorý však toto dôkazné bremeno neuniesol. Pokiaľ ide o otázku výšky nákladov, ktoré vynaložili žalovaní na ukončenie stavby, ktorú v súlade so Zmluvou o dielo zo dňa 30.01.1997 dokončili svojpomocne, žalovaní majú za to, že predložili súdu doklady o vynaložených výdavkov a nesúhlasia s konštatovaním súdu, že tieto „nemajú vysokú výpovednú hodnotu". Pokiaľ napr. súd prvej inštancie tvrdí, že „vynaložené náklady nezodpovedajú štandardu" je povinný presne uviesť, aký štandard má na mysli, a v čom vynaložené náklady tomuto štandardu nezodpovedajú, preto takýto záver súdu možno považovať za riadne neodôvodnený a z tohto hľadiska nepreskúmateľný, z ktorého dôvodu má konanie inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalovaní majú za to, že bolo vecou žalobcu preukázať, že fakturované stavebné práce na stavbe bytu A6 skutočne vykonal. Za nesprávny treba považovať zo strany súdu prvej inštancie aj výpočet výšky zmluvnej pokuty, nakoľko tento sa vzťahuje k obdobiu od 01.05.1999 do 30.09.1999, pričom podľa názoru žalovaných, súd mal vziať do úvahy obdobie od 01.07.1998 do 15.10.1999, keďže i k posunutiu termínu odovzdania stavby sa žalovaní nemohli vyjadriť, ani nemali o ňom vedomosť, ani nemohli uplatniť svoje práva, na ktoré poukazujeme vyššie v tomto odvolaní. Podľa názoru žalovaných výška zmluvnej pokuty predstavuje sumu 11.186,77 eur. Za nesprávny treba považovať aj záver súdu prvej inštancie týkajúci sa výpočtu úrokov z omeškania, nakoľko žalovaní majú za to, že súd mal aplikovať ustanovenie § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, z ktorého vyplýva, že ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením, teda súd mal aplikovať ustanovenie § 1 rekonštruovaného nariadenia 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, nakoľko z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 467/2010 a IV. ÚS 433/2010 z 2. júna 2011.

3. Žalovaná 2. podala proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie a žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v časti, ktorým bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 12.319,97 eur s príslušenstvom zmenil tak, že návrh žalobcu zamieta. Odvolateľka v odvolaní uviedla, že sa v celom rozsahu pripája k odôvodnenie podaného odvolania podanému žalovaným 1. K otázke pasívnej legitimácie, najmä pokiaľ ide o mandátnu zmluvu, ktorej existenciu súd prvej inštancie odvodil z predpokladu, že bola medzi žalovanými v tomto konaní a JUDr. V. uzavretá ústne, odkazuje aj na listinné dôkazy predložené v rámci konania pred prvoinštančným súdom a to listy konateľa spoločnosti PROFSTAV spol. s r.o. Ing. R. D. napr. zo dňa 07.01.1999, 27.01.2000 a 08.02.2000, z ktorých je zrejmé, že zhotoviteľ predmetného diela odmietal komunikovať so žalovanými (objednávateľmi), nakoľko ich nepovažoval za zmluvných partnerov, pričom za zmluvného partnera označil výlučne JUDr. A. V.. Z predmetného postavenia konateľa spoločnosti, ktorá bola zhotoviteľom stavby, je teda zjavne zrejmé, že žalovaní ako objednávatelia nemali možnosť uplatniť si práva vyplývajúce im zo zmluvy o dielo. Žalovaní ako objednávatelia nesúhlasili s navýšením ceny diela, čo opakovane niekoľkokrát oznámili zhotoviteľovi, a preto si zhotovované dielo dokončili svojpomocne. Aj keď žalobca neakceptoval ako zmluvného partnera žalovaných, zo skutočnosti, že žalovaní si ďalej predmetné dielo zhotovovali svojpomocne vyplýva, že k odstúpeniu od zmluvy o dielo zo strany žalovaných (objednávateľov) de facto došlo, čo je zjavné aj z obsahu listov, v ktorých sa jednoznačne uvádza, že žalovaní nesúhlasia s navýšením ceny diela ani so zmenou termínu zhotovenia diela. Aj z písomného oznámenia žalovaných zo dňa 12.12.1998 je zrejmé, aké práce žalovaní mali zhotovení inak a neboli zhotovené žalobcom. Žalovaní dali jasne najavo, že ako veritelia nemajú záujem na ďalšom plnení záväzkov žalobcu, preto záväzok zanikol zo zákona. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, konanie pred súdom prvej inštancie trvalo neprimerane dlhú dobu, k čomu prispieval najmä žalobca, keď súd odročoval, z ktorého dôvodu narastala žalobcom uplatňovaná výška úrokov. Takýmto postupom vzniká hrubý nepomer medzi istinou a výslednou sumou, ktorú by mali žalovaní žalobcovi zaplatiť, keď na základe napadnutého rozsudku by mali povinnosť uhradiť žalobcovi sumu 12.319,97 eur predstavujúci k dnešnému dňu úroky z omeškania, teda na strane žalobcu by tak došlo k neprimeranému obohateniu. K dnešnému dňu priznaná výška úrokov z omeškania predstavuje sumu 265 % istiny, čo v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka predstavuje rozpor s dobrými mravmi. Na riadne ukončené dielo sa viaže okamih splnenia povinnosti objednávateľa zaplatiť. V zmysle judikátu Najvyššie súdu ČR Sou R NS 27/2004, právo nezaplatiť časť ceny diela trvá od do odstránenia vád, kedy bol na ich odstránenie poskytnutý primeraný čas. Toto zádržné právo nie je omeškaním. Pokiaľ však dôjde k dohode zmluvných strán o prevzatí diela aj s vadami, a dielo takého vady má, objednávateľ nie je povinný za takéto dielo zaplatiť, aj keď ho prevzal. Ak však cenu diela napriek tomu zaplatí a ponechá si časť ceny ako zádržné právo do termínu odstránenia vád, v zmysle judikátov Najvyššieho súdu ČR do doby odstránenia vád nie je objednávateľ v omeškaní s platením zodpovedajúcej časti ceny diela.

4. Žalovaní 1. a 2. podaním doručením odvolaciemu súdu dňa 24.02.2017 označeným ako návrh na zastavenie súdneho konania uviedli, že listom zo dňa 18.02.2017 im spoločnosť 476com, spol. s r.o. so sídlom Záhradnícka 23, 811 07 Bratislava oznámila, že pohľadávka spoločnosti PROFSTAV spol. s r.o., ktorá je predmetom uvedeného súdneho konania, prešla na túto spoločnosť dňom 8.3.2016 v s ustanovením § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolania proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenými osobami (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods.1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolania majú zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je čiastočne dôvodné, v dôsledku čoho je namieste rozhodnutie súdu prvej inštancie s použitím § 389 ods. 1 písm. b),c) C.s.p., vrátane závislého výroku o trovách konania zrušiť, vrátiť mu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Odvolací súd považuje za dôvodnú námietku žalovaného, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal otázkou, kedy malo dôjsť k uzatvoreniu mandátnej zmluvy medzi žalovanými a JUDr. V. a ani čo malo byť obsahom takejto ústnej dohody, keď iba konštatoval, že došlo ústne k uzatvoreniu mandátnej zmluvy a to i napriek tomu, že žalovaní v konaní tvrdili, že žiadnu mandátnu zmluvu s JUDr. V. neuzatvorili a ani žiadnym spôsobom neprejavili vôľu na uzatvorenie takej zmluvy a teda súd prvej inštancie dospel k záveru, ktorý nevyplýva z vykonaného dokazovania. Žalovaní namietali, že neuzatvorili dodatok zmluve o dielo, ktorého predmetom bola úprava ceny diela a termínu dokončenia diela, keď súd prvej inštancie dospel k záveru, že tento dodatok za žalovaných uzatvoril JUDr. V. bez toho, aby skúmal rozsah oprávnenia JUDr. V. ako mandatára konať za žalovaných na základe mandátnej zmluvy a teda z vykonaného dokazovania nevyplýva, či bol JUDr. V. oprávnený za žalovaných takýto dodatok uzatvoriť a v prípade, že by to vyplývalo z dokazovania, či konal s odbornou starostlivosťou v zmysle ust. § 567 Obchodného zákonníka, keď v prípade prekročenia oprávnenia mandatára konať v mene mandanta, treba pristúpiť na všeobecnú právnu úpravu obsiahnutú v Občianskom zákonníku týkajúcu sa plnomocenstva (rozsudok Najvyššieho súdu SR z dňa 22.01. 2008, sp. zn, 1 Obdo 17/2006) a na základe toho zistiť, či sú žalovaní z predmetného dodatku zaviazaní. Žalovaní namietali, že nemali o navýšení ceny diela a zmene termínu dokončenia diela v zmysle predmetného dodatku žiadnu vedomosť, s čím sa súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal, a to i napriek tomu, že dospel k záveru, že aj keď by nebolo došlo k uzavretiu mandátnej zmluvy medzi žalovanými a JUDr. V., vzťahy medzi investormi treba posúdiť ako vzťahy podielového spoluvlastníctva k stavbe vykonávanej zo spoločných investícií zúčastnených stavebníkov, a že o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov, a ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoločníci požiadať súd, aby o tejto zmene rozhodol, avšak sa nevysporiadal s tým, či skutočne žalovaní nemali o týchto dôležitých zmenách zmluvy o dielo vedomosť a teda či sa mohli brániť, aby o takejto zmene rozhodol súd.

Žalovaní namietali, že nemali vedomosť ani o zmene termínu dokončenia diela, keď JUDr. V. ich o tejto skutočnosti vôbec neinformoval, keď súd prvej inštancie neskúmal, či došlo k porušeniu takejto povinnosti zo strany JUDr. V. a aké to má následky vo vzťahu k žalobcom uplatneným úrokom z omeškania a zmluvnej pokute, ktorej výšku žalovaní tiež v konaní a aj v odvolaní namietali.

Odvolací súd považuje za dôvodnú námietku žalovaných, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru, že z obsahu čl. V ods. 1 kúpnopredajnej zmluvy vyplýva, že žalovaní mali mať na základe tohto článku vedomosť o tom, že mala byť uzavretá samostatná zmluva na budovanie a financovanie inžinierskych sietí, nakoľko z formulácie tohto článku „predávajúci oboznámili kupujúcich so všetkými skutočnosťami týkajúcimi sa predávaných spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach", ktorý je neurčitý, to vôbec nevyplýva. Súd prvej inštancie sa v tejto súvislosti ani nevysporiadal s výpoveďami svedkov vo vzťahu k tvrdeniam žalovaných, že nemali vedomosť o tom, že cena inžinierskych sietí nie je súčasťou ceny na základe zmluvy o dielo, keď sami svedkovia s určitosťou nevedeli uviesť, aké konkrétne dokumenty a kedy mali byť žalovaným odovzdané v súvislosti s výstavbou predmetného bytu pre žalovaných.

Pokiaľ ide o otázku výšky nákladov, ktoré vynaložili žalovaní na ukončenie stavby, ktorú v súlade so Zmluvou o dielo zo dňa 30.01.1997 dokončili svojpomocne, odvolací súd považuje za dôvodnú námietku žalovaných, že pokiaľ ide o konštatovanie súdu prvej inštancie, že niektoré žalovanými predložené doklady nemajú vysokú výpovednú hodnotu a nezodpovedajú štandardu, a preto na ne neprihliadol, že takýto záver súdu je neodôvodnený, nakoľko súd vôbec neodôvodnil, prečo nemajú výpovednú hodnotu, akému štandardu nezodpovedajú a o ktoré konkrétne doklady ide.

Odvolací súd považuje za dôvodnú námietku žalovanej 2., že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s obranou žalovaných, že dielo bolo odovzdané s vadami, pretože konštatovanie súdu prvej inštancie, že žalovanými namietané vady diela, resp. ich neodstránenie v dohodnutej lehote nie je predmetom tohto konania, nemožno považovať za riadne odôvodnenie rozhodnutia, keď súd sa vôbec nevysporiadala s tým, či vady diela boli žalovanými uplatnené riadne a včas, či išlo o podstatné alebo nepodstatné porušenie zmluvy o dielo, keď kritérium určenia zodpovednosti za vady vychádza z obdobného použitia ustanovení § 420 až 422 a § 426 o kúpnej zmluve, keď závery z dokazovania vykonaného v naznačenom smere, mohli mať vplyv na posúdenie nároku na zaplatenie ceny diela ako aj úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty.

8. Vzhľadom na vyššie uvedené je záver súdu prvej inštancie o dôvodnosti nároku žalobcu, ktorý si uplatnil predmetnou žalobou predčasný, nakoľko nevyplýva z vykonaného dokazovania a jeho rozhodnutie je prekvapivé.

9. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu je judikatúrou Najvyššieho súdu považovaná za tzv. inú vadu konania majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (R 111/1998). Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie musí spľňať náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p. (s účinnosťou od 1.7.2016 ust. § 220 C.s.p.). Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na skutkové zistenia vyplývajúce z výsledkov vykonaného dokazovania, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť zároveň prostriedkom kontroly v konaní o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku. Ak rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p. (s účinnosťou od 1.7.2016 ust. § 220 C.s.p.), je nepreskúmateľný. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vzhľadom na vyššie uvedené nepreskúmateľné a nevyplýva z neho vzťah medzi skutkovými zisteniami, úvahami pri hodnotení dôkazov a jeho právnymi závermi. Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd.

10. Podľa nálezu Ústavného súdu I. US 26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v článku 46 odsek 1 Ústavy, nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

11. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a článku 36 ods. 1 Listiny je potom aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Vyjadruje to aj znenie ust. § 157 ods. 2 O.s.p. účinného v čase vydania napadnutého rozhodnutia ako aj znenie ust. § 220 ods. 2 C.s.p. účinného od 1.7.2016.

12. Porovnaním odôvodnenia preskúmaného rozhodnutia súdu prvej inštancie s uvedenými kritériami, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa nimi dôsledne neriadil, keďže nedostatočným odôvodnením rozhodnutia podľa uvedených kritérií došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, v dôsledku čoho bolo znemožnené strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čím došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom.

13. Neprichádzalo do úvahy, aby odvolací súd v celom rozsahu nahradzoval úlohu súdu prvej inštancie a tiež z dôvodu, že prišlo k porušeniu práva strán na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom a súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal dokazovanie pre účel rozhodnutia vo veci samej, preto odvolaciemu súdu nezostala iná možnosť, ako napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. Odvolací súd nepreskúmaval napadnuté rozhodnutie v časti náhrady trov konania, keď v danom prípade pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal zo zásady zodpovednosti za výsledok a odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil.

15. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude znovu sa vysporiadať s námietkou pasívnej vecnej legitimície žalovaných ako aj s námietkou aktívnej vecnej legitimácie uplatnenej v podaní žalovaných zo dňa 24.02.2017, v prípade potreby doplniť dokazovanie, vysporiadať sa so všetkými námietkami žalovaných vznesenými v konaní pred súdom prvej inštancie a aj v odvolaní, pričom musí postupovať spôsobom uvedeným v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle ust. § 391 ods. 3 C.s.p. s tým, že v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

16. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie ako aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

17. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( Čl.I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .