Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4P-19-2022.pdf
PDF · 110.85 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-4P/19/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske sudkyňou JUDr. Boženou Brinčíkovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého L. I., W.. XX. XX. XXXX, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske ako kolíznym opatrovníkom, dieťa matky Y. I., W.. XX. XX. XXXX, F. T., J. L. XXX/XX a otca Y. I., W.. XX. XX. XXXX, F. T., U. XXX/XX, o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
I.Súd mení rozsudok Okresného súdu Partizánske zo dňa 13. 10. 2021 č. k. 2P/40/2021-61 tak, že mal. L., W.. XX. XX. XXXX zveruje do osobnej starostlivosti otca a matke určuje výživné na maloletého L., W.. XX. XX. XXXX sumou 100 € mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk otca s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.
II.Otec je oprávnený žiadať prídavky a iné štátne dávky a daňový bonus na maloletého L., W.. XX. XX. XXXX.
III.Súd styk matky s maloletým L., XX. XX. XXXX, neupravuje.
IV.Súd vo zvyšku návrh zamieta.
V.Rozsudok Okresného súdu Partizánske zo dňa 13. 10. 2021 č. k. 2P/40/2021-61 zostáva v ostatných častiach nezmenený.
VI.Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec mal. L. sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 13. 05. 2022 domáha zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému tak, aby maloletý L. bol zverený do jeho osobnej starostlivosti a aby súd určil výživné matke vo výške 200 € mesačne, ktoré má matka poukazovať k jeho rukám vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Styk matky s maloletým žiadal otec upraviť tak, aby matka bola oprávnená stýkať sa s maloletým každý nepárny týždeň od piatku 18:00 hod. do nedele 18:00 hod. s tým, že matka si maloletého prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska maloletého. Zároveň sa otec domáhal oprávnenia žiadať prídavky a iné štátne dávky na maloletého a uplatnenia daňového bonusu na maloletého. Žiadal nepriznať nárok na náhradu konania žiadnemu z účastníkov. Otec odôvodnil podaný návrh tým, že jedným z dôvodov, prečo v čase rozvodu s matkou maloletého súhlasil so striedavou starostlivosťou bol, že naďalej žili v spoločnej domácnosti so samostatnými vchodmi, čiže miesto bydliska maloletého sa nemenilo a maloletý mohol slobodne navštevovať domácnosť otca i matky. Tento stav sa však zmenil po tom, čo sa matka maloletého presťahovala do 2-izbového bytu, ktorý si kúpila v T.. Predpokladal, že syn bude bývať
s matkou, ale rozhodol sa ostať s ním. Maloletý matku navštevuje, ale žiť chce s ním, čím zostávajú všetky úhrady potrieb maloletého na ňom.
2. Dňa 01. 06. 2022 doručila matka tunajšiemu súdu písomné vyjadrenie k návrhu, v ktorom súhlasila s tým, aby sa pojednávalo v jej neprítomnosti. Ďalej uviedla, že súhlasí so zverením maloletého do osobnej starostlivosti otca, nakoľko berie do úvahy aj synove prianie, že v domácnosti u otca má všetky svoje osobné veci, izbu, ktorú mal zariadenú ešte v čase ich spoločnej domácnosti. Nesúhlasí s navrhovanou výškou výživného a navrhla určiť výživné v sume 100 € mesačne, pričom uviedla, že ako matka sa bude podieľať na výžive a starostlivosti o syna aj mimo výživného tak, ako to bolo doteraz. Synovi prispieva na veci, ktoré potrebuje. Maloletý začal chodiť na vodičský kurz a prispela mu na prvú splátku v sume 110 €. Kupuje mu oblečenie, obuv. Toho času nedokáže uvariť obed vo svojej domácnosti, keďže sa musela zo dňa na deň vysťahovať zo spoločnej domácnosti, kde bývali ako rodina a býva v byte, kde ešte nemá zariadenú kuchyňu. Obedy však synovi zabezpečuje prostredníctvom reštaurácie alebo ich varí v byte svojich rodičov. Aj v čase spoločnej domácnosti, keď bola hospitalizovaná synovi zabezpečovala každodenné obedy a desiatu do školy jej matka. Na výživu syna prispela v mesiaci 05/2022 sumou 50 € aj napriek tomu, že nemala súdom stanovené výživné. Jej priemerný mesačný príjem je približne 600 €. Výdavky na domácnosť a energie má vo výške 300 € a na základné životné potreby vo výške 200 €. Celkovo jej výdavky činia 500 €, preto nedokáže vo vyššej sume prispievať na výživné. Styk s maloletým nežiada upraviť.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca, mal. L., oboznámením obsahu návrhu otca, výsledkov lustrácie účastníkov konania v registri Sociálnej poisťovne, lustrácie otca v živnostenskom registri, potvrdenia o príjme matky, daňových priznaní otca za rok 2021 a za rok 2020, oznámenia Daňového úradu Trenčín č. 100007428/2020 zo dňa 02. 01. 2020 o pridelení základného čísla účtu daňového subjektu na účely úhrady dane, prehľadu obratov účtu otca v 365. bank, a. s. zo dňa 27.05.2022 za obdobie od 01.04.2022 do 27.05.2022, výpisu z účtu otca zo dňa 27.05.2022 za obdobie 01.04.2022 do 27.05.2022, výpisu zo živnostenského registra otca zo dňa 27.05.2022, potvrdenia Finančnej správy Slovenskej republiky o podanom daňovom priznaní otca k dani z príjmov fyzickej osoby (typ B) za rok 2021 zo dňa 27.01.2022, fotokópie poistnej zmluvy NN PLAN, investičné životné poistenie a formulára o jednotlivých zložkách poistného, fotokópie návrhu poistnej zmluvy Bezpečný domov, fotokópie dodatku k poistnej zmluve č. 0357083179, písomného vyjadrenia matky k návrhu, predpisu mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu, oznámenia o výške poistného pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, odboru sociálnych vecí a rodiny zo dňa 01. 06. 2022, spisov OS Partizánske sp. zn. 2P/40/2021 a 2P/17/2020 a zistil , že mal. L. pochádza z manželstva jeho rodičov. Manželstvo rodičov maloletého bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 13.10.2021 č. k. 2P/40/2021-61 Maloletý L. bol na čas po rozvode zverený do striedavej osobnej starostlivosti rodičov s tým, že striedavá starostlivosť sa má realizovať v týždňových intervaloch tak, že po prvýkrát si prevezme maloletého do striedavej osobnej starostlivosti otec a preberanie maloletého sa realizuje vždy v nedeľu o 18:00 hod. Preberanie striedavej osobnej starostlivosti druhého rodiča podľa rozsudku bude realizované v mieste bydliska toho rodiča, ktorý má maloleté dieťa práve v striedavej osobnej starostlivosti a bude ho realizovať rodič, ktorý bude mať maloleté dieťa v ďalšom období v striedavej osobnej starostlivosti, a to vždy v nedeľu o 18:00 hod. Obaja rodičia maloletého zastupujú a spravujú jeho majetok. Prídavky a iné štátne dávky na maloletého je oprávnená žiadať matka. Daňový bonus na maloletého je oprávnená žiadať matka maloletého.
4. Maloletý je žiakom X. ročníka Strednej odbornej školy Jána Antonína Baťu v Partizánskom. Toho času býva v rodinnom dome v spoločnej domácnosti s otcom a starým otcom. O úprave rodičovských práv a povinností k maloletému bolo rozhodované naposledy rozsudkom zo dňa 13.10.2021 č.k. 2P/40/2021-61, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.11.2021.
5. Z výsluchu otca na pojednávaní dňa 14. 06. 2022 vyplýva, že na podanom návrhu trvá okrem úpravy styku matky , ktorý upravovať nežiada. Ďalej uviedol, že v čase poslednej úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému býval spoločne s matkou v rodinnom dome. Predpokladal, že matka si kúpi byt a maloletý pôjde bývať s ňou. Z toho dôvodu súhlasil so striedavou osobnou starostlivosťou o maloletého aj s tým, že prídavky na maloletého a daňový bonus si bude uplatňovať matka. Matka si však napokon nekúpila trojizbový, ale dvojizbový byt a maloletý zostal bývať u neho. Matka maloletého sa zo spoločnej domácnosti odsťahovala asi pred 2 mesiacmi. Syn sa rozhodol bývať u neho kvôli tomu, že mu u neho nič
nechýba. Informoval sa, že pokiaľ si bude chcieť uplatniť dávky od štátu na maloletého, tak by mal mať rozhodnutie o zverení do jeho osobnej starostlivosti. Nárokuje si aj na výživné na maloletého vo výške 200 € mesačne. Matka iný príjem ako zo zamestnania nemá. Matka synovi kúpi aj oblečenie alebo zabalí jedlo a dáva mu aj peniaze. Je živnostník, faktúry niekedy má 600-1000 € mesačne. Výdavky na bývanie má v sume 600 € mesačne, na úver vo výške 440 € mesačne. Maloletý je športovec, hráva futbal, chodí do fitka, v lete na kúpalisko, výdavky na neho sú určite v sume 200 € mesačne. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. V spoločnej domácnosti býva s nimi aj starý otec maloletého Vojtech Olach, ktorý prispieva sumou 200 € mesačne na výdavky domácnosti. Príjem starého otca je z dôchodku od 01.01.2022 vo výške 502,60 € mesačne. Žiadal súd, aby určil v prípade, ak bude maloletý zverený do jeho osobnej starostlivosti, bol oprávnený a povinný maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Styk matky s maloletým nijako neobmedzuje, syn sa u matky zastaví, keď ide zo školy a myslí si, že aj niekedy cez víkendy. Futbal, na ktorý maloletý chodí sa nehradí a permanentka do fitka stojí 10 €. Kupuje maloletému aj doplnky výživy. Otec uviedol, že maloletému dáva vreckové niekedy vo výške 20 € týždenne, niekedy je to 100 € a z toho si maloletý hradí svoje výdavky.
6. Mal. L. na pojednávaní uviedol, že keď sa rodičia rozvádzali , tak bývali všetci spolu v Bieliciach a obaja rodičia sa o neho starali. Takto to bolo dovtedy, kým si mama sčasti nezariadila byt. Nevie kedy sa odsťahovala ale on zostal bývať u otca. U matky zatiaľ ešte nemal posteľ, pretože matka nemala hneď zariadený byt. Už ho zariadený má. Mohlo by to byť tak, že by bol zverený do osobnej starostlivosti otca, ale chce chodiť k matke a aj u nej prespávať. Matka sa o neho stará, nakupuje mu oblečenie, domov posiela obedy, má s matkou dobrý vzťah. Zastupovať by ho však mali obaja rodičia, aj spravovať jeho majetok. Nechce, aby jeho styk s matkou bol obmedzovaný, chcel by sa s ňou stretávať kedy chce, bude s otcom aj s mamou, u otca má všetky veci a dobre sa tam cíti.
7.Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, odboru sociálnych vecí a rodiny zo dňa 01. 06. 2022 vyplýva, že maloletý má s oboma rodičmi dobrý vzťah, má ich oboch rád. Pred dvomi mesiacmi sa matka odsťahovala zo spoločnej domácnosti, maloletý zostal bývať v domácnosti otca a s matkou sa stretáva podľa vlastného uváženia. Aktuálna situácia maloletému vyhovuje a nechce na nej nič meniť. Mesačný príjem matky maloletého je v sume približne 580 € mesačne. Matka býva v 2- izbovom byte, kde uhrádza výdavky na nájom v sume 94,92 € mesačne, elektrickú energiu v sume 22 € mesačne, plyn v sume 6 € mesačne a skylan v sume 18 € mesačne. Matka k podanému návrhu uviedla, že má informáciu o synovom rozhodnutí a jeho rozhodnutie akceptuje. Styk s maloletým nenavrhuje upravovať, s výškou výživného však nesúhlasí. Výživné navrhuje upraviť v sume 110 € mesačne, nakoľko maloletému kupuje ošatenie, obuv, drogériu a tiež stravu, ktorú si maloletý berie do domácnosti otca. Podľa správy ÚPSVaR otec maloletého je registrovaný ako samostatne zárobkovo činná osoba, jeho príjem predstavuje sumu priemerne 1000 € mesačne. Maloletý toho času býva v domácnosti otca, so starým otcom a výdavky spojené s bývaním hradí otec. Matka prispela maloletému jedenkrát sumou 50 € a každý druhý týždeň balí maloletému stravu a občas mu kúpi oblečenie.
8. Z potvrdenia zamestnávateľa o výške príjmu matky vyplýva, že priemerný čistý mesačný príjem matky za posudzované obdobie ( 05/2021 - 04/2022) je 586,90 €, pracovná morálka menovanej je v súlade so Zákonníkom práce, k pracovným povinnostiam pristupuje zodpovedne, poberá daňový bonus na dieťa
- L. I..
9. Zo živnostenského registra súd zistil, že otec maloletého je zapísaný v živnostenskom registri Okresného úradu Prievidza. Z daňového priznania otca za rok 2021vyplýva, že v zdaňovacom období 2021 príjmy otca zo samostatnej zárobkovej činnosti sú vo výške 25 010 €, výdavky zo samostatnej zárobkovej činnosti boli vo výške 16 027,04 € a základ dane (zisk) bol vo výške 8982,96 €. Daňová povinnosť otca zo samostatnej zárobkovej činnosti v zdaňovacom období 2021 bola vo výške 670,73 €. Z daňového priznania otca za rok 2020 vyplýva, že v zdaňovacom období 2020 príjmy otca zo samostatnej zárobkovej činnosti boli vo výške 6373,50 €, výdavky zo samostatnej zárobkovej činnosti boli vo výške 4627,88 € a základ dane (zisk) bol vo výške 1745,62 €. Daňová povinnosť otca zo samostatnej zárobkovej činnosti v zdaňovacom období 2020 bola vo výške 0,0 €. Z oznámenia Daňového úradu Trenčín č. 100007428/2020 zo dňa 02. 01. 2020 o pridelení základného čísla účtu daňového subjektu na účely úhrady dane vyplýva, že otec má pridelené ako samostatne zárobkovo činná osoba daňové identifikačné číslo (DIČ) 1049747435. Z potvrdenia Finančnej správy Slovenskej republiky o podanom daňovom priznaní otca k dani z príjmov fyzickej osoby (typ B) za rok 2021 zo dňa 27.01.2022 vyplýva, že otec podal dňa 27. 01. 2022 daňové priznanie k dani z príjmov FO (typ B) za obdobie 2021.
10. Z fotokópie poistnej zmluvy NN PLAN, investičné životné poistenie a fotokópie formuláru o jednotlivých zložkách poistného vyplýva, že otec uzavrel dňa 11. 04. 2022 poistnú zmluvu investičného životného poistenia, na základe ktorej od 01. 05. 2022 hradí poistné vo výške 150 € mesačne za dohodnuté poistné obdobie 31 rokov. Z fotokópie návrhu poistnej zmluvy Bezpečný domov vyplýva, že otec dňa 13. 03. 2022 uzavrel poistnú zmluvu na poistenie rodinného domu na neurčitú dobu s ročným poistným vo výške 211,59 €.
11. Z fotokópie dodatku k poistnej zmluve Farbička predloženého otcom vyplýva, že celkové mesačne poistné je od 15. 04. 2017 vo výške 22 €. Poistníkom uvedenej zmluvy je Y. I., W.. XX. XX. XXXX a poisteným je L. I., W.. XX. XX. XXXX a Y. I., W.. XX. XX. XXXX.
12. Z fotokópie predpisu mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu Stavebného bytového družstva Partizánske, Pod Šípkom 1301, predloženého matkou vyplýva, že od 01. 04. 2022 je matka povinná platiť za služby spojené s užívaním bytu zálohu vo výške 94,92 € mesačne.
13. Z fotokópie oznámenia o výške poistného poisťovne Groupama poisťovňa, a. s. zo dňa 06. 10. 2021 vyplýva, že matka je povinná uhrádzať ročné poistné vo výške 82,36 € za obdobie od 27. 01. 2022 do 26. 01. 2023 za Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
14. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (104/1991 Zb.) záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 15. Podľa čl. 5 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len ,,Zákon rodine" ), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a. úroveň starostlivosti o dieťa, b. bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c. ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d. okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e. ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f. podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g. názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h. podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i. využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 16. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho styku s obidvomi rodičmi. 17. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkonu rodičovských práv a povinností. 18. Podľa § 36 ods. Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon rodičovských práv a povinností, najmä určí, komu z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane. 19. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
20. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
21. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
22. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
23. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
24. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
25. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
26. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
27. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. 28. Podľa § 38 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ,,CMP"), ak je účastníkom konania maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého súd zisťuje spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb. 29. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že návrh otca na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností je podaný dôvodne, ale nie v celom rozsahu. Rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 13.10. 2021 č. k. 2P/40/2021-61 bol maloletý Samuel na čas po rozvode rodičov zverený do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Od tohto rozhodnutia o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému uplynulo obdobie takmer 7 mesiacov a v priebehu tohto obdobia došlo k zmene pomerov, ktorá odôvodňujú zmenu rozhodnutia o osobnej starostlivosti maloletého. K zmene došlo v tom, že sa matka odsťahovala zo spoločnej domácnosti s otcom a maloletým a maloletý zostal bývať v spoločnej domácnosti s otcom a starým otcom, kde má všetky svoje veci, izbu, zázemie. Tento stav trvá dva mesiace, pričom z vyjadrení rodičov vyplýva, že nejde o prechodný stav. Striedavá osobná starostlivosť rodičov sa v súčasnej dobe v skutočnosti podľa rozsudku nerealizuje. Maloletý aj napriek odchodu matky zo spoločnej domácnosti chce zostať v domácnosti otca, kde má svoje všetky svoje osobné veci. Z vyjadrenia matky navyše vyplýva, že toho času ešte nemá vhodné bytové pomery na to, aby sa striedavá osobná starostlivosť o maloletého mohla realizovať. Matka súhlasila so zverením maloletého do osobnej starostlivosti otca, pretože rešpektuje rozhodnutie maloletého. Pri rozhodovaní o osobnej starostlivosti maloletého súd vychádzal z názoru a vôle maloletého, ktorý je vo veku 17 rokov a je už natoľko rozumovo vyspelý, že je schopný samostatne a slobodne vyjadriť svoj názor vo veciach, ktoré sa ho týkajú. Maloletý reálne býva u otca, pričom matku navštevuje podľa vlastného uváženia. Aktuálna situácia maloletému vyhovuje a nechce na nej nič meniť. Maloletý súdu uviedol, že bude rozumné, keď bude zverený do osobnej starostlivosti otca, ale zastupovať ho a spravovať jeho majetok by mali obidvaja rodičia a chcel by, aby jeho styk s matkou nebol obmedzovaný. Súd preto v súlade s názorom a vôľou maloletého rozhodol v záujme maloletého tak, že ho zveril do osobnej starostlivosti otca, čím dal do súladu existujúce rozhodnutie o zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov so skutočným / faktickým/ stavom.
30. Súd ďalej rozhodol tak, že matke určil výživné na maloletého sumou 100 € mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk otca s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Pri určení vyživovacej
povinnosti súd prihliadol na odôvodnené potreby maloletého, v prospech ktorého je výživné určené a tiež na objektívne možnosti, schopnosti a majetkové pomery osoby, ktorá má výživné platiť ako aj na možnosti , schopnosti a majetkové pomery druhého rodiča. Súd sa zaoberal schopnosťami a možnosťami matky , jej majetkovými pomermi a zárobkovými pomermi a dospel k záveru, že je v možnostiach matky prispievať maloletému výživným v sume 100 € mesačne. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že matka má pomerne stabilný príjem zo zamestnania. Čistý priemerný mesačný príjem matky za obdobie (5/2021 - 4/2022) je 586,60 € netto mesačne. Súdom určené výživné v sume 100 € je 17,04 % (po zaokrúhlení ) z priemerného mesačného čistého príjmu matky. Takto určené výživné od matky s výživným od otca bude postačovať na úhradu nákladov a odôvodnených potrieb maloletého, ktoré otec v návrhu uviedol vo výške 200 € a špecifikoval na pojednávaní dňa 14. 06. 2022. Súd pri určení výšky výživného bral do úvahy aj to, že matka sa okrem zaplatenia výživného podieľa na úhrade výdavkov maloletého aj nad rámec výživného, pretože mu kupuje oblečenie, obuv, drogériu, stravu, prispela maloletému na vodičský kurz a platí mu stravu a výdavky počas pobytu u nej.
31. Súd rozhodol, že rodinné prídavky a iné štátny dávky a daňový bonus na maloletého je oprávnený žiadať otec. Rozhodol tak preto, že súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti otca, je preto vhodné a potrebné, aby rodinné prídavky a iné štátne dávky mohol žiadať otec, rovnako si uplatňovať daňový bonus na maloletého.
32.Súd nepochybuje, že náklady na maloletého, ktoré uviedol otec, sú oprávnené a zodpovedajú skutočnosti, vo zvyšku však súd návrh otca musel zamietnuť z dôvodu, že objektívne nie je v možnostiach matky prispievať maloletému výživným v sume 200 € mesačne a pritom mu ešte kupovať stravu, oblečenie, drogériu, dávať vreckové pričom vychádzal z možností, schopností a majetkových pomerov matky. K tomuto záveru dospel súd aj s prihliadnutím na to, že vyživovaciu povinnosť okrem matky má k maloletému aj jeho otec, ktorý napriek osobnej starostlivosti o maloletého, je povinný podieľať sa na výžive maloletého primerane svojím možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. Jeho príjem je vyšší ako príjem matky a na výdavkoch jeho domácnosti sa podieľa aj ďalšia osoba, jeho otec, ktorý býva v tej istej domácnosti. Na úhradu výdavkov a potrieb maloletého sú určené aj rodinné prídavky. Z týchto dôvodov súd návrh na určenie výživného sumou vyššou ako 100 € mesačne zamietol.
33. Súd nevyhovel návrhu otca v časti úpravy rodičovských práv a povinností súvisiacich so zastupovaním maloletého a správou jeho majetku, pričom súd zohľadnil názor maloletého. Maloletý sa vyjadril, že zastupovať ho a spravovať jeho majetok by mali obaja rodičia, tak ako doposiaľ. Z uvedeného dôvodu súd neupravil otázku zastupovania maloletého a správy jeho majetku, v tejto časti rozsudok Okresného súdu Partizánske zo dňa 13. 10. 2021 č. k. 2P/40/2021-61 zostáva nezmenený, a tým sú naďalej obidvaja rodičia oprávnení a povinní zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok.
34. Súd nevyhovel návrhu otca na úpravu styku matky s maloletým. Rozhodol tak rešpektujúc názor maloletého, že v styku s matkou nechce byť obmedzovaný. Súd rešpektoval právo maloletého na zachovanie jeho vzťahu s matkou. Netreba opomenúť ani skutočnosť, že maloletý je vo veku blízkom dospelosti a akákoľvek úprava styku maloletého s matkou po nadobudnutí plnoletosti maloletého stratí zmysel a účinnosť. Súd nezistil dôvod na úpravu styku matky s maloletým, maloletý sa chce stýkať s matkou podľa vlastného uváženia tak ako doteraz, preto súd rozhodol tak, že styk matky s maloletým sa neupravil. Okrem toho aj otec maloletého na pojednávaní uviedol, že styk matky so synom upravovať nežiada.
35. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania nárok, pretože nezistil žiadne dôvody odôvodňujúce potrebu rozhodnúť inak. V mimosporových konaniach upravených CMP platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil (§ 49 CMP). Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil. Súd nezistil dôvod na postup podľa § 53 až 55 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva vzdal po vyhlásení a odôvodnení tohto rozsudku. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutkový stav veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP). Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).