Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Co/115/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcu PRO BONO REALITY, s.r.o., Františkánske námestie 4, Prešov, IČO: 46297979, zast. JUDr. Jozefom Karabašom, Ružová 10, Sabinov proti žalovaným 1/ N. F., nar. XX.XX.XXXX, T. XXXX/XX, Q., 2/ U. F., nar. XX.XX.XXXX, T. XXXX/ XX, Q., o zaplatenie 2.000,- Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 5C/93/2015 - 123 zo dňa 23.02.2016 takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok.

II. Žalovaní v 1.a 2.rade m a j ú voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

Predmet konania

1. Žalobca si žalobou uplatnil nárok na zmluvnú pokutu vo výške 2.000,- Eur s prísl. podľa Zmluvy o sprostredkovaní exkluzívnej uzavretej dňa 01.11.2012 medzi ním a žalovanými, tvrdiac, že žalovaní porušili zmluvné povinnosti a zmluvná pokuta pre prípad porušenia zmluvných povinností bola dojednaná.

2. Žalovaní nesúhlasili so žalobou dôvodiac to tým, že žalobca nemá nárok na zmluvnú pokutu, svoje povinnosti neporušili, žalobca porušil svoju zmluvnú povinnosť a neoznámil im skutočnosť, že kupujúceho na nehnuteľnosť sprostredkoval.

Obsah napadnutého rozhodnutia

3. Okresný súd Humenné ako súd prvej inštancie (ďalej len ,,súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „Súd žalobu zamieta. Žalovaným v 1.a 2.rade náhradu trov konania nepriznáva.“

4. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že zo Zmluvy o sprostredkovaní Exkluzívnej zistil, že zmluvu uzavreli žalobca ako sprostredkovateľ a žalovaní v 1. a 2. rade ako záujemcovia dňa 01.11.2012 podľa § 642 - 651 Obchodného zákonníka. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú a to od 01.11.2012 do 31.03.2013. Z tejto zmluvy vyplýva, že predmetom tejto zmluvy bolo sprostredkovanie predaja stavebného pozemku parcelné č. 138 o výmere 1290 m2, druh pozemku záhrady, zapísaného na LV č. 300, vedeného správou Katastra Humenné, katastrálne územie Závadka. Provízia sprostredkovateľa bola dohodnutá vo výške 2.000,- Eur z realizovanej kúpnej ceny, za ktorú sa nehnuteľnosť predala. Podľa článku III. bod 7 zmluvy ak záujemca odmietne podpísať kúpnu zmluvu

s potencionálnym kupujúcim, ktorého mu sprostredkoval sprostredkovateľ v čase, keď už je zložená blokovacia záloha na základe zmluvy o zložení blokovacej zálohy, alebo preddavok na kúpnu cenu podľa zmluvy o budúcej zmluve je záujemca povinný zaplatiť sprostredkovateľovi zmluvnú pokutu vo výške provízie vyčíslenej v článku III. bod 2 tejto zmluvy, t.j. 2.000,- Eur. Mal za preukázané, že výpoveď zmluvy o sprostredkovaní Exkluzívnej podali žalovaní v 1.a 2.rade na pošte dňa 20.12.2012. Žalovaní reagovali na predžalobnú upomienku písomne tvrdiac , že , nie sú si vedomí, aby realitná kancelária žalobcu našla potencionálneho kupujúceho, že by bola uzavretá zmluva o zložení blokovacej zálohy, a že by porušili zmluvu o sprostredkovaní tým, že odmietli podpísať kúpnu zmluvu s potencionálnym kupujúcim. Z výpovede K.. Y. L. zistil, že v rámci svojej činnosti prišla do kontaktu aj so žalobcom. Poradila mu , aby dal výpoveď zo zmluvy, ktorú uzavrel so žalobcom, Následne po výpovedi prevzala sprostredkovanie predaja pre pána F. pod svoju realitnú kanceláriu. Našla kupca pána R., ktorý mal záujem o túto nehnuteľnosť a zaujímal sa o ňu. Uzavrela zmluvu so synom žalovaného priamo pri ohliadke pozemku v A.. Z rozhodnutia Okresného úradu Humenné, Katastrálneho odboru Humenné zo dňa 27.02.2014 zistil, že, bol povolený vklad vlastníckeho práva do Katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam pod číslom vkladu V264/14. Z výpovede V. T., zistil, že táto svedkyňa mala záujem o kúpu pozemku. Z výsluchu žalovaného v 1.rade zistil, že žalovaný v 1.rade nepopieral uzavretie zmluvy o sprostredkovaní Exkluzívnej. Žalovaný v 1.rade opakovane v konaní uviedol, že počas celého obdobia od prvého kontaktu so žalobcom sa snažil so žalobcom kontaktovať telefonicky rovnako aj jeho syn, t.j. žalovaný v 2.rade, avšak bezúspešne, pretože žalobca nikdy telefón nedvihol. .

5. Prijal právny záver, podľa ktorého žalobca neuniesol v tomto konaní dôkazné bremeno, pretože nepreukázal, aby žalovaní v 1.a 2.rade odmietli podpísať kúpnu zmluvu s potencionálnym kupujúcim, ktorý zložil blokovaciu zálohu. Je nepostačujúce, ak žalobca tak dôležitú skutočnosť oznamoval žalovaným v 1.a 2.rade iba telefonicky a uspokojil sa s jednou návštevou, ktorá sa ale nerealizovala, lebo žalovaní neboli doma. Žalobca napriek tomu, že mal uzavretú zmluvu s potencionálnym kupujúcim o zložení blokovacej zálohy na dobu 6 mesiacov, nekomunikoval osobne so žalovanými, nezaslal im žiadne písomné vyrozumenie. Postačilo mu na preukázanie porušenia zmluvnej povinnosti to, že žalovaní neboli doma a nedvihli telefón. Vyhodnotiac všetky okolnosti konštatoval, že nie je možné prijať záver o tom, že by žalovaní odmietli predať pozemok slečne T., keďže sa o nej ako o potencionálnej kupujúcej vôbec nedozvedeli.

6. Aplikoval ustanovenia § 642, § 643, § 644, § 645, § 646, § 647 ods. 1, § 647 ods. 2, § 648 Obchodného zákonníka, § 649 ods. 1 ,2 , § 650, § 651 Obchodného zákonníka.

7. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 10 O.s.p. tak, že žalovaným trovy konania nepriznal, aj keď boli v konaní úspešní, pretože si ich nežiadali priznať.

Obsah odvolania

8. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel alebo ho zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvej inštancie. V odvolaní uviedol, že považuje rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny, vychádza z neúplne zisteného skutkového stavu veci, pretože súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a dospel k nesprávnemu právnemu záveru. Odvolateľ považuje rozsudok za arbitrárny a nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Poukazuje na to, že bola uzavretá medzi ním a žalovanými zmluva o sprostredkovaní exkluzívna, na základe ktorej sa žalobca zaviazal sprostredkovať predaj nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve žalovaných, žalobca našiel potencionálneho kupujúceho, ktorý zložil blokovaciu zálohu a k realizácii nedošlo, pretože žalovaní zmarili uzavretie kúpnej zmluvy. Žalovaní zaslali žalobcovi výpoveď zmluvy, ktorá bola doručená 20. 12. 2012. Napriek výpovedi zmluva zanikla až uplynutím doby, na ktorú bola dojednaná a to 31. 03. 2013, čo potvrdil aj súd. Nesporné v konaní je to, že žalobca mal kupujúceho a všetky dôkazy, ktoré boli vykonané potvrdili skutočnosti tvrdené žalobcom napriek tomu čo bolo preukázané, že žalovaní konali v rozpore so zmluvou, zákonom a v rozpore s dobrými mravmi, súd žalobu zamietol. Jediný argument je to, že súd má zato, že všetky tieto okolnosti nedokazujú, že odmietli žalovaní predať pozemok, keďže sa o potencionálnej kupujúcej nedozvedeli. Poukazuje na to, že žalobca žalovaných kontaktoval telefonicky, osobne, aby mu oznámil, že má kupujúceho. Súd nepovažoval takéto oznámenie za dôležité. Poukazuje na to, že žalovaní už v tom čase mali uzatvorenú zmluvu s konkurenčnou realitnou kanceláriou, a preto je logické, že odmietli so žalobcom komunikovať. Na tejto skutočnosti by sa nič nezmenilo ani ak by im písomne oznámil, že má

kupujúceho, pretože žalovaní už ponúkali nehnuteľnosť na predaj cez konkurenčnú realitnú kanceláriu. Žalovaní v 1. rade sa vyjadril na pojednávaní, že keby im aj žalobca poslal písomné oznámenie, tak by ho neprevzal. V odvolaní tiež uviedol, že súd preformuloval tvrdenie žalovaného v 1. rade pred súdom, ktorý na otázku, či uznáva žalovaný 1. rade nárok žalobcu, tento odpovedal „neviem“ súd preformuloval jeho vyjadrenie na „žiadam žalobu zamietnuť“.

9. Žalovaní v 1. a 2. rade sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

Hodnotenie odvolacieho súdu

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok , ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

11. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

12. Podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Ustanovením § 387 ods. 2 C.s.p. je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmto závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.

14. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Z odôvodnenia rozhodnutia vyplývajú vzťahy medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Právne závery súdu prvej inštancie sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami. Vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení je koherentný, t.j. jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver. Súd prvej inštancie dal odpoveď na všetky otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam.

15. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

16. Žalobca namieta, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z neúplného zistenia skutkového stavu veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam a nesprávne vec právne posúdil (§ 205 ods. 2 písm. c/, d/, f/ O.s.p. účinného v čase podania odvolania).

17. K odvolacej námietke o neúplnom zistení skutkového stavu z dôvodu nevykonania navrhnutých dôkazov odvolací súd uvádza, že obsahu spisu nevyplýva, aby žalobca navrhoval vykonanie dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností ktoré súd nevykonal. Navrhnutú svedkyňu K.. Y. L. ( čl. 77) súd vypočul. Na pojednávaní dňa 23.02.2015 (č.l. 120-122) vychádzajúc z obsahu zápisnice návrh na doplnenie dokazovania zo strany žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu nebol podaný, napriek poučeniu podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Je potrebné tiež uviesť, že súd pri vykonávaní dokazovania nie je viazaný návrhmi účastníkov a nemá povinnosť všetky navrhnuté dôkazy vykonať. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi odňatie možnosti konať pred súdom, pretože v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 veta druhá O.s.p. je vecou súdu, aby rozhodol, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Toto oprávnenie súdu sa neviaže na návrhy účastníka konania (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14. 09. 2011, sp. zn. 6 Cdo 153/2011).

18. Predmetný odvolací dôvod vychádza zo zmyslu odvolacieho konania, ktorým je prieskum nielen nesprávností, úplností skutkových zistení, alebo nesprávnosti právneho posúdenia, ale tiež nesprávnosť postupu súdu z hľadiska zachovania procesnoprávnych predpisov takýto postup upravujúcich. Odvolacím dôvodom podľa tohto ustanovenia sú všetky vady konania, ale spôsobilým odvolacím dôvodom sú sami o sebe (bez ďalšieho) len vtedy, ak môžu mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobca napriek poučeniu podľa § 120, ods. 4 O.s.p. netrval na vykonaní žiadneho dôkazu. Tento odvolací dôvod nie dôvodný.

19. Vo vzťahu k námietke o nesprávnom právnom posúdení poznamenáva odvolací súd, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený.

20. Podľa názoru žalobcu nie je možné súhlasiť so záverom súdu o nepreukázaní porušenia zmluvnej povinností žalovanými z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že žalovaní mali vedomosť o tom, že záujemcu na kúpu nehnuteľnosti našiel, uzavrel s ním Zmluvu o zložení blokovacej zálohy a žalovaní boli nečinní a odmietali uzavrieť kúpnu zmluvu.

21. Súd aplikoval ustanovenia obchodného zákonníka o zmluve o sprostredkovaní. Prichodí poznamenať, že úprava sprostredkovateľskej zmluvy podľa občianského zákoníka sa líši od sprostredkovateľskej zmluvy upravenej v Obchodnom zákonníku tým, že táto zmluva sleduje sprostredkovanie obchodnej činnosti a zmluvnými stranami sú podnikatelia. Žalovaní nie sú podnikateľmi v súvislosti s uzavretou zmluvou ale ako fyzické osoby nepodnikatelia uzavreli so žalobcom podnikateľom dohodu, že na ich vzťah sa budú aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka (§ 262 ods. 2 a to podľa článku 3 bodu VII. Uzavretej zmluvy. Súd aplikoval aj ustanovenia písomnej zmluvy o sprostredkovaní Exkluzívnej. Posudzoval či boli preukázané podmienky dohodnuté stranami sporu podľa článku III. bod 7 zmluvy . Žalobca svoj nárok na zmluvnú pokutu zdôvodňoval konaním žalovaných, ktoré predstavovalo odmietnutie uzavretia kúpnej zmluvy s kupujúcim, ktorého svojou činnosťou žalobca zabezpečil a teda žalovaní mali príležitosť uzavrieť zmluvu s treťou osobou. Tvrdil, že žalovaní porušili zmluvnú povinnosť a odmietli podpísať kúpnu zmluvu s kupujúcim, ktorého im sprostredkoval. Vychádzajúc zo zmluvných dojednaní predmetom zmluvy bolo sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti opísanej v čl. 1 bod I. Zmluvy. Sprostredkovateľ sa zaviazal vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť s treťou osobou ako kupujúcim kúpnu zmluvu. Dohodli sa, že nárok na províziu vzniká až ak je uzavretá kúpna zmluva alebo aj v prípade ak bola uzavretá zmluva o zložení blokovacej zálohy. Podľa zákonných ustanovení zmluvy o sprostredkovaní sprostredkovateľ je povinný bez zbytočného odkladu oznamovať záujemcovi okolnosti dôležité pre jeho rozhodovanie o uzavretí sprostredkúvanej zmluvy a záujemca je povinný oznamovať sprostredkovateľovi skutočnosti, ktoré majú pre neho rozhodný význam pre uzavretie tejto zmluvy (§ 643 Obchodného zákonníka). Žalobca ako sprostredkovateľ je však povinný preukázať resp. navrhnúť také dôkazy, z ktorých by

vyplývalo, že záujemcovi poskytol informáciu o príležitosti uzavrieť kúpnu zmluvu s treťou osobou, s ktorou konal. Nie je možné mať za preukázaný jeho uplatnený nárok. Žalobca tvrdí, že telefonický sa kontaktoval so žalovanými, no neúspešne, ako aj osobne raz navštívil žalovaného v 1. rade, rovnako neúspešné. Je zrejmé, že žalobca je obchodnou spoločnosťou, právnickou osobou, ktorá sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti venuje sprostredkovaniu kúpy, predaja a prenájmu nehnuteľností. Za účelom dosiahnutia kvalitných a odborných poskytovaných služieb musí postupovať s vynaložením odbornej starostlivosti, tak aby vykonávaná činnosť smerovala k dosiahnutiu maximálnej spokojnosti klientov ako aj záujemcov o kúpu, predaj nehnuteľností. V prípade pokiaľ žalobca sa uspokojil len s neúspešným telefonickým kontaktom a neúspešnou osobnou návštevou nie je možné považovať jeho činnosť za dostatočnú a vykazujúcu znaky odbornej starostlivosti. Žalovaným sa preukázateľné informácia o záujemcovi nedostala do sféry vedomia. Nič nebránilo zaslať záujemcom - žalovaným informácie o uzavretí zmluvy o zložení blokovacej zálohy, prípadne návrh kúpnej zmluvy. Nebolo preukázané, aby sa snažil tieto listiny doručiť žalovaným a bez zbytočného odkladu oznamovať záujemcovi okolnosti dôležité pre jeho rozhodovanie o uzavretí sprostredkúvanej zmluvy. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca ako sprostredkovateľ vyvinul činnosť smerujúcu k sprostredkovaniu predaja nehnuteľnosti. Zmluva o zložení blokovacej zálohy uzavretá bola, avšak žalobca nevyvinul s odbornou starostlivosťou činnosť smerujúcu k tomu, aby žalovaní ako záujemcovia mali príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou. Za tejto situácie sú irelevantné posudzovanie ďalších okolností prípadu, že žalovaný v 2.rade uzavrel zmluvu o sprostredkovaní s inou obchodnou spoločnosťou, že žalovaný v 1.rade prehlásil, že by odmietol prevziať obchodné listiny doručované mu zo strany žalobcu.

22. Prijatý záver súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena na preukázaní toho, že žalovaní v 1. a 2.rade odmietli podpísať kúpnu zmluvu s potencionálnym kupujúcim, ktorý zložil blokovaciu zálohu je správny. Bremeno dôkazné, zaťažovalo žalobcu a bol povinný preukázať porušenie zmluvnej povinnosti žalovanými, resp. skutočností spôsobilé preukázať odmietnutie žalovanými uzavretie kúpnej zmluvy so treťou osobou. Ak tieto skutočnosti neboli preukázané, žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

„Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t. j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Ak tieto skutočnosti budú preukázané, žalobca uniesol ako bremeno tvrdenia, tak i dôkazné bremeno. Pokiaľ sa žalovaný bráni proti žalobe tvrdením svojho vlastníckeho práva, musí tvrdiť svoj nadobúdací titul a o svojom tvrdení ponúknuť dôkazy. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore v závislosti na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce (teda aj prípadné rovnaké právo žalovaného) sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania“ (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2012, sp. zn. 6 M Cdo 17/2010).

23. Námietka odvolateľa o nesprávnom právnom posúdení tak nie je dôvodná.

24. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, arbitrárny poznamenáva odvolací súd, že odôvodnenie rozsudku súdu obsahuje odpovede na všetky argumenty uvádzané žalobcom. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vyrovnal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup v odôvodnení je dostatočne vysvetlený. Z rozsudku je možné vyvodiť záver o tom, z akého skutkového stavu pri svojom rozhodnutí, vychádzal a jeho právne odôvodnenie je dostačujúce.

25. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 a ods. 2 C.s.p. rozsudok ako vecne správny potvrdil.

26. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1, 262, ods. 1 C.s.p. tak, že vyslovil, že žalovaní majú nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pretože boli v odvolacom konaní plne úspešní.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).