Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/356/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci navrhovateľky S. I. rod. X. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej na M. ul. č. X v Košiciach proti manželovi navrhovateľky S. I. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu v E. č. XX zastúpenému advokátkou Mgr. Ivicou Štiglitz so sídlom na Šafárikovej ul. č. 8 v Rožňave za účasti maloletej I. I. nar. XX.X.XXXX zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v V. v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode o odvolaní manžela navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Rožňava z 24.6.2016 č.k. 5P/6/2015-126 takto

rozhodol:

P o t v r d z u je rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom na čas po rozvode.

odôvodnenie:

1.

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľky a jej manžela uzavreté 29.4.1999 zapísané v knihe manželstiev matričného úradu v V. vo zväzku č. XX, ročník XXXX, na strane č. XXX, pod poradovým č. XX a na čas po rozvode zveril mal. I. do osobnej starostlivosti matky. Otca zaviazla prispievať na jej výživu 100 Eur mesačne od právoplatnosti napadnutého rozsudku, ktoré je povinný zaplatiť vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu matke maloletej. O trovách účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na ich náhradu.

2. Proti výroku o výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie manžel navrhovateľky - otec maloletej s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie a určil výživné pre maloletú 50 Eur mesačne eventuálne aby ho v napadnutej časti zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie. V doplnení odvolania konštatoval, že konajúci súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko nesprávne vyhodnotil dôvody ukončenia pracovného pomeru. Zdôraznil, že dôvodom skončenia pracovného pomeru bol jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, o čom svedčí aj správa zamestnávateľa. Vyslovil presvedčenie, že zdravotné dôvody nie sú dôvodmi, ktoré by sa dali kvalifikovať ako rozhodnutie dobrovoľne vzdať sa zamestnania. Poukázal na to, že v čase prepustenia z nemocnice bol presvedčený, že má epilepsiu, aj keď sa neskôr nepotvrdila a táto skutočnosť významne ovplyvnila jeho obvyklý život. Na základe uvedených skutočností nesúhlasil s tvrdením, že sa bez vážneho dôvodu vzdal dobrovoľne zamestnania. Dodal, že konajúci súd je povinným pri určovaní výživného prihliadať aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Vytkol súdu prvej inštancie, že si túto zákonnú povinnosť riadne nesplnil, pretože sa dostatočne nezaoberal jeho schopnosťami, možnosťami ani majetkovými pomermi. Zdôraznil, že sám žije na hranici chudoby, preto nie je v jeho schopnostiam a možnostiach prispievať na výživu maloletej 100 Eur mesačne. Na preukázanie svojich tvrdení poukázal na to, že mu zamestnávateľ vyplatil odstupné 700 Eur, v

dôsledku čoho možno podľa jeho názoru konštatovať, že v prípade ak by sa dobrovoľne vzdal príjmu žiadne odstupné by mu zamestnávateľ nezaplatil. Uviedol, že konajúci súd sa riadne nezaoberal ani vyhodnotením odôvodnených potrieb maloletej, preto nie je zrejmé na základe akých skutočností určil výživné 100 Eur mesačne. V závere dodal, že jeho jediným príjmom je dávka v hmotnej núdzi.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca maloletej navrhol uviedol, že trvá na svojich doterajších ústnych a písomných vyjadreniach a navrhol rozsudok v napadnutom výroku o výživnom potvrdiť ako vecne správny.

4. Navrhovateľka - matka maloletej vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom rozhodnutie potvrdiť ako vecne správny. Vyslovila presvedčenie, že určené výživné zodpovedá schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca. Poukázala na to, že v čase hospitalizácie otec nedodržiaval liečebný proces, neužíval lieky a neustále požíval alkohol o čom vie preto, že v tom čase ju neustále kontaktoval a obťažoval ju pri práci. Zdôraznila, že svoj nepriaznivý zdravotný stav si spôsobil sám, požívaním alkoholických nápojov vo vysokej miere, pričom sa žiadnym spôsobom nesnažil a ani nesnaží o zlepšenie svojho stavu. Konštatovala, že už v minulosti v dôsledku alkoholu prišiel o prácu v Ž., pričom v dôsledku pitia sa mu stal úraz u predchádzajúceho zamestnávateľa, kedy skončil v nemocnici, preto sa s ním zamestnávateľ dohodol na skončení pracovného pomeru a vyplatil mu aj odstupné. Dodala, že mu nič nebránilo po skončení práceneschopnosti opätovne nastúpiť do práce, ak zistil, že epilepsiou netrpí, nakoľko aj ona nie je zdravá užíva lieky a napriek tomu je riadne zamestnaná. Poukázala na to, že v konaní bolo preukázané, že otec sa vyhýba plneniu si vyživovacej povinnosti a má úmysel v tom pokračovať, čo vyplýva z listov, ktoré písal jej sestre, v ktorých uviedol, že až do skončenia školskej dochádzky maloletej sa nezamestná na trvalý pracovný pomer, aby sa nedal riadne preukázať jeho príjem. Vyslovila presvedčenie, že v prípade, ak má otec dostatok prostriedkov na alkohol je v jeho schopnostiach a možnostiach plniť si svoju vyživovaciu povinnosť.

5. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že svoje tvrdenia ohľadom dôvodov a okolností jeho hospitalizácie a ukončenia pracovného pomeru nepodložila žiadnym zákonným dôkazom a označil ich za nepravdivé a účelové.

6. Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, podľa ktorého sa viedlo konanie o rozvod a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode.

7. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).

8. Podľa ust. § 395 ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona, ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

9. Podľa ust. § 2 ods. 1 na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 a 3 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

11. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 bez nariadenia pojednávania podľa § 385 a contrario v rozsahu danom ust. § 66 v spojení s § 219 ods. 3 a dospel k záveru, súd prvej

inštancie riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Na tieto skutočnosti prihliada aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Pri rozhodovaní o výživnom je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity. K odvolacím námietkam otca dodáva. že z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že zdravotné komplikácie otca boli spôsobené v rámci abstinenčného syndrómu, pričom otcovi nič nebránilo v tom, aby z dôvodu svojich zdravotných problémov bol dlhodobo práceneschopný a liečil sa bez toho, aby bol nútený ukončiť pracovný pomer dohodou. Zdôrazňuje, že otec po skončení pracovného pomeru neabsolvoval žiadne liečenie, ani mu nebolo odporúčané zo strany lekárov aby sa zdržal výkonu nejakého druhu povolania, v súčasnosti pracuje na dohodu, v dôsledku čoho dospel odvolací súd k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že otec maloletej sa ukončením pracovného pomeru dohodou na vlastnú žiadosť dobrovoľne vzdal príjmu bez vážneho dôvodu. Poukazuje na to, že určené výživné 100 Eur mesačne predstavuje približne 3,3 Eura na deň t.j. menej ako je priemerná hodnota jedného stravného lístka, čo vzhľadom na vek a stupeň vývoja maloletej, ktorá je na prahu dospelosti postačuje len na zabezpečenie jej odôvodnených potrieb v nevyhnutnom rozsahu, preto neobstojí námietka otca, že konajúci súd sa riadne a dôsledne nezaoberal vyhodnotením odôvodnených potrieb maloletej. Konštatuje, že takto určené výživné napriek tomu, že konajúci súd dospel k záveru, že otec pracovný pomer ukončil dohodou s časti zohľadňuje ním namietané zdravotné problémy a zmenu jeho pomerov spôsobenú skončením pracovného pomeru. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 a podľa ust. § 387 ods. 2 sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

12. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Uvedená povinnosť neplatí, ak je : a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku , ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.