Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30S/53/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej a členiek senátu JUDr. Martiny Brniakovej a JUDr. Martiny Mochnáčovej (sudkyňa spravodajkyňa), v právnej veci žalobcu: P.. P. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ul. U. C. 6, XXX XX P., zastúpený JUDr. Sabínou Hodoňovou, PhD., advokátkou, so sídlom P. A. č. XX, XXX XX N., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 647200/2019 zo dňa 27.11.2019, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Žiline žalobu zamieta.

II. Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Správny orgán prvého stupňa - obec Dolný Kalník rozhodnutím č. 1/2019 zo dňa 18.02.2019 v zmysle o obecnom zriadení, o miestnom poplatku za rozvoj, o správe daní a poplatkov (daňový poriadok) a Všeobecne záväzného nariadenia č. 1/2017 o miestnom poplatku za rozvoj v obci Dolný Kalník vyrubil P.. P. W. poplatok za miestny rozvoj v sume 1 708 eur. Vo vzťahu k výpočtu poplatku správny orgán prvého stupňa definoval stavbu ako stavbu na bývanie s tým, že základ poplatku predstavuje 145,40 m2, upravený základ poplatku 85,40 m2, sadzba poplatku 20 s tým, že výsledná suma miestneho poplatku za rozvoj dosiahla 1 708 eur. Lehota na zaplatenie poplatku bola stanovená na 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. V dôvodoch svojho rozhodnutia správny orgán prvého stupňa odkázal na o miestnom poplatku za rozvoj. Konštatoval, že obec Dolný Kalník ustanovila Všeobecne záväzným nariadením č. 1 o miestnom poplatku za rozvoj v obci Dolný Kalník s účinnosťou od 01.01.2018 miestny poplatok za rozvoj v zmysle na stavby na bývanie vo výške 20 eur/m2. Z rozhodnutia tiež vyplýva, že žalobcovi bolo dňa 02.05.2018 vydané stavebné povolenie č. 117/124/17/2018-UR+SP, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.06.2018. Žalobca je teda poplatníkom miestneho poplatku za rozvoj v zmysle Spoločný obecný úrad so sídlom v obci Sučany, pracovisko Martin vydal dňa 03.07.2018 informáciu o podlahovej ploche rodinného domu stavebníka P.. P. W., ktorá je podľa legendy uvedenej vo výkrese 02 projektovej dokumentácie 145,40 m2. Správny orgán prvého stupňa odkázal na , v zmysle ktorého sa poplatok za rozvoj vypočíta ako súčin základu poplatku podľa uvedeného predpisu (t. j. výmera nadzemnej časti podlahovej plochy realizovanej stavby v metroch štvorcových, ktorá je predmetom poplatku) znížený o 60 m2 a sadzby poplatku za rozvoj platnej v čase vzniku poplatkovej povinnosti. Poplatok bol vypočítaný ako súčin základu poplatku, t. j. podlahovej plochy vo výmere 145,40 m2 zníženej o 60 m2 a sadzby poplatku vo výške 20 eur/m2 stanovenej v čl. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 1/2017 o miestnom poplatku za rozvoj v obci Dolný Kalník.

2. Žalovaný rozhodnutím č. 647200/2019 zo dňa 27.11.2019 podľa daňového poriadku rozhodnutie obce Dolný Kalník č. 1/2019 zo dňa 18.02.2019, ktorým bol podľa o miestnom poplatku za rozvoj a Všeobecne záväzného nariadenia č. 1/2017 o miestnom poplatku za rozvoj v obci Dolný Kalník vyrubený miestny poplatok za rozvoj v sume 1 708 eur daňovému subjektu P.. P. W., Ul. U. C. 6, XXX XX P., potvrdil. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že správca pri vydaní rozhodnutia postupoval v súlade so a vyrubil miestny poplatok za rozvoj podľa a Všeobecne záväzného nariadenia č. 1/2017. Odvolací orgán mal za to, že napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, splnomocňujúce právne predpisy na vydanie rozhodnutia, označenie daňového subjektu a jeho presná identifikácia, výrok rozhodnutia, v ktorom správca dane uviedol právne predpisy, na základe ktorých rozhodoval. Vo výroku rozhodnutia sú v tabuľke výpočtu poplatku uvedené ustanovenia (, , ) v nadväznosti na Všeobecne záväzné (čl. 2), na základe ktorých bol vyrubený miestny poplatok za rozvoj. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol znenie ustanovení v nadväznosti na Všeobecne záväzné , na základe ktorých bol vyrubený poplatok za rozvoj. Aj keď v odôvodnení rozhodnutia správca dane neuviedol presné znenie všeobecne záväzného nariadenia, táto nepresnosť nemá vplyv na nezákonnosť rozhodnutia, pretože úplné znenie všeobecne záväzného nariadenia ako aj je uvedené vo výroku rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu nie je možné súhlasiť so vznesenými námietkami, ktoré sa vzťahujú k nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Odvolací orgán sa tiež nestotožnil s námietkou, že správca dane vydal jediné rozhodnutie, ktorým vyrubil miestny poplatok za rozvoj, pretože podľa vyjadrenia správcu dane boli v roku 2018 vydané štyri rozhodnutia a číselne boli označované podľa vydania stavebného povolenia a následne jeho nadobudnutia právoplatnosti. Daňový subjekt v odvolaní tiež namietal, že mu bolo vydané právoplatné stavebné povolenie na stavbu rodinného domu, nie povolenie stavby na bývanie. K uvedenej námietke žalovaný uviedol, že podľa obec môže ustanoviť sadzbu poplatku za rozvoj pre stavby na bývanie. V tomto ustanovení zákon pri zadefinovaní stavby na bývanie odkazuje na a o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), podľa ktorého bytové budovy sú stavby, ktorých najmenej polovica podlahovej plochy je určená na bývanie. Medzi bytové budovy patria: bytové domy, rodinné domy a ostatné budovy na bývanie. Podľa stavebného zákona je rodinný dom budova určená predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie. Podľa rozhodnutia obce Dolný Kalník č. 117/124/17/2018-UR+SP zo dňa 02.05.2018 bolo stavebným úradom vydané stavebné povolenie na stavbu rodinného domu (podľa stavebného zákona) na pozemku parc. č. KNC 320/3 katastrálne územie T. O.. To znamená, že daňovému subjektu bolo vydané stavebné povolenie na výstavbu rodinného domu, ktorý z hľadiska stavebného zákona patrí do kategórie bytových budov, ktoré sú pre účely považované za stavby na bývanie. Z uvedeného dôvodu je vznesená námietka daňového subjektu neopodstatnená. Odvolací orgán ďalej uviedol, že s účinnosťou od 01.11.2016 vstúpil do platnosti , ktorý splnomocnil obce, aby po 01.11.2016 mohli prijať všeobecne záväzné nariadenie, ktorým na svojom území ustanovia miestny poplatok za rozvoj. Poplatok za rozvoj mohla obec ustanoviť s účinnosťou od 01.01.2017, keďže podľa môže obec ustanoviť sadzbu vždy k 01. januáru kalendárneho roka. Podľa znenia obec môže vo svojom všeobecne záväznom nariadení ustanoviť len to, na čo je zo zákona splnomocnená, t. j. pre akú časť svojho územia poplatok ustanovuje (napríklad na celé územie obce alebo v jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území) a sadzbu poplatku. Na základe uvedeného nie je možné súhlasiť s námietkou žalobcu, že prijaté Všeobecne záväzné je po obsahovej stránke nedostatočné. Podľa názoru odvolacieho orgánu je Všeobecne záväzné vyhotovené v súlade so zákonom a obsahuje znenie ustanovení, ku ktorým ho splnomocnil.

3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote žalobu žalobca, ktorý sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a priznania mu nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Uviedol, že rozhodnutie orgánu verejnej správy vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Žalobca požiadal o vydanie stavebného povolenia dňa 09.06.2017. Pre dlhodobú nečinnosť zo strany stavebného úradu mu bolo

dňa 02.05.2018 vydané stavebné povolenie č. 117/124/17/2018-US+SP na stavbu rodinný dom na pozemku parcela č. KNC 320/3, katastrálne územie T. O.. Stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť 04.06.2018. Následne rozhodnutím č. 1/2018 neoznačeného dňa bol žalobcovi vyrubený poplatok za miestny rozvoj vo výške 1 708 eur. Uvedené rozhodnutie žalobca napadol odvolaním. Na podklade podaného odvolania žalovaný napadnuté rozhodnutie rozhodnutím č. 652538/2018 zo dňa 21.11.2018 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Obec Dolný Kalník vydala dňa 18.02.2019 rozhodnutie č. 1/2019, ktorým bol žalobcovi vyrubený poplatok za miestny rozvoj vo výške 1 708 eur. Žalobca uvedené rozhodnutie napadol z nasledovných dôvodov: správny orgán prvej inštancie vydal rozhodnutie v inom konaní pod iným číslom spisu 1/2019, správny orgán prvého stupňa sa nezaoberal doterajším priebehom konania, nesprávnosť výroku rozhodnutia pre neuvedenie ustanovenia na podklade ktorého bolo rozhodnutie vydané, na podklade ktorého je správny orgán prvej inštancie oprávnený také rozhodnutie vydať a pre absenciu vzájomnej súvislosti medzi právnymi predpismi označenými v úvodnej časti výroku rozhodnutia, neoznačenie ustanovenia, na podklade ktorého sa stavba žalobcu považuje za stavbu na bývanie, nevymedzenie, na základe čoho bol určený základ poplatku, absencia náležitostí odôvodnenia rozhodnutia, skutočnosť, že stavba žalobcu, t. j. rodinný dom, ktorý je oprávnený postaviť, nemá samostatný vstup z verejnej komunikácie, čo je podmienkou hodnotenia jeho rodinného domu ako stavby určenej na bývanie pre potreby o poplatku za miestny rozvoj, nesprávnosť a nezrozumiteľnosť Všeobecne záväzného nariadenia č. 1/2017, na podklade ktorého malo dôjsť k vyrubeniu poplatku za miestny rozvoj a skutočnosť, že v prípade stavebníkov v obci Dolný Kalník ide o jediného stavebníka, ktorému bol vyrubený poplatok za miestny rozvoj. Žalovaný napadnutým rozhodnutím rozhodnutie obce Dolný Kalník č. 1/2019 potvrdil. Žalobca odkázal na ustanovenia zákona o poplatku za rozvoj, a stavebného zákona. Z uvedených zákonných ustanovení podľa jeho názoru vyplýva, že obec môže stanoviť sadzby poplatku pre stavby na bývanie, stavbou na bývanie je podľa stavebného zákona okrem iných rodinný dom a rodinný dom v zmysle stavebného zákona je budova kumulatívne spĺňajúca nasledovné podmienky: budova určená na bývanie a vstup z verejnej komunikácie. Žalobca je v zmysle stavebného povolenia z 02.05.2018 stavebníkom rodinného domu, ale tento rodinný dom nespĺňa podmienky vyplývajúce z stavebného zákona, pretože nemá vstup z verejnej komunikácie. Rodinný dom, na ktorý získal žalobca stavebné povolenie, je riadnym rodinným domom v zmysle ustanovení stavebného zákona, ale nespĺňa podmienky stanovené stavebným zákonom v . Keďže tieto podmienky nespĺňa, nemožno ho v súčasnosti považovať za stavbu na bývanie podľa stavebného zákona. S ohľadom na uvedené nemožno rodinný dom žalobcu vztiahnuť pod odkaz 11 v zmysle zákona o poplatku za rozvoj. Pre tento dôvod obec na rodinný dom žalobcu nemôže ustanoviť sadzbu poplatku za rozvoj. Samotná existencia právoplatného rozhodnutia o stavebnom povolení nie je jediným predpokladom pre vyrubenie poplatku za miestny rozvoj. Žalobcovi síce bolo vydané stavebné povolenie ale nie na stavbu v zmysle zákona o poplatku za rozvoj v spojení s ustanoveniami stavebného zákona. Žalobca nie je stavebníkom stavby rodinného domu so samostatným vstupom z verejnej komunikácie. Verejná komunikácia v obci pri pozemku, na ktorom stavebník zriaďuje stavbu, neexistuje a na takú komunikáciu nebolo do dnešného dňa vydané právoplatné stavebné povolenie. V prípade žalobcu tak nie je naplnená základná zákonná podmienka podľa zákona o poplatku za rozvoj. Správny orgán prvej inštancie nešpecifikoval všeobecne záväzné nariadenie vo svojom rozhodnutí, čo aj žalobca namietal v podanom odvolaní. Žalovaný bez ďalšieho v odôvodnení rozhodnutia aplikoval Všeobecne záväzné . Absencia správneho označenia aplikovaného všeobecne záväzného nariadenia má vo veci zásadný význam. Nesprávne označenie má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť. Žalovaný uviedol, že nesprávnosť označenia všeobecne záväzného nariadenia je nepresnosťou, ktorá nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia, pretože presné znenie všeobecne záväzného nariadenia je uvedené vo výroku rozhodnutia. Nie je zrejmé, na základe čoho žalovaný identifikoval, že v odôvodnení rozhodnutia má správny orgán prvého stupňa na mysli všeobecne záväzné , keď ho v odôvodnení rozhodnutia správny orgán prvého stupňa na žiadnom mieste necitoval a ani jeho aplikáciu nepodrobil správnej úvahe. Jeho uvedenie vo výroku rozhodnutia nemá vplyv na odôvodnenie rozhodnutia. Žalovaný mal vec posúdiť tak, že neidentifikovanie všeobecne záväzného nariadenia v odôvodnení rozhodnutia spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť. Nie je totiž zrejmé, akým nariadením bol stanovený poplatok za miestny rozvoj. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa vykazovalo aj iné vady, s ktorými sa žalovaný nevysporiadal vôbec - v odôvodnení rozhodnutia najmä absentovala citácia zákonných ustanovení a ustanovení všeobecne záväzného nariadenia, ktoré obec mienila v prípade žalobcu aplikovať. Žalovaný nesprávne právne posúdil aj otázku určenia základu pre výpočet poplatku.

Z § 6 zákona o poplatku za miestny rozvoj totiž vyplýva, že základom poplatku môže byť iba výmera realizovanej stavby v metroch štvorcových. Stavba účastníka konania však realizovaná nebola. Napokon do dnešného dňa nemá k nej prístup z verejnej komunikácie. Ďalej žalobca argumentoval, že zo všeobecne záväzného nariadenia obce Dolný Kalník č. 1/2017 žalobcovi nevyplývajú žiadne povinnosti. Z jeho obsahu nevyplýva, na základe ktorých konkrétnych ustanovení v jeho záhlaví vymedzených právnych predpisov boli prijaté jeho štyri ustanovenia, poplatok za rozvoj zavádza, hoci ho má podľa zákona ustanovovať, nevyplýva z neho ani záväzný výklad v ňom používaných pojmov. Všeobecne záväzné nariadenie všeobecne zavádza poplatok na stavby na bývanie, pričom nerozlišuje medzi stavbami už zrealizovanými, či stavbami, na ktoré bolo vydané stavebné povolenie. V súlade so zákonom o stavebnom konaní ani približne nedefinuje pojem „stavba na bývanie“. Všeobecne záväzné tak nerozlišuje, čo je predmetom poplatku za miestny rozvoj a čo ním naopak nie je, t. j. či ide v zmysle odkazu 11 o stavby v zmysle alebo b) stavebného nevyplýva naplnenie účelu , ktorým sa mení a dopĺňa zákon o poplatku za rozvoj, ktorým je pozitívny dopad na verejné financie, rozpočty obcí a vyšších územných celkov. Bezprostredne po podaní odvolania proti predchádzajúcemu rozhodnutiu obce Dolný Kalník bola dňa 15.08.2018 na stránke obce zverejnená vysvetlivka k Všeobecne záväznému nariadeniu č. 1/2017. V časti „Vznik, zánik poplatkovej povinnosti a oznamovacia povinnosť“ je v bode 1 a 3 v rozpore so zákonom - poplatková povinnosť nevzniká dňom vydania právoplatného rozhodnutia, ale až dňom jeho právoplatnosti a oznamovacia povinnosť podľa bodu 3 sa vzťahuje iba na stavby s viacerými účelmi. V časti „Poplatník“ sú body 1 a 3 prepisom už neplatného znenia zákona účinného do 31.12.2016 a nie znenia účinného ku dňu vydania Všeobecne záväzného nariadenia č. 1/2017. V časti „Základ poplatku“ sa rovnako jedná o prepis neplatného znenia zákona. Na rozdiel od zákona sa podľa uvedenej časti vysvetlivky vzťahuje na všetky stavby v obci bez rozdielu (zákon odkazuje na stavby podľa ). V časti „Vyrubenie, splatnosť a platenie poplatkov za rozvoj“ v bode 2 vysvetlivka odkazuje na čl. 4 ods. 3, ktorý sa však nenachádza vo všeobecne záväznom nariadení č. 1/2017 (čl. 4 končí bodom 2) a ani vo vysvetlivke, ktorá nie je členená na články. V časti „Vrátenie poplatku za rozvoj“ v bode 1 je rovnako odkaz na čl. 3 ods. 2, pričom nie je zrejmé, akého dokumentu. Obdobne to platí pre časť „Správa poplatku za rozvoj“ bod 3. Napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa bolo vydané na podklade všeobecne záväzného nariadenia, ktoré má zjavné nedostatky v obsahu a forme, ktoré neodstránila ani zverejnená „vysvetlivka“, a ktoré nemôžu žalobcu zaväzovať. Ďalej žalobca namietal, že prvé rozhodnutie o vyrubení poplatku za miestny rozvoj bolo vydané pod č. 1/2018, pričom toto rozhodnutie bolo zrušené žalovaným a vec vrátená na ďalšie konanie. Následne správny orgán prvého stupňa začal nové konanie pod č. 1/2019. Uvedené rozhodnutie žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil. Konanie vedené obcou pod č. 1/2018 v dôsledku predchádzajúceho zrušujúceho rozhodnutia žalovaného naďalej prebieha. Obec namiesto pokračovania v tomto konaní a namiesto vydania rozhodnutia začala viesť celkom nové konanie č. 1/2019 a v tomto konaní napokon vydala rozhodnutie, ktoré bolo žalovaným potvrdené. Vo veci žalobcu tak v dôsledku konania obce a žalovaného prebiehajú dve konania s totožným predmetom, t. j. doteraz neskončené konanie vedené pod č. 1/2018 a neskôr začaté konanie vedené pod č. 1/2019. Konaniu vedenému pod č. 1/2019 bráni prekážka začatej veci. Žalovaný mal správne rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušiť a konanie zastaviť a nie v ňom za týchto okolností pokračovať, pretože postupu v konaní bráni stále existujúca prekážka začatej veci. V odvolaní tiež žalobca namietal, že bol jediným adresátom Všeobecne záväzného nariadenia č. 1/2017. Nedisponuje žiadnou informáciou o tom, že by správny orgán prvého stupňa rozhodol o vyrubení poplatku za rozvoj ďalším osobám. Nie je zrejmé, z akých podkladov žalovaný čerpal informáciu o tom, že poplatok bol vyrubený opakovane. Žalovaný pritom k tejto informácii neskúmal, koľko stavebných povolení bolo v obci vydaných, koľko plánovaných stavieb malo prístup z verejnej komunikácie a ani to, či mala obec dôvody pre to, aby v niektorých prípadoch poplatok nevyrubila. Žalovaný neskúmal ani použitie zdrojov získaných z údajne vyrubených a zaplatených poplatkov na miestny rozvoj. Tiež žalobca upozornil, že v prípade jeho stavebného povolenia obec postupovala v rozpore so zákonom, pričom jej nečinnosť bola opakovane hodnotená Okresnou prokuratúrou Martin. Ak by obec ako stavebný úrad konala riadne a bez prieťahov, stavebné povolenie by mu bolo vydané v roku 2017 a Všeobecne záväzné , ktoré žalobca považoval za nesprávne, nezrozumiteľné a neukladajúce mu žiadne povinnosti, účinné od 01.01.2018 by sa na neho nikdy nevzťahovalo. Pre úplnosť žalobca dodal, že bol prvým, ktorý v lokalite Farské v obci Dolný Kalník získal stavebné povolenie, ktorému sa obec ako stavebný úrad bránila. Vydanie Všeobecne záväzného nariadenia č. 1/2017 a jeho následné použitie ako základ pre vydanie rozhodnutia č. 1/2018 a následne aj 1/2019 považoval za namierené výlučne proti jeho osobe. Ak aj

bol poplatok vyrubený opakovane, stalo sa tak až po námietkach žalobcu obsiahnutých v odvolaní proti rozhodnutiu č. 1/2018 a žalobca predpokladá, že sa tak stalo iba formálne pri stavbách, na ktoré sa vzťahoval iba minimálny poplatok.

4. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe navrhol túto zamietnuť a nepriznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Poukázal na priebeh konania na správnych orgánoch a zopakoval svoju argumentáciu vyslovenú v napadnutom rozhodnutí. K námietke, že žalobca nemá zo svojho rodinného domu prístup na verejnú komunikáciu, žalovaný uviedol, že nesplnomocňuje správcu dane nevyrubiť poplatok za rozvoj, ak nemá stavba, na ktorú bolo právoplatne vydané stavebné povolenie, prístup z verejnej komunikácie. Negatívne vymedzenie predmetu poplatku za rozvoj upravuje v . Tiež zdôraznil, že podľa jeho názoru je Všeobecne záväzné po obsahovej stránke vyhotovené v súlade so . Ďalej žalovaný zdôraznil, že vyrubenie poplatku za rozvoj napadnutým rozhodnutím bolo opodstatnené, teda v súlade s právnym predpisom. Správca dane zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu a správne aplikoval príslušné zákonné ustanovenia. Žalovaný pri preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia postupoval v zmysle daňového poriadku a napadnuté rozhodnutie preskúmal v rozsahu požadovanom v odvolaní. V rámci odvolacieho konania žalovaný vydal rozhodnutie č. 647200/2019 zo dňa 27.11.2019 v súlade s daňového poriadku, pričom v odôvodnení rozhodnutia v zmysle daňového poriadku uviedol všetky skutočnosti - dôkazy, ktoré boli podkladom rozhodnutia. V odôvodnení sa žalovaný správny orgán vysporiadal so všetkými námietkami odvolania a uviedol všetky úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie predložených dôkazov, žalovaný pritom uviedol znenie konkrétnych ustanovení právnych predpisov, z ktorých vychádzal pri rozhodovaní. Ďalej žalovaný uviedol, že nie je oprávnený preskúmavať, resp. posudzovať zákonnosť postupu iného štátneho orgánu. Žalovaný nepreskúmaval správnosť, zákonnosť postupu obce Dolný Kalník ako stavebného úradu, ktorý vydal stavebné povolenie právoplatné dňa 04.06.2018 na základe žiadosti o vydanie stavebného povolenia podanej dňa 09.06.2017, pretože k takémuto postupu nie je žalovaný oprávnený. V prípade, ak mal žalobca námietky voči postupu obce ako stavebného úradu pri vybavovaní jeho žiadosti o vydanie stavebného povolenia, mal uplatniť tieto námietky v stavebnom konaní vo veci vydania stavebného povolenia zo dňa 02.05.2018 v súlade so o správnom konaní. Ďalej uviedol, že podľa predmetom poplatku za rozvoj je pozemná stavba na území obce, na ktorú je vydané právoplatné stavebné povolenie, ktorým sa povoľuje stavba. Podľa uvedeného zákona poplatková povinnosť vzniká dňom právoplatnosti stavebného povolenia, dňom právoplatnosti rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, dňom právoplatnosti rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby alebo dňom ohlásenia stavby stavebnému úradu. Podľa uvedeného zákona je poplatníkom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bolo ako stavebníkovi vydané stavebné povolenie, rozhodnutie o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby, alebo ktorá ako stavebník ohlásila stavbu stavebnému úradu. Z predložených listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že v prípade žalobcu došlo k naplneniu podstaty vzniku poplatkovej povinnosti k miestnemu poplatku za rozvoj. Keďže právoplatnosť stavebného povolenia zo dňa 02.05.2018 nebola zrušená (ani na základe šetrenia iných orgánov - Okresná prokuratúra Martin), žalovaný mal za to, že boli splnené všetky

5. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalobcovi bolo vydané stavebné povolenie na stavbu rodinného domu na KNC parcele č. 320/3 v katastrálnom území T. O.. Uvedená nehnuteľnosť nemá prístup z verejnej komunikácie. Z vyjadrenia žalovaného obsiahnutého na strane 5 vyplýva, že zo stavebného povolenia vyplýva informácia, že komunikačné napojenie novostavby je na pripravované obecné komunikácie v súčasnosti vo výstavbe, čo podľa neho činí túto námietku žalobcu neopodstatnenou a súčasne to, že negatívne vymedzenie v zmysle ustanovení o miestnom poplatku za rozvoj sa nevzťahuje na absenciu prístupu z verejnej komunikácie, t. j. bez ohľadu na to bol poplatok za miestny rozvoj vyrubený správne. Uvedené závery žalovaného nemajú oporu v v spojení s ustanoveniami stavebného zákona vyplýva, že poplatok za miestny rozvoj možno vyrubiť pre stavby na bývanie. Stavbou na bývanie je podľa stavebného zákona okrem iných rodinný dom. Rodinný dom v zmysle stavebného zákona je budova kumulatívne spĺňajúca tieto podmienky: budova určená na bývanie majúca vstup z verejnej komunikácie. Ak rodinný dom nemá prístup z verejnej komunikácie, nie je stavbou

na bývanie pre účely vyrubenia poplatku za miestny rozvoj. Je teda nesprávny záver žalovaného, že absencia tejto náležitosti nemá za následok nemožnosť aplikácie ustanovení Súčasne je nesprávny záver žalovaného o tom, že rodinný dom žalobcu má prístup z verejnej komunikácie. je pomerne stručný a najmä terminologicky odkazuje na ustanovenia stavebného zákona a z tohto dôvodu nemožno na ich vzájomnú súvislosť neprihliadať. Na stavbu verejnej komunikácie nebolo do dnešného dňa vydané právoplatné stavebné povolenie. Tvrdenie obsiahnuté v stavebnom povolení z 02.05.2018, že sa dokonca začalo s jeho výstavbou, nie je pravdivé. Obec Dolný Kalník vydala dňa 15.05.2020 stavebné povolenie č. 181/480/2019-Ry na miestnu komunikáciu, ale z výrokovej časti tohto rozhodnutia priamo vypadli parcely, ktoré by tvorili verejnú komunikáciu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu - KNC parcely č. 313/3 a 313/4. Z tohto dôvodu podával žalobca v júli 2020 podnet na opravu zrejmej nesprávnosti rozhodnutia, keďže tieto parcely boli zahrnuté v záhlaví rozhodnutia, avšak boli vynechané z jeho výroku. Prístup z verejnej komunikácie žalobca nielenže nemal v čase vydania stavebného povolenia, ani v okamihu vydania prvého a druhého rozhodnutia o poplatku za rozvoj, ani nedisponuje ním do dnešného dňa. Nebol tak splnený základný zákonný predpoklad pre vyrubenie poplatku za rozvoj. Ďalej žalobca argumentoval, že sa bránil voči postupu správneho orgánu všetkými dostupnými prostriedkami a bol spomedzi vlastníkov pozemkov v IBV Dolný Kalník Farské prvým a jediným, ktorý získal stavebné povolenie. Keď sa tak stalo, bol prvým a jediným, ktorému bol vyrubený poplatok za rozvoj a súčasne jediným, ktorý bol stavebným povolením na obecnú komunikáciu vylúčený z prístupu k svojmu pozemku. Vlastníci pozemkov sa postupu stavebného úradu bránili aj v trestnom konaní, v ktorom bolo vznesené obvinenie neznámemu páchateľovi. Žalovaný tvrdí, že poplatok bol vyrubený celkom štyrikrát. Toto tvrdenie nie je žiadnym spôsobom preukázané, a to ani len číslom a dátumom rozhodnutia. Nie je tak zrejmý ani účel poplatku vyrubeného obcou. Pokiaľ žalovaný argumentoval zrušením právoplatného stavebného povolenia ako podmienkou pre zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalobca uviedol, že nemá vedomosť, že by jeho stavebné povolenie niekedy podliehalo prieskumu okresnej prokuratúry. Postup stavebného úradu bol niekoľkokrát predmetom skúmania prokuratúry a z jej strany boli úradu opakovane vytýkané nedostatky. Márne uplynutie lehoty vymedzenej v stavebnom povolení je v zmysle ustanovení dôvodom pre vrátenie už zaplateného poplatku a nie je dôvodom pre zrušenie právoplatnosti stavebného povolenia. Žalovaný sa nevysporiadal so žiadnou ďalšou žalobnou námietkou žalobcu. Nezaoberal sa neoznačením všeobecne záväzného nariadenia, na podklade ktorého bolo vydané napadnuté rozhodnutie, nevyjadril sa k nesprávnosti určenia základu pre výpočet poplatku ani ku skutočnosti, že Všeobecne záväzné žalobcovi žiadne povinnosti neukladá a je iba predpisom už neplatného znenia Žalovaný sa nevyjadril ani k tomu, že nové rozhodnutie o poplatku za miestny rozvoj bolo vydané napriek prekážke začatej veci. Ak by obec ako stavebný úrad konala riadne a bez prieťahov, stavebné povolenie by mu bolo vydané v roku 2017 a Všeobecne záväzné , ktoré žalobca považuje za nesprávne, nezrozumiteľné a neukladajúce mu žiadne povinnosti účinné od 01.01.2018, by sa na neho nikdy nevzťahovalo.

6. Krajský súd, ako správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v zmysle a nasl. v medziach žalobných bodov (, ) a dospel k záveru, že žalobu je potrebné ako nedôvodnú s poukazom na ustanovenie zamietnuť vychádzajúc z nasledovných úvah.

7. Podľa o miestnom poplatku za rozvoj v znení účinnom do 29.11.2019 (ďalej aj „“) predmetom poplatku za rozvoj je pozemná stavba na území obce uvedená v a) na ktorú je vydané právoplatné stavebné povolenie, ktorým sa povoľuje stavba, b) ktorá je ohlásená stavebnému úradu, c) na ktorú je vydané rozhodnutie o povolení zmeny stavby pred jej dokončením alebo, d) ktorá je dodatočne povolená.

8. Podľa poplatková povinnosť vzniká dňom právoplatnosti stavebného povolenia, dňom právoplatnosti rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, dňom právoplatnosti rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby alebo dňom ohlásenia stavby stavebnému úradu.

9. Podľa sadzba poplatku za rozvoj je od 3 eur do 35 eur za každý, aj začatý m2 podlahovej plochy nadzemnej časti stavby.

10. Podľa obec môže ustanoviť sadzby poplatku za rozvoj rôzne pre stavby v členení a) stavby na bývanie, b) stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby pre vodné hospodárstvo, stavby využívané na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu, c) priemyselné stavby a stavby využívané na skladovanie vrátane stavieb na vlastnú administratívu, d) stavby na ostatné podnikanie a na zárobkovú činnosť, stavby využívané na skladovanie a administratívu súvisiacu s ostatným podnikaním a so zárobkovou činnosťou, e) ostatné stavby.

11. Podľa § 43b ods. 1 stavebného zákona bytové budovy sú stavby, ktorých najmenej polovica podlahovej plochy je určená na bývanie. Medzi bytové budovy patria a) bytové domy, b) rodinné domy, c) ostatné budovy na bývanie, napríklad detské domovy, študentské domovy, domovy dôchodcov a útulky pre bezdomovcov.

12. Podľa § 43b ods. 3 stavebného zákona rodinný dom je budova určená predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie.

13. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že obec Dolný Kalník vydala dňa 22.11.2017 Všeobecne záväzné o miestnom poplatku za rozvoj v obci Dolný Kalník, a to v zmysle o obecnom zriadení a v súlade s príslušnými ustanoveniami o miestnom poplatku za rozvoj. V zmysle čl. 1 uvedeného všeobecne záväzného nariadenia týmto nariadením obec Dolný Kalník zaviedla miestny poplatok za rozvoj v celom katastrálnom území obce T. O.. V zmysle čl. 2 stanovila sadzbu poplatku za rozvoj na stavbu na bývane v sume 20 eur/m2. Podľa čl. 3 poplatok za rozvoj mohol byť použitý v celom katastrálnom území obce T. O.. V zmysle čl. 4 (Záverečné ustanovenia) toto nariadenie nadobúda účinnosť 01.01.2018 a bolo schválené uznesením obecného zastupiteľstva č. 21/2017 dňa 09.11.2017.

14. Dňa 02.05.2018 vydala obec Dolný Kalník rozhodnutím č. 117/124/17/2018-UR+SP stavebné povolenie v prospech žalobcu, a to vo vzťahu k stavbe „rodinný dom“ na pozemku parc. č. KNC 320/3 katastrálne územie T. O..

15. Správny súd dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán i žalovaný postupovali v súlade s ustanoveniami Všeobecne záväzného nariadenia č. 1/2017 vydaného obcou Dolný Kalník, na ktorého podklade bolo vydané rozhodnutie obce Dolný Kalník o vyrubení poplatku za rozvoj žalobcovi. Spomínané všeobecne záväzné nariadenie definovalo právny základ pre zavedenie označeného poplatku () a stanovilo sadzbu poplatku. Všeobecne záväzné nariadenie nebolo možné preskúmavať z hľadiska jeho zákonnosti v aktuálnom konaní. V konaní o všeobecnej správnej žalobe o súdny prieskum zákonnosti individuálneho správneho aktu totiž neprináleží správnemu súdu preskúmavať (ani predbežne posudzovať) zákonnosť všeobecne záväzných právnych predpisov. Uvedené plynie z ustanovenia , v zmysle ktorého súdnemu prieskumu správnych súdov nepodliehajú všeobecne záväzné právne predpisy, pokiaľ neustanovuje inak. Je potrebné dodať, že súdny upravuje aj súdny prieskum všeobecne záväzných právnych predpisov (v štvrtej časti, štvrtá hlava, piaty diel - konanie vo veciach územnej samosprávy - konanie o súlade všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy), toto je však osobitým konaním v zmysle štvrtej časti spravujúcim sa osobitnou právnou úpravou, najmä čo do definície aktívnej a pasívnej legitimácie, náležitostí žaloby, atď.

16. Prvostupňový správny orgán rozhodol o vyrubení poplatku za rozvoj žalobcovi, pričom z rozhodnutia je zjavné označenie zákonnej úpravy, všeobecne záväzného nariadenia č. 1/2017, osoby poplatníka, základu poplatku, sadzby a napokon sumy, ktorú má žalobca uhradiť. Odôvodnenie rozhodnutia

prvostupňového správneho orgánu zároveň poukázalo na podstatnú podmienku nutnú pre vyrubenie poplatku za rozvoj - právoplatné stavebné povolenie v prospech žalobcu na stavbu rodinného domu.

17. Za daných okolností je zjavné, že správne orgány v súlade so zákonom a vydaným všeobecne záväzným nariadením, vychádzajúc z právoplatného stavebného povolenia na stavbu na bývanie vyrubili žalobcovi poplatok za rozvoj, ktorého výška bola rovnako stanovená na základe jasne definovaných kritérií.

18. Pokiaľ žalobca argumentoval, že dom nemá vstup z verejnej komunikácie, pričom odkazoval na úpravu stavebného zákona, tieto tvrdenia fakticky popierajú legitimitu stavebného povolenia a smerujú proti samotnému žalobcovi ako stavebníkovi. Pokiaľ stavba nespĺňa kritériá stavby na bývanie, potom uvedené malo byť predmetom stavebného konania, nie konania o vyrubení poplatku za rozvoj.

19. Tvrdenia o tom, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu nešpecifikovalo všeobecne záväzné nariadenie, na podklade ktorého bol poplatok vyrubený, nezodpovedajú obsahu dotknutého rozhodnutia, ktoré presne odkazuje na toto nariadenie s označením jeho čísla, ako aj na zákonnú úpravu. Povinnosť presného citovania konkrétnych ustanovení predpisov, podľa ktorých bola žalobcovi uložená povinnosť, nevyplýva zo žiadneho ustanovenia daňového poriadku (§ 63).

20. Žalobca akcentoval skutočnosť, že základom pre vyrubenie poplatku za rozvoj je výmera nadzemnej časti podlahovej plochy realizovanej stavby v m2 ( ), pričom z uvedeného vyvodil, že poplatok nemožno vyrubiť, pretože stavba nebola realizovaná. Výklad daného ustanovenia popiera podstatu vzniku poplatkovej povinnosti poplatku za rozvoj, ktorá vzniká v zmysle dňom právoplatnosti stavebného povolenia, dňom právoplatnosti rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, dňom právoplatnosti rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby alebo dňom ohlásenia stavby stavebnému úradu.

21. Pokiaľ žalobca argumentoval, že poplatok bol vyrubený len jemu, dané tvrdenia boli pre posúdenie vec nepodstatné, keďže správny súd preskúmaval tvrdený zásah do majetkových práv žalobcu, ktorý bol vykonaný zákonom aprobovaným spôsobom. Bez právnej relevancie boli aj argumenty o nesprávnom očíslovaní konania na prvostupňovom správnom orgáne, ktorý vydal pôvodné rozhodnutie o vyrubení poplatku pod číslom 1/2018 s tým, že následne po zrušení tohto rozhodnutia bol poplatok vyrubený opätovne pod číslom 1/2019. Išlo o technickú evidenciu konaní, ktorá z hľadiska skúmania zákonnosti postupu správnych orgánov nemala žiaden význam a určite nemohla viesť ku konštatovaniu prekážky veci začatej.

22. Žaloba bola zamietnutá, preto je účastníkom v tomto konaní úspešným v celom rozsahu žalovaný. O náhrade trov konania žalobcu rozhodol správny súd podľa a contrario. O náhrade trov konania žalovaného rozhodol správny súd podľa a contrario z dôvodu ich neuplatnenia.

23. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.