Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Cpr-8-2016.pdf
PDF · 117.66 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-6Cpr/8/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany sudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci žalobkyne: W.. C. M., L.. XX.XX.XXXX, J. Ž., G. XX/XX, zast.: Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o., so sídlom 949 01 Nitra, Štefánikova 7, IČO: 36 868 876 proti žalovanému: Stredná odborná škola gastronómie a cestovného ruchu, so sídlom Levická 4, 950 03 Nitra, IČO: 00 596 876, zast.: Legal Counsels s.r.o. so sídlom Tallerova 10, 811 02 Bratislava, IČO: 36 364 606, o určenie, že pracovný pomer trvá takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa dňa 13.09.2016 podala na tunajšom súde žalobu o určenie, že pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 17.03.2015 medzi ňou ako zamestnávateľom trvá. Žalobu podala z dôvodu, že dňa 17.03.2015 uzatvorila so žalovaným pracovnú zmluvu na pracovnú pozíciu učiteľka teoretického vyučovania s miestom výkonu práce L.. Pracovný pomer sa uzatvoril na dobu určitú počas zastupovania dlhodobej PN W.N.. I.. Dňa 19.06.2015 odoslala štatutárna zástupkyňa žalovaného email, v ktorom jej nariadila čerpanie dovolenky od 22.06.2015. Ako dôvod nariadenia tejto dovolenky riaditeľka uviedla, že žalobkyňa neskoro oznámila svoju absenciu v práci z dôvodu návštevy lekára. Dňa 10.07.2015 odoslala email žalovanej škole s dopytom, dokedy má čerpať dovolenku resp. kedy ma nastúpiť do práce. Dňa 15.07.2015 jej bol doručený list od žalovaného, v ktorom sa uvádza, že uvedený pracovný pomer skončil k 30.06.2015 na základe ústnej dohody. Žalobkyňa dňa 10.08.2015 zaslala žalovanej škole oznámenie, že trvá na ďalšom zamestnaní. Listom zo dňa 30.10.2015 žalobkyňa poukázala na duplicitné doručovanie potvrdenia o zamestnaní, keď v mesiaci október 2015 jej žalovaný najskôr doručil potvrdenie o zamestnaní od 17.03.2015 do 30.06.2015 a následne potvrdenie o zamestnaní od 17.03.2015 do 31.08.2015. Dňa 19.11.2015 jej bol zaslaný list žalovaným, v ktorom bolo poukázané na skončenie pracovného pomeru k 31.08.2015. Naliehavý právny záujem videla žalobkyňa v tom, že od 01.09.2015 je vedená v sociálnej poisťovni aj zdravotnej poisťovni K., S..D.. ako dlžník na poistnom, pričom tento status si neprivodila sama, ale vznikol svojvoľným konaním žalovaného, ktorý za ňu najprv ku dňu 30.06.2015 a následne po oprave výkazov na jeseň 2015, k 01.09.2015 prestal platiť odvody. Naliehavosť právneho záujmu preukazuje tým, že bola zaradená do zoznamu dlžníkov na zdravotnom poistnom ako aj tým, že konanie o poskytnutí príspevku v nezamestnanosti bolo prerušené, pričom uvedené by sa nestalo, keby žalovaný prideľoval žalobkyni práce v zmysle platnej pracovnej zmluvy aj po 31.08.2015. V prípade žalobkyne nemožno hovoriť s určitosťou o tom, že pracovný pomer bol založený na dobu v zmysle znenia pracovnej zmluvy, a to „pracovný pomer sa uzatvára na dobu určitú počas zastupovania dlhodobej PN W.. I.“. Žalobkyňa nemohla pri podpise zmluvy jednoznačne vyvodiť, kedy sa jej pracovný pomer skončí. Pracovný pomer na dobu určitú je opodstatnené uzatvoriť v prípade, že zamestnávateľ
dopredu vie, kedy sa tento pomer skončí. V danom prípade však žalovaná škola v čase podpisu zmluvy nevedela, ako dlho bude W.. I. práceneschopná, pretože sa jednalo o dlhodobú práceneschopnosť. Už len samotná dlhodobosť práceneschopnosti W.. I., ktorá bola práceneschopná od konca roku 2014, nie je dostatočne určitým faktorom, ktorý by jasne determinoval uvedený pracovný pomer ako uzatvorenie na dobu určitú. V tom čase W.. I. bola práceneschopná už zhruba polroka a nebolo možné presne určiť, ako dlho tento jej stav ešte potrvá. Neobstojí tvrdenie, že určitosť doby pracovného pomeru podmieňuje návrat W.. I. do zamestnania, pretože takáto podmienka nie je v pracovnej zmluvy nikde uvedená. Podľa žalobkyne doba, na ktorú sa pracovný pomer uzatvoril nie je zrozumiteľná, jasná a určitá.
2. Žalovaný listom právneho zástupcu zo dňa 06.10.2016 navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Ďalej uviedol, že celá argumentácia žalobkyne uvedená v žalobe sa opiera o skutočnosť, že dojednanie pracovnej zmluvy na dobu určitú je neplatné z dôvodu jeho neurčitosti. Uvedenú argumentáciu považuje za tendenčnú v záujme získať materiálny prospech na úkor žalovaného. V zmysle konštantnej judikatúry ako aj komentárov k Zákonníku práce je zrejmé, že doba určitá môže byť definovaná aj udalosťou, napríklad v praxi najčastejšie využívaným trvaním rodičovskej či materskej dovolenky ako aj trvaním dlhodobej PN. Základná charakteristika pracovného pomeru na dobu určitú spočíva v tom, že sa končí právnou udalosťou, uplynutím dojednanej doby bez toho, aby zamestnávateľ uplatnil niektorý z taxatívne uvedených výpovedných dôvodov a následne jednostranne doručenou výpoveďou ukončil pracovný pomer. Doba trvania pracovného pomeru uzavretého na dobu určitú môže byť dohodnutá nielen priamym časovým údajom, uvedením časového obdobia podľa týždňov, mesiacov, či rokov, alebo dobou trvania určitých prác, ale aj na základe iných konkrétnym dátumom neohraničených objektívne zistiteľných skutočností, o ktorých v skutočnej dĺžke účastníci pri uzatváraní pracovnej zmluvy nemusia mať ani istotu, ktoré nepripúšťajú pochybnosti o tom, kedy pracovný pomer na dobu určitú skončí uplynutím dojednanej doby. Určovacia žaloba má v súlade s konštantnou judikatúrou predbežný charakter a má chrániť ohrozené práva jedného z účastníkov konania. Z ustálenej judikatúry súdov jednoznačne vyplýva, že predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu na určení na strane žalobcu a ten je v zásade daný vtedy, ak takýmto návrhom možno predísť porušeniu práva alebo právneho vzťahu a naopak nie je na mieste tam, kde právny vzťah alebo právo už porušené boli, nakoľko určovacia žaloba má povahu preventívnu. Zákonník práce nedáva možnosť domáhať sa neplatnosti skončenia pracovného pomeru, ktorý sa skončil uplynutím doby. Napriek tomu žalobkyňa podala žalobu o určenie, že pracovný pomer trvá. Vo vyjadrení ďalej žalovaný poukazuje na to, že Zákonník práce nedáva možnosť domáhať sa neplatnosti skončenia pracovného pomeru, ktorý sa skončil uplynutím doby. Napriek tomu žalobkyňa podala na súde žalobu o určenie, že pracovný pomer trvá. Tiež poukázal na skutočnosť, že v súčasnosti prebieha na Okresnom súde Žiar nad Hronom súdne konanie vedené pod sp.zn. 5Cpr/1/2016, v ktorom žalobkyňa vystupuje rovnako v pozícii žalobcu.
3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedla, že zo skutkového stavu vyplýva, že v pracovnej zmluve nie je definovaný exaktný termín skončenia pracovného pomeru vyjadrený kalendárnym dňom alebo mesiacom. Je preto na mieste požadovať také vyjadrenie skončenia pracovného pomeru, ktoré je objektívne zistiteľné a nepripúšťa pochybnosti. Dlhodobá PN je nepredvídateľná udalosť, ktorú nemôže predpokladať ani osoba postihnutá dlhodobou PN, a už vôbec nie žalobkyňa. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa objektívne nemohla vedieť, kedy sa W.. I. vráti z dlhodobej PN. Je teda zrejmé, že pracovný pomer nebol dohodnutý na dobu určitú s čím zákon spája domnienku uzatvorenia pracovného pomeru na dobu neurčitú podľa § 48 ods.1 Zákonníka práce.
4. Žalovaný v písomnom stanovisku k vyjadreniu žalobkyne uvádza, že argumentácia žalobkyne nemá racionálny základ a oporu v zákone. Podľa žalobkyne je v poriadku uzatvorenie pracovnej zmluvy na dobu určitú ohraničenej rodičovskou či materskou dovolenkou, pretože Zákonník práce jasne určuje v § 166 a nasl. presné výmery materskej resp. rodičovskej dovolenky. Uvedené tvrdenie žalobkyne je absurdné, nakoľko ohraničenie trvania pracovného pomeru na dobu návratu zamestnankyne z materskej, rodičovskej dovolenky neznamená, že zamestnankyňa zotrvá na takejto dovolenke po maximálne prípustnú dobu v zmysle zákona. Zamestnankyňa môže do práce nastúpiť neskôr, ale aj skôr. V prípade, ak zamestnankyňa oznámi návrat z materskej či rodičovskej dovolenky, pracovný pomer zamestnanca zamestnaného na dobu určitú ohraničenú trvaním materskej alebo rodičovskej dovolenky zamestnankyne sa končí, a to bez ohľadu na to, či zamestnankyňa zotrvala na materskej, rodičovskej dovolenke po zákonom stanovenú maximálnu prípustnú dobu. Argument žalobkyne s poukazom na ustanovenie § 48 ods.2 Zákonníka práce považuje za bezpredmetný, nakoľko pracovný
pomer žalobkyne u žalovaného netrval viac ako 2 roky a ďalej v tejto súvislosti poukazuje na znenie ustanovenia § 48 ods.4 písm. a) Zákonníka práce.
5. Žalobkyňa sa pojednávania nezúčastnila, jej neúčasť ospravedlnil právny zástupca z pracovných dôvodov, preto súd pojednával vo veci v neprítomnosti žalobkyne.
6. Štatutárna zástupkyňa žalovaného C.. S. G. vo svojej výpovedi uviedla, že je vo funkcii riaditeľky žalovaného od roku 2009. Nie je jej jasné, prečo sa žalobkyňa domáha určenia, že pracovný pomer trvá, keď bola u nich prijatá na dobu určitú do ukončenia PN pani Joanidisovej. So žalobkyňou boli priateľky a táto ju oslovila emailom, že hľadá prácu. V tom čase prácu nemali a odpovedala jej, že keď bude príležitosť, nie je problém. Akonáhle W.. I. nastúpila na PN a zistila, že PN bude dlhodobá, tak usúdila, že je nevyhnutné niekoho prijať na odborné zastupovanie, pretože vyučuje odborné predmety. Oslovila žalobkyňu nech príde do školy, že má pre ňu prácu a či je ochotná napriek tomu, že musí dochádzať a predložila jej rozvrh hodín. Žalobkyňa jej povedala, že s tým nie je problém a že sa chce zamestnať na dohodu. Akceptovala to napriek tomu, že žalobkyňu upozornila, že v dohode je veľa nevýhod pre zamestnankyňu ako sú nároky na dovolenku a podobne. Potom prišla žalobkyňa za ňou po určitom čase, že už môže mať pracovný pomer. Preto uzatvorili pracovnú zmluvu na dobu určitú na dlhodobé zastupovanie PN konkrétnej osoby a to W.. O. I.. Na konci školského roku, keďže žalobkyňa pracovala ako učiteľka jej navrhla, že nech si čerpá dovolenku a zbytok jej bude preplatený, pretože počas prázdnin sa neučí a W.. I. jej oznámila, že v septembri 2015 určite nastúpi. So žalobkyňou sa o tom priateľsky porozprávali a ona sa vyjadrila, že samozrejme, podpísala dovolenkový lístok a súhlasila s tým, že dovolenka bude preplatená. Tak sa aj stalo, zbytok dovolenky žalobkyni preplatili a odhlásili ju zo sociálnej a zdravotnej poisťovne. V júli 2015 jej prišiel email od žalobkyne, že kedy má nastúpiť do práce na čo sa jej spýtala, že do akej práce, keďže dovolenka jej bola preplatená. Zrazu emailová komunikácia medzi nimi prestala a začali si písať listy, pričom žalobkyňa niektoré neprevzala. Vyzvala žalobkyňu, aby sa dostavila do školy za účelom porozprávania sa o tom, čo by asi mohla robiť. Žalobkyňa sa nedostavila a osobne sa odvtedy nestretli. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa stále uvádzala vo svojej písomnosti, že pracovný pomer trvá, obrátila sa na právnikov a uznala, že pochybila, keďže ústna dohoda nie je platná , nakoľko ju začala rozporovať. Preto ku dňu nástupu W.. I. teda 31.08.2015 prepočítala dovolenku, znovu uhradili všetky pohľadávky voči sociálnej, zdravotnej poisťovni a uhradili žalobkyni mzdu akoby pracovala v mesiaci júl a august. Týmto si naivne myslela, že to bude ukončené, pretože W.. I.Á. nastúpila 01.09.2015.
7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom štatutárnej zástupkyne žalovaného C.. S. G., oboznámením sa s obsahom dohôd o vykonaní práce, pracovných zmlúv, potvrdenia o dočasnej PN W.. O. I., ostatných listinných dôkazov, spisu Inšpektorátu práce Nitra IPNR/IPNR-OPPV/KON/2016/1288 a zistil tento skutkový stav: 7.1. Dňa 12.11.2014 uzatvorila žalobkyňa ako pracovník so žalovaným ako zamestnávateľom dohodu o vykonaní práce s uvedením zamestnania: učiteľka, dojednaná pracovná úloha bola na zastupovanie W.. I. počas dlhodobej PN. Vykonanie pracovnej úlohy bolo dohodnuté od 18.11.2014. 7.2. Dňa 17.12.2014 uzatvorila žalobkyňa ako pracovník so žalovaným ako zamestnávateľom dohodu o vykonaní práce s uvedením zamestnania: učiteľka, dojednaná pracovná úloha bola na zastupovanie W.. I. počas dlhodobej PN. Vykonanie pracovnej úlohy bolo dohodnuté od 01.01.2015. 7.3. Dňa 17.03.2015 uzatvorila žalobkyňa ako zamestnanec so žalovaným ako zamestnávateľom pracovnú zmluvu. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú počas zastupovania dlhodobej PN W.. I.. Dohodnutým druhom práce, na výkon ktorej bola žalobkyňa prijatá, bol „učiteľka teoretického vyučovania“. Dohodnuté miesto výkonu práce bol Nitra. 7.4.Emailom zo dňa 19.06.2015 štatutárna zástupkyňa žalovaného žalobkyni nariadila čerpanie dovolenky od 22.06.2015 s tým, že zostatok dovolenky bude žalobkyni preplatený. 7.5. Listom žalovaného zo dňa 15.07.2015 bolo žalobkyni oznámené skončenie pracovného pomeru k 30.06.2015 na základe ústnej dohody. Žalobkyňa listom zo dňa 10.08.2015 oznámila žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní. 7.6.Listom právnej zástupkyne žalovaného I.. K. B., advokátky zo dňa 19.10.2015 bolo žalobkyni oznámené, že jej pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 17.03.2015 dohodnutý na dobu určitú počas zastupovania dlhodobej PN W.. I., skončil podľa § 59 ods.2 Zákonníka práce uplynutím dohodnutej doby, t.j. dňom 31.08.2015, dokedy trvala pracovná neschopnosť zastupovanej zamestnankyne W.. I.. Vzhľadom na nedorozumenia, ktoré vznikli z toho, že žalobkyňa poprela dohodu s riaditeľkou školy o skoršom skončení pracovného pomeru ku dňu 30.06.2015, prehodnotil žalovaný
svoje pôvodné stanovisko a vykoná aj tomu zodpovedajúce úkony, vo vzťahu k sociálnej a zdravotnej poisťovni a prepracuje potvrdenie o odpracovanej dobe, všetko s platnosťou k 31.08.2015. 7.7. Žalovaný listom zo dňa 09.11.2015 oznámil žalobkyni, že jej pracovný pomer u nich skončil podľa § 59 ods.2 Zákonníka práce uplynutím dohodnutej doby, t.j. dňom 31.08.2015, dokedy trvala pracovná neschopnosť zastupovanej zamestnankyne W.. I.. 7.8.Z oznámenia Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra vyplýva, že žalobkyňa bola registrovaná v informačnom systéme Sociálnej poisťovne pobočka Nitra u zamestnávateľa: Stredná odborná škola gastronómie a cestovného ruchu, so sídlom Levická 4, 950 03 Nitra, IČO: 00 596 876 od 17.03.2015 do 31.08.2015. 7.9.Z pracovnej zmluvy uzavretej dňa 24.08.2005 vyplýva, že žalovaný ako zamestnávateľ uzatvoril s W.. O.P. I. pracovnú zmluvu s dňom prijatia do pracovného pomeru 25.08.2005 s dohodnutým pracovným pomerom na dobu neurčitú. Dohodnutým druhom práce, na výkon ktorej bol zamestnanec prijatý je „učiteľka teoretického vyučovania“. Miesto výkonu práce zamestnanca je Nitra. 7.10.Z potvrdenia o poberaní nemocenského, ošetrovného, na účely vylúčenia povinnosti platiť poistné za obdobie od 03.11.2014 do 31.08.2015 týkajúceho sa W.. O. I. vyplýva vyplatenie nemocenskej dávky s dátumom začiatku 13.11.2014 a s dátumom konca 31.08.2015. Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti W.. O. I. vyplýva deň nástupu do zamestnania 02.09.2015. 7.11.Zo spisu Inšpektorátu práce Nitra IPNR/IPNR-OPPV/KON/2016/1288 súd zistil, že dňa 03.06.2016 bol vydaný protokol o výsledku inšpekcie kontrolovaného subjektu, ktorým bol žalovaný. Z protokolu vyplýva, že boli zistené nedostatky pod bodom 1. - zamestnávateľ neprideľoval zamestnancovi W.. C. M. t.j. žalobkyni v mesiaci júl a august 2015 prácu podľa pracovnej zmluvy, čím porušil ustanovenie § 47 ods.1 písm. a) Zákonníka práce. Bod 2.-zamestnávateľ nevydal zamestnancovi W.. C. M. potvrdenie o zamestnaní, čím porušil ustanovenie § 75 ods.2 Zákonníka práce. Bod 3.-zamestnávateľ nedoručil zamestnancovi W.. C. M., ktorého pracovný pomer skončil 31.08.2015, písomnosť týkajúcu sa skončenia jeho pracovného pomeru. Bod 4.- zamestnávateľ nevyplatil zamestnancovi W.. C. M. plat a náhrady platu za mesačné obdobie júl 2015 vo výplatnom termíne. Bod 5.- zamestnávateľ pri skončení pracovného pomeru nevyplatil zamestnancovi W.. C. M., ktorej pracovný pomer skončil 31.08.2015 plat a náhrady platu za mesačné obdobie august 2015 v deň skončenia pracovného pomeru. Bod 6. - zamestnávateľ pri vyúčtovaní platu a náhrady platu za mesačné obdobie jún 2015, nevydal zamestnancovi W.. C. M. doklad obsahujúci najmä údaje o jednotlivých zložkách platu, o jednotlivých plneniach poskytovaných v súvislosti so zamestnaním. Bod 7. - zamestnávateľ vykonal v mesiaci apríl 2015 ďalšiu zrážku z platu, ktorá presahuje rámec zrážok, bez písomnej dohody so zamestnancom W.. C. M.. Bod 8.
- zamestnávateľ neoznámil čerpanie dovolenky zamestnancovi W.. C. M. v mesiaci jún a júl 2015 aspoň 14 dní vopred. Bod 9. - zamestnávateľ napriek tomu, že sa nejednalo o prácu vymedzenú výsledkom zabezpečil plnenie svojich úloh uzatvorením dohody o vykonaní práce s W.. C. M. zo dňa 12.11.2014 a zo dňa 14.12.2014 s dohodnutou prácou „zastupovanie W.. I. počas dlhodobej PN“. Súčasne bolo nariadené odstrániť zistený nedostatok v bode 3. bezodkladne najneskôr do 5 dní, prijať opatrenia, aby nedostatky uvedené v ostatných bodoch sa v budúcnosti neopakovali. Ďalej bola uložená zamestnávateľovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin. Listom žalovaného zo dňa 08.06.2016 bolo Inšpektorátu práce Nitra oznámené splnenie opatrení na odstránenie nedostatkov. 8. Žalobkyňa určenie doby pracovného pomeru dohodnutej v pracovnej zmluve uzavretej na dobu určitú dňa 17.03.2015 považuje za neurčité a má za to, že jej vznikol pracovný pomer na dobu neurčitú, ktorý trvá. Podľa žalovaného niet pochýb, že pracovná zmluva bola dohodnutá na dobu trvania práceneschopnosti a to na dobu určitú po dobu trvania PN W.. I.. Dohodnutá doba trvania pracovného pomeru bola zreteľne ohraničená konkrétnou právnou skutočnosťou. A to dĺžkou trvania práceneschopnosti W.. I., ktorej PN trvala do 31.08.2015 a pokiaľ išlo o jej nástup do zamestnania je všeobecne známe, že dňa 01.09. je na území SR štátny sviatok. Podľa žalovanej nebol preukázaný naliehavý právny záujem žalobkyne na určovacej žalobe.
9. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
10. Podľa § 48 ods. 1 až 4 písm. a) Zákonníka práce, Pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovný
pomer je uzatvorený na neurčitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne. Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na dva roky. Pracovný pomer na určitú dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát. Opätovne dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu je pracovný pomer, ktorý má vzniknúť pred uplynutím šiestich mesiacov po skončení predchádzajúceho pracovného pomeru na určitú dobu medzi tými istými účastníkmi. Ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky je možné len z dôvodu a)zastupovania zamestnanca počas materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, dovolenky bezprostredne nadväzujúcej na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku, dočasnej pracovnej neschopnosti alebo zamestnanca, ktorý bol dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie alebo odborovej funkcie.
11. Podľa § 59 ods.1,2 Zákonníka práce, Pracovný pomer možno skončiť a)dohodou, b)výpoveďou, c)okamžitým skončením, d)skončením v skúšobnej dobe. Pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu sa skončí uplynutím dohodnutej doby.
12. Podľa § 71 ods.1 až 3 Zákonníka práce, Pracovný pomer uzatvorený na určitú dobu sa skončí uplynutím tejto doby. Ak zamestnanec pokračuje po uplynutí dohodnutej doby s vedomím zamestnávateľa ďalej vo výkone práce, platí, že sa tento pracovný pomer zmenil na pracovný pomer uzatvorený na neurčitý čas, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak. Pred uplynutím dohodnutej doby sa môže skončiť pracovný pomer podľa odseku 1 aj inými spôsobmi uvedenými v § 59 <http://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20160618>.
13. Podľa § 34 OZ, Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. 14. Podľa § 37 ods.1 OZ, Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
15. Na platnosť právneho úkonu ako celku sa podľa § 37 ods.1 OZ vyžaduje sloboda, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť jeho vykonania. Právny úkon nie je urobený slobodne, ak účastník koná pod nedovoleným nátlakom zo strany druhého účastníka. Právny úkon nie je urobený vážne, ak konajúci nechcel svojím prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali. Platnosť právneho úkonu je ďalej podmienená zrozumiteľnosťou a určitosťou prejavu. Zrozumiteľný je iba taký prejav vôle, ktorý vo vzťahu k účastníkom právneho vzťahu je objektívne, t.j. všeobecný pochopiteľný, bez ohľadu na to, či tento prejav aj skutočne pochopia tak, ako ho interpretoval jeden z nich. Pri skúmaní platnosti právneho úkonu z hľadiska jeho zrozumiteľnosti je preto právne irelevantné, že niektorý z účastníkov právneho vzťahu daný úkon ako osoba pochopil v inom zmysle, než aký sledoval druhý účastník. Určitým prejavom vôle účastníka právneho vzťahu sa rozumie taký prejav, ktorý si z hľadiska jeho obsahu vnútorne neodporuje, alebo ak prípadný rozpor možno odstrániť jednoduchým vysvetlením. 15.1. Je nesporné, že na vznik pracovného pomeru sa vyžaduje zhodný prejav vôle účastníkov pracovnej zmluvy. O týchto prejavoch vôle platí úprava ustanovenia § 15 Zákonníka práce, podľa ktorého prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom. Pracovná zmluva vzniká na základe prejavu vôle urobeným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, čo chceli účastníci teda zamestnávateľ a zamestnanec prejaviť. V danom prípade takýmto prejavom vôle bolo medzi stranami sporu uzatvorenie pracovnej zmluvy na dobu určitú počas zastupovania dlhodobej PN W.. I.. Podľa platnej právnej úpravy pracovný pomer na dobu určitú možno dohodnúť len pri splnení osobitných zákonom ustanovených podmienok, ktorými sú doba trvania pracovného pomeru výslovne určitá a to buď uvedením dňa, kedy sa pracovný pomer končí alebo uvedením okolností, za ktorých dôjde k skončeniu pracovného pomeru, pričom v komentári Zákonníka práce je výslovne uvedený príklad „do ukončenia pracovnej nespôsobilosti pána XY a podobne“, tzn. i na dobu trvania pracovnej neschopnosti konkrétneho zamestnanca, čo predpokladá aj vyššie citované zákonné ustanovenie § 48 ods.4 písm.
a), podľa ktorého ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do dvoch rokov alebo na dva roky je možné len z dôvodu zastupovania zamestnanca počas materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, dovolenky bezprostredne nadväzujúcej na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku najmä však je uvedené i dočasnej pracovnej neschopnosti. Podľa § 11b Zákona č. 317/2009 Z.z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch pracovný pomer na dobu určitú s pedagogickým zamestnancom, ktorým je učiteľ, vychovávateľ, majster odbornej výchovy, pedagogický asistent, možno s účinnosťou od 01.03.2015 dohodnúť najkratšie do 31. augusta. Uvedené sa však nevzťahuje na pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu z dôvodu zastupovania zamestnanca uvedeného v § 48 ods.4 písm. a) Zákonníka práce.
16. Z ustanovenia § 71 ods.1 Zákonníka práce vyplýva, že pracovný pomer uzatvorený na určitú dobu sa skončí uplynutím tejto doby. Zamestnanec sa pritom nenachádza v ochrannej dobe, nejde o výpoveď z pracovného pomeru, ale o skončenie pracovného pomeru uplynutím doby. Na skončenie pracovného pomeru uplynutím doby sa teda vyžaduje dohoda účastníkov o tom, kedy sa má pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú skončiť a uplynutie doby, ktorú si účastníci pracovného pomeru dohodli ako dobu trvania pracovného pomeru. Právnym dôvodom ukončenia pracovného pomeru v tomto prípade je objektívna právna udalosť - uplynutie času a nie je preto potrebný žiaden právny úkon smerujúci k jeho skončeniu. Zo strany zamestnávateľa sa nevyžaduje, aby zamestnanca pred skončením pracovného pomeru v stanovenej lehote na túto skutočnosť upozorňoval. Týmto spôsobom sa pracovný pomer na dobu určitú skončí aj vtedy, kedy sa zamestnanec v tomto čase nachádzal v situácii ochrannej doby.
17. Podľa stanoviska Najvyššieho súdu SR zaujatého v rozsudku pod sp.zn. 1Cdo193/2005 v konaní o žalobe na určenie, že pracovný pomer trvá, sa súd obmedzí len na zistenie, či existuje právny titul rozviazania pracovného pomeru (§ 59 ods.1 Zákonníka práce); nemôže už skúmať jeho platnosť, či neplatnosť. Podmienkou procesnej prípustnosti takejto žaloby je preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Tento záujem je daný len, ak požadované určenie je objektívne spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty žalobkyne alebo ohrozenia jej práva.
18. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba žalobkyne nie je podaná dôvodne. Súd dospel k záveru, že pracovný pomer žalobkyne so žalovaným skončil uplynutím doby, na ktorú bol uzatvorený. Skončil tak po tom, ako došlo k naplneniu okolností, za ktorých malo dôjsť ku skončeniu pracovného pomeru a to ukončením dlhodobej práceneschopnosti W.. I., t.j. dňom 31.08.2015. Dohodnutý pracovný pomer tak skončil právnou udalosťou bez toho, aby žalovaný ako zamestnávateľ uplatnil niektorý z dôvodov upravených v ustanovení § 59 ods.1 Zákonníka práce. Podľa § 59 ods.2 pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu sa skončí uplynutím dohodnutej doby. Z predmetnej pracovnej zmluvy jednoznačne vyplýva dohodnutá doba trvania pracovného pomeru a nie je pritom podstatné, že v čase jej uzatvorenia žalovaný nevedel a ani nemohol vedieť konkrétny dátum, kedy W.. I. skončí dlhodobá práceneschopnosť. Právna udalosť, po ktorú bola dĺžka trvania pracovného pomeru dohodnutá, bola jednoznačne uvedená v pracovnej zmluve uvedením konkrétneho mena zamestnankyne W.. I. a konkrétne bolo uvedené, že ide o pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú počas trvania práceneschopnosti W.. I.. Samotná pracovná zmluva nebola uzavretá v rozpore s ustanovením § 15 Zákonníka práce, t.j. v rozpore s dobrými mravmi. Pracovný pomer na dobu určitú bol jednoznačne vymedzený konkrétnym spôsobom, ktorým bol návrat W.. I. z dlhodobej práceneschopnosti. Takéto dojednanie nevzbudzovalo žiadne pochybnosti, kedy sa má pracovný pomer skončiť. Takto dohodnutý pracovný pomer skončil dohodnutou právnou udalosťou. Pri uzatváraní pracovnej zmluvy bolo zrejmé, že pracovný pomer žalobkyňa uzatvorila na dobu určitú počas zastupovania dlhodobej PN W.. I.. Neobstojí tvrdenie žalobkyne, že pracovný pomer bol uzavretý na neurčitý čas. V danom prípade boli splnené podmienky na skončenie pracovného pomeru uplynutím doby a táto doba uplynula tak, ako to bolo medzi žalobkyňou a žalovaným dohodnuté. Preto žaloba žalobkyne je nedôvodná.
19. Pre posúdenie, či žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení, že jej pracovný pomer trvá je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku. Na určovacej žalobe je naliehavý právny záujem tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobkyne alebo bez tohto určenia by sa jej právne postavenie stalo neistým. Vzhľadom na vyššie uvedený záver súdu, žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na určení, že pracovný pomer trvá, pričom v konaní nebolo preukázané, že pracovný pomer pôvodne
uzavretý medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 17.03.2015 sa zmenil na pracovný pomer na neurčitý čas. Preto súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.
20. Podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (CSP), Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
21. Podľa § 262 ods.1, 2 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22. Pretože žalovaný bol v konaní plne úspešný, súd mu priznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli titulom trov právneho zastúpenia a to v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).