Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Csp-17-2022.pdf
PDF · 83.16 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-4Csp/17/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA so sídlom Boulevard Haussmann l, 750 09 Paris, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 90 konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47258713, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovanému: A. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/X, XXX XX N., o zaplatenie 1 738,37 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1 265,06 eura s 5 % ročným úrokom z omeškania od 18.02.2022 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
Súd žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania proti žalovanému vo výške 45,54 %, o ktorej rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
l./ Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1 738,37 eura spolu s úrokmi vo výške 24% ročne zo sumy 861,50 eura od 18.06.2019 do zaplatenia, zo sumy 605,93 eura od 18.06.2019 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 993,08 eura od 18.06.2019 do zaplatenia a zo sumy 698,29 eura od 18.06.2019 do zaplatenia z dôvodu, že uzavrel so žalovaným dňa 03.02.2018 zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty s úverom rámcom do výšky 5.000 eur, pričom žalovaný vyčerpal z poskytnutého úveru celkovo sumu 1 797,75 eura a to výbermi v hotovosti z bankomatov ako aj platbami na vybraných obchodných miestach a suma 20,80 eura predstavuje poplatky účtované žalovanému v súlade s úverovou zmluvou ako súčasť úverovej istiny. Žalovaný však z poskytnutého úveru zaplatil iba sumu 1 074,17 eura a keďže úver riadne nesplácal, tak veriteľ vyhlásil dňa 17.06.2019 mimoriadnu splatnosť úveru. Zároveň so žalovaným bola dňa 23.08.2018 uzavretá druhá zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty s úverovým rámcom do výšky 5 000 eur, pričom žalovaný vyčerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky vo výške 633,68 eura s tým, že sumu 616,28 eura čerpal výbermi v hotovosti z bankomatov a platbami na vybraných obchodných miestach a sumu 17,40 eura predstavujú poplatky. Na tejto úverovej zmluve žalovaný doposiaľ zaplatil iba sumu 54 eur a preto vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru došlo dňom 17.06.2019.
2./ Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil napriek tomu, že predvolanie mu bolo riadne doručené a keďže sa neospravedlnil, tak súd podľa § 180 CSP rozhodol, že sa bude pojednávať v neprítomnosti žalovaného.
3./ Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými dokladmi a zistil, že žalovaný uzavrel dňa 03.02.2018 so žalobcom zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty, na základe ktorej mu bol poskytnutý revolvingový úver s výškou úverového rámca 5.000 eur s ročným úrokom vo výške 24 % s tým, že mal úver hradiť v mesačných splátkach vo výške minimálne 3% z aktuálnej výšky úverového rámca. V zmluve je uvedená RPMN vo výške 26,84%, pričom splatnosť prvej mesačnej splátky bola 10 deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené prvé čerpanie revolvingového úveru. Okrem toho bol dohodnutý poplatok za poistenie vo výške 5,29% a aktuálna výška úverového rámca predstavovala 850 eur s tým, že výška prvého čerpania revolvingového úveru bola 808,10 eura a priama platba predajcovi bola 90 eur. Podľa bodu 7.1. písm. a/ úverových podmienok v prípade porušenia povinnosti klienta splácať revolvingový úver riadne a včas bola banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť revolvingového úveru. Z poskytnutého úveru čerpal žalovaný sumu 1 776,95 eura buď výbermi v hotovosti z bankomatov alebo platbami na vybraných obchodných miestach, pričom splátkami žalovaný uhradil spolu sumu 1 074,17 eura a keďže splátky riadne neuhrádzal, tak veriteľ mu listom zo dňa 19.06.2019 oznámil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti revolvingového úveru ku dňu 17.06.2019.
4./ Zároveň žalovaný uzavrel dňa 23.08.2018 so žalobcom zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty, na základe ktorej mu bol poskytnutý revolvingový úver s výškou úverového rámca 5.000 eur s ročným úrokom vo výške 24 % s tým, že mal úver hradiť v mesačných splátkach vo výške minimálne 3% z aktuálnej výšky úverového rámca. V zmluve je uvedená RPMN vo výške 26,84%, pričom splatnosť prvej mesačnej splátky bola 10 deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené prvé čerpanie revolvingového úveru. Okrem toho bol dohodnutý poplatok za poistenie vo výške 5,29% a aktuálna výška úverového rámca predstavovala 600 eur s tým, že výška prvého čerpania revolvingového úveru bola 566,28 eura. Podľa bodu 7.1. písm. a/ úverových podmienok v prípade porušenia povinnosti klienta splácať revolvingový úver riadne a včas bola banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť revolvingového úveru. Z poskytnutého úveru čerpal žalovaný sumu 616,28 eura buď výbermi v hotovosti z bankomatov alebo platbami na vybraných obchodných miestach, pričom splátkami žalovaný uhradil spolu sumu 54 eur a keďže splátky riadne neuhrádzal, tak veriteľ mu listom zo dňa 19.06.2019 oznámil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti revolvingového úveru ku dňu 17.06.2019.
Podľa § 9 ods.1 Zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa ods. 2 písm. k/ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
Podľa § 11 ods.1 písm. d/ Zákona č.129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods.2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods.1 veta prvá OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa ods. 9 ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasnej upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 54 ods.2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
5/ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba na zaplatenie sumy 1 738,37 eura s príslušenstvom je dôvodná, i keď nie v celom rozsahu. Je nesporné, že žalovanému boli poskytnuté revolvingové spotrebiteľské úvery na základe zmlúv zo dňa 03.02.2018 a 23.08.2018, ktoré boli uzavreté so žalovaným podľa zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Je nesporné, že žalovaný úvery riadne nesplácal, v dôsledku čoho došlo zo strany veriteľa k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 17.06.2019, ktorá skutočnosť bola žalovanému oznámená písomne a oznámenie mu bolo doručené dňa 24.06.2019. Zároveň však žalobca nepredložil žiaden doklad o tom, že pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru oznámil žalovanému, že je v omeškaní s úhradou niektorej splátky a zároveň ho vyzval na jej zaplatenie s upozornením na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 53 ods. 9 OZ a pokiaľ žalobca uvedenú skutočnosť nepreukázal, nie je možné konštatovať, že došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru podľa zákona.
6./ Zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi stranami je však potrebné skúmať podľa Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a súd zistil, že obe zmluvy neobsahujú všetky náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 citovaného zákona, pretože v časti ročnej percentuálnej miery nákladov sú zmluvy neplatné. V úverových zmluvách o revolvingovom spotrebiteľskom úvere bola uvedená RPMN vo výške 26,84%, i keď vychádzajúc z dodatočných predpokladov pre výpočet RPMN uvedených v prvej zmluve by mala potom RPMN predstavovať 38,97 % a vychádzajúc z dodatočných predpokladov pre výpočet RPMN uvedených v druhej zmluve by malo RPMN správne predstavovať 47,87%, čo je viac ako je uvedené v oboch zmluvách a teda súd musel konštatovať, že v oboch zmluvách o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne RPMN v neprospech spotrebiteľa a preto sa považuje poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.
7./ Okrem toho z dokladov predložených žalobcom mal súd za to, že žalobca s odbornou starostlivosťou neposúdil schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver (§ 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.), keďže tento predložil iba fotokópiu občianskeho preukazu žalovaného a síce žalovaný podpísal v oboch prípadoch doklad nazvaný spracovanie osobných údajov a informácií tvoriacich bankové tajomstvo, z ktorého vyplýva, že v prvom prípade uviedol čistý mesačný príjem vo výške 670 eur a v druhom vo výške 650 eur a zároveň v prvom prípade nájomné vo výške 50 eur a v druhom vo výške 10 eur s tým, že nemá žiadne vyživovacie povinnosti, ale tieto údaje neboli žiadnym spôsobom zo strany spotrebiteľa preukázané a rovnako tak nie je jasné, aké údaje z príslušných databáz alebo registrov na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľsky úver použil žalobca. Z uvedeného dôvodu dospel súd k záveru, že pri uzatváraní oboch spotrebiteľských zmlúv žalobca ako veriteľ nepostupoval s odbornou starostlivosťou a jeho konanie je možné považovať za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1, čo podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
8./ Nakoľko súd z vyššie uvedených dôvodov považoval oba spotrebiteľské úvery za bezúročné a bez poplatkov s tým, že nedošlo v oboch prípadoch zo strany veriteľa k riadnemu vyhláseniu ich predčasnej splatnosti, avšak v prípade riadneho splácania oboch úverov by už ich istina bola zaplatená a preto súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi zvyšok úverovej istiny, keďže úvery sa považujú
za bezúročné a bez poplatkov. V prípade prvej zmluvy žalovaný čerpal celkovo sumu 1 776,95 eura a zaplatil sumu 1 074,17 eura a teda rozdiel predstavuje sumu 702,78 eura. Pri druhej úverovej zmluve žalovaný celkovo čerpal 616,28 eura a zaplatil 54 eur a preto rozdiel činí 562,28 eura a z toho dôvodu pri súčte rozdielov u oboch zmlúv konečná suma predstavuje nedoplatok na istine vo výške 1 265,06 eura a preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie uvedenej sumy spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne od 18.02.2022 do zaplatenia v zmysle § 517 ods. 2 OZ a § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., keďže žalovaný sa dostal do omeškania na základe predžalobnej výzvy zo dňa 08.02.2022 doručenej mu dňa 10.02.2022, podľa ktorej mal pohľadávku uhradiť do 7 dní od doručenia výzvy.
9./ Vo zvyšku súd nad priznanú sumu 1 265,06 eura s úrokmi z omeškania žalobu ako nedôvodnú zamietol, keďže poskytnuté spotrebiteľské úvery považoval za bezúročné a bez poplatkov.
10. / O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP s poukazom na § 255 ods. 2 CSP tak, že náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa úspech sporových strán v konaní, pričom žalobca mal úspech do výšky 72,77% a žalovaný do výšky 27,23% a preto čistý úspech žalobcu v konaní predstavuje 45,54% (72,77% - 27,23%) a preto žalobcovi bola priznaná náhrada trov konania v tejto výške, o ktorej rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Topoľčany.
Podľa §-u 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje , v akom rozsahu sa napáda , z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.