Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-571-2001.pdf
PDF · 140.98 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-11C/571/2001
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice-okolie sudkyňou JUDr. Dagmar Mlejovou v spore žalobcov: 1/ Margita Q., I.. XX.X.XXXX, Družstevná pri Hornáde, Č. G. R., X/ F. Q., N. XX/XX, Košice, 3/ Vladislav Q., B. XXX/X, Družstevná pri Hornáde, zastúpení JUDr. Katarínou Habiňákovou, advokátkou so sídlom Štúrova 20, Košice, proti žalovaným: 1/ Obec Družstevná pri Hornáde, Hlavná 137/38, 2/ O. Z., nar. 26.7.XXXX, Národná trieda 203/XX, N.e, 3/ Ing. W. Z., I.. XX.2.1981, G. XX, 831 01 Bratislava, zast. FOX MARTENS, s.r.o., Jozefská 7, 811 06 Bratislava, 4/ OnX. Z., nar. XX.X.XXXX, Hlavná 19/47, X. B. Hornáde, 5/ L.Z. Z., nar. 14.5.XXXX, B. L. XXX/XX, X. B. Hornáde, 6/ F. N., nar. 27.11.XXXX, Pod L. XX, X. pri Hornáde, 7/ O. O., I.. X.X.1987, Pod Rožkami 10, X. B. K., 8/ Š. S., nar 22.12.XXXX, X. pri K. R.II/17, 9/ Matilda S., I.. XX.X.XXXX, Družstevná pri Hornáde III/17, žalovaní 8/, 9/ zast. JUDr. Petrom Kerecmanom, AK Rázusova 1, Košice, 10/ W. Q., nar. XX.X.XXXX, K. XXX, X. B. K., 11/ F. L., nar. XX.X.XXXX, G. Č.. XXX, 12/ W. Q., nar. XX.XX.XXXX, G. Č.. XXX, 13/ V. Š., nar. X.X.XXXX, X. B. K., G. XXX, 14/ W. K., nar. X.X.XXXX, T. X, X. B. K., 15/ W. K., nar. XX.X.XXXX, K. X/XXX, M., 16/ K. K., nar. XX.X.XXXX, B. XX/XX, X. B. K., 17/ W. J., nar. X.X.XXXX, Ť.F. XX, N., 18/ M. Š., nar. X.X.XXXX, X. B. K., časť G., K. X, 19/ W. Š., nar. XX.XX.XXXX, W. O. Č.. XX, X. B. K.Á., 20/ F. Š., M. Č.. XXX, 21/ V. V., nar. XX.X.XXXX, M. X, N., 22/ G. T., nar. XX.X.XXXX, X. B. K. R., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti takto
rozhodol:
Určuje, že novovytvorené parcely č. XXX/XX - orná pôda o výmere 435 m2, parcela č. XXX/XX - orná pôda o výmere 1361 m2, ktoré boli vytvorené z KN-E parciel XXX/X, XXX/X - orná pôda zapísané na LV č. XXXX, z parcely KN-E XXX/X - orná pôda o výmere 212 m2 zapísanej na LV č. XXXX, z parcely KN-E XXX/X - orná pôda o výmere 715 m2 zapísanej na LV č. XXXX a z KN-C parcely XXX/X - orná pôda o výmere 455 m2, KN-C č. XXX/X - orná pôda o výmere 1309 m2, zapísané na LV č. XXXX katastrálneho územia Tepličany, obec Družstevná pri Hornáde tak, ako sú zakreslené na geometrickom pláne č. 81/2015 úradne overeného 14.10.2014, patria do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva F. Q., zomrelého XX.X.XXXX a manželky W. Q., rod. Č.T., r.č. XXXXXX/XXX, bytom X. B. K., Č. G. R., v celosti.
Určuje, že parcela č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 170 m2 a parcela č. XXX/XX
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 417 m2, zapísané na LV č. XXXX, ktoré sú časťou parcely č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 65 m2 a parcely č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria zapísané na LV č. XXXX, časťou parcely č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 65 m2 a parcely č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 196 m2, zapísané na LV č. XXXX katastrálneho územia G. tak, ako sú zakreslené na geometrickom pláne č. 7/2001 zo dňa 18.9.2001, úradne overeného 11.9.2001 pod č. 987/2001, patria do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva F. Q., zomrelého XX.X.XXXX a W. Q., rod. Č., r.č. XXXXXX/XXX, bytom X. B. K., Č. G. R., v celosti.
Geometrický plán č. 7/2001 zo dňa 18.9.2001 úradne overený 11.9.2001 a geometrický plán č. 1232/2015 zo dňa 5.10.2015 úradne overený 14.10.2015, obe vypracované Marekom Albertom, Geodetickou kanceláriou Južná trieda 82, Košice sú súčasťou tohto rozsudku.
Stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Pôvodní žalobcovia F. Q., nar. XX.X.XXXX a W. Q., rod. Č., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom X. B. K. žiadali, aby súd určil, že nehnuteľnosti, a to: parcela č. XXX/XX - zastavaná plocha vo výmere 540 m2, ktorá je vytvorená a totožná s časťou parcely XXX/XX - zastavaná plocha o výmere 170 m2 a parcely č. XXX/XX- zastavaná plocha vo výmere 488 m2 zapísané na LV č. XXX; časťou parcely č. XXX/XX - zastavaná plocha vo výmere 65 m2 a parcela č. XXX/XX - zastavaná plocha o výmere 224 m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX; parcela č. XXX/XX zastavaná plocha o výmere 65 m2, parcela č. XXX/ XX - zastavaná plocha o výmere 196 m2 zapísané na LV č. XXXX kat. územia Tepličany a parcela č. XXX/X - zastavaná plocha vo výmere 35 m2, parcela č. XXX/X - orná pôda o výmere 445 m2, parcela č. XXX/X - orná pôda o výmere 1363 m2, ktoré sú totožné s časťou parciel: parcela č. XXX/X - orná pôda vo výmere 35 m2; zapísané na LV č. XXXX; parcela č. XXX/X - orná pôda vo výmere 208 m2, parcela č. XXX/X - orná pôda vo výmere 602 m2; zapísané na LV č. XXXX; parcela č. XXX/X - orná pôda vo výmere 421 m2, parcela č. XXX/X - orná pôda vo výmere 715 m2; zapísané na LV č. XXXX; parcela č. XXX/X - orná pôda vo výmere 455 m2, parcela č. XXX/X - orná pôda vo výmere 1309 m2, zapísané na LV č. XXXX katastrálneho územia Tepličany patria do ich bezpodielového spoluvlastníctva na tom základe, že žalobcovi rodičia T. Q. a F. L. Q. boli vlastníci pozemnoknižnej parcely č. XXX roľa “Ku chotáru“ o výmere 1912 m2 zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. XX kat. úz. Tepličany a nakoľko táto parcela bola úzka a dlhá, vymenili s F. N. a jeho manželkou, ktorí boli rodičia žalovanej 9/ časť parcely č. XXX/X - roľa „Ku chotáru“ bez výmery zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. XXX, ktorej boli výluční vlastníci, túto parcelu menili od hlavnej cesty až po cestu „Stredne Dluhu“. Z pravej strany parcely č. XXX sa nachádzala parcela č. XXX o výmere 1986 m2 zapísaná v pozemnoknižnej vložke č. XXX, ktorá bola vedená ako výlučné vlasníctvo W. V. - V. matky pôvodne žalovanej 2/, ktorá vymenila túto parcelu s V. Š. za parcelu č.XXX. Vedľa parcely číslo XXX, ktorá na základe výmeny pripadla W. V. a jej manželovi V. V.N. sa nachádzala parcela č. XXX, ktorú vlastnil V. Š. (švagor žalobcu). Otec žalobcu sa dohodol so zaťom V. Š., že vymení parcelu č. XXX za parcelu č. XXX, ktorú vlastnili V. a V. Š. vymenil parcelu č. XXX, ktorú získal na základe výmeny za parcelu č. XXX zapísanú na LV č. XXXX kat. úz. G.. Žalobcovia tvrdili, že parcelu č. XXX odkúpili od otca žalobcu, kúpnu cenu mu zaplatili a parcely č. XXX a XXX/X, ktoré získal na základe výmeny dostali ako dar. Parcela č. XXX/ X bola vlastníctvom F. N. a jeho manželky. Z ľavej strany tejto parcely sa nachádza parcela č. XXX, ktorú vlastnili Š. a vedľa tejto parcely sa nachádzala parcela č. XXX, ktorú vlastnil otec žalobcu 1/, ktorý vymenil parcelu č. XXX so Š. za parcelu, ktorá sa nachádzala v Malej Vieske. Takto zamenenú parcelu vymenili s F. N. a jeho manželkou, za časť parcely č. XXX/X, ktorá zodpovedala výmerou parcele č. XXX. Takýmto usporiadaním vznikla parcela už vhodná na výstavbu rodinného domu, ktorá mala potrebnú šírku v prednej časti 15 m a na konci až po „Stredne Dluhu“ sa zužovala, mala šírku 12 m. Žalovaní 8/, 9/ na parcele, ktorú získal ich právny predchodca F. N. na základe výmeny začali stavať rodinný dom v rokoch 1957-58. V roku 1960 začali s výstavbou rodinného domu žalobcovia na predných parcelách a užívali tieto nehnuteľnosti dobromyseľne a nikým nerušení. V roku 1989 podali návrh na určenie vlastníckeho práva k časti parcely, lebo zvyšná časť bola užívaná JRD a v tom čase to nebolo možné. K sporom začalo dochádzať až v roku 2000, kedy žalovaní nesprávne usporiadavali svoje vlastnícke vzťahy, k nehnuteľnostiam, ktoré vymenili.
2. Žalobca 1/ F. Q., nar. XX.X.XXXX počas konania dňa 26.9.2011 zomrel a na jeho miesto vstúpili do konania žalobcovia 2/ a 3/, ktorí na podanej žalobe trvali, ale vzhľadom na úmrtie žalobcu 1/, ktorý bol manželom pôvodnej žalobkyne 2/ upravili žalobný návrh a v konečnom podaní upresnili návrh aj kvôli zmenám, ktoré nastali na listoch vlastníctva a geometrickom pláne č. 7/2001 zo dňa 18.9.2001, ktorým bola odstránená nejasnosť. Nakoľko ide len o upresnenie žaloby, súd nerozhodol osobitným uznesením.
3. Žalovaný 1/ s podanou žalobou súhlasil a uznal vlastnícke právo žalobcov.
4. Pôvodne žalovaná 2/ W. Z., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom Družstevná pri Hornáde, počas konania zomrela dňa X.XX.XXXX, a preto súd uznesením rozhodol, že bude pokračovať v konaní s jej dedičmi, ktorí sú uvedení ako žalovaní 2/, 3/, 4/, 5/, 6/, 7/. Pôvodná žalovaná 2/ s podanou žalobou nesúhlasila z dôvodu, že jej matka W. V. vymenila nehnuteľnosť o veľkosti 2/8-in so Š., ale za nehnuteľnosť, ktorá mala výmeru 1/8-inu. Taktiež popierala výmenu pozemkov v celosti počas celej dĺžky, ale potvrdila, že ona si usporiadala majetkoprávne pozemky, kde má postavený rodičovský dom,
ale pozemok za cestou si majetkoprávne neusporiadala, lebo z družstva jej bol vrátený pozemok tak, ako predtým užívala, t.j. súbežne s pozemkom, na ktorom má postavený rodinný dom a ktorý získali jej rodičia výmenou, s ktorou ona nesúhlasí.
5. Žalovaný 8/ a 9/ taktiež s podanou žalobou nesúhlasili a uznávali vlastnícke právo žalobcov len k časti predmetnej nehnuteľnosti, a to k tej časti, kde je postavený rodinný dom a k záhrade z dôvodu, že oni rešpektujú výmenu pozemkov len z jednej časti, lebo druhú časť pozemkov kúpili od syna W. Š. a v súčasnosti vlastnia celú túto nehnuteľnosť. Žalovaný 8/ vo svojej výpovedi dňa 19.5.2008 jednoznačne tvrdil, že k výmene pozemkov s vlastníckymi účinkami došlo medzi Q. a Š. v roku 1952 a že Q. starší sa stal vlastníkom týchto nehnuteľností a vymenil ich s jeho svokrom F. N. o šírke 4 metrov, ktoré získal od Š.. Nikdy si nárok na túto nehnuteľnosť nerobila ani W. Š.R. a ani oni si nárok na ňu nerobili. Taktiež tvrdil, že užíval tieto nehnuteľnosti od hlavnej cesty až po starú pôvodnú cestu a bol by ich užíval aj naďalej, keby neboli pojaté do družstva. Túto výmenu síce urobil jeho svokor, ktorý bol aj vlastník týchto nehnuteľností, ale on s tým nesúhlasil, lebo táto zmena nebola urobená v pozemkovej knihe. Taktiež potvrdili, že do roku 1982 boli vlastníci týchto pozemkov rodičia žalovanej 9/. Žalovaná 10/ a žalovaní 12/, 17/, 19/ a 22/ s podanou žalobou nesúhlasili. Žalovaný 21/ so žalobou súhlasil.
6. Súd pôvodne rozhodol rozsudkom č.k. 11C/571/2001-68 zo dňa 25.9.2006, ktorý bol zrušený uznesením č.k. 3Co/42/2007-99 a vec vrátená súdu prvej inštancie. Tunajší súd po doplnení dokazovania vo veci opätovne rozhodol rozsudkom č.k. 11C/571/2001-284 zo dňa 7.1.2011. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 2Co/114/2011-320 zo dňa 31.5.2012 rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Súd v súlade s uznesením Krajského súdu v Košiciach doplnil dokazovanie a vo veci rozhodol.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s geometrickým plánom č. 81/2015 a s geometrickým plánom č. 7/2001 geodeta W. F., listami vlastníctva, výpismi z pozemkovej knihy, kúpnou zmluvou zo dňa 5.12.1959, notárskou zápisnicou N 392/64, zámennou zmluvou zo dňa 10.3.1958 a zo dňa 27.4.1952, obsahom spisu 5C/1103/1989, notárskou zápisnicou N 94/2001, geometrickými plánmi a katastrálnymi náčrtmi, celým obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:
8. Z geometrického plánu č. 81/2015 úradne overeného 14.10.2015 a vypracovaného dňa 5.10.2015 W. F. zistil, že parcela č. 232/13 - orná pôda o výmere 435 m2, parcela č. XXX/XX - orná pôda o výmere 1361 m2 boli vytvorené z KN-E parciel XXX/X, XXX/X - orná pôda, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, z parcely E-KN XXX/X - orná pôda o výmere 212 m2 zapísaná na LV XXXX ako podielové spoluvlastníctvo žalovaných 2/, 3/, 4/; z parcely E-KN XXX/X - orná pôda o výmere 115 m2 zapísaná na LV XXXX ako výlučné vlastníctvo žalovaného 3/ a z C-KN parcela XXX/XX - orná pôda o výmere 455 m2 a 232/5 - orná pôda zapísaná na LV XXXX ako výlučné vlastníctvo žalovaného 22/.
9. Z geometrického plánu č. 7/2001 zo dňa 18.9.2001 vyhotoveného W. F. a úradne overeného 11.9.2001 súd zistil, že parcely č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 170 m2 a parcela č. XXX/ XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 417 m2 sú zapísané na LV XXXX ako výlučné vlastníctvo žalovaného 22/ s časťou parcely XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 65 m2 a parcely č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 196 m2 zapísané na LV XXXX ako podielové spoluvlastníctvo žalovaných 2/, 3/, 4/.
10. Pôvodný žalobca 1/ a žalobkyňa 2/ (t.č. žalobkyňa 1/) zhodne tvrdili vo svojich výpovediach, že parcelu č. XXX zapísanú v pozemnoknižnej vložke XX katastrálneho územia Tepličany nadobudli rodičia žalobcu 1/ na základe kúpy od ich starého otca. Rodičia pôvodného žalobcu 1/ T. Q. s manželkou F. Q., rod. Q. chceli si na tejto parcele postaviť rodinný dom, táto parcela však bola úzka a dlhá a nebola vhodná na výstavbu rodinného domu. Za účelom vytvorenia pozemku došlo k zámene pozemkov. K takejto zámene došlo v roku 1952, na základe ktorej zamenila F. Q., matka pôvodného žalobcu 1/ s W. Š. parcelu XXX za parcelu, ktorú ona vlastnila v Malej Vieske. Časť tejto parcely hneď v roku 1952 zamenili s F. N. a jeho manželkou, t.j. právnymi predchodcami žalovaných 8/ a 9/ za časť pozemnoknižnej parcely č. XXX/X. Z druhej strany parcely č. XXX sa nachádzala parcela č. XXX, ktorú vlastnila matka pôvodne žalovanej W. Z., a to W. V., ktorá uzavrela zámennú zmluvu s V. Š. a jeho manželkou, na základe ktorej bola zamenená parcela č. XXX, ktorú vlastnila W. V. za parcelu č. XXX. O tejto zámene bola uzatvorená aj písomná dohoda dňa 10.3.1958 na bývalom MNV v Tepličanoch. Z tohto potvrdenia nevyplývali žiadne obmedzenia týkajúce sa výmery parcely, a teda jednoznačne vyplývalo, že išlo o
zámenu parciel v celosti. Parcela, ktorú získal V. V., t.j. parcela č. XXX susedila s parcelou č. XXX, ktorú vlastnil V. Š.. V.Á. Š. bol švagrom ich otca, pretože mal za manželku sestru F. Š., rod. Q., a tak sa dohodli s V. Š. T. Q., že zamenia pozemky tak, že parcelu č. XXX zamenili za parcelu č. XXX, ktorá pôvodne patrila V. V.. Za túto zámenu poskytol ich starý otec parcelu č. XXX, ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, nachádzajúca sa v katastrálnom území Tepličany v časti obce zvanej „Potokonce“. Na tejto parcele si neskôr vystavil syn V. Š. rodinný dom. Opätovne išlo o zámenu parciel v celosti, pretože sa jednalo o úzke dlhé parcely, ktoré neboli v prírode priečne podelené. Menil sa kus za kus. Tak získal starý otec v celosti parcely č. XXX, XXX a časť parcely č. XXX/X. K zámene medzi právnym predchodcom žalovaných 8/ a 9/ došlo tak, že keď začali s výstavbou rodinného domu, tak sa posunuli na parcelu č. XXX a uvoľnili časť parcely č. XXX/X F. Q., a to v takom rozsahu, aký rozsah mala parcela č. XXX. Taktiež tvrdili, že ďalšie zámeny boli čiastočne potvrdené aj písomnými zmluvami a účastníci mali vedomosť o týchto zmluvách. Nehnuteľnosti, ktoré sa menili, menili sa od hlavnej cesty až po cestu „Stredne dluhu“ až do doby, kým neboli pojaté do družstva, nakoľko až v roku 1970 bola vytvorená poľná cesta a potom, čo boli opätovne vyňaté z užívania JRD, tak boli navrátené medzi vlastníkov tak, ako ich všetci získali na základe výmeny. Problém medzi užívateľmi pozemkov nebol. Nastal až vtedy, keď žalovaní 8/ a 9/ previedli vlastnícke právo na žalovaného 22/ a išlo o nehnuteľnosť, ktorú nadobudol Š. S. s manželkou od W. Š., ktorý nadobudol túto nehnuteľnosť na základe dedenia.
11. Súd dospel k záveru, že k výmene pozemkov s vlastníckymi účinkami došlo, nakoľko aj tí žalovaní (pôvodne žalovaná 2/, 8/ a 9/) majú taktiež postavené rodinné domy na nehnuteľnostiach, ktoré boli zamenené tak, ako to tvrdili žalobcovia.
12. Pôvodne žalovaná 2/ uznala zámenu pozemkov, ktorú vykonali ešte jej rodičia V. V. s manželkou a V. Š. s manželkou dňa 10.3.1958, pričom táto výmeny sa týkala parciel 289 a 292, ale tvrdila, že bola vymenená len časť týchto pozemkov, ktoré boli potrebné na výstavbu jej rodinného domu. Táto skutočnosť podľa nej vyplýva aj zo zmluvy, lebo v tejto zmluve je uvedené, že bola uzavretá za účelom výstavby rodinného domu pre pôvodne žalovanú 2/. Potvrdila vo svojej výpovedi, že užívala nehnuteľnosti tak, ako boli vymenené, ale s výmenou nesúhlasila.
13. Zo „Zmluvy o vyčaraní pozemkov v obci Tepličany“ (č.l. 51) súd zistil, že táto zmluva bola spísaná na MNV v Tepličanoch dňa 10.3.1958. Uzavreli ju Juraj Junák s manželkou s V. Š. s manželkou a dohodli sa, že si vymenia pozemky s vlastníckymi účinkami, a to V. V. a manželka vymenia pozemok č. XXX za pozemok č. XXX, ktorý vlastnili V. Š. s manželkou. Z obsahu tejto zmluvy nevyplýva, aby výmera týchto parciel pri výmene bola obmedzená.
14. Tvrdenia pôvodne žalovanej 2/ neobstoja, lebo aj svedkovia popreli tieto tvrdenia, najmä svedok Š. Š. vo svojej svedeckej výpovedi zo dňa 7.12.2004 uviedol, že došlo k zámene pozemkov medzi jeho rodičmi a Junákom a jeho manželkou a tiež potvrdil aj ďalšiu výmenu medzi Š. V. a Š. V., jeho otcom. Na základe tejto výmeny žalobcovia získali parcelu č. 289 a jeho rodičom pripadla parcela č. 290. Taktiež potvrdil, že ich parcela bola užšia ako parcela V., ale že V. boli radi, že vymenili s nimi parcelu, lebo chceli, aby ich dcéra, t.j. pôvodne žalovaná 2/ mohla postaviť rodinný dom a menil sa pozemok za pozemok bez ohľadu na výmeru. Žalovaná 2/ a ani jej rodičia nikdy nenamietali túto výmenu a v čase výmeny žiadna cesta nedelila pozemky. Cesta sa urobila až v čase, keď užívalo tieto pozemky družstvo. Predložil súdu ako dôkaz, ktorým potvrdil svoju svedeckú výpoveď „Zmluvu o vyčaraní pozemkov“ zo dňa 10.3.1958.
15. Skutočnosť, že došlo k výmene pozemkov a menil sa pozemok za pozemok potvrdil aj Š. V., brat žalovanej 2/, ktorý je narodený 3.3.1929 a tvrdil, že sa menili pozemky v celosti, teda „zem za zem“. Svedok V. Z. potvrdil, že aj oni užívajú časť pozemkov, ktoré získali výmenou od Junákových a užívajú ich pozdĺž.
16. Ďalšia výmena podľa tvrdenia žalobcu bola výmena medzi F. N. s manželkou a F. Q. starším, ktorý získal na základe výmeny od W. Š., rod. Č. nehnuteľnosť - parcelu XXX za parcelu, ktorá sa nachádza v Malej Vieske. O tejto výmene bolo urobené vzájomné prehlásenie dňa 27.4.1952, ktoré bolo podpísané účastníkmi výmeny týchto pozemkov F. Q. a W. Š. a tiež aj svedkami. Po tejto výmene, čo starý otec žalobcu nadobudol túto nehnuteľnosť sa dohodli na výmene s N., ktorí sa posunuli na pozemok patriaci pôvodne W. Š., a to na parcelu č. XXX a N. vymenili za časť parcely č. XXX/X v takej výmere, ako oni získali od Q.. Žalovaní 8/ a 9/ potvrdili túto výmenu pozemkov, nenamietali ju a súd mal za preukázané, že k takejto výmene došlo nielen na základe tvrdení samotných žalovaných,
ale túto skutočnosť zistil aj z geometrického plánu, ktorý je súčasťou tohto rozsudku, že časť parcely získaná výmenou medzi Q. starším a W. Š., manželkou Q. staršieho a W. Š. užívajú časť N. a časť žalobcovia. Túto skutočnosť nebolo potrebné viac dokazovať, pretože účastníci zhodne potvrdili túto skutočnosť. K výmene pozemkov medzi N. a F. Q. starším muselo dôjsť ešte predtým, ako žalovaní 8/ a 9/ začali s výstavbou rodinného domu. Rodinný dom žalobcovia na týchto menených pozemkoch začali stavať na základe stavebného povolenia zo dňa 12.3.1957. Aj táto skutočnosť bola nesporná, bola preukázaná rozhodnutím odboru výstavby č. 3214/57 zo dňa 12.3.1957. Nehnuteľnosť, ktorú získal Q. starší nadobudli pôvodní žalobcovia jednak darom a jednak kúpou na základe neperfektných zmlúv, ktoré boli uzavreté medzi T. Q. starším a F. Q. a W., rod. Č., ktorí na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 19.3.1964 na Štátnom notárstve odkúpili parcelu č. XXX v polovici - stavebný pozemok za 1400,- Kčs, ktoré sú zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XX a kúpnou zmluvou písomne uzavretou medzi T. Q. a ženou F. Q. a T. Q. mladším a manželkou rod. Č. dňa 5.12.1959 odkúpili pôvodní žalobcovia parcelu č. 288 v celosti, ktorá je zapísaná v PK vložke XX. Na základe týchto písomných zmlúv žalobcovia sa správali ako výluční vlastníci dobromyseľne a nikým nerušení, ktorí postavili na týchto nehnuteľnostiach aj rodinný dom a požiadali o určenie vlastníckeho práva, ale len k parcelám č. XXX - zastavaná plocha dom dvor o výmere 278 m2, 279/1 - záhrada o výmere 723 m2 a 279/2 - záhrada o výmere 355 m2, ktoré sú totožné s časťou pozemnoknižných parciel zapísané v PK vložke XXX ako mpč XXX/X - roľa bez výmery, v PK vložke XXX ako mpč XXX - roľa o výmere 1986 m2 a PK vložke 53 ako mpč XXX - roľa o výmere 1912 m2. Súd z konania 5C 1103/89 zistil, že tieto nehnuteľnosti získali pôvodní žalobcovia v roku 1958 ako dar od Q. staršieho a v roku 1960 na základe stavebného povolenia č. 12-646-59 postavili si na týchto nehnuteľnostiach rodinný dom.
17. Súd mal za preukázané, že došlo k uzavretiu zámenných zmlúv tak, ako tvrdili žalobcovia a potvrdili to aj žalovaní, ktorí však namietali, že k zámene nehnuteľností síce došlo, ale len po poľnú cestu. V konaní bolo preukázané, že poľná cesta vznikla až po roku 1970, teda až potom, čo došlo k uzavretiu zámenných zmlúv. Pôvodne žalovaná 2/, právna predchodkyňa žalovaných 3/ až 7/, žalovaní 8/, 9/, žalovaný 14/, právny nástupca po pôvodne žalovanej 9/ F. K., zomrelej XX.X.XXXX, žalovaná 17/, žalovaný 22/ zhodne tvrdili, že nedošlo k zámene pozemkov až po cestu „Stredne Dluhu“, ale len po poľnú cestu. Žalovaný 8/ vo svojej výpovedi dňa 19.5.2008 uviedol, že zámenu pozemkov urobil ešte pred rokom 1952 jeho svokor Z. N. s Q. starším a W. Š.. Jednoznačne potvrdil, že boli vymenené pozemky od hlavnej cesty až po cestu „Stredne Dluhu“ a taktiež potvrdil, že ich užívali do doby, kým neboli pojaté do honu JRD. Zhodne tvrdila aj pôvodná žalovaná 2/. Tvrdenia žalovaných, že nedošlo k zámene celých parciel a na druhej strane, že došlo k zámene parciel až po cestu „Stredne Dluhu“ a tak sa aj užívali, len potvrdzuje, že ich výpovede si navzájom odporujú, a preto súd im neuveril. Neuveril im aj z toho dôvodu, že v čase zámeny pozemkov poľná cesta nepretínala tieto pozemky. Poľnú cestu si urobilo až družstvo za účelom obrábania týchto pozemkov asi v roku 1970, čo potvrdili aj písomne svedkovia (č.l. 212) S. I., W. N., W. V., W. W.T., W. V., F. Š. a ďalší dvaja svedkovia, ktorých podpisy sú nečitateľné. Taktiež aj svedok F. Č. potvrdil na pojednávaní dňa 27.9.2010, že oni bývali v susedstve Q. a že si dobre pamätá, že pozemky, ktoré boli vymenené, neboli predelené žiadnou cestou určite do roku 1959. Že došlo k zámene pozemkov až po cestu „Stredne dluhu“ potvrdil aj Š. Š., syn V. Š., ktorí zamenili pozemky s V..
18. Zhodne vypovedala aj W. Š., ktorá uviedla, že jej svokra W. Š. zamenila pozemky s Q. starším a nikdy nespomínala, že by sa nemenili celé pozemky. Vzhľadom na tvrdenia právnych nástupcov po osobách, ktorých sa priamo týka zámena pozemkov a boli účastní tejto zámeny a ktorí aj zhodne potvrdili, že došlo k zámene pozemkov až po cestu „Stredne Dluhu“ súd má za to, že toto tvrdenie je pravdivé. Pôvodný žalobca 1/ a manželka pôvodne žalobkyňa 2/, v súčasnosti žalobkyňa 1/ nadobudli tieto nehnuteľnosti na základe kúpy a daru od otca žalobcu 1/. Žalovaný 8/ uviedol, že keď si chcel majetkoprávne usporiadať vlastnícke právo k pozemkom, uzavrel kúpnu zmluvu s W. Š., ktorá je súčasťou notárskej zápisnice č. N 647/82, Nz 679/82 zo dňa 17.12.1982 a odkúpil od W. Š. parcelu č. XXX o výmere 1053 m2. W. Š. túto nehnuteľnosť nadobudol dedením na základe dedičského rozhodnutia D 1092/82 v celosti. Vo svojej výpovedi dňa 27.9.2010 potvrdil, že pri uzatváraní tejto kúpnej zmluvy došlo k omylu, lebo len polovica z týchto nehnuteľností patrí do jeho vlastníctva a do vlastníctva jeho ženy a druhá polovica patrí žalobcom. Aj toto tvrdenie žalovaného 8/ jednoznačne potvrdzuje, že k zámene pozemkov došlo medzi vlastníkmi s vlastníckymi účinkami. Právni predchodcovia žalobcov T. Q. a manželka F., rod. Q. boli výlučnými vlastníkmi parcely č. XXX zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. XX katastrálneho územia Tepličany. Pôvodní žalobcovia F. Q. mladší a W. Q., rod. Č. uzavreli s T. Q. a F. rodenou Q. písomnú kúpnu zmluvu dňa 5.12.1959, na základe ktorej nadobudli F. Q. mladší a W. rodená Č. nehnuteľnosť - parcelu č. XXX zapísanú vo vložke XX katastrálneho územia Tepličany. T. Q. a W. Q., rod. Č. uzavreli
ešte jednu kúpnu zmluvu, ktorá je súčasťou notárskej zápisnice N 392/64 a Nz 211/64, ktorá mala byť registrovaná Štátnym notárstvom Košice pod číslom R1 247/64. Predmetom tejto kúpnej zmluvy bola parcela č. XXX zapísaná v pozemnoknižnej vložke XX katastrálneho územia Tepličany. Vzhľadom na nejasnosť tejto kúpnej zmluvy nebola zaregistrovaná a nebol uvedený ani dôvod nezaregistrovania tejto zmluvy.
19. Pôvodní žalobcovia parcely, ktoré nadobudli ich právni predchodcovia T. Q. a manželka rod. Q. na základe výmeny, nadobudli na základe daru a k tomuto daru muselo dôjsť pred rokom 1960, lebo v tomto období už začínali s výstavbou rodinného domu. Užívali ich dobromyseľne a nikým nerušení už od roku 1958, kedy s predmetnými nehnuteľnosťami vstúpili do družstva. Po určitom čase im boli vydané tieto nehnuteľnosti a užívali ich naďalej až do smrti pôvodného žalobcu 1/, v súčasnosti ich užíva manželka žalobcu 1/ spolu s deťmi - žalobcami 2/ a 3/.
20. Podľa § 137 písm. c) C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
21. Existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení vlastníckeho práva v rozhodovacej praxi súdov ustálila, že žalobca má právny záujem na žiadanom určení, lebo by bez tohto určenia bolo ohrozené jeho právo alebo právny vzťah, ktorého je účastníkom alebo ak by sa jeho právne postavenie bez takéhoto určenia stalo neistým. Súd mal za preukázané, že žalobcovia majú právny záujem na žiadanom určení, pretože to má mať priaznivý dopad na ich právne postavenie, a teda rozhodnutie súdu, ktorým je vyhovené takejto žalobe môže byť jedným z predpokladov zapísania osoby vlastníka v súlade s právnym stavom.
22. Súd právne posúdil nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním.
23. Podľa § 868 Občianskeho zákonníka pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
24. Podľa § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.
25. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
26. Podľa § 116 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná.
27. Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.
28. Možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním bola opätovne zavedená do nášho právneho poriadku až novelou vykonanou zákonom č. 131/1982 Zb., účinnou od 1. apríla 1983. Rozsah subjektov vydržania bol však obmedzený (vydržanie bolo obmedzené na občanov) a rovnako bol obmedzený aj rozsah predmetov vydržania. Keď nebolo možné vydržať vlastnícke právo najmä k pozemkom. Novelou Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. 509/1991 Zb., účinnou od 1. januára 1992, boli tieto obmedzenia odstránené. V súvislosti s vydržaním vlastníckeho práva k pozemku predmetná novela umožnila započítanie nepretržitej držby vykonávanej aj pred 1. januárom 1992, pričom držbu nekvalifikovala odlišne v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou. Ak teda držiteľ pozemku (t.j. ten, kto s pozemkom nakladal ako s vlastným) spĺňal k 1. januáru 1992 podmienku nepretržitej držby trvajúcej po dobu desať rokov, a zároveň bol držiteľom oprávneným (t.j. bol so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný o tom, že mu pozemok patrí), nadobudol k tomuto dňu vlastnícke právo k pozemku vydržaním.
29. Ustanovenie § 145 ods. 1 stredného Občianskeho zákonníka a ustanovenie § 134 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“. Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym.
30. Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania základnými predpokladmi vydržania sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej doby.
31. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Rozlišujúcim znakom medzi držbou oprávnenou a neoprávnenou je teda dobromyseľnosť, resp. nedobromyseľnosť držiteľa, pričom otázku dobromyseľnosti je potrebné posudzovať „so zreteľom na všetky okolnosti“. Súdna prax je jednotná v tom, že posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav, je potrebné objektivizovať s prihliadnutím na všetky okolnosti, za ktorých došlo k faktickému nakladaniu s vecou, resp. vykonávaniu práva pre seba. Z týchto okolností potom možno usúdiť, či držiteľ mohol, alebo nemohol rozpoznať, že mu vec alebo právo skutočne patrí. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú aj okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva (právneho titulu), teda tzv. uchopenia sa držby. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva.
32. V dobrej viere je teda držiteľ, ktorý sa domnieva, že mu držaná vec alebo vykonávané právo patrí, aj keď v skutočnosti tomu tak nie je. Držiteľ je teda ohľadom existencie svojho práva v omyle, ktorý sa môže vzťahovať k právnym skutočnostiam, k osobám alebo k právnej úprave. Základom oprávnenej držby je teda ospravedlniteľný omyl. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci postupoval s obvyklou opatrnosťou, ktorú možno so zreteľom k okolnostiam konkrétneho prípadu požadovať.
33. Súd vzhľadom na zistený skutkový stav veci dospel k záveru, že pôvodný žalobca T. Q. a W. Q., rod. Č. (žalobkyňa 1/) nadobudli časť predmetných parciel, ktorá je totožná s pozemnoknižnou parcelou č. XXX, ktorá je zapísaná v pozemnoknižnej vložke XX katastrálneho územia Tepličany kúpou od T. Q. a manželky F., rod. Q. na základe písomnej kúpnej zmluvy uzavretej dňa 5.12.1959, ktorá bola súdu predložená a účastníkmi pravosť tejto listiny nebola spochybnená.
34. Súd posúdil obsah tejto listiny a dospel k záveru, že nakoľko zápis vlastníckeho práva v pozemkovej knihe v období od 1.1.1951 do 1.4.1964 nebol podmienkou nadobudnutia vlastníctva, ale zostal mu iba význam deklaratórny a platila zásada, že „k prevodu dôjde, len čo je zmluva skutkovou“, to znamená perfektnou, stali sa F. Q. mladší so žalobkyňou vlastníkmi tejto parcely.
35. V konaní bolo nesporné, že matka pôvodného žalobcu F. Q. na základe písomnej zámennej zmluvy uzavretej s W. Š., rod. Č. zamenila pozemky v Malej Vieske za pozemky v obci Tepličany „Za Ondku“. Na základe svedeckých výpovedí Márie Šimkovej, ktorá bola nevestou W. Š., rod. Č. a tiež aj listinou, ktorej predmetom bola táto zámena súd mal za dostatočne preukázané, že F. Q. (matka pôvodného žalobcu F. Q.Ľ.) nadobudla parcelu č. XXX zámenou, a to dňa 27.4.1952. Žalovaní 8/, 9/ taktiež potvrdili, že došlo k tejto zámene a tiež potvrdil žalovaný 8/, že časť parcely č. XXX vymenil ešte jeho svokor F. N. s manželkou za časť parcely č. XXX/X, ktorú vlastnil v susedstve. Táto zámena nie je sporná, v konaní
bolo preukázané, že došlo k zámene, čo potvrdili aj žalovaní 8/, 9/ a ďalší svedkovia. No najmä bola potvrdená skutočnosť, že žalovaní 8/, 9/ časť parcely č. XXX aj užívajú a časť z parcely č. XXX/X, ktorá pôvodne patrila F. N. a jeho manželke užívajú žalobcovia. Teda táto zámena je jednoznačná a v konaní preukázané a samotným žalovaným 8/ aj bol upresnený čas zámeny, a to rok 1952. Takto zamenenú parcelu T. Q. starší a manželka F., rod. Q. ich darovali F. Q. a jeho manželke W., rod. Č. v roku 1958, ktorí začali užívať tieto nehnuteľnosti ako výluční vlastníci. Ďalšou zámennou zmluvou, ktorá taktiež bola písomná a bola uzavretá dňa 10.3.1958 na bývalom MNV v Tepličanoch, bola zmluva uzavretá medzi W. V. a V. Š., ktorý nadobudol parcelu č. XXX a W. V. nadobudla parcelu č. XXX. V. V. s manželkou sa dohodli na ďalšej zámene s V. Š. tak, že zamenili parcelu č. XXX za parcelu XXX, ktorú zamenil T. Q. starší za parcelu č. XXX, ktorá je vedená na liste vlastníctva č. XXXX obce Tepličany, katastrálneho územia „Potokonce“. Ani tieto zámeny neboli namietané, naopak účastníkmi a svedkami potvrdené.
36. Súd tieto zámenné zmluvy, ktoré boli uzavreté za účinnosti Stredného občianskeho zákonníka č. 141/1950 posúdil ako kúpne zmluvy.
37. Zo strany žalovaných 2/ až 7/, 8/, 9/, 10/, 12/, 17/, 19/, 21/ a právnej predchodkyne žalovaných 14/, 15/, 16/ neboli námietky proti tvrdeniam žalobcov týkajúcich sa zámenných zmlúv, práve naopak, potvrdili tieto zámeny tak, ako to uvádzali žalobcovia a tiež boli potvrdené aj v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 5C/1103/89, kde v rozsudku č.k. 5C/1103/89-7 zo dňa 13.12.1989 bolo určené vlastnícke právo k časti týchto parciel. Títo žalovaní v tomto konaní tvrdili, že k zámene došlo len po „poľnú cestu“. Súd však dospel k záveru, že tieto ich tvrdenia sú v rozpore so skutočnosťou, nakoľko zámena nehnuteľností bola ukončená v roku 1958 a dovtedy táto cesta nebola, a teda logicky nebolo možné ani meniť pozemky siahajúce vraj po poľnú cestu. Títo účastníci nenavrhli a ani súdu nepredložili žiaden dôkaz, ktorým by preukázali pravdivosť svojho tvrdenia. Súd mal za preukázané, že „poľná cesta“ bola postavená v roku 1970 najmä svedeckými výpoveďami Š. Š. (syn V. Š.), Š. V. (brat pôvodnej žalovanej 2/), W. Š., F. Č., ktorí počas doby, keď prebiehala zámena pozemkov býval v susedstve žalobcov. Súd teda na základe takto vykonaného dokazovania dospel k jednoznačnému záveru, že k výmene pozemkov došlo až po „Stredne Dluhu“, teda menil sa kus za kus ako uvádzali aj účastníci tohto konania a svedkovia.
38. Nakoľko k prevodu vlastníckeho práva na základe platnej kúpnej zmluvy uzavretej dňa 5.12.1959 medzi F. Q. mladším a W., rod. Č. nehnuteľnosť č. XXX zapísaná v pozemnoknižnej vložke č. XX katastrálneho územia Tepličany, ktorá bola predmetom tohto úkonu vzhľadom na všetky zistené okolnosti postačuje tento úkon na to, aby F. Q. mladší a manželka W., rod. Č. boli v dobrej viere, že im táto nehnuteľnosť vlastnícky patrí. Kúpna zmluva je titulom odôvodňujúcim oprávnenosť držby nehnuteľnosti, teda F. Q. mladšieho s manželkou, ktorí vstúpili do užívania tejto nehnuteľnosti.
39. Jedným zo základných predpokladov oprávnenej držby je dobrá viera držiteľa, že mu vec alebo vykonávanie práva patrí. Dobrá viera je psychický stav držiteľa; takýto držiteľ sa domnieva, že mu vec vlastnícky patrí, hoci v skutočnosti tomu tak nie je. Dobrá viera musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usudzovať, že toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené a musí trvať po celú vydržaciu dobu. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery sú spravidla skutočnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia vecí a svedčiace o poctivosti nadobudnutia, t.j. tzv. titulom uchopenia sa držby (objektívne oprávnený dôvod nadobudnutia držby). Oprávnená držba sa nemusí nutne opierať o existujúci právny dôvod. Postačí, aby bol daný aj domnelý (putatívny) právny dôvod. Pôjde však vždy o to, aby držiteľ bol so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu taký právny dôvod svedčí.
40. Podľa § 145 ods. 1 zák. č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka v znení určenom do 31.3.1964, ktorý je obsahovo zhodný s § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Rovnaký je aj výklad § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 1.4.1983, resp. § 132a Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.12.1991, podľa ktorého je oprávneným držiteľom, kto s vecou zaobchádza ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu patrí má obdobné práva na ochranu ako má vlastník.
41. Na základe vykonaného dokazovania súd môže jednoznačne konštatovať, že pozemnoknižné parcely č. XXX, ktoré časť vymenili ešte právni predchodcovia žalobcov s právnymi predchodcami
žalovaných 8/ a 9/ za časť parcely č. XXX/X a parcelu č. XXX, ktorú taktiež vymenili právni predchodcovia za parcelu č. XXX, ktorú vlastnili pôvodne V., ktorú taktiež získali zámenou s V. Š. za parcelu č. XXX získali T. Q. starší s manželkou a takto získané parcely darovali v roku 1958 svojmu synovi F. Q. mladšiemu a jeho manželke W. rod. Č.. Súd nemal žiadne pochybnosti o poctivom nadobudnutí týchto nehnuteľností, pričom doba držby začala plynúť v roku 1958. Právni predchodcovia F. Q. nadobudli túto parcelu č. XXX, ktorú sčasti vymenili za časť pozemnoknižnej parcely XXX/X v roku 1952, a preto súd započítava plynutie vydržacej doby v prospech F. Q. mladšieho a jeho manželky (žalobkyne 1) s tým, že vydržacia doba pre nadobudnutie vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam uplynula v roku 1962 ešte za účinnosti Stredného občianskeho zákonníka (141/1950 Z.z.). F. Q. mladší s manželkou sa správali ako výluční vlastníci dobromyseľne a nikým nerušení, nakoľko odovzdali tieto nehnuteľnosti v roku 1959 do užívania JRD. Súd konštatuje, že plynutie vydržacej lehoty sa neprerušuje. Taktiež súd mal za to, že pozemnoknižnú parcelu XXX nadobudli taktiež ako dar od svojich rodičov v roku 1958 a vydržacia doba uplynula v roku 1968, teda za účinnosti Občianskeho zákonníka 40/1964 Zb.
42. Nová právna úprava započítava taktiež dĺžky nevyhnutnej vydržacej doby aj držbu pred 1.1.1992 (§ 868 a § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka), avšak s tým, že účinky súhrnnej právnej skutočnosti, ktorá viedla k vydržaniu mohli nastať najneskôr 1.1.1992.
43. Začiatok vydržacej doby, ktorá v roku 1958 začala plynúť, uplynie k 1.1.1992 v zmysle citovaných ustanovení § 134 OZ v spojení s predchádzajúcimi ustanoveniami § 868 a § 872 ods. 6 OZ).
44. V konaní bolo preukázané, že oprávnenými držiteľmi boli nebohý F. Q. a jeho manželka W. Q., rod. Č.T. po celú vydržaciu dobu a bola preukázaná existencia nadobúdacích titulov, ktorá držiteľov vnútorne presvedčila, že sa stali vlastníkmi nehnuteľnosti. V čase vydržania vlastníckeho práva pôvodným žalobcom F. Q. a žalobkyňou 1/ boli manželia, a preto predmetné nehnuteľnosti sa stali predmetom BSM (ustanovenie § 143 Občianskeho zákonníka účinného v čase vydania nevylučuje veci nadobudnuté počas manželstva vydržaním z BSM). Vzhľadom na uvedené súd žalobe vyhovel a určil, že predmetné nehnuteľnosti patria do BSM žalobkyne 1/ a jej nebohého manžela F. Q..
45. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
46. Súd dospel k záveru, že v tomto konaní boli síce úspešní žalobcovia, ale sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré sa týkajú povahy a okolností sporu. Povaha a okolnosti sporu pozostávajú zo skutočnosti, že žalobcovia nie sú vedení v katastri nehnuteľností ako vlastníci predmetných nehnuteľností, ale na základe súdneho rozhodnutia o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti mohli sa vykonať zmeny v zápisoch katastra nehnuteľností. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností (výpis z katastra nehnuteľností slúži ako preukázanie vlastníckeho práva) a na jeho právne účinky je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcov je za tejto situácie neisté. Tento stav žalovaní nezavinili, hoci žalovaní 8/ a 9/, ako aj sami uviedli, odkúpili časť nehnuteľností vcelku, kým vlastnícke právo im patrí v jednej polovici. Takýmto rozhodnutím sa vyššie uvedená chyba napravila a týmto rozhodnutím sú žalovaní 8/, 9/, resp. žalovaný 22/ naďalej vlastníkom toho, čo získal ich právny predchodca zámenou a tiež aj žalobcovia budú vlastníci tej časti, ktorá im pripadla vyššie uvedenou zámenou. Táto nezrovnalosť nemala vplyv na podanie žaloby, skôr urýchlila žalobcov, aby podali túto žalobu o určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam a aby mohli preukázať svoje vlastnícke právo aj aktuálnym listom vlastníctva. Skutočnosť, že žalobcovia boli nútení podať túto žalobu, nebola zapríčinená žalovanými. Súd pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa prihliadal aj na pomery všetkých strán a dospel k záveru, že nepriznanie náhrady trov konania žalobcom nemôže podstatným spôsobom zhoršiť ich finančnú situáciu, a preto im náhradu trov nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie musí byť podpísané a predložené v potrebnom počte rovnopisov s prílohami.
U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.