Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_15C-30-2012.pdf
PDF · 104.55 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/30/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov, sudkyňou JUDr. Annou Vargovou, v právnej veci žalobcu: Q. H., N.. XX.X.XXXX, A. M. Š., právne zastúpený: Advokátska kancelária BABIN, PETKO & partners, s.r.o., so sídlom Prešov, Hlavná 29, proti žalovanej: F. H., N.. XX.X.XXXX,C. A. W., Č. XXXX/X, právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Martin Staroň, so sídlom Prešov, Hlavná 89, o vyporiadanie BSM, takto
rozhodol:
I. Vyporiadava zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo manželov - strán sporu tak, že: Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej 4.527,70 Eur v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou došlou súdu dňa 16.2.2012 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, aby mu bola žalovaná povinná po znaleckom ohodnotení vyplatiť polovicu nadobudnutého bytu a vrátiť veci, ktoré do spoločnej domácnosti pred uzavretím manželstva priniesol. Z dôvodu neúplného a nejasného žalobného návrhu súd uznesením vyzýval žalovaného na upresnenie, čoho sa žalobou domáha, čo žalobca upresnil podaním z 23.8.2012 keď uviedol, že sa domáha vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov - bytu č. XX v osobnom vlastníctve, nachádzajúci sa v W. na ul. Č. Č.. XX, na 7. poschodí, zapísaný na LV č. XXXXX, parcelné č. XXXXX/XX o výmere 504 m2, súpisné č. XXXX a z hodnoty bytu žiada vyplatiť polovicu trhovej hodnoty.
2. Žalovaná v písomnom stanovisku súdu doručenom 4.4.2013 uviedla, že s návrhom na vyporiadanie BSM nesúhlasí. Nehnuteľnosť, byt č. XX na 7. poschodí bytového domu, súp. č. XXXX, orientačné č. vchodu X, na ul. Č. v W., spoluvlastnícky podiel v rozsahu 60/3032 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. 7003, ako aj spoluvlastnícky podiel v rozsahu 60/3032 k pozemku KN C parc. č XXXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 504 m2, na ktorých je bytový dom postavený, to všetko zapísané na LV č. XXXXX nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu. Zmluvu o prevode vlastníctva družstevného bytu so žalovanou ako kupujúcou a zároveň výlučnou nájomkyňou predmetného bytu a výlučnou členkou bytového družstva uzavrelo bytové družstvo, na základe čoho sa žalovaná stala výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti a správa katastra prevod vlastníckeho práva zaregistrovala pod V XXXX/XX. Žalobcovi uzavretím manželstva vzniklo len užívacie právo, ktoré mu zaniklo dňom rozvodu 22.6.2010. Žalovaná zároveň poukázala na rozsudok OS Prešov č.k. 9C/7/2010-75 zo dňa 29.11.2010, právoplatný 15.12.2010, ktorým súd zamietol návrh žalobcu na určenie vlastníckeho podielu k bytu. V odôvodnení rozsudku súd jednoznačne uviedol, že spoločné členstvo a spoločný nájom žalobcovi nevznikol. Byt bol zakúpený z poskytnutého úveru č. 20567 zo dňa 11.12.2007 od spoločnosti TOMA úverová leasingová, a.s. vo výške 10.256,92 Eur, pričom na zabezpečenie úveru sa zriadilo záložné právo v prospech veriteľa. Okrem predmetného úveru v priebehu manželstva na zabezpečenie chodu domácnosti uzavrela žalovaná viaceré zmluvy, predmetom ktorých
bolo poskytnutie finančných prostriedkov. Žalovaná po zániku manželstva všetky tieto záväzky hradila a ich celkový zostatok predstavuje 9.628,65 Eur, teda žiada ich vyporiadať princípom parity. Na vyrovnanie podielov tak navrhuje zaviazať žalobcu na úhradu sumy 4.814,33 Eur v prospech žalobkyne.
3. Obe strany sporu v priebehu konania upresňovali a rozširovali predmet vyporiadavaného BSM, avšak súd prijal záver, že predmetom vyporiadania môžu byť len veci, aktíva aj pasíva, ktoré strany urobili predmetom konania a vyporiadania BSM v zákonnej lehote 3 rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov v súlade s ust. § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, listinnými dôkazmi rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 16C/247/2009-55, výpisom z LV č. XXXXX, kat. úz. Prešov, spisovým materiálom OS Prešov 9C/7/2010, Zmluvou o prevode vlastníctva družstevného bytu prevádzajúceho Bytové družstvo Prešov a nadobúdateľa F. H., Zmluvou o úvere č. XXXXX z 11.12.2007, správami peňažných ústavov o čerpaných a splatených úveroch, pôžičkách, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil:
5. Strany sporu žalobca a žalovaná boli manželmi od 11.11.2000, ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 16C/247/2009-55 zo dňa 29.4.2010, právoplatný 22.6.2010.
6. Žalobca sa žalobou domáha vyplatenia polovice trhovej hodnoty bytu, ktorý bol vedený ako výlučné vlastníctvo žalovanej. Žalobca žalobu odôvodňuje tým, že v čase uzavretia manželstva byt nebol v osobnom vlastníctve žalovanej a bol v dezolátnom stave, neobývateľný. Podľa tvrdení žalobcu, tento byt opravil na vlastné náklady, pretože žalovaná bola prevažne na rodičovskom príspevku. K odkúpeniu bytu do osobného vlastníctva došlo v roku 2008 potom, ako žalobca čerpal hypotekárny úver a počas trvania manželstva bol tento úver splácaný. Žalobca je presvedčený, že byt patrí do BSM s poukázaním na to, že bol odkúpený do osobného vlastníctva žalovanej v čase, keď manželstvo strán sporu trvalo.
7. Žalobca sa už žalobou dňa 26.1.2010 domáhal určenia vlastníckeho podielu manželov k bytu a prikázaním na zápis do listu vlastníctva v konaní 9C/7/2010, o ktorom rozhodol súd rozsudkom tak, že žalobu zamietol dňa 29.11.2010. V odôvodnení rozsudku uviedol, že výlučnou členkou bytu a nájomcom bola na Bytovom družstve v Prešove evidovaná žalovaná. Spoločné členstvo a spoločný nájom žalobcovi, ktorý bol už druhým manželom žalovanej, ktorá bola v čase uzavretia manželstva k dátumu 11.11.2010 výlučnou členkou a výlučnou nájomkyňou bytového družstva, nevznikol.
8. Zo Zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 7.2.2008 vyplýva, že prevádzajúci Bytové družstvo Prešov a nadobúdateľ F. H. uzavreli zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva k spornému bytu za cenu vo výške nesplateného investičného úveru 42.427,- Sk (1.408,32 Eur).
9. Z výpisu z LV č. XXXXX - čiastočný, kat. úz. Prešov, obec Prešov, okres Prešov vyplýva, že ako výlučná vlastníčka bytu z bytového domu súp.č. XXXX, na parcele XXXXX/XX, bytu č. XX v bytovom dome je uvedená F. H. v podiel 1/1 na základe Zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu V XXXX/ XXXX. Aktuálne už žalovaná nie je vlastníčkou predmetného bytu s poukázaním na to, že byt bola nútená odpredať z dôvodu vyplatenia dlhov.
10. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (ďalej „OZ“), v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.3) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701>
11. S poukázaním na rozdielne názory oboch strán sporu na posúdenie, či sporný byt patril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa tvrdení žalobcu, alebo naopak, nepatril, nakoľko sa jednalo o výlučné vlastníctvo žalovanej bolo potrebné, aby súd k uvedenému zaujal predbežné stanovisko. V konaní bolo nesporné, že výlučnou členkou družstva a výlučnou nájomníčkou družstva bola žalovaná, čo vyplýva aj z rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 9C/7/2010-75, právoplatný 15.12.2010. Argumentom žalobcu bolo to, že k odkúpeniu bytu do výlučného vlastníctva žalovanej došlo
za trvania manželstva z úverových prostriedkov, ktoré spoločne čerpali žalobca so žalovanou a spoločne ich aj splácali. Súd vychádzajúc z judikatúry súdov, predovšetkým rozhodnutí NS ČR napr. v rozsudku 22Cdo/1668/2003 (R 50/2005) alebo aj NS ČR 20Cdo/3463/2006 dospel k záveru, že sporný byt nepatril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, strán sporu. „Najvyšší súd dôvodil, že byt v budove vo vlastníctve, poprípade spoluvlastníctve bytového družstva, ktorý nadobudol do vlastníctva podľa ust. § 23 zák. č. 72/1994 Sb. a § 24 zák. č. 42/1992 Sb. ten z manželov, ktorý sa stal členom družstva, nie je v spoločnom vlastníctve manželov, pokiaľ manželom nevzniklo spoločné členstvo v bytovom družstve. Vysvetlil, že družstevný byt vo vlastníctve člena družstva síce nebol, ale členský podiel, ktorý môže byť predmetom prevodu alebo dedenia, má majetkovú hodnotu, z toho pohľadu predstavuje byt majetok nadobudnutý za trvania manželstva jedným z manželov (členom družstva) za majetok patriaci do výlučného vlastníctva tohto manžela.“ Vyslovený právny názor podporuje aj znenie ust. § 28 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení: „Nájomca družstevného bytu, ktorý je členom bytového družstva, má nárok na prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona, ak nepožiadal o prevod vlastníctva podľa osobitného predpisu.“ Bytové družstvo Prešov ako vlastník a predávajúci by teda nemohol uzatvoriť Zmluvu o prevode vlastníctva družstevného bytu so žalobcom, ktorý v tom čase nebol nájomcom ani členom družstva, a teda nevznikol mu nárok na odkúpenie predmetného bytu.
12. Ďalej súd vychádzal v konaní z prijatého právneho názoru, že sporný byt nepatril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a bolo preto možné vyporiadať len prípadné vnosy zo spoločného na výlučné vlastníctvo.
13. V konaní bolo ďalej sporným to, čo bude predmetom vyporiadavania súdom, nakoľko obe strany sporu v priebehu konania označovali stále nové položky, ktoré navrhli v rámci vyporiadania BSM vyporiadať súdnym rozhodnutím.
14. Podľa § 148 OZ,
(1)Zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. (2)Zo závažných dôvodov, najmä ak by ďalšie trvanie bezpodielového spoluvlastníctva odporovalo dobrým mravom, môže súd na návrh niektorého z manželov toto spoluvlastníctvo zrušiť i za trvania manželstva.
15. Podľa § 149 ods. 1,3,4 OZ, (1) Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701>. (3) Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. (4) Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.
16. „V konaní o vyporiadanie BSM môže súd vyporiadať len ten majetok, ktorý účastníci konania navrhli k vyporiadaniu do 3 rokov od jeho zániku.“ (ČR 22Cdo/1992/2007)
17. „Ak podá jeden z účastníkov zaniknutého spoluvlastníctva manželov návrh na jeho vyporiadanie, je tým konzumované i právo druhého z účastníkov domáhať sa vyporiadania, ak podá druhý účastník rovnakú žalobu v dobe, keď je konanie začaté, je na túto žalobu potrebné nazerať ako na procesný návrh v už začatom konaní, týmto duplicitným návrhom nie je zahájené konanie a nie je na mieste ho zastavovať. Súd môže vyporiadať len ten majetok či hodnoty tvoriace spoločné vlastníctvo manželov, ktoré účastníci konania navrhli k vyporiadaniu súdnym rozhodnutím do 3 rokov od jeho zániku. Ak navrhne účastník zaniknutého BSM v trojročnej lehote od jeho zániku žalobou k vyporiadaniu konkrétny majetok, napriek tomu, že v dobe podania tejto žaloby už konanie prebiehalo na základe návrhu druhého účastníka, je nárok na vyporiadanie týchto položiek uplatnený včas.“ (NS ČR 22Cdo/2674/2012) Z odôvodnenia citovaného rozsudku NS ČR „Najvyšší súd v tejto súvislosti tiež poznamenal, že predchádzajúca prax, ktorá umožňovala kedykoľvek počas konania o vyporiadaní BSM navrhnúť nové položky k vyporiadaniu, vychádzala zo staršej úpravy, ktorá predpokladala, že súd z úradnej povinnosti
„pátra“ po majetku BSM a že je povinný vyporiadať celú jeho masu. Tento názor, ktorý v praxi okrem iného viedol k neúmernému predlžovaniu sporov, pretože umožňoval neobmedzene rozširovať vyporiadavaný majetok, je však neudržateľný vzhľadom k novšej hmotnoprávnej úprave vychádzajúcej predovšetkým z posilnenia dispozitívneho charakteru noriem upravujúcich vyporiadanie BSM a tiež vzhľadom k uplatneniu zásad prejednacej a dispozičnej v občianskom súdnom konaní.“
18. Súd preto zahrnul do masy vyporiadavaného BSM len položky, ktoré strany sporu označili v lehote 3 rokov od zániku BSM, teda od právoplatnosti rozvodu manželstva dňa 22.6.2010 do 23.6.2013 a na neskôr urobené podania obsahujúce nové položky už neprihliadal. Ostatné položky tvoriace masu BSM a nezahrnuté do predmetu konania v zákonnej lehote sa vyporiadali podľa zákonnej fikcie obsiahnutej v ust. § 149 ods. 4 OZ.
19. Podľa § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
20. Ďalej súd dáva do pozornosti, že žalobca bol právne zastúpený od 5.2.2013, teda bolo v jeho možnostiach včasným podaním náležite špecifikovať okruh vecí, aktív a pasív, ktoré v konaní žiadal vyporiadať, avšak až podaním doručeným súdu dňa 9.4.2015 žalobca (s výnimkou podanej žaloby) vôbec prvýkrát písomne špecifikoval položky - pasíva, ktorých vyporiadania sa domáhal, urobil tak po uplynutí zákonnej lehoty, preto na to súd neprihliadal.
21. Žalovanou včas označené položky na vyporiadavanie boli tvorené nasledovnými záväzkami:
- pohľadávka „Žolík“ vo výške 2.459,66 Eur voči spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s.,
- pohľadávka vo výške 2.530,39 Eur voči spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s.,
- pohľadávka vo výške 3.173,79 Eur z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXX voči spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.,
- pohľadávka vo výške 1.464,81 Eur z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX voči spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.,
22. Žalovaná vyčíslila zostatok pasív na 9.628,65 Eur a požadovala zaviazať žalobcu na úhradu polovice 4.814,33 Eur titulom vyporiadania. Žalovaná tiež poukázala na to, že finančné prostriedky poskytnuté ako úver spoločnosťou TOMA úverová a leasingová, a.s. vo výške 10.256,92 Eur splácala výlučne zo svojho príjmu, pričom predmetný úver slúžil na kúpu a rekonštrukciu sporného bytu.
23. Žalobca vo výpovedi uviedol, že sudkyňa, ktorá o BSM rozhodovala (žalobca zrejme poukazoval na konanie 9C/7/2010) mu povedala, že sa môže domáhať BSM v ďalšom konaní. Vo vzťahu k členstvu v bytovom družstve žalobca tiež tvrdil, že aj on mohol byť členom a zmluva mohla byť uzavretá aj s ním, dokonca to vraj bola podmienka SBS bytového servisu, no nakoniec tak nepostupovali a ako výlučný vlastník bola na liste vlastníctva zapísaná žalovaná z dôvodu, aby ušetrili. Kúpa bytu bolo východisko z núdze ako neprísť o strechu nad hlavou, keďže predtým mali 2-krát výpoveď z nájmu. Vo vzťahu k vyporiadaniu pasív žalobca uviedol, že sa jedná o pasíva žalovanej a on má tiež svoje, takto si ich podelili.
24. Žalovaná vo výpovedi uviedla, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, pretože predtým ako sa stala výlučnou vlastníčkou, bola výlučnou členkou družstva. Poprela, žeby existovali nejaké ústne dohody o úmysle uviesť ako spoluvlastníka nehnuteľnosti aj žalobcu na list vlastníctva. Je pravdou, že podmienkou čerpania úveru (pozn. TOMA úveru) bolo odkúpenie bytu do vlastníctva, v opačnom prípade by úver nebol poskytnutý. Úver slúžil okrem iného na vyplatenie dlžôb na byte, teda za nájomné, penále, služby spojené s užívaním bytu a pod.. Úver sa splácal zo spoločných prostriedkov, teda z príjmu žalobcu a z príjmu žalovanej, ktorá v tom čase pracovala v hypermarkete TESCO.
25. Zo správy TOMA úverová a leasingová, a.s. k Zmluve o úvere č. XXXXX z 11.12.2007 ku dňu 22.6.2010 (č.l. 118) vyplýva, že k 22.6.2010 predstavoval zostatok úveru 14.660,86 Eur. Z prehľadu
splácania nepochybne vyplýva, že úver uhradila žalovaná (splátky sú evidované aj na meno Z. H., Q. H., čo sú synovia žalovanej).
26. Zo správy spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. k zmluve č. XXXXXXXX k pôžičkovej karte „Žolík“ spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. súd zistil, že zmluva bola uzavretá 5.2.2007 žalovanou a úhrada predstavuje sumu 2.335,- Eur. V súčasnosti je úver vyplatený. (čl. 131,133)
27. Zo správy spoločnosti KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o. so sídlom v Prahe vyplýva, že z Úverovej zmluvy č. XXXXXXX uzavretej medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. a žalovanou na poskytnutie rýchlej pôžičky vyplýva, že žalovaná v súčasnosti nemá žiadne neuhradené záväzky a na predmetnú zmluvu boli poukázané platby v celkovej výške 2.081,80 Eur. (čl. 124)
28. Zo správy poskytnutej advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Pečený & part. týkajúcej sa úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX vyplýva, že v súčasnosti je úver už splatený. K dátumu 31.2.2010 predstavovala dlžná suma 3.173,79 Eur. (čl. 137 a nasl., čl. 64)
29. Pohľadávka zo zmluvy č. XXXXXXXXXX (žalobkyňa nesprávne uvádza č. XXXXXXXXXX) podľa správy zo dňa 24.2.2010 k uvedenému dátumu predstavovala 1.464,81 Eur a v súčasnosti už je dlžná suma splatená. Podľa vyjadrenia advokáta advokátskej kancelárie Peter Pečený & part. jednalo sa o tzv. DUO zmluvy, čo znamená, že povinný uzatvoril Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, pričom splátky plynúce z tejto zmluvy hradil riadne a včas, tak na základe dobrej platobnej morálky mu bola poskytnutá úverová karty. Účinnosť nadväzujúcej zmluvy, teda zmluvy č. XXXXXXXXXX bola viazaná na aktiváciu karta. S jej použitím súvisel nový variabilný symbol a čerpanie nového úveru.
30. „Ak každý z manželov vynaložil na spoločný majetok peňažné prostriedky z pôžičiek uzavretých každým z nich samostatne, treba ich vyporiadať ako vnos vynaložený každým z nich na spoločný majetok, keďže § 150 OZ upravujúci vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva ustanovuje, že každý z manželov je pri vyporiadaní oprávnený požadovať, aby mu bol uhradené čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok.“ (NS ČR 22Cdo/1151/2007)
31. Je nepochybné, že predmetné Úverové zmluvy uzatvárala výlučne žalovaná, avšak boli použité na financovanie potrieb domácnosti, súd preto uvedené pasíva zahrnul do vyporiadania BSM manželov. Dlžné pasíva celkom predstavujú 9.055,40 Eur (2.335,- Eur + 2.081,80 Eur + 3.173,79 Eur + 1.464,81 Eur) nepochybne boli uhradené žalovanou a žalobca na vyporiadanie podielov je povinný uhradiť polovicu tejto sumy 4.527,70 Eur. V priebehu súdneho konania navrhoval žalobca vykonanie dokazovania stanovením všeobecnej trhovej hodnoty bytu vo vlastníctve žalovanej prostredníctvom dožiadania adresovaného viacerým realitným kanceláriám na území mesta Prešov. Súd návrh na doplnenie dokazovania zamietol, nakoľko ho nepovažoval za relevantný a prínosný. Ako to už súd konštatoval vyššie, byt bol výlučným vlastníctvom žalovanej a vyporiadavať bolo možné len jeho prípadné zhodnotenie, tiež kúpu do osobného vlastníctva zo spoločných prostriedkov. Súd však poukazuje na to, že tak kúpa bytu ako aj jeho rekonštrukcia bola hradená z finančných prostriedkov úverovaných spoločnosťou TOMA, kde úver po rozvode manželstva predstavoval cca 14.000,- Eur a tento bol v celom rozsahu uhradený žalobkyňou. Žalobkyňa nežiadala predmetný úver vyporiadavať, pretože slúžil na financovanie jej výlučného majetku. Súd sa s takýmto postupom stotožnil. Irelevantný bol aj návrh na výsluch svedka k okolnostiam pred prevodom bytu do výlučného vlastníctva žalovanej, nakoľko pre rozhodnutie vo veci by výsluch svedka vplyv nemal. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania boli súdom z dôvodu nehospodárnosti zamietnuté.
32. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
33. Podľa § 255 ods. 1,2 C.s.p. (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
34. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
35. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov bolo v záujme oboch strán sporu, čo je dôvod osobitného zreteľa a žiadna zo strán nemala v konaní plný úspech, preto súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v dvoch rovnopisoch do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.