Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Pc/5/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom Michalom Novotným v rodinnoprávnej veci navrhovateľa: W. J., L.. XX. I. XXXX, bytom J. XXX, proti odporkyni: W. J., L.. X. I. XXXX, bytom tamže, o rozvod manželstva, takto

rozhodol:

Návrh na rozvod manželstva účastníkov sa zamieta.

odôvodnenie:

1. Návrhom došlým súdu 13. marca 2017 sa navrhovateľ domáhala rozvodu manželstva s odporkyňou. V návrhu predniesol, že medzi nimi došlo v roku 2015 k nezhodám, ktoré sa im nepodarilo odstrániť ani spoločnou snahou a z ich vzťahu sa vytratila vzájomná láska a dôvera. Už rok spolu intímne nežijú a ich manželstvo nespĺňa svoj účel, preto ani jeden z nich nemá záujem na jeho zachovaní.

2. Odporkyňa na pojednávaní s rozvodom nesúhlasila. Podľa nej navrhovateľ má milenku, inak však žijú v normálnom vzťahu. Odporkyňa manžela naďalej ľúbi a proti rozvodu je aj ich spoločné dieťa.

3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 33 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a svedkyne (zápisnica o pojednávaní z 28. apríla 2017, č. l. 9 a 110) a listinou - sobášnym listom (č. l. 4) a zistil tento

skutkový stav:

4. a) Účastníci uzavreli manželstvo 27. mája 1989 ako mladí slobodní ľudia, v roku 1991 sa im narodila jedna medzičasom dospelá dcéra. Po uzavretí manželstva odporkyňa pociťovala v manželstve prílišný vplyv matky navrhovateľa, ktorý k nej mal a má príliš úzky vzťah. Inak však vzťah medzi oboma manželmi bol normálny, nemali medzi sebou osobitne prudké hádky alebo fyzické násilie. Približne pred piatimi rokmi navrhovateľ ukončil pracovný pomer ako zamestnanec a začal súkromne podnikať a jeho pracovný deň odvtedy nie je pravidelný, čo odporkyňa negatívne vníma.

b) Približne pred troma až piatimi rokmi navrhovateľ nadviazal známosť s inou ženou, ktorú pravidelne navštevuje aj u nej doma; nepodarilo sa však zistiť, či vzťah s ňou je aj intímny. Odporkyňa v nadväznosti na to v roku 2013 podala návrh na rozvod, ktorý však kvôli dcére vzala späť. Napriek tomu navrhovateľ pokračoval v normálnom spolužití s odporkyňou až do februára 2017, dokedy spolu mali aj sexuálny styk a ešte v januári 2017 boli aj so svedkyňou - dcérou na spoločnom výlete. Svoj mimomanželský vzťah navrhovateľ zapieral tak pred odporkyňou, ako aj pred svedkyňou - dcérou. Začiatkom februára 2017 odporkyňa s dcérou navštívili bydlisko ženy, s ktorou má navrhovateľ známosť, navrhovateľa aj našli, po konfrontácii s ním a s ňou však od nej spoločne s navrhovateľom odišli domov. Následne sa navrhovateľ odsťahoval k svojej matke, u ktorej teraz býva. Do spoločného domu s odporkyňou občasne

dochádza za účelom starostlivosti o hospodárstvo, do domu však k odporkyni nevstupuje. S odporkyňou však komunikuje a nechová voči nej negatívne pocity, takisto prispieva na chod domácnosti. Odporkyňa navrhovateľa má rada a chce, aby spolužitie s ňou obnovil.

5. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 191 C. s. p.), keď výpovede oboch účastníkov a svedkyne sa - okrem niektorých detailov - zhodovali.

Právne vec súd posúdil takto:

6. Podľa § 22 Zákona o rodine (č. 36/2005 Z. z.) možno k zrušeniu manželstva rozvodom pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. Takým dôvodom podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine je, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Pritom sa prihliada na príčiny rozvratu a na porušenie povinností podľa § 18 a 19 Zákona o rodine (§ 23 ods. 2 a 3 cit. zákona), v zmysle ktorých sú manželia okrem iného povinní spolu žiť, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť a pomáhať si a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

7. Podľa už citovaných ustanovení je predpokladom rozvodu existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi a neexistencia perspektívy obnovenie spolužitia. Rozvod však neodôvodňuje akýkoľvek, ale len kvalifikovaný rozvrat vzťahov medzi manželmi daný jeho intenzitou (hĺbkou) a trvaním, pričom sa prihliada najmä na to, ako sa takýto rozvrat prejavuje v plnení účelu manželstva. Dostatočným dôvodom spravidla nie sú nezhody, ktoré sa prejavujú len v krátkodobom a prechodnom rozvrate, ktorý ešte neznemožňuje plnenie účelu manželstva; spravidla je totiž uplynutie dlhšej doby spoľahlivejším dôkazom rozvratu. Účel manželstva vyplýva z jeho funkcií, ktoré vyplývajú tak z § 1 ods. 2, ako aj z § 18 a 19 Zákona o rodine - biologickej, výchovnej a ekonomickej, ktoré sa však v priebehu manželstva menia. Kým napr. pri mladom bezdetnom manželstve je v popredí intímne spolužitie manželov, pri dlhodobom manželstve sa jeho účel napĺňa poskytovanie vzájomnej pomoci a podpory (k uvedeným záverom porovnaj zhodnotenia pléna Najvyššieho súdu uverejnené ako R IV/1967). Súd musí zistiť príčiny rozvratu a prihliadať na ne, samotné príčiny rozvratu - ak rozvrat existuje - sú však už pri rozhodovaní o rozvode nepodstatné. Podľa judikatúry sú pri posudzovaní existencie rozvratu manželstva podľa vyššie uvedených kritérií rozhodné v podstate hľadiská morálky spoločnosti, zároveň však nemožno nechať bez povšimnutia, ako sa s porušením zákonom uložených povinnosti manželov vyrovnal ten manžel, ktorého záujmy tým boli dotknuté (porov. judikát R 6/1970).

8. V prerokúvanej veci zistený skutkový stav podľa názoru súdu neumožňuje urobiť záver, že medzi účastníkmi existuje kvalifikovaný rozvrat. Proti tomu hovorí jednak skutočnosť, že obaja účastníci do februára 2017 žili v spoločnej domácnosti ako rodina v podstate bez zásadnejších problémov. Ešte v januári 2017 počas spoločného výletu ich spolužitie nevykazovalo také nedostatky, ktoré by boli navonok postrehnuteľné pre ich najbližších, osobitne pre svedkyňu - ich dcéru. Záver o existencii rozvratu nepodporuje ani dôležité zistenie, že ešte v začiatkom februára 2017 spolu obaja účastníci pohlavne spolužili, teda si rozumeli aj v tejto oblasti. Práve pohlavný styk je pritom oblasť, v ktorej sa spravidla najskôr a najčastejšie prejaví odcudzenie manželov, ktoré môže naznačovať ich rozvrat. Až vo februári 2017 sa navrhovateľ odsťahoval od odporkyne, no napriek tomu spolu s odporkyňou normálne komunikujú a navrhovateľ aj prispieva na spoločnú domácnosť. Odporkyňa pritom naďalej k navrhovateľovi prejavuje úprimný cit, pričom ani on sám nemá k odporkyni nijako negatívny vzťah. Podľa názoru súdu nemožno teda nateraz urobiť bezpečný záver o tom, že manželstvo účastníkov už nemôže plniť svoj účel a svoje funkcie. Naopak, zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že ešte donedávna plnilo všetky funkcie a neplní ich len čiastočne a len od februára 2017, kedy sa navrhovateľ odsťahoval. Nemožno teda nateraz urobiť záver o tom, že by vzťahy medzi manželmi boli kvalifikovane rozvrátené v zmysle § 23 a § 24 ods. 1 a 2 Zákona o rodine.

9. Zo zisteného skutkového stavu podľa názoru súdu nateraz vyplýva len to, že medzi účastníkmi existuje prechodný rozvrat zapríčinený tým, že navrhovateľ sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Podľa už cit. § 24 ods. 3 Zákona o rodine však súd musel prihliadnuť na príčinu takéhoto správania navrhovateľa, ktorým je jasná konfrontácia odporkyne - manželky s jeho mimomanželskou známosťou. Bez ohľadu na to, či navrhovateľ s touto ženou udržiava intímny pomer alebo nie, je z morálnych hľadísk spoločnosti neprijateľné, aby manžel počas trvania manželstva udržiaval s inou ženou také vzťahy, ktoré vzbudzujú pohoršenie. Zistené dokazovanie ukázalo, že navrhovateľ svoju mimomanželskú známosť navštevuje

v jej byte v bežné pracovné dni, kedy sa od manžela očakáva, že čas bude tráviť so svojou rodinou. Takéto správanie vzbudzuje v očiach druhého manžela (manželky - odporkyne), ale aj v očiach verejnosti odôvodnené podozrenie, že vzťah manžela a takejto tretej osoby je viac než len platonický. Bez ohľadu na to, že takéto správanie druhého manžela (manželku) oprávnene uráža a ponižuje, napĺňa podľa názoru súdu toto správanie aj podstatu porušenia jednej zo základných povinností manželov, a to byť si verný, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť (§ 18 Zákona o rodine). Pritom je takisto zrejmé, že takýto pomer na strane navrhovateľa trvá už viac rokov, o čom svedčí aj to, že odporkyňa voči nemu z tohto dôvodu podala návrh na rozvod manželstva už v roku 2013. Napriek tomu však odporkyňa vzala svoj návrh späť a ich spolužitie podľa zisteného skutkového stavu pokračovalo tak, ako bolo vyššie opísané. Z toho možno uzavrieť, že odporkyňa navrhovateľovi toto jeho porušenie odpustila, a ani navrhovateľ navonok neprejavoval, že by spolužitie s odporkyňou bolo preňho natoľko neznesiteľné, aby ho ukončil a začal si budovať plnohodnotný vzťah so svojou mimomanželskou známosťou. Ak sa navrhovateľ odhodlal k návrhu na rozvod až v roku 2017, potom, čo bol odporkyňou konfrontovaný k téme svojej mimomanželskej známosti, nemožno v tomto návrhu odporcu vidieť úprimnú snahu riešiť skutočne rozvrátené manželské spolužitie s odporkyňou. Naopak, podľa názoru súdu je navrhovateľov návrh na rozvod manželstva v podstate pokusom utiecť od zodpovednosti a jasného vyjadrenia svojho vzťahu k odporkyni. Navrhovateľ namiesto jasnej snahy o zachovanie manželstva s odporkyňou a zavrhnutia mimomanželského vzťahu, alebo jasného priznania mimomanželského vzťahu v celej jeho hĺbke a jasných prejavov odpútania sa od odporkyne doteraz žil v dvoch akoby paralelných vzťahoch. Keď je teraz s týmto porušením manželských povinnosti konfrontovaný, snaží sa rozvodom v podstate docieliť to, aby ho odporkyňa už viac s touto otázkou netrápila. Takýto postoj k manželstvu s odporkyňou, s ktorou podľa zisteného skutkového stavu bez zásadnejších nezhôd prežil takmer 28 rokov, je podľa názoru súdu neuvážený a ľahkomyseľný. Na to súd musel takisto prihliadať pri hodnotení otázky, či rozvrat medzi manželmi je natoľko vážny, aby odôvodňoval rozvod manželstva účastníkov.

10. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že spolužitie účastníkov nie je prerušené nijak zásadne dlhý čas, že do jeho prerušenia bolo v zásade bezproblémové a plnilo všetky podstatné funkcie a že návrh na rozvod podal manžel, ktorý svojím konaním porušil základné povinnosti uvedené v § 18 Zákona o rodine, v podstate ľahkomyseľne ako útek pred zodpovednosťou, dospel súd k záveru, že v čase vyhlásenia tohto rozsudku (§ 217 ods. 1 C. s. p.) vzťahy medzi účastníkmi nie sú natoľko rozvrátené, že obnovenie ich spolužitia nemožno očakávať. V dôsledku toho tak nie je splnená podmienky § 24 ods. 1 Zákona o rodine pre rozvod manželstva. Preto súd návrh navrhovateľa zamietol v zmysle výroku.

11. O trovách konania súd pre absenciu návrhu v zmysle § 57 C. m. p. nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).