Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Csp-11-2017.pdf
PDF · 105.44 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-9Csp/11/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v spore žalobcu : Orange Slovensko a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpeného Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Dr. Vladimíra Clementisa 10, IČO: 35 855 673, adresa na doručovanie písomností : Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, proti žalovanému: P. G., L.. XX.XX.XXXX, J. I. XXX/XX, E. B., v konaní o zaplatenie 302,05 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 101,76 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne od 13.9.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalovanému náhradu trov konania voči žalobkyni n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 16.1.2017 domáhala na žalovanom zaplatenia 302,05 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne za dobu od 13.9.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobu zástupca žalobkyne odôvodnil tvrdeniami, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným zmluvu č. A8319906, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky. Na základe tejto zmluvy žalobkyňa vypožičala žalovanému SIM kartu, ktorá mu umožnila využívať ňou poskytované telekomunikačné služby. SIM karte bolo pridelené účastnícke číslo XXXXXXXXXX. Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu za poskytnuté služby vo výške 101,76 eur. Na pokus o pokonávku nereagoval ani čiastočnou úhradou. Žalobou sa žalobkyňa okrem zaplatenia ceny za poskytnuté telekomunikačné služby domáha zaplatenia aj náhradu škody vo výške 200,29 eur. Škoda v tejto výške jej preukázateľne vznikla v súvislosti s odpredaním mobilného telefónu zn. Huawei G620s žalovanému. Škodu jej žalovaný spôsobil tým, že získal mobilný telefón za zvýhodnenú cenu 1 euro oproti jeho trhovej cene 210 eur, a to tak, že podpisom dodatku k zmluve č.A8319906 sa zaviazal používať jej služby a platiť za ne po dobu viazanosti, pričom následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas za poskytnuté služby. Pri výpočte výšky škody žalobkyňa zohľadnila počet mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným. Žalobou sa žalobkyňa domáha na žalovanom aj zaplatenia úrokov z omeškania v súlade so všeobecnými podmienkami (článok 11,bod 11.14) počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku z 20.7.2015, tzn. od 13.9.2015.
3. V rámci prípravy pojednávania súd v súlade s § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku dňa 31.1.2017 doručil žalobu spolu s pripojenými listinnými dôkazmi žalovanému na vyjadrenie. Žalovaný sa k žalobe a jej prílohám nevyjadril.
4. Súd vec dňa 28.4.2017 prejednal a rozhodol v súlade s ust. § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku bez nariadenia pojednávania.
5. Podľa § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku v žalobe sa okrem všeobecných náležitosti podania strán uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Podľa § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Podľa § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa § 186 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Podľa § 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Podľa § 191 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
6. Súd v konaní vykonal všetky dôkazy navrhované zástupcom žalobkyne v žalobe, a to dôkazy všetkými listinami predloženými žalobkyňou. Žalovaný nenavrhol vykonanie žiadneho dôkazu.
7. Z listín označených žalobkyňou ako dôkazy súd zistil nasledujúce skutočnosti: Z listiny označenej ako „Zmluva o poskytovaní verejných služieb„ zo dňa 2.2.2015 súd zistil, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným zmluvu o poskytovaní verejných služieb č.A8319906 s poukazom na ust. § 44 zákona č.351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, a to na dobu neurčitú. Podľa dojednania zmluvných strán neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických telekomunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s.(ďalej len „všeobecné podmienky “) a cenník služieb (ďalej len „cenník“), a ďalšie dokumenty, ktoré zmluva výslovne ustanovuje. Zmluvou sa žalobkyňa zaviazala zriadiť žalovanému prístup k jej verejnej mobilnej sieti a sprístupniť mu v zmluve dojednané služby. Za tým účelom mu vypožičala SIM kartu s účastníckym číslom XXXXXXXXXX. Žalovaný sa zmluvou zaviazal platiť žalobkyni za zriadenie prístupu a poskytovanie dohodnutých služieb cenu podľa platného cenníka služieb spoločnosti, a to na základe vyúčtovania služieb za priradené zúčtovacie obdobie predloženými faktúrami s lehotou splatnosti 14 dní od vystavenia faktúry spôsobom dojednaným v zmluve.
8. Žalovaný v konaní neučinil sporným a vykonaným dokazovaním nebolo spochybnené tvrdenie žalobkyne, že žalovaný nezaplatil cenu za verejné mobilné služby poskytnuté mu žalobkyňou na základe uvedenej zmluvy o poskytovaní verejných služieb vyúčtované mu podľa cenníka žalobkyne faktúrami nasledovne:
- faktúrou č.5288716899 vystavenou dňa 8.3.2015 splatnou dňa 22.3.2015 znejúcou na sumu 71,76 eur,
- faktúrou č. 5292733968 vystavenou dňa 8.4.2015 splatnou dňa 22.4..2015 znejúcou na sumu 30 eur.
9. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“) zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupných bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. Podľa § 44 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať
a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46, 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia. Podľa § 44 ods. 3 zákona o elektronických komunikáciách údaje uvedené v odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátane všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne uvedené priamo v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o poskytovaní verejných služieb podľa odseku 1 písomná: a) lehotu prvého pripojenia k sieti, b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie na používanie podnikom dodaných koncových zariadení účastníkovi, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) cenu alebo zdroj, spôsob a možnosti získania informácií o cene, e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade fakturovaných služieb, f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby.
10. V prejednávanom spore súd na základe vyššie uvedených skutkových zistení a právneho stavu prijal záver, že žalovaný dňa 2.2.2015 uzavrel so žalobkyňou zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa citovaného § 44 a nasl. zákona o elektronických komunikáciách. Súčasťou tejto zmluvy sú všeobecné podmienky a cenník. Súd túto zmluvu posudzoval z hľadiska ochrany žalovaného ako spotrebiteľa a právny vzťah založený zmluvou považoval za vzťah spotrebiteľský, na ktorý sa v plnom rozsahu vzťahuje právna úprava ochrany žalovaného ako spotrebiteľa.
11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Vychádzajúc z listinných dôkazov v spise súd prijal záver, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní verejných služieb nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalobkyňa neuviedla žiadne tvrdenia, ktoré by nasvedčovali záveru o tzv. nespotrebiteľskom charaktere týchto zmlúv. Žalovaný je v zmluve označený ako „fyzická osoba - nepodnikateľ“. Súd tu len dodáva, že dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má vždy dodávateľ, ktorý z takejto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivejšie dôsledky. Podľa výpisu z obchodného registra je nesporné, že žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.
13. Žalobou v prejednávanom spore si žalobkyňa uplatnila 2 samostatné nároky, a to jednak nárok na zaplatenie ceny za poskytnuté verejné mobilné služby (tzv. hovorné), a jednak nárok na náhradu škody spôsobenej žalovaným. 14. Pokiaľ ide o nárok na hovorné, súd dospel k záveru, že tento nárok má svoju oporu v zmluve o poskytovaní verejných služieb uzavretej stranami dňa 2.2.2015 podľa zákona o elektronických komunikáciách. Preto pokiaľ sa žalobkyňa žalobou s poukazom na túto zmluvu a predložené faktúry domáhala na žalovanom zaplatenia hovorného vo výške 101,76 eur, súd žalobe vyhovel. 15. Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody uplatnený vo výške celkom 200,29 eur, pri posudzovaní tohto nároku súd vychádzal z ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (všeobecná občianskoprávna zodpovednosť za škodu), podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Základnými predpokladmi vzniku tejto všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti subjektu za škodu sú: protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a zavinenie, pričom pre vznik všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je potrebné, aby boli kumulatívne splnené všetky tieto predpoklady. Všeobecná občianskoprávna zodpovednosť za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka pritom môže vzniknúť z porušenia zmluvných ako aj iných záväzkových povinností (zmluvná zodpovednosť alebo záväzková zodpovednosť). Môže tiež vzniknúť z porušenia iných zákonom uložených povinností (mimozáväzková zodpovednosť).
16. Pokiaľ ide o 1. predpoklad - protiprávny úkon žalovaného, zo skutkového vymedzenia nároku v žalobe vyplýva, že žalobkyňa sa náhrady škody v danej veci domáha na základe tvrdenia, že žalovaný porušil základnú zmluvnú povinnosť dojednanú v dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s ňou po dojednanú dobu. Porušenie takejto zmluvnej povinnosti žalovaným však žalobkyňa v konaní nepreukázala. Oboznámením listiny „Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb - č. zmluvy A8319906“ (ďalej len „dodatok „) súd zistil, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným zmluvu, na základe ktorej predala žalovanému mobilný telefón zn. Huawei Ascend G620s, ktorého bežná maloobchodná cena podľa dodatku bola 210 eur, za zľavnenú cenu 1 euro, a to za podmienok dohodnutých v dodatku. Žalovaný sa v dodatku (okrem iného) zaviazal, že po dobu 24 mesiacov zotrvá v zmluvnom vzťahu s ňou podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb. Pre prípad porušenia (okrem iných) aj tejto povinnosti, strany dojednali povinnosť žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 209 eur s tým, že výška pokuty sa bude postupne znižovať podľa nižšie uvedených pravidiel v závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti.
17. Vznik, dobu trvania a spôsob ukončenia zmluvného vzťahu založeného zmluvou o poskytovaní verejných služieb vrátane dodatku upravujú všeobecné podmienky, ktoré sú súčasťou zmluvy. Podľa článku 2. bod 2.1.všeobecných podmienok spoločnosť Orange poskytuje služby na základe zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe medzi spoločnosťou Orange a účastníkom. Podľa článku 4. bod 4.1. všeobecných podmienok zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. Platnosť zmluvy zaniká: a) dohodou zmluvných strán , b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zo strany účastníka alebo spoločnosti Orange Slovensko, d) smrťou alebo zánikom účastníka. Podľa článku 4 body 4.2. všeobecných podmienok obidve zmluvné strany sú oprávnené ukončiť písomnou dohodu platnosť zmluvy k obojstranne dohodnutému a potvrdenému dátumu, ak zmluva alebo jej dodatok nestanovujú inak.
Podľa článku 4 bod 4.4. všeobecných podmienok spoločnosť Orange je oprávnená odstúpiť od zmluvy za podmienok vymedzených pod písm. a) - f). Podľa článku 4 bodu 4.5. všeobecných podmienok odstúpením sa zmluva zrušuje dňom nasledujúcim po dni, v ktorom odstupujúca zmluvná strana doručí druhej zmluvnej strane písomné oznámenie o odstúpení. Podľa článku 4 bodu 4.7 všeobecných podmienok spoločnosť Orange Slovensko je oprávnená ukončiť platnosť zmluvy písomnou výpoveďou, ak nemôže poskytovať služby v dohodnutom rozsahu alebo v potrebnej kvalite z dôvodu technickej neuskutočniteľnosti ďalšieho poskytovania služby. Podľa § 40 ods. 1 občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka písomne uzavretá dohodu sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.
18. V prejednávanom spore žalobkyňa, ktorá okrem vykonania dôkazov ňou v žalobe označených nenavrhla vykonať iné dôkazy, nepreukázala, že by záväzkový vzťah medzi stranami založený zmluvou o poskytovaní verejných služieb vrátane jej dodatku skončil niektorým zo spôsobov, ktorý si sama upravila vo všeobecných podmienkach. Žalobkyňa v konaní netvrdila a z vykonaného dokazovania ani nevyplýva, že by strany boli uzavreli dohodu o ukončení zmluvy, prípadne zmluvný vzťah ukončili odstúpením od zmluvy alebo jej výpoveďou. Vzhľadom na písomnú formu zmluvy o poskytovaní verejných služieb , ktorú si žalobkyňa sama vyhradila vo všeobecných podmienkach, na jej platné ukončenie akýmkoľvek z uvedených spôsobov bola potrebná písomná forma. Súd preto prijal záver, že žalobkyňa v konaní nepreukázala, že by žalovaný svoj záväzok zotrvať v právnom vzťahu založenom zmluvou 24 mesiacov porušil. Na tomto závere nič nemení skutočnosť, ak žalobkyňa deaktivovala SIM kartu žalovanému, nakoľko podľa všeobecných podmienok strany ako spôsob ukončenia zmluvy nedojednali deaktiváciu SIM -karty.
19. Pokiaľ ide o 2. predpoklad - vznik samotnej škody, podľa § 422 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Pojem „ škoda“ Občiansky zákonník nedefinuje. Všeobecne sa škoda chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného v dôsledku škodnej udalosti nedôjde k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa tak dalo dôvodne očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí.
20. Žalobkyňa tvrdí, že škoda jej vznikla ako rozdiel medzi bežnou maloobchodnou a akciovou cenou mobilného telefónu odpredaného žalovanému. Súd zastáva názor, že cenový rozdiel medzi slobodne zmluvne dohodnutou cenou mobilného telefónu medzi stranami a cenou, za ktorú sa mobilný telefón predáva na trhu, nepredstavuje majetkovú škodu a ani ušlý zisk. Tento rozdiel je výsledkom zmluvného dojednania medzi stranami, nie následkom protiprávneho úkonu žalovaného. Žalobkyňa sa dobrovoľne v rámci svojej obchodnej politiky rozhodla ponúknuť na trh mobilné telefóny v predajnej cene 210 eur za cenu 1 euro, teda za cenu nižšiu ako bola ich bežná maloobchodná cena. Zaplatením tejto zmluvnej ceny sa mobilný telefón dostal do vlastníctva žalovaného (žalobkyňa netvrdila, že by žalovaný túto sumu nezaplatil). Žalobkyni preto nemohla vzniknúť odpredaním mobilného telefónu žalovanému škoda, keďže už nebola jeho vlastníkom, a žiadna iná povinnosť žalovanému vo vzťahu k žalobkyni z titulu „zľavnenej kúpnej ceny„ nevznikla, pretože žiadna takáto povinnosť v zmluve nie je upravená. Súd len dáva do pozornosti, že účel, ktorý žalobkyňa sleduje žalobou, bolo možné dosiahnuť riadnym legitímnym spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Žalobkyňa pôvodné zmluvné dojednanie nemôže jednostranne reparovať len preto, že sa nesplnili jej očakávania v rámci obchodnej politiky.
21. S vyššie uvedenými závermi je spojený aj záver o nesplnení 3. predpokladu pre vznik škody (príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a škodou), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania žalovaného v zmluvnom záväzku po dobu 24 mesiacov, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobkyne by nebol tento protiprávny úkon ale kúpna zmluva uzavretá so žalovaným.
22. Vzhľadom na uvedené právne závery súd žalobu v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti plnenia žalovaného zo spôsobenej škody ako nedôvodnú zamietol, vrátane nároku na jej príslušenstvo (úroky z omeškania).
23. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
24. Žalobkyňa si žalobou uplatnila nárok na zaplatenie úrokov z omeškania so zaplatením požadovaného peňažného záväzku žalovaným vo výške 5,05 % ročne od 13.9.2015, tzn. odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v písomnom pokuse o pokonávku z 20.7.2015. Súd jej priznal úroky z omeškania so zaplatením priznanej istiny vo výške 101,76 eur počnúc týmto dňom, ktorý nepredchádza dňom splatnosti jednotlivých faktúr, a to v požadovanej výške, ktorá neodporuje predpisom občianskeho hmotného práva. V prevyšujúcej časti žalobu aj ohľadne príslušenstva žalovanej istiny zamietol.
25. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
26. Strany boli v spore úspešné čiastočne. Pomer ich úspechu predstavuje 33% : 67% (101,76 eur : 200,29 eur) . Po odpočítaní neúspechu žalovaného žalovanému tak podľa zásady úspechu v spore prislúcha voči žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 34%. Keďže žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, súd mu žiadnu náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti výrokom I. - III. rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).