Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Ek/1951/2019

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Hilti Slovakia spol. s r.o., Galvaniho 7, Bratislava-Ružinov, 82104, IČO: 31 344 445, zast.: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., Dunajská 32, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 003 848, proti povinnému: MEGARENT, s.r.o., Svederník 167, Dlhé Pole, 01332, IČO: 46 849 319, o vymoženie sumy 11 230,91 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora Mgr. Marián Janec so sídlom exekútorského úradu Sad SNP 666/12, 01001 Žilina, IČO: 42 214 939, ktorý ju vedie pod sp. zn.: XXEX XXX/XX, o návrhu súdneho exekútora na uloženie poriadkovej pokuty, takto

rozhodol:

Súd návrh súdneho exekútora na uloženie poriadkovej pokuty Slovenskej sporiteľni a. s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO 00 151 653, z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 23.10.2019 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 11 230,91 Eur s prísl., na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.: XXUp/ XXX/XXXX zo dňa 31.07.2019 (ďalej len ako „exekučný titul“).

2. Okresný súd Banská Bystrica dňa 14.11.2019 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Mariána Janeca, ktorý bol odvolaný z funkcie a jeho nástupcom sa stal Mgr. Marián Janec, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. XXEX XXX/XX.

3. Súdny exekútor dňa 28.04.2022 doručil tunajšiemu súdu podanie označené ako „Návrh na uloženie poriadkovej pokuty-XXEk/XXXX/XXXX“, v ktorom uviedol, že navrhuje uložiť Slovenskej sporiteľni a. s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO 00 151 653 poriadkovú pokutu vo výške 820,00 Eur. Svoj návrh odôvodnil tým, že prostriedkami dohodnutej elektronickej komunikácie exekútorov s bankami, požiadal uvedenú banku ako subjekt, ktorá disponuje listinami, ktoré môžu byť dôkazným prostriedkom pri vykonávaní exekúcie, o zaslanie oznámenia kto je vlastníkom (dotknutého) bankového účtu, nakoľko ho povinný využíva na svoje podnikateľské aktivity. Banka však odmietla predložil požadované oznámenie.

4. Z odpovede dožiadaného subjektu - banky vyplýva, že správu o záležitostiach klienta, ktoré sú predmetom bankového tajomstva, podá banka a pobočka zahraničnej banky bez súhlasu klienta len na písomné vyžiadanie súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom, na ktoré Zákon o bankách odkazuje je Exekučný poriadok. Exekučný poriadok v ustanovení § 42 ods. 6 ustanovuje, že banka je povinná exekútorovi na jeho žiadosť oznámiť čísla účtov povinného, stavy účtov povinného a ich zmeny, informácie o úschove cenných papierov a vkladných knižiek. Banka zastáva názor, že predmetné ustanovenie exekučného poriadku predstavuje lex specialis k zákone o bankách, presne vymedzujúci rozsah informácii, ktoré je banka povinná a zároveň oprávnená súdnemu exekútorovi poskytnúť. V opačnom prípade by sa totiž banka dopustila porušenia ustanovenia § 91 ods. 1 zákona o bankách upravujúceho povinnosť banky utajovať a chrániť informácie pred

vyzradením, ktoré tvoria predmet bankového tajomstva. Banka tak súdnemu exekútorovi v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami oznámila skutočnosť, že vlastníkom dotknutého bankového účtu nie je povinný.

5. Podľa § 40 ods. 1 Exekučného poriadku povinný musí poskytnúť exekútorovi ním požadovanú súčinnosť, najmä všetky exekútorom požadované vysvetlenia vo forme a v lehote určenej exekútorom. V žiadosti o poskytnutie súčinnosti môže exekútor povinného vyzvať na splnenie povinnosti, ktorú mu ukladá exekučný titul. V žiadosti o poskytnutie súčinnosti exekútor poučí povinného o následkoch nesplnenia tejto povinnosti.

6. Podľa § 40 ods. 3 Exekučného poriadku povinný alebo osoba uvedená v odseku 2 neposkytne exekútorovi súčinnosť požadovanú podľa tohto zákona a tento nedostatok bráni ukončeniu exekúcie a exekútor ich poučil o možnosti predvedenia alebo uloženia poriadkovej pokuty, exekútor môže dožiadať orgány Policajného zboru o ich predvedenie k exekútorovi. Trovy predvedenia hradí predvádzaný.

7. Podľa § 40 ods. 4 Exekučného poriadku ak povinný alebo osoba uvedená v odseku 2 ani na výzvu súdu neposkytne exekútorovi súčinnosť požadovanú podľa tohto zákona, súd jej môže uznesením uložiť na návrh exekútora poriadkovú pokutu. Uznesenie o uložení poriadkovej pokuty súd doručí exekútorovi a tomu, komu bola poriadková pokuta uložená. Poriadková pokuta je príjmom štátneho rozpočtu.

8. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ako „Exekučný poriadok“), počas exekúcie sú tretie osoby povinné exekútorovi na jeho žiadosť poskytnúť súčinnosť v rozsahu primeranom vymáhanému nároku, ak sa im preukázal poverením na vykonanie exekúcie.

9. Podľa § 42 ods. 6 Exekučného poriadku, banky oznámia exekútorovi na žiadosť čísla účtov povinného, stavy účtov povinného a ich zmeny, informácie o úschove cenných papierov a vkladných knižiek.

10. Podľa § 42 ods. 15 Exekučného poriadku pri neposkytnutí súčinnosti sa ustanovenia o poriadkovej pokute pri neposkytnutí súčinnosti povinným použijú rovnako.

11. Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

12. Podľa súd môže uložiť poriadkovú pokutu tomu, kto sťažuje postup konania najmä tým, že nesplní povinnosť uloženú súdom a svoju nečinnosť v konaní neospravedlní včas a vážnymi okolnosťami.

13. Podľa výšku poriadkovej pokuty určuje súd s prihliadnutím na povahu porušenej povinnosti; poriadkovú pokutu možno uložiť do 500 eur.

14. Podľa súd môže pri opakovanom porušení povinnosti uložiť poriadkovú pokutu do 2.000,00 Eur.

15. Predmetom bankového tajomstva sú všetky informácie a doklady o záležitostiach týkajúcich sa klienta banky alebo klienta pobočky zahraničnej banky, ktoré nie sú verejne prístupné, najmä informácie o obchodoch, stavoch na účtoch a stavoch vkladov. Tieto informácie banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné utajovať a chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením. Informácie a doklady o záležitostiach, ktoré sú chránené bankovým tajomstvom, banka a pobočka zahraničnej banky môžu poskytnúť tretím osobám len s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutého klienta alebo na jeho písomný pokyn na účely a za ďalších podmienok uvedených v tomto súhlase alebo pokyne, ak tento zákon neustanovuje inak. Klient má právo za úhradu vecných nákladov oboznámiť sa s informáciami, ktoré sa o ňom vedú v databáze banky alebo pobočky zahraničnej banky, a na obstaranie výpisu z nej. Za porušenie bankového tajomstva sa nepovažuje poskytovanie informácií v súhrnnej podobe, z ktorých nie je zrejmý názov banky alebo pobočky zahraničnej banky, meno a priezvisko klienta a informácie podľa osobitného predpisu.

16. Podľa § 91 ods. 4 písm. e) zákona o bankách, Správu o záležitostiach týkajúcich sa klienta, ktoré sú predmetom bankového tajomstva, podá banka a pobočka zahraničnej banky bez súhlasu klienta len na písomné vyžiadanie súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie podľa osobitného predpisu, alebo Slovenskej komory exekútorov na účely zabezpečenia vykonania auditu účtovníctva a exekučných konaní exekútora, ktorého výkon funkcie zanikol podľa osobitného predpisu.

17. Poriadková pokuta je jedným z prostriedkov poriadkových opatrení, ktoré zákon umožňuje použiť súdu na riadny a nerušený chod konania. Pri ukladaní poriadkovej pokuty je súd v rámci voľnej úvahy povinný diferencovať stupeň a závažnosť previnenia osoby, sa poriadková pokuta ukladá, a to so zreteľom na požadovaný účel vo forme efektívnosti a hospodárnosti konania.

18. Účelom poriadkovej pokuty je zabezpečenie splnenia povinnosti uloženej súdom, resp. súdnym exekútorom pri výkone exekúcie. Výška pokuty má byť primeraná k tomu, aby pôsobila preventívne a viedla k splneniu procesnej povinnosti. Súd pri stanovení výšky poriadkovej pokuty zohľadňuje jednak závažnosť porušenia povinnosti, ktorú súdny exekútor vo výzve povinnému uložil, ako aj skutočnosť, komu sa poriadková pokuta ukladá.

19. Keďže súd považoval návrh povereného súdneho exekútora za nedôvodný, výhradu banky za opodstatnenú a súčinnosť banky v rozsahu, v ktorom bola poverenému súdnemu exekútorovi poskytnutá, za dostatočnú, súd banku dodatočne na poskytnutie súčinnosti poverenému súdnemu exekútorovi v ňom požadovanom rozsahu nevyzýval

20. Zákon o bankách ako lex generali zastrešuje (o.i.) právnu úpravu vzniku a pôsobenia bankových subjektov na území Slovenskej republiky, ich reguláciu a to za účelom riadneho fungovania bankového systému. Predmetný zákon obsahuje taktiež úpravu súčinnosti bánk a bankových subjektov pri poskytovaní informácii orgánom štátnej a verejnej moci za účelom zabezpečenia ich riadneho fungovania. Uvedená právna úprava je komplexná vo vzťahu k určeniu subjektov, ktorým banka poskytuje súčinnosť, no obsah a rozsahu informácii, ktoré banka na žiadosť poskytne, procesné otázky dožiadania a určenie okruhu osôb, o ktorých možno uvedené informácie žiadať, ponecháva na osobitné zákony, v prejednávanom prípade Exekučný poriadok. Banka je v súlade s § 91 ods. 4 písm. e) zákona o bankách povinná na písomné požiadanie povereného súdneho exekútora mu poskytnúť informáciu o záležitostiach klienta, ktoré sú predmetom bankového tajomstva (v súlade s § 91 ods. 1 zákona o bankách). Koho pod pojmom klient v intenciách Exekučného poriadku treba chápať však zákon o bankách odpoveď nedáva. Uvedené je totiž priamo upravené exekučným poriadkom.

21. Predchádzajúca právna úprava exekučného poriadku účinná do dňa 31.03.2017 zakotvovala horeuvedenú povinnosť tretích osôb (bánk) v ustanovení § 34 a nasl. Exekučného poriadku, pričom okruh osôb, hladom ktorých je exekútor oprávnený požadovať poskytnutie súčinnosti absentovala. V súlade s uvedeným tak poverený súdny exekútor mohol dožiadať banku o postytnue súčinnosti na oznámenie čísiel bankových účtov, ich vlastníkov, stavy účtov a ich zmeny v rozsahu nevyhnutnom na vykonanie exekúcie. Uvedené sa zmenilo novelou vykonanou , ktorým sa mení a dopĺňa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, kedy exekučný poriadok v Exekučného poriadku jednoznačne stanovil, že povinnosť banky voči exekútorovi poskytnúť informácie, ktoré predstavujú bankové tajomstvo podľa zákona o bankách, sa vzťahuje len na osobu povinného. Z objektívneho hľadiska možno spoľahlivo dospieť k záveru, že právna úprava obsiahnutá v súčasnom obsahovom znení Exekučného poriadku predstavuje najaktuálnejšiu vôľu zákonodarcu, ktorá je bezpochyby pretavením princípu ochrany osobných údajov osôb dotknutých exekučným konaním, resp. výkonom exekúcie.

22. Exekučný súd považuje za dôležité v predmetnej veci zároveň podotknúť, že právny poriadok Slovenskej republiky a Slovenskú republiku ako takú (rovnako ako iné právne štáty) riadia dva základne princípy a to - „všetko je dovolené, čo nie je zakázané“ a „všetko je zakázané, čo nie je dovolené“. Tieto zásady sú priamo odvodené z fundamentálnych článkov a in concreto maximalizuje hranice slobodnej podnikateľskej či inej ako podnikateľskej iniciatívy fyzických a právnických osôb v súkromnoprávnych vzťahoch a minimalizuje zásahy orgánov štátnej a verenej moci. Ich dôležitosť v hospodárstve a v spoločnosti tak zvýrazňuje samotná SR, ktorá v čl. 2 ods. 3 ustanovuje: „Každý

môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.“ a čl. 2 ods. 2 „Štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“. Tým sa uvedené zásady povyšujú a stávajú sa ústavnoprávnymi zásadami. Ako vyplýva z textu , maximalizácia súkromnoprávnej iniciatívy je významne doplnená o zákaz uložiť účastníkovi súkromnoprávnych vzťahov povinnosť a vynucovať si jej plnenie, ak tak neukladá zákon. Protipólom maximalizácie súkromnoprávnej iniciatívy vyjadrenej v zásade „všetko je dovolené, či nie je zakázané“ je minimalizácia zásahov orgánov štátnej či verenej moci do súkromnoprávnej sféry podľa zásady „všetko je zakázané, čo nie je dovolené“. Z uvedeného vyplýva poznatok, že zásada „všetko je dovolené, čo nie je zakázané“, sa uplatňuje iba vo sfére súkromného práva. Kým pre sféru verejného práva platí opačná zásada „všetko je zakázané, čo nie je dovolené“, ktorá určuje medze uplatnenia štátnej (verejnej) moci. Len taký postup orgánov štátu, ktorý zohľadňuje ústavné princípy citovaného ustanovenia spôsobom a v rozsahu uvedenom vyššie pod bodom 1, je naplnením princípu právnej istoty ako nedielnej súčasti právneho štátu v zmysle . Každý orgán štátu má buď alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len to, čo mu alebo zákon dovoľuje. ustanovuje, že zákon ustanoví aj spôsob, akým štátne orgány smú štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ktoré možno použiť v prípade neplnenia rozhodnutí orgánov štátu. Zákonom ustanovený rozsah právomoci jednotlivých orgánov štátu je stabilný a k jeho zmene môže dôjsť len v dôsledku neskoršej a obsahovo odlišnej zákonnej úpravy. () Ústavne konformný výklad určitej právnej normy, resp. výklad právnej normy vôbec nemôže siahať tak ďaleko, aby sa dostal do rozporu so znením, resp. so zmyslom vykladaného normatívneho textu. V takomto prípade by totiž už nešlo o výklad, ale o faktickú novelizáciu právnej normy. () V súlade s uvereným je nevyhnutné pri výklade právomoci orgánov štátnej či verejnej moci pristupovať striezlivo, t.j. neuplatniť extenzívny výklade pri analýze obsahu a rozsahu toho ktorého oprávnenia orgánov štátnej moci. Konanie orgánu štátu v rozsahu zákona bez akejkoľvek výnimky, ako aj súčasné uplatňovanie ústavných príkazov o konaní orgánu štátu v rozsahu zákona a zákonom ustanoveným spôsobom v právnom štáte napĺňa princíp právnej istoty, ako imanentného znaku právneho štátu. Podľa Exekučného súdu tak banka dospela k správnym právnym záverom ohľadne rozsahu a obsahu svojej povinnosti poskytovať informácie predstavujúce bankové tajomstvo, pričom zvolila a uplatnila správny výklad dotknutých zákonných ustanovení. Súd sa tak nestotožňuje s tvrdením povereného súdneho exekútora.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené súd nevzhliadol dôvod na uloženie poriadkovej pokuty a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a návrh súdneho povereného súdneho exekútora zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.