Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Co-335-2016.pdf
PDF · 90.16 KB
Case nature
Subarea
5Co/335/2016
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a. s., so sídlom Bratislava, Karadžičova 17, IČO: 31 383 408, zastúpený Mgr. Miroslavom Vilím, advokát so sídlom Bratislava, Michalská 9, proti žalovanej: W. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., D.. M. R. S. XX/XX, o zaplatenie 52,66 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 2. marca 2016, č. k. 5C/541/2015-34, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.
Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Topoľčany (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 02. 03. 2016, č. k. 5C/541/2015-34, uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 20,52 eura s 5,25 % úrokom z omeškania ročne od 05. 12. 2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 801 ods. 1, 2, § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd poukázal na to, že žalobca sa žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 52,66 eura s 5,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 52,66 eura od 16. 04. 2014 do zaplatenia z titulu dlžného poistného za povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na základe poistnej zmluvy č. 610/076407-3 uzavretej dňa 12. 06. 2013 s účinnosťou od 12. 03. 2012. Poistná zmluva zanikla 15. 04. 2014 z dôvodu nezaplatenia poistného. Žalobca žiadal o zaplatenie poistného za čas od 09. 12. 2013 do 15. 04. 2014. Okresný súd Topoľčany vydal dňa 22. 12. 2015 platobný rozkaz č. k. 5C/541/2015-13, ktorým uložil žalovanej zaplatiť 52,66 eura s 5,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 52,66 eura od 16. 04. 2014 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 76,48 eura. Žalovaná podala proti platobnému rozkazu odpor v ktorom uviedla, že poistené motorové vozidlo Škoda Forman TO 716 DB predala dňa 04. 12. 2013, o čom predložila žalobcovi doklad o predaji a fotokópiu technického preukazu. Je ochotná uhradiť dlžné poistné, ale iba za čas od 13. 09. 2013 do 04. 12. 2013.
3. Písomným podaním zo dňa 08. 02. 2016 žalobca zobral svoj žalobný návrh čiastočne späť pokiaľ ide o zaplatenie sumy 32,14 eura s 5,50 % úrokom z omeškania od 16. 04. 2014 do zaplatenia a žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 20,52 eura s 5,25% úrokom z omeškania od 05. 12. 2013 do zaplatenia a náhradu trov konania 16,50 eura a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 90,20 eura. Uviedol, že žalovaná nepreukázala, že došlo k zmene v osobe držiteľa poisteného motorového vozidla, dozvedel sa to až v tomto konaní. Na základe tejto skutočnosti vykonal prestornovanie poistnej zmluvy ku dňu 04. 12. 2013, pričom nová výška poistného je 20,52 eura.
4. Žalobca ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili, hoci boli riadne predvolaní, žalobca sa ospravedlnil, preto súd podľa § 101 ods. 2 OSP prejednal vec v ich neprítomnosti, prihliadol pritom na obsah spisu. Žalovaná sa pojednávania zúčastnila.
5. Súd vykonal dokazovanie, z ktorého zistil, že žalobca uzavrel so žalovanou Poistnú zmluvu dňa 12. 06 .2013 č. 610/076407-3 s účinnosťou od 12. 06. 2013, predmetom ktorej bolo poistenie za povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalovaná sa zaviazala platiť poistné riadne a včas v rámci ročného poistného obdobia a poukázať ho účet žalobcu ročne po 89,- eur so štvrťročnými splátkami. Odporkyňa uhradila poistné len do 13. 09. 2013. Z Potvrdenia OR PZ Topoľčany číslo EČ 14007/2015 vyplýva, že došlo k zmene držiteľa poisteného motorového vozidla zo žalovanej dňa 04. 12. 2013 na inú osobu. V podaní zo dňa 08. 02. 2016 žalobca uviedol, že žalovaná nepreukázala, že žalobcovi oznámila, že došlo k zmene držiteľa poisteného motorového vozidla, žalobca sa o tom dozvedel až po predložení potvrdenia EČ 14007/2015 do súdneho spisu. Následne žalobca vykonal prestornovanie poistnej zmluvy ku dňu 04. 12. 2013 a nová výška dlžného poistného po vykonanom prestornovaní predstavuje sumu 20,52 eura. Žalovaná neuhradila poistné v zákonom stanovenej lehote, poistenie jej zaniklo dňom 04. 12. 2013 pre neplatenie, pričom žalobcovi tak vzniklo právo na zaplatenie poistenia do doby zániku poistných vzťahov v sume 20,50 eura. Uznesením č. k. 5C/541/2015-26 zo dňa 15. 02. 2016 súd konanie v časti o zaplatenie sumy 32,14 eura zastavil, pretože žalobca vzal v tejto časti žalobu späť.
6. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne v časti čo do zaplatenia poistného od 13. 09. 2013 do 04. 12. 2013 a žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 20,50 eura, ktorú žalovaná aj uznala čo do základu aj výšky. Ide poistné do 04. 12. 2013, kedy zaniklo povinné zmluvné poistenie nezaplatením poistného do dátumu zmeny držiteľa poisteného motorového vozidla, t. j. do 04. 12. 2013. Keďže žalovaná je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, súd ju v zmysle § 517 ods. 2 OZ zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania z dlžného poistného tak, ako uviedol vo výrokovej časti rozhodnutia.
7. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 2 veta prvá a § 142 ods. 2 OSP, keď v časti o zaplatenie sumy 32,14 eura žalobca zobral žalobcu späť, a teda zavinil, že konanie sa muselo v tejto časti zastaviť, pričom žalobca vykonal prestornovanie poistnej zmluvy ku dňu 04. 12. 2013 a nová výška dlžného poistného po vykonanom prestornovaní predstavovala sumu 20,52 eura, preto by mala žalovaná v tejto zastavujúcej časti právo na náhradu trov konania, a to vo výške 61 % trov konania a v časti o zaplatenie sumy 20,52 eura bol žalobca v konaní úspešný, teda v tejto časti by mal právo na náhradu trov konania žalobca vo výške 39 % trov konania, preto v konečnom rozhodnutí súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
8. Proti tomuto rozsudku v časti trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, žiadajúc odvolací súd, aby rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 106,70 eura pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 16,50 eura a trovy právneho zastúpenia vo výške 90,20 eura. Namietal, že súd dospel vykonaným dokazovaním k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne vec posúdil. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca zobral žalobu späť, čím zavinil, že konanie sa muselo zastaviť v časti, a preto rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Zdôraznil, že skutočnosti spôsobujúce zánik poistenia zo zákona sa dozvedel až v priebehu súdneho konania, na základe odporu podanom žalovanou. Poukázal na všeobecné poistné podmienky a § 9 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom postení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V zmysle uvedeného mala žalovaná povinnosť informovať žalobcu o každej zmene týkajúcej sa motorového vozidla a jeho osoby. Žalovaná si nesplnila svoju oznamovaciu povinnosť. Žalobca nemal a ani nemá prostriedky, aby o zmenách týkajúcich sa predmetu postenia dozvedel inak, ako zaslaním oznámenia od poisteného. V dôsledku nesplnenia si oznamovacej povinnosti žalovanej sa žalobca domnieval, že jeho uplatnený nárok je dôvodný. Vzhľadom k uvedenému je teda rozhodnutie o zastavení časti konania výsledkom porušenia povinnosti žalovanej. Zastavenie konania v časti je dôsledkom zavinenia žalovanej. Do pozornosti odvolacieho súdu dal uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 281/2011 zo dňa 16. 06. 2011. Záverom si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.
9. Povinná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.
10. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
11. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.
12. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 137 OSP v znení platnom a účinnom do 30. 06. 2016, trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 146 ods. 2 OSP v znení platnom a účinnom do 30. 06. 2016, Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Podľa § 251 CSP v znení platnom a účinnom od 01. 07. 2016, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 256 ods. 1 CSP v znení platnom a účinnom od 01. 07. 2016, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 13. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky je aj to, že strana sporu, ktorá v konaní, spravidla v spore, uspela, má, zásadne, právo na to, aby sa jej nahradili všetky trovy, ktoré zaplatila vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa chce súd odchýliť od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť, inak porušuje základné právo na súdnu ochranu dotknutého účastníka.
14. Zmyslom a účelom inštitútu náhrady trov konania pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej strane náhradu tých trov konania, ktoré účelne vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon; tieto sa musia uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napr. takou výnimkou je nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP (porovnaj napr. II. ÚS 31/04). Pri rozhodovaní o
trovách konania v zmysle § 255 CSP v spojitosti s § 251 CSP platí, že sa hradia len preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky a že sa právo na náhradu trov konania riadi mierou procesného úspechu.
15. V sporových konaniach sa teda ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t. j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Oslobodenie od povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane nie je možné. Ani v prípade, ak bolo neúspešnej strane priznané oslobodenie od súdnych poplatkov (ktoré sa vzťahuje len na jej prípadnú poplatkovú povinnosť), nezbavuje ju to povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane. V rámci trov úspešnej strany môžu byť priznané aj súdne poplatky zaplatené úspešnou stranou, ktoré je jej povinná neúspešná strana nahradiť. Len v prípade, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať (§ 257 CSP).
16. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t.j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. júna 2011, sp. zn. 8 Sžo 215/2010).
17. Ak mala teda strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov buď pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Ak je pomer úspechu obidvoch strán zhruba rovnaký, súd rozhodne, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
18. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že predmetom odvolacieho konania je výrok rozsudku súdu prvej inštancie v časti trov konania, ktorým súd nepriznal žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že pomer úspechu a neúspechu každej zo strán je približne rovnaký. Procesný neúspech žalobcu spočíval v zavinenom zastavení konania v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby, čo na druhej strane bolo žalovanej pričítané ako jej procesný úspech. Procesný neúspech žalovanej predstavovala zvyšná časť žaloby, v ktorej súd žalobcovi vyhovel a žalovanú zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy aj s príslušenstvom.
19. Pokiaľ ide o späťvzatie časti žaloby žalobcom, odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie vychádzal z § 146 ods. 2 OSP, teda zaoberal sa zavinením zastavenia konania stranami sporu, konkrétne žalobcom. V danom prípade došlo k čiastočnému zastaveniu konania z dôvodu procesného zavinenia žalobcu, ktorý vzal v časti žalovanej sumy 32,14 eura žalobu späť, čím zavinil zastavenie konania v tejto časti a predmetom konania zostala len suma 20,52 eura. Dôvodom späťvzatia žaloby v uvedenej časti bolo prestornovanie poistnej zmluvy k 04. 12. 2013, teda zo strany žalovanej nedošlo k splneniu toho, čoho sa žalobca žalobným petitom domáhal. Na základe uvedeného súd prvej inštancie postupoval správne, keď napadnutým rozsudkom priznal žalovanej v zastavujúcej časti procesný úspech vo výške 61 % a procesný neúspech tak predstavoval 39 %. V tomto smere možno konštatovať, že žalobca naopak v predmetnej veci dosiahol procesný úspech 39 % keď súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť zvyšnú žalovanú sumu 20,52 eura s príslušenstvom, čo je zároveň procesný neúspech žalovanej. Procesný neúspech žalobcu je tak vo výške 61 %.
20. Vzhľadom k uvedenému je teda zrejmé, že každá zo sporových strán je vo veci čiastočne úspešná a čiastočne neúspešná, pričom procesný úspech žalobcu zodpovedá procesnému neúspechu žalovanej a naopak. Poukazujúc na to, že žalobca v časti o zaplatenie sumy 32,14 eura vzal svoj žalobný návrh späť, avšak nie v dôsledku správania sa žalovanej v konaní, súd prvej inštancie správne pričítal zavinenie zastavenia konania v predmetnej časti žalobcovi podľa § 256 ods. 1 CSP (predtým 146 ods. 2 OSP). Vzhľadom k čiastočnému pomer úspechu a neúspechu žalobcu a čiastočnému úspechu a neúspech žalovanej súd prvej inštancie správne aplikoval § 142 ods. 2 OSP, teraz 255 ods. 2 CSP a žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie.
21. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti považuje za správne, v dôsledku čoho ho v zmysle § 387 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.
22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože jej žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnila.
23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).