Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B1-20Cpr/3/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Kašajovou v právnej veci žalobcu: K. Q., bytom J. XX, XXX XX D., právne zastúpený JUDr. Mariánom Juskom, advokátom, Račí potok 3, 040 01 Košice, proti žalovanému: K. C.T. I. W., N. X, XXX XX D., v konaní o ochranu osobnosti a nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd p r i z n á v a žalovanému právo náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1.Žalobou doručenou súdu dňa 28.02.2014 sa žalobca domáhal na súde vydania rozsudku, ktorým by súd určil, že žalovaný porušil a porušuje zásadu rovnakého zaobchádzania vo vzťahu k žalobcovi, čím zasahuje do jeho práva rovnakého priaznivého zaobchádzania, ako sa zaobchádza, alebo by sa malo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľných situáciách. Ďalej žalobca požadoval, aby súd žalovanému zakázal konania a prejavy diskriminácie a zaviazal ho povinnosťou ihneď od nich upustiť a zdržať sa svojho obdobného konania voči žalobcovi. Zároveň, aby mu súd uložil, vzhľadom na povahu veci do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, napraviť protiprávny stav na V. N. D. a to tým, že po a) na najbližšej porade Oddelenia P. N. N. D. vyhlási, že vo veci udelenia výčitky žalobcovi, vedenej pod č.p. N.-H.-D.- XXXX/XXXXXX-XXX, bolo začaté disciplinárne konanie nedôvodné a neboli zo strany žalobcu porušené žiadne zákonné ustanovenia alebo predpisy, ktoré by viedli k porušeniu služobnej disciplíny z jeho strany, b) vyvodí personálnu zodpovednosť voči osobe/osobám, ako príčine jeho vzniku v súlade s platnými predpismi K. C. I., čím si splní morálnu satisfakciu voči žalobcovi. Žalobca ďalej požadoval, aby súd uložil žalovanému povinnosťou finančnej náhrady, a to priznanie osobného príplatku žalobcovi o 120 Eur a to spätne. Priznanie zvýšenia osobného príplatku vykoná postupne v dvoch časových intervaloch. Odo dňa 01.08.2009 sa zvýši osobný príplatok o 60 Eur/mesačne a odo dňa 01.01.2012 zvýši osobný príplatok o ďalších 60 Eur/mesačne a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vrátane vyplatenia rozdielu od 01.08.2009, čím si splní náhradu nemajetkovej ujmy voči žalobcovi. Žalobca taktiež požadoval, aby sú zaviazal žalovaného na úhradu trovy konania a trov právneho zastúpenia. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že do služieb K. C. I. W. I. so zameraním na cudzineckú problematiku vstúpil 01.01.1985. Od tej doby prešiel všetkými funkciami, ktoré sa na H. V. dalo dosiahnuť / starší referent, vedúci zmeny, zástupca riaditeľa oddelenia, poverený výkonom riaditeľa/. Do roku 2013 zastával funkciu predsedu škodovej komisie / cca 10 rokov/, čo bol výkon služby nad rámec jeho služobných povinností. Dňa 01.08.2008 došlo v štruktúre K. I. k organizačným zmenám, čoho dôsledkom bolo aj jeho preloženie z funkcie vedúceho zmeny V. H. N. N. D. Devín na výkon funkcie straší referent V. P. N. N. D., kde v súčasnej dobe zastáva funkciu vedúceho zmeny. Služobnú činnosť vykonával podľa svojho najlepšieho vedomia a v zmysle zákonov, za čo bol do roku 2007 aj primerane hodnotený a odmenený. Po prevelení na V. N. D. A., z dôvodu iných organizačných

zmien v roku 2007 a po zlúčení troch oddelení, bolo nutné vydať nový rozkaz ohľadne škodovej komisie. Za zotrvanie vo funkcii predsedu mu bolo riaditeľom V. N. D. A. / S. X./, prisľúbené zvýšenie osobného príplatku. O príplatok pre škodovú komisiu sa snažili každoročne, no bez potrebnej vôle vedenia. Po uvoľnení osobných príplatkov boli prerozdelené opäť medzi blízkych k vedeniu útvaru V. N. D. A.. Svoje výhrady predniesol vtedajšiemu riaditeľovi / S. X./ a zástupcovi / Ľ. Š./. Nedodržanie prísľubu mu bolo vysvetlené tak, že komisia nespadá pod nich a navýšenie osobného príplatku uplatňovať od riaditeľa W. D. / p. Z./. Prečo mu nebol navýšený osobný príplatok ako policajtovi oddelenia sa žalobca nedozvedel. Vtedy prvýkrát požiadal ústne o vyňatie zo škodovej komisie. Začiatkom roku 2009 žalobca nadniesol požiadavku o vyňatie zo škodovej komisie riaditeľovi W. D. / p. Z./. Ten s požiadavkou súhlasil ale s podmienkou, že mu odnímu osobný príplatok, ktorý mu bol za činnosť a funkciu navýšený. Z daným žalobca súhlasil. Požiadavku zvýšenia osobného príplatku žalobca opakoval až do roku 2012, kedy požiadal o definitívne a úplne vyňatie zo škodovej komisie. Riaditeľom W. D. p. Š. bol žalobca požiadaný o zotrvanie vo funkcii predsedu škodovej komisie a neskoršie aspoň členom komisie, s ďalším prísľubom priznania zvýšenia osobného príplatku o 30 %. Po uvoľnení osobných príplatkov v roku 2013 žalobca opäť márne čakal na jeho zvýšenie a tak striktne požiadal riaditeľa o definitívne a úplne uvoľnenie z poradného orgánu W. W. D. - Š. J.. To sa uskutočnilo na základe dohody medzi žalobcom a p. Š. po ukončení spisu úrazovej škodovej udalosti, ktorá mu bola opakovane pridelená novou predsedníčkou v čase prebiehajúcej žiadosti o žalobcove celkové uvoľnenie zo škodovej komisie. Spis mu pridelila z dôvodu mojich skúsenosti, kvalitne a včasnosti vybavenia škodových udalostí. Po jeho ukončení mu W. W. D. poslal list o jeho uvoľnení. Za krátky čas a v krátkom časovom slede bol policajtom, pracujúcim aj ako členom škodovej komisie zvýšený osobný príplatok až dvakrát a daná odmena za kvalitné plnenie služobných povinností nad rámec svojich služobných povinností ( napr. p. Š. p. J.), kde bol žalobca opäť bezdôvodne vyňatý. Je to jasný dôkaz nedodržania rovnakého zaobchádzania. Situácia na V. N. D. bola od rolu 2009 neúnosná. V snahe o zlepšenie situácie na oddelení žalobca poukázal na problémy a navrhoval riešenia z ktorých boli niektoré realizované. Niektorým policajtom za rovnaké 5 ročné obdobie vzrástol osobný príplatok od 80 až do 150 Eur pri diskutabilnými množstvom a kvalitou služobných povinností a bez vykonávania služobných povinností nad rámec. Diskriminácia voči osobe žalobcu nabrala stúpajúcu tendenciu príchodom nového riaditeľa vo februári 2013 ( p. H.). Jeho super rýchle vydanie rozkazu o odmenené policajtov za "kvalitný výkon služby nad rámec svojich služobných povinností", v ktorom žalobcove meno bez akéhokoľvek zdôvodnenia nefigurovalo a následná snaha o diskrimináciu osoby žalobcu zaťatými disciplinárnymi konaniami. Diskriminačná snaha žalovaného vyvrcholila vydaním disciplinárneho rozkazu, v ktorom riaditeľ V. N. D. uložil žalobcovi písomné pokarhanie za nesplnenie pokynu. Pokynu, ktorý žalobca plnil skôr ako ho dvaja riaditelia stihli uložiť a v zmysle ich vlastného vydaného predpisu - V. N. Ú. H. O. P. N. N. N. U.. Dané sa prejavilo pri rozdeľovaní osobného príplatku a odmien koncom roka 2013, kedy bol opäť vyňatý. Iným policajtom oddelenia i na rovnakej funkcii, i pri udelení výčitiek bolo priznané zvýšenie osobného príplatku aj dvakrát. Diskriminácia mala stúpajúcu tendenciu. Tento fakt umocňuje aj posledné kladné hodnotenie žalobcovej služobnej činnosti v januári 2014, no nepriamo bol so žalobcom vedený pohovor za vykonštruované obvinenia: neoprávnene prijatá žiadosť, nezúčastnenia školenia IOM, neprijaté žiadosti o vízum a pod. Predmetné delikty, ktorých sa mal žalobca dopustiť mal vo svojich kádrových poznámkach W. V. N. D. p. H.). V neprítomnosti W. V. N. D. (práceneschopnosť) bol žalobca sa svoje služobné výsledky a prístup k práci zaradený medzi odmenených policajtov / odmena 80 Eur/. Riaditeľ p. H. po návrate z PN zisťoval, kto žalobcu navrhol na odmenu a okamžite zapracoval do zápisu z porady konanej 09.01.2014 úlohu č. 17 v ktorej uložil zástupcom povinnosť konzultácie pri udeľovaní odmien počas jeho neprítomnosti. Jediným dôvodom k vydaniu pokynu je stupňujúca diskriminácia voči osobe žalobcu pri vydaní predmetnej odmeny, ktorá mu do dnešného dňa nebola vyhlásená a ani nepodpisoval žiadny doklad o jeho udelení. Žalobca bol v tichosti vyčiarknutý z odmien a navýšení osobných príplatkov a i na novom pracovisku V. N. D. od roku 2008. Žalobcovi vedenie pridávalo prácu a zodpovednosť no odmietlo priznať prisľúbené osobné príplatky, tak ako u jeho predchodcov pri rovnakom postupe. Na riaditeľstvo W. D., ako aj V. N. D. boli uvoľňované osobné príplatky, ktoré boli a sú rozdeľované podľa zvláštneho kľúča a pre žalobcu s diskriminačnou odpoveďou, že má najvyšší osobný príplatok a preto mu nie je možné priznať jeho zvýšenie. Iným policajtom v rámci W. D. bolo za 5 ročné obdobie priznané zvýšenie osobného príplatku až o 150 Eur. Nič nemenilo ani odôvodnenie žalobcu, že veľká časť odmien mu bola priznaná za výkon funkcie zástupcu riaditeľa a poverenia výkonu riadenia oddelenia, že neboli a nie sú voči osobe žalobcu vedené disciplinárne konania, že viac ako 10 rokov dozadu ako jeden z mála vykonáva služobnú činnosť nad rámec svojich služobných povinností.

Pre zamedzenie diskriminácie žalobca písomnými žiadosťami apeloval svojich nadriadených, no bezvýsledne. O nezaujme nadriadených svedčia aj výsledky šetrenia sťažnosti žalobcu podanej z dôvodu nedodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania zo strany nadriadených voči osobe žalobcu. Stanovené komisie sa zodpovedne nezaoberali každou vecou podania žalobcu. Veci sa šetrili len po úroveň vyjadrení riaditeľa a jeho oprávnení, bez skúmania jeho povinností, bez vypočutia ktoréhokoľvek policajta, čo malo za následok nedostatočného preverenia skutkového stavu veci v celom rozsahu. Diskriminácia a diskreditácia osoby žalobcu nadriadenými, v očiach podriadených, zasahuje do žalobcovej riadiacej, rozhodovacej a organizátorskej činnosti vyplývajúce z funkcie vedúceho zmeny. Pokiaľ sa žalobca snaží riadiť svojich podriadených policajtov v intenciách zákona sú jeho rozhodnutia , návrhy a usmernenia nadriadeným ústne menené aj za cenu porušovania zákonov a iných predpisov. Táto činnosť nadriadeného znemožňuje výkon jeho funkcie. Daný stav a neprimerané pracovné podmienky silno vplývajú a prejavujú sa na žalobcovom súkromnom a rodinnom živote. Z dôvodu obavy o obdobný prístup zo strany nadriadených sa väčšina kolegov stráni pred nadriadenými komunikáciu s jeho osobou. Stres vytváraný žalovaným a nevyhovujúce pracovné podmienky na prácu sa nežiaduco prejavujú i v rodinnom živote a na jeho zdraví. Žalobca ako žalobné dôvody uvádza, že dlhodobo napriek prísľubov nadriadených o zvýšení osobného príplatku bol a je tento, tými istými nadriadenými odmietaný diskriminačnými spôsobmi a dôvodmi, čo je nezlučiteľné s dobrými mravmi, čím dochádzalo a dochádza k opakovanému nedodržiavaniu zásady rovnakého zaobchádzania zo strany žalovaného. Žalovaný dlhodobo popiera práva žalobcu ako policajta pri výkone štátnej služby, v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania. Žalovaný je limitovaný na zvýšenie osobného príplatku v § 91 ods. 2 zákona č. 73/1998 kde sa uvádza, že príslušníkovi PZ možno priznať osobný príplatok do výšky 30 % súčtu funkčného platu a hornej hranice prídavku za výsluhu rokov. Žalovaný nedôvodnými a nezákonnými disciplinárnymi konaniami s následným nepriznaním osobného príplatku a odmien, vedome porušuje práva žalobcu garantované ustanoveniami § 2a ods. 4 zákona č. 73/1998. Žalovaný stupňujúco a cielene vykonštruováva ataky a disciplinárne konania voči osobe žalobcu a jedná s ním menej priaznivo, ako sa zaobchádzalo, zaobchádza alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii. Žalovaný nedôvodne a nezákonne vedenými disciplinárnymi konaniami voči osobe žalobcu hrubo porušuje ustanovenie § 2a ods. 2 zákona č. 73/1998, kde výkon práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru musí byť v súlade s dobrými mravmi. Vzhľadom na otvorenú a stupňujúcu diskrimináciu voči osobe žalobcu má žalobca obavu o riadne a dôstojné ukončenie jeho policajnej kariéry.

2. Podaním doručeným súdu dňa 12.06.2015 sa žalovaný vyjadril k žalobe. Vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobca bol dňom 01.08.2008 na základe personálneho rozkazu riaditeľa W. D. č. XXX/XXXX ustanovený do funkcie starší referent platová trieda 3 na V. P. N. N. D.. Dňom 01.05.2011 bol žalobca personálnym riaditeľa W. D. č. XXX/XXXX prevedený a súčasne ustanovený do funkcie starší referent platová trieda 4 na V. N. W. D. v súlade s ustanovením § 35 ods. 7 zákona o štátnej službe, na základe jeho písomného súhlasu. Následne bol dňa 01.10.2011 personálnym rozkazom riaditeľa W. D. č. XXX/ XXXX prevedený a súčasne ustanovený do funkcie vedúci zmeny na V. N. D. W. D., na základe jeho písomného súhlasu. Na uvedenej funkcii pôsobí žalobca aj v súčasnosti. Žalobca v súčasnosti zastáva najvyššiu možnú funkciu v rámci útvarov N., ktorú vzhľadom na jeho dosiahnuté kvalifikačné predpoklady môže zastávať. Žalobca má dosiahnuté vzdelanie - úplné stredné vzdelanie a špecializované policajné vzdelanie. V zmysle čl. 19 ods. 1 rozkazu riaditeľa W. D. č. XXX/XXXX, ktorým sa vydáva V. N. W. H. O. P. N. D. si riaditeľ W. D. zriaďuje stále a dočasné poradné orgány. Medzi dočasné poradné orgány patrí ak škodová komisia riaditeľa W. D.. Bol vydaný interný predpis riaditeľa W. D. formou rozkazu o zriadení škodovej komisie na posudzovanie škôd, strát a úrazov policajtov a zamestnancov W. D.. Rozkaz W. D. o zriadení škodovej komisie bol novelizovaný resp. zrušený a nahradený novým interným predpisom v prípade vzniku, zmeny alebo zániku skutočností, ktoré mali vplyv na údaje v ňom uvedené. Žalobca bol určený ako predseda škodovej komisie rozkazom riaditeľa W. D. č. X/XXXX. Z funkcie predsedu škodovej komisie bol žalobca odvolaný rozkazom riaditeľa W. D. č. 15/2013. Žalobca ukončil svoju činnosť v škodovej komisii rozkazom W. D. č. XXX/XXXX dňom 01.01.2014. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca nezastával funkciu predsedu škodovej komisie cca 10 rokov ako uviedol žalobca, ale len 6 rokov a 34 dní. Pred vymenovaním do funkcie predsedu škodovej komisie pôsobil žalobca ako člen alebo tajomník škodovej komisie.

3. Podľa § 91 ods. 2 73/1998 Z.z., "príslušníkovi Policajného zboru v stálej štátnej službe s prihliadnutím na množstvo a kvalitu plnenia služobných úloh, ich zložitosť a náročnosť možno priznať osobný príplatok do výšky 30 % súčtu funkčného platu a hornej hranice prídavku za výsluhu rokov". Z citovaného

ustanovenia vyplýva, že ide o nenárokovú zložku služobného príjmu, ktorá môže príslušníkovi PZ priznať v prípade splnenia podmienok stanovených zákonov.

4. Žalovaný ďalej uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že počas pôsobenia v škodovej komisie mu nebol priznaný zvýšený osobný príplatok. Počas pôsobenia žalobcu v škodovej komisie mu bol za práce v škodovej komisii zvýšený osobný príplatok a udelené odmeny v období od mesiaca apríl v roku 2008 do 05.12.2013. Napríklad v roku 2008 mu boli výslovne za činnosť v škodovej komisii udelené dve odmeny podľa § 102a ods. 1 písm.a/ zákona o štátnej službe. Dňa 18.12.2012 podal žalobca osobne riaditeľovi W. D. žiadosť o vyňatie zo škodovej komisie zo dňa 13.12.2012. Na základe doručenej žiadosti o vyňatie zo škodovej komisie riaditeľ W. D. N.. K.. Ľ. Š. vykonal dňa 09.01.2013 pohovor so žalobcom. Na uvedenom pohovore riaditeľ rozhodol s prihliadnutím na väčšie množstvo úloh na zvýšenie osobného príplatku o 30 Eur žalobcovi, teda nie o 30% ako uviedol žalobca. Riaditeľ W. D. vykonal o pohovore a jeho závere záznam priamo na žiadosti žalobcu o vyňatie zo škodovej komisie zo dňa 13.12.2012. Avšak v tom čase už bol vydaný pokyn K. C. I. W., v ktorom K. C. I. rozhodol o zastavení udeľovania odmien a zároveň vydal zákaz zvyšovania osobných príplatkov pod č. I.-V.-XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa 02.01.2013 o ktorom riaditeľ W. D. v čase vykonávania pohovoru nevedel. Dňa 30.07.2013 doručil žalobca riaditeľovi W. D. opätovnú žiadosť o vyňatie zo škodovej komisie. Následne si riaditeľ W. D. vyžiadal stanovisko o zaťaženosti žalobcu od riaditeľa V. N. D. W. D. a od nového predsedu škodovej komisie. Na základe stanoviska od riaditeľa V. N. D. W. D. vydal dňa 12.08.2013 riaditeľ W. D. pokyn o neprideľovaní žiadnych spisov zo škodovej komisie žalobcovi a po uzatvorení škodového spisu týkajúceho sa úrazu, ktorý mal v tom čase žalobca aktuálne pridelený od 17.07.2013 na vybavenie, malo prísť k jeho vyňatiu zo škodovej komisie. Žalobca bol dňom 01.01.2014 vyňatý zo škodovej komisie rozkazom riaditeľa W. D. č. XXX/XXXX. Dňa 15.10.2013 bol na W. D. doručený pokyn od viceprezidenta PZ, vydaný pod č. p. N.-I.-XXX-XXX/ XXXX v ktorom informoval o zrušení pokynu K. C. I. len vo vzťahu k zákazu zvyšovania osobných príplatkov a súčasne oznamoval stanovenie záväzného limitu mzdových prostriedkov na osobné príplatky na rok 2013. Žalobca bol informovaný, že po ukončení spisu bude vyňatý zo škodovej komisie W. D.. Žalobca rozhodnutie riaditeľa W. D. podľa názoru žalovaného plne nerešpektoval, nakoľko riadne pridelený škodový spis týkajúci sa úrazu neriešil a spôsobil prieťahy v konaní. Žalobca pridelený škodový spis týkajúci sa úrazu spracoval a uzavrel až 31.12.2013. W. D. po zrušení zákazu zvyšovania osobných príplatkov rozhodol, že žalobcovi nebude zvýšený osobný príplatok za činnosť v škodovej komisii, nakoľko v tom času mal pridelený iba jeden spis na vybavenie a teda v jeho prípade neboli naplnené zásady priznávania osobného príplatku. Za daných okolností by sa podobne postupovalo aj v prípade iného príslušníka N.. Poukazovanie žalobcu na zvýšenie osobného príplatku resp. udelenie odmien iným členom škodovej komisie je neopodstatnené a nezakladá dôvody porušenia zásady jednotného zaobchádzania a nezakladá ani porušenie akýchkoľvek predpisov, nakoľko u týchto policajtov boli dodržané predpismi stanovené podmienky a neprišlo k takému skutkovému stavu, ktorý by mal za následok zníženie zaťaženosti v rámci plnenia úloh v škodovej komisii, ako to bolo v prípade žalobcu. Riaditeľ útvaru t.j. aj V. N. D. W. D., ktorý predkladá návrhy na priznanie, zvýšenie, zníženie a odňatie osobného príplatku, prihliada na množstvo a kvalitu plnenia služobných úloh, ich zložitosť a náročnosť u všetkých podriadených príslušníkov N.. Tvrdenie žalobcu, že mu počas pôsobenia v škodovej komisii nebol zvýšený osobný príplatok a nebola udelená odmena nie je pravdivé. Počas pôsobenia žalobcu v škodovej komisii mu bol za prácu v škodovej komisii, ako aj za kvalitné plnenie služobných povinností nad rámec svojich služobných povinností zvýšený osobný príplatok a priznané odmeny v období od mesiaca apríl v roku 2008 do 05.12.2013. O organizačnej zmene uskutočnenej k 01.10.2012 informoval riaditeľ V. N. D. W. D. podriadených policajtov V. N. D. W. D. na mesačnej porade konanej dňa 19.07.2012. Dňa 24.07.2012 vykonal riaditeľ W. D. pohovor so žalobcom, kde ho riaditeľ W. D. informoval o plánovanej organizačnej zmene k 01.10.2010 v personálnej oblasti a o rozšírenie stránkového pracoviska V. N. D. W. D.. Žalovanému nie je zrejmé, akým konkrétnym spôsobom sa žalobca pričinil na postupnom zlepšovaní stavu na V. N. D. W. D.. Žalovaný má za to, že žalobca neoprávnene prisvojuje zásluhy, ktoré mu nepatria.

Dňa 15.07.2013 podal žalobca na sekcii kontroly a inšpekčnej služby K. sťažnosť pod názvom "Personálna právomoc a činnosť výkonu funkcie riaditeľa". V podanej sťažnosti žalobca: a/ namietal porušenie zásady rovnakého zaobchádzania zo strany riaditeľa V. N. ..D. W. D. v súvislosti s vydaním personálneho rozkazu zo dňa 17.04.2013 o udelení písomnej pochvaly podriadeným policajtom, pričom žalobcovi písomná pochvala udelená nebola, b/ namietal postup riaditeľa V. N. D. W. D. pri ukladaní výčitiek v troch prípadoch, keby malo byť predložené vyhodnotenie žiadostí riaditeľovi V. N. D. W. D. po lehote, c/ podal podnet na vykonanie kontroly v súvislosti s riadiacou činnosťou riaditeľa V. N. D. W. D., d/ podal podnet na vykonanie kontroly v súvislosti s obsadením funkcie vedúceho zmeny V. N. D. W. D. bez dodržiavania zásad kariérneho postupu. Podanie v bodoch a/ a b/ bolo odborom kontroly N. N. vyhodnotené ako sťažnosť podľa § 48 ods. 1 písm. e/ zákona o štátnej službe. V prípade bodoch c/ a d/ odbor kontroly N. N. skonštatoval, že nie sú sťažnosťou a že ich nemožno vybaviť podľa nariadenia o sťažnostiach, a bolo predmetné podanie žalobcu postúpené na priame vybavenie Ú. N. N.. Bolo preukázané, že sťažnosť v bodoch a / a b/ je neopodstatnená. V súvislosti s podaním žalobcu pod bodom c/ , v ktorom poukazuje žalobca na nedodržiavanie zásad riadenia riaditeľom V. N. D. W. D. a podal podnet na vykonanie kontroly v súvislosti s riadiacou činnosťou riaditeľa V. N. D. W. D. K.. K.. K. H., odbor kontroly N. N. postúpil na prešetrenie na Ú. N., keďže sa v tomto prípade nejednalo o sťažnosť. Z Ú. N. N. bola táto časť podania postúpená na priame vybavenie na W. D.. Vykonanou kontrolu nebolo zistené porušenie v riadiaco-organizatórskej činnosti riaditeľa V. N. D. W. D.. V prípade podania žalobcu v bode d/ po preskúmaní a vyhodnotení bolo skonštatované, že za vymenovaním policajtky , po príchode z iného oddelenia, z 2 PT na 4PT vedúceho zmeny, ktorého podkladom bolo 2,5 roka staré služobné hodnotenie, pri nedodržaní kariérneho postupu bola identifikovaná ppor. Bc. D. N., ktorá bol dňom 01.06.2013 personálnym rozkazom riaditeľa W. D. č. XXX/ XXXX ustanovená do funkcie vedúceho zmeny na V. N. D. W. D.. Ustanovením N.. D.. D. N. do funkcie vedúceho zmeny na V. N. D. W. D. / jej služobný pomer v čase rozhodovania trval takmer 11 rokov/ zo strany W. D. neprišlo k porušeniu žiadneho predpisu, ktorý upravuje danú oblasť a boli dodržané ustanovenia nariadenia K. C. I. č. X/XXXX, ktoré upravuje zásady kariérneho postupu príslušníka N.. Dňa 1.04.2014 bola na základe vlastnej žiadosti a následným rozkazom riaditeľa W. D. príp. Bc. D. N. prevedená z V. P. N. N. T. na V. N. D. W. D. do 2. platovej triedy. Uvedená policajtka dosahovala veľmi dobé výsledky na predchádzajúcom pracovisku na V. N. T. a na základe toho bol s ňou vykonaný pohovor o prestupe na V. N. D. W. D.. N. študuje na O. N. v D. a má skúsenosti aj po teoretickej vzdelanostnej stránke s výkonom služby. N.. D.. D. N. nastúpila do N. v roku 2002, čiže sa jedná o 11 ročnú policajtku, ktorá má dostatočné skúsenosti. Na základe tohto zistenia a súhlasu N.. D.. N. bol podaný návrh na ustanovenie do 4. Platovej triedy a funkcie vedúceho zmeny ku dňu 01.06.2013. Žalovaný zastáva názor, že ustanovením menovanej nemohlo a ani neprišlo k porušeniu žiadnych predpisov, ktoré by mali za následok diskrimináciu žalobcu. Žalobca v žalobe uviedol, že diskriminácia voči jeho osobe mala stúpajúcu tendenciu príchodom nového riaditeľa vo februári 2013/ p. H./. Žalovaný k tejto časti žaloby uviedol, že dňa 01.02.2013 nastúpil na V. N. D. W. D. vo funkcii riaditeľa. Dňa 17.04.2013 bol vydaný disciplinárny rozkaz riaditeľa V. N. D. W. D. č. X/XXXX o udelení písomnej pochvaly za kvalitné, aktívne a iniciatívne plnenie služobných povinností a iné u policajtov V. N. D. W.. Pri udelení písomnej pochvaly bolo prihliadané komplexne na každého N. a to hlavne na plnenie si svojich úloh, rozkazov, pokynov a zákonov, dodržiavanie etického a morálneho kódexu policajta ako aj plnenie si služobných povinností nad rámec služobných činností pri vysokom pracovnom zaťažení. Na základe komplexného prehodnotenia N. vedúceho zmeny - žalobcu riaditeľom V. N. D. W. D. k plneniu pokynov, rozkazov, zákonov, nariadení a usmernení, dodržiavanie etického a morálneho kódexu policajta neboli zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k tomu, aby bola žalobcovi udelená disciplinárna odmena podľa § 51 ods. 1 zákona o štátnej službe. K tvrdeniu žalobcu, že pri rozdeľovaní osobného príplatku a odmien koncom roka 2013 bol opäť vyňatý, žalovaný uviedol, že tvrdenie žalobcu je nepravdivé, nakoľko koncom roka 2013 mu boli udelené dve personálne odmeny: 1/ personálny rozkaz K. C. I. č. XXX z 25.09.2013, ktorým bola žalobcovi udelená odmena vo výške 194 Eur, 2/ Personálny rozkaz riaditeľa W. D. č. XXX z 05.12.2013, ktorým bola žalobcovi priznaná odmena vo výške 80 Eur. Odmena podľa personálneho rozkazu riaditeľa H. O. P. N. N. N. Č.. XXX z 05.12.2013 bola udelená len 12 z 56 príslušníkov N. zaradených na V. N. D. W. D.. Dňa 04.12.2013 v čase dovolenky riaditeľa V. N. D. W. D. vypracoval návrh na udelenie odmeny zástupca riaditeľa pre výkon služby V. N. D. W. D. K.. F. O., na základe ktorého bol vydaný rozkaz riaditeľa W. D. č. XXX/XXXX, kde bola žalobcovi udelená odmena vo výške 80 Eur za kvalitné plnenie úloh a za vykonávanie služobných úloh nad rámec zverených činností na úseku pobytovej agendy.

Rozkaz riaditeľa W. D. č. XXX/XXXX zo dňa 05.12.2013 bol doručený na V. N. D. W. D. dňa 13.12.2013 k vyhláseniu. Uvedený rozkaz nemohol riaditeľ V. N. D. W. D. vyhlásiť z dôvodu, že žalobca v decembri 2013 pracoval iba v dňoch 15.12.2013 - nedeľa, 24.12.2013- Vianoce, 27.12.2013-piatok, 28.12.2013- sobota, 31.12.2013-Silvester, 04.01.2014- sobota, 05.01.2014-nedeľa a od 08.01.2014 - do 13.01.2014 bol žalobca práceneschopný. Od roku 16.01.2014 nastúpil žalobca na riadnu dennú službu. Vzhľadom k tomu, že jediný spoločný pracovný deň riaditeľa V. N. D. W. D. a žalobcu bo dňa 31.12.2013, kedy mu jeho neodkladné služobné povinnosti na konci roku nedovolili zaoberať sa vyhlásením vyššie uvedeného rozkazu riaditeľa W. D. č. XXX/XXXX. Uvedený rozkaz vyhlasoval riaditeľa V. N. D. W. D. podriadeným pri vyhodnotení ich služobnej činnosti za II. polrok 2013 do 15.01.2014. Z dôvodu práceneschopnosti žalobcu nemohol byť uvedený rozkaz žalobcovi vyhlásený ani nemohol byť vyhodnotený v rámci pravidelného polročného hodnotenia príslušníka N., a preto boli uvedené činnosti prenechané zástupkyni riaditeľa V. N. D. W. D. npor. Mgr. K. I. a zástupcovi riaditeľa pre výkon služby V. N. D. W. K.. K.. O.. Uvedený rozkaz bol síce žalobcovi vyhlásený až dňa 13.08.2014, čo potvrdil svojim podpisom, ale k jeho realizácií, t.j. k vyplateniu uvedenej čiastky na účet žalobcu prišlo v riadnom termíne. K nepodpísaniu uvedeného rozkazu prišlo nedopatrením a to z dôvodu, že N. uvedený pod žalobcom uviedol dátum pomerne cez priestor podpisu žalobcu, čím zo strany nadriadených prišlo k mylnej domnienke, že žalobca sa podpísal. K diskriminácii v tomto smere nemohlo prísť z toho dôvodu, lebo uvedený rozkaz bol vyhlásený, aj iným N. a títo mali možnosť vidieť, kto a v akej výške bol odmenený. Dňa 12.12.2013 bolo u žalobcu riaditeľom V. N. D. W. D. vykonané hodnotenie znalostí všeobecne záväzných právnych predpisov formou testu, kedy bol hodnotený. Z uvedeného testu žalobca dosiahol výsledok 9 bodov z maximálneho počtu 10 bodov. Z dôvodu, že hodnotenie N. za II. polrok 2013 muselo byť vykonané od 0101.2014 do 31.01.2014 nemohol riaditeľ V. N. D. W. D. vykonať ostatné časti uvedeného hodnotenia z dôvodu PN žalobcu. Hodnotenie teda zabezpečil prostredníctvom zástupkyne riaditeľa V. N. D. W. D. J.. K.. I., ktorá hodnotenie vykonala. Žalobca bol hodnotený zástupkyňou riaditeľa V. N. D. W. D. veľmi dobre, N. dosahuje optimálny výkon, viac ako priemerné výsledky, je spoľahlivý, cieľavedomý, výkonný v celkovo súčte 89-B z maximálneho počtu 100 bodov. Žalobca mohol s hodnotením súhlasiť alebo nesúhlasiť. Žalobca však možnosť nesúhlasu nevyužil s hodnotením súhlasil, čo potvrdil na príslušnom tlačive aj svojim podpisom. Dňa 13.06.2014 bolo u žalobcu riaditeľom V. N. D. W. D. vykonávané hodnotenie znalostí všeobecne záväzných právnych predpisov formou testu za obdobie II. polroka roku 2014. Z uvedeného testu dosiahol žalobca výsledok 9 bodov z maximálneho počtu 10. Dňa 26.06.2014 bolo vykonané hodnotenie žalobcu riaditeľom V. N. D. W. D., kde dosiahol celkovo 94 bodov z maximálneho počtu 100 bodov a dosiahol hodnotenie - A- výborne. Na základe tejto skutočnosti je možné k veci viesť, že žalobca nebol diskriminovaný, lebo bol hodnotený ako ostaní príslušníci V. N. D. W. D.. Na žalobcu nebola vyvíjaná zvýšená činnosť a iné zvýšené nároky, ktoré by ho diskriminovali pred N. zaradenými na rovnakej pozícii. V hodnotení za I . polrok 2013 dosiahol počet 89,5 bodov - B, v hodnotení za II. polrok 2013 dosiahol počet bodov 89 - B a za I. polrok 2014 dosiahol počet vo výške 94 -A. Čiže, ak by išlo o diskrimináciu žalobcu za to, že podal sťažnosť vo veciach služobného pomeru, hodnotenie by malo klesajúcu tendenciu. K tvrdeniu žalobcu, že daný stav a neprimerané pracovné podmienky silno vplývajú a prejavujú sa na jeho súkromnom a rodinnom živote. Žalovaný uviedol, že žalobca je povinný každý rok predložiť potvrdenie o absolvovaní preventívnej prehliadky u služobného lekára podľa nariadenia č. 150/2012. Vychádzajúc z predloženého tlačiva neboli zistené žiadne zdravotné obmedzenia, ktoré by žalobcovi bránili vo výkone služby na V. N. D. W. D.. Žalovaný uviedol, že zo strany služobného úradu voči žalobcovi neprišlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania ani k diskriminácii jeho osoby tak ako uviedol žalobca v žalobe. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia podporovali. Žalobca v žalobe uvádza v niektorých prípadoch nepravdivé údaje. Z poukazom na vyššie uvedené žalovaný navrhuje, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu.

5. Súd vec prejednal a vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, vyjadrením žalovaného zo dňa 11.06.2015, vyjadrením žalobcu zo dňa 09.11.2016, výsluchom žalobcu, výsluchom svedkov: Mgr. Ľ. Š., Mgr. K. H., Mgr. W. Z., Mgr. K. I., personálnym rozkazom č. 254 zo dňa 25.09.2013, personálnym rozkazom č. 295 zo dňa 05.12.2013 ako i ostatným spisovým materiálom, na základe ktorých zistil nasledovný skutkový stav:

6. Žalobca bol dňom 01.08.2008 ustanovený do funkcie starší referent na V. P. N. N. D. W. D.. Dňom 01.05.2011 bol ustanovený do funkcie starší referent platová trieda 4 na V. N. D. W. D. . Dňa 01.10.2011 bol žalobca ustanovený do funkcie vedúci zmeny na V. N. D. W. D.. Žalobca bol určený na základe rozkazu riaditeľa W. D. č. X/XXXX ako predseda škodovej komisie. Rozkazom riaditeľa W. D. č. XX/ XXXX bol žalobca odvolaný z funkcie predsedu škodovej komisie. Žalobca ukončil svoju činnosť v škodovej komisii dňom 01.01.2014. Žalobca uviedol, že dlhodobo napriek množstvu a kvality plnenia si služobných povinností a prísľubov nadriadených o zvýšení osobného príplatku bol a je , tými istými nadriadenými odmietaný diskriminačnými spôsobmi a dôvodmi čo je nezlučiteľné s dobrými mravmi, čím dochádzalo a dochádza k opakovanému nedodržiavaniu zásady rovnakého zaobchádzania zo strany žalovaného. Žalobca porušovanie zásady zaobchádzania odôvodňuje na základe skutočností: že žalovaný dlhodobo popiera práva žalobcu, ako N. pri výkone štátnej služby, limituje ho pri zvyšovaní osobného príplatku v súlade s § 91 ods. 2 zákona č. 73/1998, žalovaný viedol voči žalobcovi nedôvodné a nezákonné disciplinárne konania s následným nepriznaním osobného príplatku a odmien, vedome porušuje práva garantované ustanovením § 2a ods. 4 zákona č. 73/1998., žalovaný stupňujúco a cielene vykonštruováva ataky a disciplinárne konania voči jeho osobe a s ním žalovaný jedná menej priaznivo ako sa zaobchádza, zaobchádzalo, alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii, nedôvodne a nezákonne vedenými disciplinárnymi konaniami žalovaného hrubo porušuje ustanovenie § 2a ods. 2 zákona č. 73/1998, kde výkon práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru musí byť v súlade s dobrými mravmi.

7. Podaním doručeným súdu dňa 10.04.2015 žalobca navrhol zmenu petitu žaloby. Zmenou žaloby sa domáhal, aby súd rozhodol tak, že " žalovaný vo vzťahu k žalobcovi, vo veciach disciplinárnych právomoci, porušil a porušuje zásadu rovnakého zaobchádzania, čím zasahuje do jeho práva rovnakého priaznivého zaobchádzania, ako sa zaobchádza, alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľných situáciách. Žalovanému sa zakazujú konania a prejavy diskriminácie a je povinný ihneď od nich upustiť a zdržať sa obdobného konania voči žalobcovi. Zároveň mu súd ukladá, vzhľadom na povahu veci do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, na najbližších poradách v rámci RHCP Bratislava vyhlásiť že: v disciplinárnych konaniach vedených proti žalobcovi od februára 2013 neboli riadne preverovaný a zistený skutkový stav veci, v dôsledku čoho došlo k porušeniu jeho práva na účinnú obhajobu. Závery týchto disciplinárnych konaní sú nekorektné a bez možnosti stanovenia právnej zodpovednosti žalovaného za dané skutky, za čo sa mu ospravedlňuje. Žalovaný v dôsledku svojho konania spôsobil a spôsobuje žalobcovi škodu a preto mu súd ukladá povinnosť finančnej náhrady a to vo výške 4860 Eur z titulu nemajetkovej ujmy a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Žalovaný je povinný nahradiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súd o zmene petitu žaloby rozhodol na pojednávaní dňa 16.06.2015.

8. Podaním doručeným súdu dňa 30.10.2015 žalobca navrhol zmenu žaloby, a to tak, že "súd určuje, že odmeňovanie žalobcu podľa § 91 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v porovnaní s odmeňovaním príslušníkov policajného zboru V. P. N. N. D. je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania. Žalovaný je povinný priznať žalobcovi osobný príplatok vo výške 320 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi nemajetkovú ujmu vo výške 120 Eur za každý jeden mesiac trvania zásahu od marec 2011 až do doby, kým žalovaný neprizná žalobcovi osobný príplatok a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku." Súd zmenu petitu pripustil na pojednávaní dňa 29.01.2016.

9. Uznesením na pojednávaní dňa 29.01.2016 vylúčil časť návrhu v ktorom sa žalobca domáha, že žalovaný je povinný priznať žalobcovi osobný príplatok 320 Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku vylúčil na samostatné konanie.

10. Z výsluchu Mgr. Ľuboša Štafu súd zistil, že žalobcu pozná od roku 1990. Pozná ho ako odborníka, pracujúceho v H. N. a bol jeho nadriadeným do 1.08.2008. Po roku 2008 došlo k organizačnej zmene, niektoré úseky boli zrušené, a on bol preradený na riaditeľstvo H. O. P. N., kde nastúpil ako referent. Potom bol zástupca riaditeľa a riaditeľ. Z obdobia keď bol nadriadeným žalobcu, čo sa týka kvality práce uviedol, že nie je vylúčené, aby sa nestali chyby. Chyby sa stávali aj iným zamestnancom, ale aj žalobcovi. Chyby vnímal cez disciplinárne konania príslušníkov. Voči žalobcovi si spomenul, že bola jedna výčitka, a taktiež dostal písomné pokarhanie, ktoré však zrušil. Ohľadom zvýšenia osobného

príplatku, uviedol, že takéto podania dostával aj od ostatných príslušníkov, a aj žalobca si podal žiadosť o zvýšenie osobného príplatku. On ako riaditeľ mal právo priznať a priznal aj žalobcovi. V roku 2011 mu zvýšil osobný príplatok zo 190 Eur na 200 Eur. Pri zvyšovaní osobného príplatku je taký postup, že po splnení predpokladov priamy nadriadený dá návrh na zvýšenie a príslušný vyšší nadriadený ho buď schváli, alebo ak mu niečo nie je jasné, odkonzultuje to a následne rozhodne. Priamy nadriadený sleduje prácu podriadeného a následne navrhuje zvýšiť resp. priznať alebo nepriznať osobný príplatok. Kvalita práce nie je základ pre zaradenie do určitej platobnej triedy na určitú funkciu je potrebné mať kvalifikačné a odborné predpoklady. Ohľadom žalobcu svedok uviedol, že žalobca ohľadom na svoju funkciu si zaslúžil osobný príplatok taký aký mal. Strop osobného príplatku nemôže byť iný ako u iných zamestnancov v rovnakej pracovnej pozícii. Na funkcii, ktorú mal žalobca, bolo viacej zamestnancov a v prípade, ak prácu vykonávali rovnako mali osobné príplatky rovnaké, ak si niekto riadne neplnil svoje povinnosti ma menej. Ak 4 zamestnanci robia rovnakú funkciu rovnako, majú aj rovnaký osobný príplatok. Navýšenie osobného príplatku nad 200 Eur by sa vyžadovala vyššia kvalita.

11. Z výsluchu Mgr. K. H., súd zistil, že bol žalobcovým nadriadeným od 01.02.2013. Pri svojom nástupe sa oboznámil so všetkými podriadenými vrátane žalobcu, ktorý bol a dosiaľ je vo funkcii vedúceho smeny. V I. polroku 2013 bol žalobca upozornený na niektoré nedostatky vo výkone služby v porovnaní s inými vedúcimi smeny, ktoré do 3 mesiacov nesplnil, na základe toho mu nebola vyhlásená ani písomná pochvala, ako iným policajtom. Žalobca proti nemu podal na odborné kontroly určité pochybnosti o jeho schopností a poukázal aj na niektoré tresty, ktoré udelil policajtom. Odborné kontroly vyhodnotili jeho podania za neopodstatnené. V tom čase bola vznesená námietka diskriminácie z jeho strany voči žalobcovi. V tom bode odborné kontroly sťažnosti vyhodnotili tiež za neopodstatnené. Žalobca v roku 2015 vykonával svoju prácu zodpovedne, avšak hodnotenie s návrhom na osobné príplatky riešil jeho nadriadený, riaditeľ mjr. S. S.. V roku 2014 si žalobca podal žiadosť na zvýšenie osobného príplatku, v čase podania žiadosti žalobca mal osobný príplatok 200 Eur , a v tom čase mu vysvetlil, že medzi vedúcimi smeny je ohodnotený najvyššou sumou a postupoval by diskriminačne keby jemu priznal osobný príplatok za tú istú prácu v tom istom nasadení. Svedok ďalej uviedol, že pri nástupe do funkcie vyzval všetkých vedúcich smeny, aby v zmysle svojej práce striedavo vykonávali službu pri prijímaní žiadostí, kontrole policajtov a kontrole výkonu služby. Urobil štatistiku vyhodnotení, ktorej v prvých 3 mesiacoch po ústnom upozornení žalobca neuposlúchol a nekontroloval žiadosti cudzincov. Uvedené vyjadrenie s predložením štatistických prehľadov predložil odbornej kontroly, ktorý na základe toho priznali, že postupoval správne v súlade so zákonom. Ohľadom hodnotenia výkonu služby žalobcu uviedol, že zastával svoju funkciu veľmi dobre, po odbornej stránke patrí medzi policajtov, ktorí vedia vo veci týkajúcej sa cudzincov zaujať jasné a odborné a správne stanovisko. Svedok sa ku kvalite práce žalobcu vyjadril, že od roku 2013 je žalobca vo funkcii vedúceho zmeny a do vedúceho zmeny sú vyberaný policajti, ktorí sú fundovaní, nakoľko funkcia vedúce smeny je náročná po odbornej, psychickej aj fyzickej stránke. Na uvedenej funkcii sa nachádzajú aj iní policajti, ktorí sú rovnako odborne zdatní ako žalobca s tým, že u žalobcu zohrávajú úlohu aj skúsenosti. Osobný príplatok je nenárokovateľná časť. Pani N. pracuje na rovnakej pozícii ako žalobca a má rovnaké odborné vedomosti a v roku 2015 jej osobný príplatok zvýšený nebol, pokiaľ vie má osobný príplatok 75 Eur. Ohľadom vyťaženia uviedol, že všetci vedúci zmeny sú vyťažení rovnako.

12. Z výpovede Mgr. W. Z. súd zistil, že pracuje ako zástupca riaditeľa B. a nadriadeným žalobcu nebol. Ohľadom kvality práce žalobcu uviedol, že ho pozná dlhé roky, ide o skúseného policajta. Svedok uviedol , že sa vždy snažil kompenzovať prácu, ktorá sa vykonával nad rámec. Snažil sa hodnotiť aj prácu v škodovej komisii a počas jeho pôsobenia žalobcovi 3 krát zvýšil osobný príplatok a 6 krát mu priznal odmenu za prácu v tejto komisii. Postup pri priznávaní osobného príplatku je taký, že sa toto rieši na návrh priameho nadriadeného, on takéto navýšenie osobného príplatku priznal, dokedy mohol do roku 2010, pričom účel priznania bol za škodovú komisiu.

13. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 14.10.2016 uviedol, že diskrimináciu žalobcu je v tom, že mu neboli navyšované osobné príplatky a bolo to z dôvodu, že poukazoval na nedostatky pracovných podmienkach. Najprv boli vydané disciplinárne rozkazy, ktoré boli zrušené a následne začal finančný postih. Osobný príplatok žalobcovi znížený nebol, zotrval na rovnakej výške v období od rokov 2010-2016 kedy bol zvýšený.

14. Žalovaný uviedol, že žalobca pri zvyšovaní osobného príplatku nebol diskriminovaný, nakoľko jeho osobný príplatok je jeden z najvyšších. Zároveň poukázal na pána S., ktorý je uvedený ako príklad navýšenia osobného príplatku najviac, pričom i pri tomto navýšení má pán S. nižší príplatok ako žalobca, pričom vykonáva rovnakú prácu. Obdobne aj pani K., ktorá má aj po tomto navýšení za rovnakú prácu o 50 Eur príplatok nižší. V prípade, ak by žalovaný priznával osobné príplatky ako si predstavuje žalobca diskriminoval by všetkých ostatných kolegov za rovnakú prácu, nakoľko by mali nižšie osobné príplatky ako žalobca.

15. Podaním doručeným súdu dňa 31.10.2016 žalobca uviedol, že bol vymyslenými, nezákonnými disciplinárnymi konaniami zastrašovaný. Ako príklad uviedol, nátlak voči jeho osobe, na odbore kontroly inšpekčnej služby, kde boli zadefinované prvky podozrenia z trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa. Dňa 27.01.2014 sa s ním na odbore kontroly vykonal pohovor z podozrenia brania 20 Eur-ového úplatku. Zástupkyňa riaditeľa V. N. D., ktorá v neprítomnosti riaditeľa viedla so žalobcom pohovor, týkajúci sa hodnotenia jeho osoby mu dala kladné hodnotenia, avšak na pohovore uviedla, že má pri jeho mene poznámky riaditeľa týkajúce sa jeho práce s vykonštruovanými obvineniami ako neoprávnene prijatá žiadosť, nezúčastnenia sa školenia IOM, neprijatá žiadosť o vízum a pod. Žaloba o uvedených deliktoch nemal vedomosť. Žalobca zdôraznil, že žiadny policajt na celom B. nebol v tak krátkom čase toľkokrát disciplinárne riešený, pričom do roku 2010 disciplinárne potrestaný nebol. Za žalované obdobie nezostal žiadny iný policajt B. bez zvyšovania osobného príplatku. Žalobca poukázal na rozsudok NS SR 2 M Cdo 19/2007 v ktorom je uvedené, "že priznanie odmien nie je právne nárokovateľné a ich nevyplatenie samo osebe nemožno považovať za postih alebo sankciu. Navrhovateľ ani svojim návrhom neuplatnil voči odporcovi nárok na odmeny, ale nárok titulom nemajetkovej ujmy z dôvodu diskriminačného konania odporcu. Ak ostatným zamestnancom odporcu odmena vyplatená bola a jediným dôvodom jej nevyplatenia navrhovateľovi bola skutočnosť, že podal sťažnosť na zamestnávateľa (námietky voči jeho vyjadreniu), takýto postup je diskriminačným konaním. Odporca takýmto postupom porušil zásadu v ňom zakotvenú, že zamestnanec nesmie byť diskriminovaný za to, že podá na zamestnávateľa sťažnosť". Žalobca nespochybňoval rozhodnutie, ktorým bolo zakázané zvyšovať osobný príplatok každému príslušníkovi policajného zboru, nespochybňoval ani množstvo finančných prostriedkov, ktoré boli oddeleniu pridelené ale poukázal na to, že zo strany žalovaného bol zámerne vynechávaný pri prerozdeľovaní - navyšovaní osobného príplatku.

16. Žalovaný na pojednávaní dňa 28.02.2017 poukázal na to, že žalobca si uplatnil nemajetkovú ujmu po uplynutí premlčacej lehoty. Ide o majetkové práva, ktoré sa premlčuje v 3 ročnej lehote. Žalobca si uplatnil nemajetkovú ujmu od marca 2011, avšak uplatnil si ju až písomným podaním dňa 30.10.2015, teda po uplynutí 3 ročnej premlčacej lehoty.

17. Z výpovede svedka Mgr K. I., súd zistil, že so žalobcom vykonávala pohovor v súvislosti s jeho hodnotením jeho práce, nakoľko nadriadený pán H. nastupoval na dovolenku a ona je jeho zástupca. Pán H. požiadal svedkyňu, aby so žalobcom vykonala pohovor a aby počas pohovoru prihliadla na 3 delikty, ktorých sa mal dopustiť žalobca. K týmto deliktom mal nejaké osobné poznámky, nedali sa však použiť. Žalobcom pohovor prebehol štandardne a počas pohovoru s ním konzultovala aj spomínané delikty. Žalobca o nich nemal vedomosť, v spise sa nenachádzali a preto na ne neprihliadla. Svedkyňa k osobe žalobcu uviedla, že sa jedná o skúseného policajta s efektívnou prácou, ktorú vykonáva na vysokej úrovni. K hodnoteniu, ktoré vykonala bolo pozitívne a pán H. voči nemu nemal výhrady.

18. K vznesenej námietke premlčania právny zástupca žalobcu uviedol, že je bezdôvodná, nakoľko žalobca si nemajetkovú ujmu už v samotnej žalobe uplatnil a podaním zo dňa 30.10.2015 bol tento petit len upravený tak, aby bol zrozumiteľný a vykonateľný.

19.Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z.z., o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákona), dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.

Podľa § 2a ods. 1 zákona č. 365/2004 Z.z. antidiskriminačný zákon, diskriminácia je priama diskriminácia, nepriama diskriminácia, obťažovanie, sexuálne obťažovanie a neoprávnený postih; diskriminácia je aj pokyn na diskrimináciu a nabádanie na diskrimináciu.

Podľa § 2a ods. 2 zákona č. 365/2004 Z.z. antidiskriminačný zákon, priama diskriminácia je konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z.z. antidiskriminačný zákon, v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa v pracovnoprávnych vzťahoch, obdobných právnych vzťahoch a v právnych vzťahoch s nimi súvisiacich zakazuje diskriminácia osôb z dôvodov podľa § 2 ods. 1.

Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z.z. antidiskriminačný zákon, Zásada rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 sa uplatňuje len v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi najmä v oblastiach: a) prístupu k zamestnaniu, povolaniu, inej zárobkovej činnosti alebo funkcii (ďalej len "zamestnanie") vrátane požiadaviek pri prijímaní do zamestnania a podmienok a spôsobu uskutočňovania výberu do zamestnania,8) b) výkonu zamestnania a podmienok výkonu práce v zamestnaní vrátane odmeňovania, funkčného postupu v zamestnaní a prepúšťania, c) prístupu k odbornému vzdelávaniu, ďalšiemu odbornému vzdelávaniu a účasti na programoch aktívnych opatrení na trhu práce vrátane prístupu k poradenstvu pre výber zamestnania a zmenu zamestnania9) (ďalej len "odborné vzdelávanie") alebo d) členstva a pôsobenia v organizácii zamestnancov, organizácii zamestnávateľov a v organizáciách združujúcich osoby určitých profesií vrátane poskytovania výhod, ktoré tieto organizácie svojim členom poskytujú.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z.z. antidiskriminačný zákon, každý má podľa tohto zákona právo na rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z.z. antidiskriminačný zákon, každý sa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Môže sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie; ak ide o nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, môže sa tiež domáhať neplatnosti právneho úkonu, ktorého účinnosť bola podľa osobitného predpisu pozastavená.

Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 365/2004 Z.z. antidiskriminačný zákon, ak by primerané zadosťučinenie nebolo dostačujúce, najmä ak nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby, môže sa tá domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Sumu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z.z. antidiskriminačný zákon, konanie vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania sa začína na návrh osoby, ktorá namieta, že jej právo bolo dotknuté porušením zásady rovnakého zaobchádzania (ďalej len "žalobca"). Žalobca je povinný v návrhu označiť osobu, o ktorej tvrdí, že porušila zásadu rovnakého zaobchádzania (ďalej len "žalovaný"). Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z.z. antidiskriminačný zákon, žalovaný je povinný preukázať, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania, ak žalobca oznámi súdu skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo.

Podľa § 2a ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým občanom pri vstupe do štátnej služby a policajtom pri vykonávaní štátnej služby v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou osobitným zákonom.1) V súlade

so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti1aa) .

Podľa § 2a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, výkon práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého. Policajt nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného policajta alebo nadriadeného sťažnosť, žalobu, návrh na začatie trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti .

Podľa § 2a ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, občan pri vstupe do štátnej služby alebo po jej skončení alebo policajt, ktorý sa domnieva, že jeho právo alebo právom chránený záujem bol dotknutý nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej osobitným zákonom.1) Podľa § 2a ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z., o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície , služobný úrad alebo nadriadený nesmie policajta postihovať alebo znevýhodňovať preto, že policajt uplatňuje svoje práva vyplývajúce zo služobného pomeru. Podľa § 91 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, príslušníkovi Policajného zboru v stálej štátnej službe s prihliadnutím na množstvo a kvalitu plnenia služobných úloh, ich zložitosť a náročnosť možno priznať osobný príplatok do výšky 30 % súčtu funkčného platu a hornej hranice prídavku za výsluhu rokov. 20. Žalobca v konaní sa domáhal určenia, že odmeňovanie žalobcu podľa § 91 zák. č. 73/1998 Z.z. je v porovnaní s odmeňovaním príslušníkov N. V. P. N. N. D. je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a žiadal, aby súd mu priznal nemajetkovú ujmu 120 Eur za každý mesiac trvania zásahu od marca 2011. Žalobca poukazoval na to, že v krátkom čase bol opakovane disciplinárne riešený, pričom do roku 2010 disciplinárne potrestaný nebol a, že žiadny N. za žalované obdobie nezostal bez zvýšenia osobného príplatku. Nerovnaké zaobchádzanie zo strany žalovaného videl v tom, že mu nebolo zvyšovaného osobne ohodnotenie napriek riadnemu plneniu služobných povinností. 21. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca vykonáva svoju prácu na vysokej úrovni, ide o skúseného policajta čo vyplynulo z výpovedi svedkov, ako aj z hodnotenia, ktoré boli súdu predložené. 22. Z hodnotenia súd mal preukázané, že žalobca dňa 13.06.2014 dostal z testu 9 bodov z maximálneho počtu 10 bodov. Dňa 26.06.2014 dosiahol žalobca z vykonaného hodnotenia riaditeľom V. N. D. celkovo 94 bodov z maximálneho počtu 100 bodov. V hodnotení za I. polrok 2013 dosiahol počet bodov 89,5 - B a v hodnotení za II. polrok 2013 dosiahol počet bodov 89-B u zástupkyne riaditeľa V. N. D. W. D. J.. K.. I. a za I. polrok 2014 pri hodnotení u riaditeľa V. N. D. W. D. dosiahol počet bodov vo výške 94 -A. 23. Žalobca tvrdil, že bol koncom roka 2013 vyňatý pri rozdeľovaní odmien a osobného príplatku, súd však mal z predloženého personálneho rozkazu č. 254 z 25.09.2013 preukázané, že žalobcovi bola udelená odmena vo výške 194 Eur, pričom z predloženého rozkazu vyplýva, že odmena žalobu patrila medzi tie vyššie oproti odmenám ostatných príslušníkov. Rovnako z personálneho rozkazu č. 295 z 05.12.2013 vyplýva, že žalobcovi bola poskytnutá odmena vo výške 80 Eur. 24. V súvislosti s uplatnenou žalobou z hľadiska jej úspešnosti žalobca musí prioritne uniesť dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností, z ktorých možno odôvodiť, že došlo k priamej alebo nepriamej diskriminácie resp. zásady rovnakého zaobchádzania. Žalobca musí tvrdiť a zároveň aj predložiť také dôkazy (uniesť dôkazné bremeno) z ktorých možno dôvodne usúdiť, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo. To či žalobca v spore unesie dôkazné bremeno záleží od výpovednej hodnoty ním predložených dôkazných prostriedkov. Strana žalobcu je preto na prvom mieste povinná preukázať zásah na prvý pohľad ( prima facie), nepostačuje iba samotné tvrdenie žalobcu, či jeho vnútorné presvedčenia alebo vlastný pocit o takomto zásahu. Z uvedeného vyplýva, že predložené dôkazné prostriedky by mali mať takú výpovednú hodnotu, aby preukazovali existenčné objektívne okolnosti daného prípadu, pri ktorých bude možné už na prvý pohľad (prima facie) prijať záver o porušení zásady rovnakého zaobchádzania.

25. Podľa názoru súdu, žalobcom predložené dôkazy z objektívneho hľadiska nepreukázali také okolnosti, z ktorých by bolo možné dôvodne usudzovať , že došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania. V tomto smere súd poukazuje na to, že subjektívny názor žalobcu na diskrimináciu jeho osoby nie je dôvodom na prijatie záveru, že vo vzťahu k nemu došlo k diskriminačnému konaniu. V danom prípade chýbajú objektívne okolnosti, ktoré by dovolili dospieť k takému záveru, že žalovaný vo vzťahu k žalobcovi postupoval diskriminačne. 26. Na základe uvedeného má súd za to, že nárok uplatnený žalobcom nie ja daný, súdu nebolo preukázané porušenie zásady rovnakého zaobchádzania a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. V nadväznosti na uvedené, že žalobca nepreukázal porušenie zásady rovnakého zaobchádzania preukázaný ani uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. 27. Súd sa so vznesenou námietkou premlčania náhrady nemajetkovej ujmy žalovaným nestotožnil, nakoľko zo žaloby vyplýva, že tento nárok si žalobca uplatnil v zákonnej lehote v žalobe zo dňa 28.02.2014. 28. S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol. 29. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. 30. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods.1 C.S.P., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 C.S.P., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. Žalovaný mal vo veci plný úspech, nakoľko žaloba bola zamietnutá v celom rozsahu, súd priznal náhradu trov konania v plnej výške žalovanému. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde, písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 363 a 364 Civilného sporového poriadku) Podľa § 365 ods. 1 až 3 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.